Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-58Cb/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: BDS DESIGN, s.r.o., so sídlom Vrbová 436/21, 937 01 Želiezovce, IČO: 46 638 571, zastúpeného JUDr. Marekom Hraškom, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava, IČO: 52 274 896, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501, o zaplatenie 430,-€, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 358,33€, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti žalovanej istiny vo výške 71,67€ z a s t a v u j e .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66,66%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

l. Žalobou podanou elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica dňa 25.7.2019 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi 430,-€ a nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového na motorovom vozidle žalobcu. Skutkovo svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 8.7.2019 približne o 11:10 hod. žalobcove motorové vozidlo značky AUDI, EČV: G. (vodidlo 1) bolo vedené po cestnej komunikácii za vozidlom značky KIA, EČV: G. (vozidlo 2) a počas jazdy vozidiel došlo k vymršteniu kamienka od kolies vozidla 2 v dôsledku jazdy, vymrštený kameň narazil na čelné sklo vozidla 1, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu čelného skla vozidla 1. Priebeh škodovej udalosti bol písomne potvrdený oboma účastníkmi škodovej udalosti - vodičmi vozidla 1 aj vozidla 2. Žalobca v dôsledku škodovej udalosti dal opraviť čelné sklo v príslušnom servise, vznikli mu náklady vo výške 430,-€, ktoré uhradil dňa 15.7.2019. Držiteľ vozidla 2 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. 8001120177 v zmysle príslušných ustanovení o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na vznik škody, priznanie zodpovednosti zo strany vodiča vozidla 2, príčinnú súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou a existenciu poistnej zmluvy, škodová udalosť bola oznámená žalovanému, voči ktorému si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody - preplatenie opravy čelného skla. Žalovaný odmietol žalobcovi nárok na náhradu škody uznať. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložil nasledovné listinné dôkazy procesného útoku: technický preukaz osobného motorového vozidla AUDI, ČV: G.; správu o nehode zo dňa 8.7.2019 podpísanú vodičom motorového vozidla 1 M. V. a vodičom vozidla 2 C.. L. G.; faktúru č. 190176, vystavenú dňa 12.7.2019 servisom Patrik Baláž Autosklo 1, Levice na sumu 430,-€, splatnú dňa 19.7.2019; bankový výpis zo dňa 15.7.2019 preukazujúci zaplatenie sumy 430,-€ zo strany žalobcu na účet servisu; oznámenie žalovaného zo dňa 8.7.2019 o uzavretí škodovej udalosti; stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným

trhom NB Slovenska zo dňa 16.7.2013; stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.6.2014, č.135/2014.

2. Žalovaný v písomnom stanovisku uviedol, že predmetná škodová udalosť bola vedená pod číslom 4800468519 a bola ukončená bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že vodič si počas prevádzky svojho vlastného vozidla nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od jeho vozidla. Všetky písomnosti a dokumenty nachádzajúce sa v škodovom spise boli posudzované jednotlivo pracovníkmi oddelenia likvidácie škodových udalostí, pričom sa dospelo k záveru, že na poskytnutie poistného plnenia nie sú splnené ani právne ani vecné podmienky. Žalobca bol listom zo dňa 15.7.2019 požiadaný o doloženie ďalšieho dôkazu preukazujúceho poškodenie čelného skla jeho vozidla, žalobca mailovou odpoveďou uviedol, že nedisponuje žiadnym kamerovým záznamom verifikujúcim poškodenie čelného skla od vozidla idúceho pred ním ani svedkom, ktorý by svojimi zmyslami vnímal letiaci predmet (kameň) do čelného skla vozidla žalobcu. Poukázal na ust. a , v zmysle ktorých poistený je povinný nárok na náhradu škody preukázať. Vo všeobecnej rovine pri poškodení čelných skiel sa konštatuje, že vzhľadom na zdokumentované poškodenie čelného skla motorového vozidla vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolesa ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa práve do čelného skla poškodeného. Poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Žalovaný predložil nasledovné listinné dôkazy procesnej obrany: oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa 10.7.2019; oznámenie škodovej udalosti poškodeným zo dňa 9.7.2019; správu o nehode; dotazník, zápis o poškodení vozidla + fotodokumentáciu; faktúru č. 190176; list zo dňa 15.7.2019 - oznámenie o registrácii škodovej udalosti a mailovú odpoveď; oznámenie o uzavretí škodovej udalosti zo dňa 15.7.2019- žalobca; oznámenie o uzavretí škodovej udalosti zo dňa 15.7.2019- poistený; odvolanie žalobcu voči oznámeniu o uzavretí škodovej udalosti zo dňa 16.7.2019; odpoveď vo veci žiadosti o prehodnotenie výšky škody zo dňa 17.7.2019.

3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 30.7.2020, pred otvorením pojednávania vo veci samej, advokát žalobcu zobral žalobný návrh v časti žalovanej istiny vo výške 71,671€ späť. Súd podľa , konanie v späťvzatej časti žaloby zastavil.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Advokát žalobcu do zápisnice súdu k argumentácii protistrany o tom, že správa o nehode nebola vyplnená oboma účastníkmi nehody, čo malo byť, uviedol, že nejde o pravidlo vyplývajúce zo žiadneho právneho predpisu, ide o vhodný postup, ktorý však nie je platný pre všetky položky formulára o dopravnej nehode, plánik má vyplniť len jeden účastník nehody. Otázka kedy sa údaje považujú za potvrdené určitou osobou podľa správneho poriadku platného v Slovenskej republike je vtedy, keď sa osoba podpíše, vtedy je písomný právny úkon úplný. Obaja účastníci dopravnej nehody potvrdili správnosť údajov svojimi podpismi v správe o nehode, z čoho vyplýva, že ide o relevantný dôkaz.

6. Zástupca žalobcu nesúhlasil s právnym názorom žalujúcej procesnej strany, poukázal na ust. a stanovisko riaditeľa kancelárie poisťovateľov, týkajúce sa toho, čo majú robiť účastníci škodovej udalosti, vychádzajúce z komentára k zákonu. Prejav vôle vyjadrený v správe o nehode nie je daný oboma účastníkmi nehody, ale len jedným, žalobu žiadal zamietnuť.

7. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovnému právnemu záveru:

8. Podľa fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

9. Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

10. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

11. Podľa z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

12. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním pri uplatňovaní nárokov, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

13. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.

14. Podľa § ods. 6 písm. a/,b/ poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

15. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16. Pri náhrade škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je zodpovednosť za škodu založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie, postačuje preukázanie skutočnosti, že vznikla škodová udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznikla škoda a existuje príčinná súvislosť medzi uvedenými predpokladmi. Zodpovednosť za škodu podľa spočíva v tom, že sa jedná o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Samotný pojem osobitná povaha prevádzky zákon priamo nevymedzuje, osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzateľ ani vodič nemôžu mať vplyv, preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany nezúčastnených osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne na prevádzateľa motorového vozidla, u ktorého je riziko znášania následkov zodpovednosti za takúto škodu zmiernené tým, že každý prevádzateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

17. V konaní mal súd listinnými dôkazmi procesného útoku preukázané, že došlo ku škodovej udalosti, a to poškodeniu čelného skla motorového vozidla patriaceho žalobcovi, vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla škodcu povinne zmluvne poisteného u žalovaného, pri jazde ktorého spod kolesa vozidla odskočil kameň a spôsobil poškodenie čelného skla vozidla žalobcu. Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva zo správy o nehode, obsahujúcej všetky identifikačné údaje vozidla, na ktorom škoda vznikla, ako aj vozidla, prevádzkou ktorého škoda bola spôsobená, vrátane údajov týkajúcich sa vodičov oboch motorových vozidiel, označenie poistiteľov vozidiel a plánik nehody so zakreslením okolností, ako ku škode došlo. Vzhľadom na to, že správu o nehode podpísali vodiči oboch vozidiel, svojím podpisom jednoznačne prejavili súhlas s údajmi v správe uvedenými ako údajmi pravdivými, a to bez ohľadu na to, či samotnú správu vyplnil jeden alebo obaja. Obaja účastníci nehody v zákonnej lehote ohlásili vznik škodovej udalosti žalovanému ako poistiteľovi motorového vozidla,

ktorého prevádzkou škoda vznikla. Odskočenie kameňa spod kolesa iného motorového vozidla je okolnosťou majúcou svoj pôvod v prevádzke vozidla, ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, pri ktorej neexistuje možnosť liberácie. Uvedený právny názor vyplýva a zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.6.2014, č. 135/2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť.

18. Nárok žalobcu ako poškodenej osoby voči poistiteľovi motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda je dôvodný, predmetná škodová udalosť spĺňa podmienky objektívnej zodpovednosti za vznik škody, ktorá bola relevantným spôsobom preukázaná z hľadiska skutkových okolností vzniku aj z hľadiska požadovanej výšky, preto súd žalobe vyhovel.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca bol v konaní úspešnou procesnou stranou vo výške 83,33%, žalovaný vo výške 16,67%, teda čistý procesný úspech žalobcu predstavuje 66,66%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.