Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-37-2016.pdf
PDF · 102.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Csp/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému P.Š. V., K.. X.XX.XXXX, I. O. P. XXX, XXX XX Č., v konaní o zaplatenie istiny 1.568,25 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 300,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 300,94 € od 16.6.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 170,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 170,- € od 16.6.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou, doručenou súdu dňa 22.7.2016, domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 1.568,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy od 16.6.2016 do zaplatenia, a to z titulu nesplatenej časti úveru, ktorý žalovanému poskytol na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 6.10.2010. Na základe tejto zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi kreditnú kartu, ku ktorej viedol pre žalovaného účet č. XXXXXXXX, pričom žalovanému poskytol touto formou úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600,- € a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- €. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, svoju platobnú disciplínu neobnovil ani po viacerých pokusoch pôvodného žalobcu, ktorý pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie vystavil ku dňu 8.6.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.5.2016, z ktorého vyplýva súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku vo výške 1.568,25 €. Podaním doručeným súdu dňa 27.11.2020 na čl. 95 spisu žalobca rozhodujúce skutkové tvrdenia doplnil, uviedol, že žalovaný dňa 10.9.2010 vyplnil žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, ktorej prijatím a schválením zo strany žalobcu ako banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Žiadosť bola schválená dňa 6.10.2010. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, teda úveru automaticky obnovovaného, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 22.10.2010. Keďže však platobnú disciplínu porušil, veriteľ listom zo dňa 2.8.2013 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku. Žalobca konkretizoval jednotlivé debetné a jednotlivé kreditné transakcie, resp. operácie. V zmysle tejto konkretizácie žalovaný vykonal debetné
transakcie spolu vo výške 750,- €, pričom jeho plnenia v prospech kartového účtu predstavovali 580,- €. Vo vzťahu k uplatnenej sume 1.568,25 € doplnil skutkové tvrdenia v tom smere, že táto predstavuje debetný stav na kartovom účte žalovaného už po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty. Konkrétne predstavuje istinu vo výške 593,74 €, poplatky 149,52 €, štandardný úrok 673,57 € a sankčný úrok vo výške 151,42 €. Žalobca svojim posledným podaním vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 300,94 € predstavujúcej poplatky a sankčný úrok spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Vo zvyšnej časti, a to na zaplatení sumy 1.267,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 16.6.2016 do zaplatenia, naďalej zotrval. Zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
2. Žalovaný, ktorému bola žaloba v súlade s § 116 ods. 2 CSP doručená oznámením na úradnej tabuli súdu dňom 16.9.2020, sa k žalobe nevyjadril, v spore zostal nečinný.
3. Súd na prejednanie uvedenej veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti strán. Strana žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, vyjadrila súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Žalovaný sa neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd konštatoval splnenie podmienok pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti oboch strán (§ 178 ods. 2 a § 180 CSP). Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro čl. 6, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. čl. 8, výpisom z pôžičkovej karty čl. 10 - 14, vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku čl. 98, doručenkou čl. 100, cenníkom VÚB čl. 104, a taktiež zmluvou o postúpení pohľadávok čl. 33, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 24, vrátane podacieho hárku čl. 24 rub spisu a špecifikácie postúpenej pohľadávky čl. 49. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery:
4. Žiadosť žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro bola právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v zastúpení splnomocnenca, dňa 10.9.2010 prijatá, akceptovaná. Zo žiadosti vyplýva číslo zmluvy XXXXXXXXXX. V bode 3, upravujúcom podmienky úveru, je vyznačený úverový rámec 600,- € a štandardná mesačná splátka 20,- €, ďalej štandardná úroková sadzba 23,76 % ročne. Vychádzajúc z výpisov z karty, na ktorých je uvedený variabilný symbol XXXXXXXXXX (číslo kartového účtu), ktorý je zároveň číslom zmluvy, vyplýva konečný stav ku dňu 31.5.2016 -1.568,25 €. Z výpisov z karty vyplýva, že žalovaný pri úverovom rámci 600,- € čerpal celkovo sumu vo výške 750,- € a uhradil celkovo 580,- €. Pohľadávka z uvedenej zmluvy bola postúpená na žalobcu. Týmito skutočnosťami sa zaoberal súd už v uznesení o pripustení zmeny žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky, ku ktorému došlo v priebehu sporu, a to v uznesení č. konania 8Csp/37/2016-56 zo dňa 25.2.2020, právoplatnom dňom 30.9.2020. Právny predchodca žalobcu postúpenie pohľadávky žalovanému oznámil listom zo dňa 30.9.2016, ktorý žalovanému zaslal dňa 3.10.2016. Pôvodný žalobca prostredníctvom sprostredkovateľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 2.8.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku vo výške 762,75 €, na ktorého dodatočné plnenie určil lehotu 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia s tým, že vo vzťahu k tejto listine pripojil i doručenku na čl. 100 spisu, z ktorej vyplýva, že táto nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote.
5. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ust. § 1 ods. 2 prvá veta z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Pred skúmaním merita veci súd považoval za potrebné ustáliť, čo tvorí predmet sporu. Po čiastočnom späťvzatí žaloby (o ktorom rozhodol I. výrokom, ustáliac, že podmienky pre toto rozhodnutie boli splnené, keď žalobca tak učinil ešte pred otvorením pojednávania, kedy sa súhlas žalovaného nevyžaduje) v časti o zaplatenie sumy 300,94 € (149,52 € titulom poplatkov a 151,42 € titulom sankčného úroku) ním zostalo zaplatenie sumy 1.267,31 €. Táto suma mala v zmysle špecifikácie žalobcu v jeho podaní doručenom súdu dňa 27.11.2020 predstavovať istinu vo výške 593,74 € a štandardný úrok vo výške 673,57 €, a to spolu s úrokom z omeškania uplatneným v žalobe vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 16.6.2016 do zaplatenia.
7. Súd žalobcom uplatnený nárok kvalifikoval ako nárok z platne uzavretej zmluvy, ktorej povahu listina označená ako žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Quatro, podpísaná oboma stranami, má. V danom prípade jej akceptáciou zo strany predchodcu žalobcu došlo k založeniu zmluvného vzťahu spotrebiteľského charakteru, vzhľadom k postaveniu strán pri jej uzatvorení. Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Stal sa nositeľom platne postúpenej pohľadávky, postúpenie žalovanému jeho predchodca oznámil. Túto skutočnosti žalovaný nesporoval.
8. V konaní bolo nesporné a zároveň preukázané, že na základe zmluvy zo dňa 6.10.2010 predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver (v podobe čerpania z kreditnej karty v rámci úverového rámca 600 €), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady s ním spojené. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSU v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v danom prípade ku dňu akceptácie žiadosti, teda ku dňu 6.10.2010. Nakoľko súd vyhodnotil úver na základe vyššie uvedenej zmluvy za spotrebiteľský, zmluvu podrobil preskúmaniu z pohľadu zákonom vyžadovaných zmluvných náležitostí.
9. Súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý nebolo možné v danom prípade vyvodiť ani z ďalšej náležitosti - splatnosti splátok. Zmluva v bode 5 článku V upravuje drobným, ťažko čitateľným písmom, deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky, ktorým má byť 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca, ktorý má byť uvedený vo výpise. Súdu žiaden takýto výpis doručený so žalobou, ani v priebehu sporu, nebol, nie je zrejmé, či bol vôbec súčasťou zmluvy, či sa s ním žalovaný oboznámil. V prípade pochybností súd v prospech žalovaného spotrebiteľa prijal záver, že nie. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že ide o údaj neurčitý, čo možno vyhodnotiť tak, akoby v zmluve absentoval. Zo zmluvy ďalej nevyplýva, či bola uzavretá na dobu určitú alebo neurčitú. K tejto náležitosti súd nemal zo strany žalobcu nielenže produkované žiadne skutkové tvrdenia, ale ani z pripojených listinných dôkazov, a teda zo zmluvy, ktorá túto náležitosť obsahovať má, nemal za preukázané, že by zmluva túto náležitosť obsahovala. V tomto smere nebolo možné považovať túto náležitosť za splnenú ani s poukazom na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z článku V zmluvy, kde je uvedený počet splátok 49, nakoľko pri splátkach nie je uvedená splatnosť prvej a ani každej ďalšej splátky. Žalobca uviedol len to, že žalovaný začal úver čerpať dňa 22.10.2010, odkazujúc na pripojené výpisy z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Hoci postačuje, aby k uvedenému záveru bolo možné dospieť logicky výpočtom na základe ďalších náležitostí (práve z údajov týkajúcich sa počtu a splatnosti splátok), v danom prípade nebolo možné ustáliť, že by zmluva umožňovala žalovanému spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá. Spotrebiteľ by mal mať už pri podpise zmluvy konkrétnu informáciu o dĺžke splácania úveru. Takéto závery sú v konečnom dôsledku aj v súlade so Smernicou č. 2008/48, keďže neurčitý údaj o konečnej splatnosti neumožňuje spotrebiteľovi poznať všetky podmienky budúceho plnenia zmluvy, pričom ide o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
10. Aspoň na okraj súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. i), úrokovou sadzbou. Z článku III zmluvy vyplýva úroková sadzba vo výške 23,76 % ročne, zatiaľ čo žalobca tvrdil a v zmysle výpisu z pôžičkovej karty i účtoval štandardnú úrokovú sadzbu vo výške 22,80
%. Nakoľko žalovanému bol účtovaný úrok z úveru nižší, než dohodnutý v zmluve, teda v jeho prospech, súd sa bližšie touto náležitosťou nezaoberal.
11. Keďže súd vyhodnotil pre absenciu zmluvných zákonných náležitosti úver na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytnutý za bezúročný a bez poplatkov, bližšie sa zvyšnou časťou uplatneného nároku (zmluvného úroku, poplatkov) nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pri prijatí záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má veriteľ nárok len na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo zo zmluvy dlžníkovi plnil a tým, čo mu dlžník na poskytnutý úver vrátil. Z debetných a kreditných operácii, resp. transakcií, vyplýva, že žalovaný v rámci debetných operácii čerpal sumu spolu vo výške 750,- € a uhradil spolu 580,- €. Zvyšnú sumu uvedenú vo výške debetného zostatku ku dňu 31.5.2016 vo výške -1.568,25 €, teda po odpočítaní čerpaní vo výške 750,- €, predstavujúcu 818,25 €, tvorili sankčné i štandardné úroky a poplatky, napríklad za výber z bankomatu, za správu kartového účtu, za spracovanie poštovej poukážky, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky a podobne. Pri bezúročnom a bezpoplatkovom úvere žalobca na ne však nárok nemá. V tomto smere súd poukazuje aj na to, že žalobca v priebehu sporu vzal vo vzťahu k poplatkom a sankčným úrokom žalobu čiastočne (vo výške 300,94 €) späť. Súd teda hodnotil zostávajúci rozsah vo výške 517,31 € (818,25 - 300,94). V danom prípade vychádzajúc z kartového účtu mal súd teda za nesporné a preukázané zároveň, že na plnenie veriteľa vo výške 750,- € v podobe debetných transakcií žalovaného žalovaný uhradil v podobe jeho kreditných transakcií spolu 580,- €, rozdiel predstavuje preto 170,- €. Na zaplatenie tejto sumy má podľa názoru súdu žalobca bez pochýb nárok.
12. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, vznikol žalobcovi i nárok na úrok z omeškania, ktorý uplatnil v zákonnej výške 8 % ročne, nakoľko k vzniku zmluvného vzťahu došlo pred 31.1.2013. Úrok uplatnil od 16.6.2016, pri určení tohto dátumu vychádzal z lehoty splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.5.2016, ktorá bola určená do 15.6.2016. Uvedený dátum ako dátum splatnosti vyplýva i z výpisu z pôžičkovej karty Quatro adresovaného žalovanému. Žalovaný prevzatie tohto výpisu nespochybnil, nesporoval, preto súd ustálil, že sa o svojom dlhu a jeho výške dozvedel. Žalovaný bol v spore nečinný, neprodukoval žiadnu obranu voči žalobou uplatnenému nároku.
13. O trovách tohto sporu súd rozhodoval vo vzťahu k späťvzatej časti žaloby podľa § 256 ods. 1 CSP, keď skúmal na zastavení konania v tejto časti procesné zavinenie. V takom prípade sa súd zaoberá dôvodnosťou späťvzatej časti žaloby. Žalobca neuviedol žiaden dôvod späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 300,94 €, ktorá pozostávala z poplatkov a sankčného úroku. Avšak v nadväznosti na to, že súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov, bolo možné ustáliť, že v tejto časti (pokiaľ by na nej zotrval) by bol žalobca neúspešný, nakoľko na úroky a poplatky nemal nárok. Vo vzťahu k sankčnému úroku zároveň absentovalo akékoľvek bližšie odôvodnenie, rozhodujúce skutkové okolnosti týkajúce sa výšky úroku, jednotlivých období a súm, z ktorých bol vyčísľovaný. Nie je povinnosťou súdu tieto zostavovať z pripojených listinných dôkazov. Takže v tomto smere bolo možné pripísať zavinenie na zastavení konania v späťvzatej časti žaloby žalobcovi. Vo vzťahu k zvyšku žalobného nároku súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodoval podľa úspechu v spore. Ten mal žalobca len vo vzťahu k istine vo výške 170,- €. Tá predstavovala vo vzťahu k žalovanej sume 1.568,25 € (100 %) len 11,48 %. Vo vzťahu k zvyšku, ktorý zahŕňal nielen zamietnutú časť žaloby, ale do ktorej súd zahrnul aj procesné zavinenie žalobcu, predstavoval úspech žalovaného 88,52 %. Čistý úspech žalovaného tak bolo možné ustáliť na 77,04 %. V tomto rozsahu by mal žalovaný nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi. Vychádzajúc zo súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanému v tomto spore žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal, postupujúc zároveň hospodárne, v súlade s článkom 17 základných zásad CSP, bez potreby vydania ďalšieho samostatného uznesenia o výške náhrady (§ 262 ods. 2 CSP), ktorá by v danom prípade predstavovala 0 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.