Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-523-2020.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Subarea
3Ek/523/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: N. R., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Y. XXXX/XX, XXX XX S., o vymoženie 194,61 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 247EX 254/2020, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.03.2020, domáhal prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu od povinného vymoženia 194,61 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 13Csp/104/2019 zo dňa 31.10.2019, právoplatný a vykonateľný dňa 30.12.2019 (ďalej aj ako ,,exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 31.03.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 247EX 254/2020.
3. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Dňa 03.04.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 24.04.2020.
4. Dňa 16.07.2020 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.05.2020, ktorý povinný prvotne podal na Okresný súd Banská Bystrica a súdu bol doručený dňa 07.05.2020. Následne na to Okresný súd Banská Bystrica postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi, keďže v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, sa návrh na zastavenie exekúcie podáva u povereného súdneho exekútora.
5. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vykonateľnosti, sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a úniovým právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva. Povinný považuje predmetnú exekúciu za neprípustnú z dôvodu, že platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 13Csp/104/2019 zo dňa 31.10.2019 mu nikdy nebol doručený do vlastných rúk, tak ako to pre účinné doručenie ustanovuje § 266 zákona č. 160/2015 civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a teda tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť a stať sa tak exekučným titulom. Povinný ďalej uvádza, že o existencii exekučného titulu sa prekvapivo dozvedel až momentom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podľa názoru povinného iba prevzatie exekučného titulu oprávnenou osobou totiž môže vyvolať účinky riadneho
doručenia exekučného titulu a s tým spojené procesnoprávne následky ako je napríklad právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Poukázal na to, že ak exekučný titul neprevezme oprávnená osoba, ide o okolnosť, ktorá nemá za následok nadobudnutie vykonateľnosti exekučného titulu, tzn. že platobný rozkaz nemôže byť spôsobilým exekučným titulom a táto skutočnosť je prekážkou pre začatie resp. pokračovanie v už začatej exekúcii a predstavuje dôvod na jej zastavenie. Povinný ďalej poukázal na to, že minulý rok sa ani nezdržiaval v mieste trvalého pobytu a uviedol, že trvalý pobyt má u svojich rodičov. Poštu prebrala jeho mama, ktorá ho aj podpísala a nedala mu vedieť, že má zásielku zo súdu. Exekučný titul prebrala teda osoba odlišná od účastníka konania, ktorá nie je zástupcom s plnomocnením pre toto konanie ani zástupcom pre doručovanie a teda ho nemožno považovať za doručený. V tomto prípade bol podľa názoru povinného teda exekučný titul doručovaný prostredníctvom pošty s tým, že má byť doručený do vlastných rúk. Ďalej poukázal na to, že zmyslom ústavného práva na spravodlivý proces je požiadavka, že každý má právo, aby jeho vec bola riadne prerokovaná a mal sa k nej možnosť vyjadriť a použiť dostupné prostriedky procesnej obrany. Ďalej konštatuje, že je neprípustné aby bola exekúcia vedená na podklade takéhoto súdneho rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, avšak po materiálnej stránke vykonateľné nie je. Akákoľvek podpísaná doručenka o prevzatí exekučného titulu nie je spôsobilým dôkazom o jeho riadnom doručení. Rozhodujúcou je skutočnosť, či sa na doručenke nachádza podpis povinného resp. osoby oprávnenej konať za povinného, pričom nepostačuje podpísanie doručenky a prevzatie exekučného titulu neznámou osobou odlišnou od povinného v prípade, že ide o doručovanie do vlastných rúk. Na záver povinný uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žiada exekúciu zastaviť, následne by sa malo nanovo vykonať doručovanie exekučného titulu povinnému a súd, ktorý vydal exekučný titul je povinný sa s tou skutočnosťou vysporiadať.
6. Oprávnený prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že má za to, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Je toho názoru, že súd resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že súd rovnako ako súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Uvádza tiež, že povinný mohol akékoľvek prostriedky obrany uplatniť v súdnom konaní, pričom v exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval vymáhaný nárok. Ďalej oprávnený uvádza, že predmetom tvrdení povinného môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by tieto skutočnosti nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne by nebolo možné ich uplatniť, pretože relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený má za to, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. K námietke povinného tykajúcej sa doručovania resp. nedoručenia exekučného titulu oprávnený uvádza, že k tomuto bodu sa nevie vyjadriť, keďže ide o vec spadajúcu do kompetencie konajúceho súdu. V závere svojho vyjadrenia sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený uvádza, že vzhľadom k tomu, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nesúhlasí so zastavením exekúcie.
7. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 16. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
17. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného v zmysle Exekučného poriadku v platnom znení. Súd konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 13Csp/104/2019 zo dňa 31.10.2019 nebol povinnému doručený do vlastných rúk, tak ako to pre účinné doručenie ustanovuje § 266 CSP, a preto platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a stať sa exekučným titulom.
18. Súd z dôvodov preskúmania tvrdení povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal Okresný súd Levice o predloženie doručenky preukazujúcej prevzatie exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 13Csp/104/2019 zo dňa 31.10.2019 žalovaným (povinným) resp. jeho splnomocnencom.
19. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ako aj odpovedi Okresného sudu Levice na žiadosť o súčinnosť, súd konštatuje nedôvodnosť podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Levice má súd za preukázané, že exekučný titul, na základe ktorého sa vedie predmetné exekučné konanie - platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 13Csp/104/2019 zo dňa 31.10.2019, bol povinnému doručený prostredníctvom splnomocnenej osoby. V zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), stanovuje, že súdnu zásielku za adresáta (povinného) je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom (povinným) písomne splnomocnená alebo poverená. Ak adresát (povinný) zásielky (platobného rozkazu Okresného súdu Levice sp. zn. 13Csp/104/2019 zo dňa 31.10.2019) splnomocnil na jej prevzatie inú osobu, považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta (povinného). Pokiaľ povinný splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnenca, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich riadneho doručenia, resp. so začatím riadneho plynutia lehôt na podanie zákonom prípustných opravných prostriedkov, tak ako keby si bol tieto prevzal osobne.
20. Z dôvodu skutočnosti, že predmetný exekučný titul, ktorý je podkladom predmetného exekučného konania, bol povinnému riadne doručený aj keď prostredníctvom splnomocnenej osoby, disponuje vlastnosťou vykonateľnosti a tým sa stal spôsobilým exekučným titulom pre predmetné exekučné konanie.
21. Súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 219181,71 Eur s príslušenstvom, ktorá však zo strany povinného nebola splnená v celosti. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal už iba vymoženia príslušenstva pohľadávky. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. 22. S prihliadnutím na skutočnosť, že povinný nepreukázal neprípustnosť začatia exekúcie a vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne dôvody, ktoré by predstavovali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, súd dospel k záveru, že v danom prípade povinný neuniesol dôkazné bremeno. 23. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená zákonne, nakoľko predložený exekučný titul sú tak formálne ako aj materiálne vykonateľný. Povinný súdu nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a súd nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, a preto v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.