Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Sa-20-2019.pdf
PDF · 69.5 KB
Case nature
Subarea
43Sa/20/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci žalobcu: mal. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX I., v zákonnom zastúpení matky: E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX I., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6685/JH zo dňa 10.05.2019, UPS/US1/ SSVOPPKPC1/ SOC/2019/6479 zo dňa 09.05.2019, UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6684/JH zo dňa 09.05.2019, UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6683/JH zo dňa 09.05.2019, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.06.2019, postúpenou tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému, na základe uznesenia č. k. 8Sa/39/2019 - 33 zo dňa 21.11.2019, sa zákonná zástupkyňa žalobcu domáhala preskúmania zákonnosti piatich rozhodnutí žalovaného číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6685/JH zo dňa 10.5.2019, ktorým nebol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ďalej číslo UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2019/6479 zo dňa 9.5.2019, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu, ďalej číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6684/JH zo dňa 9.5.2019, ktorým nebol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ďalej číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6683/JH zo dňa 9.5.2019, ktorým nebol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6681/JH zo dňa 11.5.2019, ktorým bol zákonnej zástupkyni žalobcu zamietnutý peňažný príspevok na opatrovanie maloletého I. I..
2. Súd uznesením č. k. 43Sa/20/2019-54 zo dňa 2.3.2020 vylúčil žalobu, ktorou sa zákonná zástupkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/ 6681/JH zo dňa 11.5.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým tento nevyhovel žiadosti zákonnej zástupkyne žalobcu a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie maloletého I. I., nar. X.X.XXXX na samostatné konanie, nakoľko okruh účastníkov vo vyššie uvedených konaniach v porovnaní s konaním, týkajúcim sa peňažného príspevku za opatrovanie, nie je totožný s okruhom účastníkov v konaniach, v ktorých boli vydané ostatné rozhodnutia žalovaného.
3. V žalobe zákonná zástupkyňa žalobcu namietala, že synov zdravotný stav sa zhoršil, a to vplyvom zvýšenej produkcie testosterónu v dospievaní. Poukázala na to, že maloletý trpí tzv. Aspergerovým syndrómom, ktorý je veľmi podobný autizmu a pre jeho relatívne mierne prejavy nemusí byť ani
diagnostikovaný. Nesúhlasila s rozhodnutím žalovaného, pokiaľ tento vyhodnotil, že maloletého nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Uviedla, že zdravotný stav maloletého vyžaduje celodennú starostlivosť, v jeho prípade ide o poruchu komplexnú pervazívnu neliečiteľnú, zasahujúcu do všetkých aspektov života. Tvrdila, že postupom a rozhodnutím tak prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutím žalovaného boli porušené jej práva, ktoré jej garantuje Ústava SR a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010, zverejneným v Zbierke zákonov č. 317/2010. Tiež poukázala na to, že dieťa je znevýhodnené v každej oblasti života, trpí rôznymi fóbiami. V dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu má maloletý individuálne štúdium a do školy chodí len na preskúšanie. Nevychádza ani z domu, taktiež nemôže navštevovať plaváreň a má strach z hromadnej dopravy. Často máva amoky z preťaženia a vplyvom stresu z okolia. Okrem toho trpí samopoškodzovaním, útokmi na ľudí a poškodzovaním bytového zariadenia. Má panický strach z otvorených priestranstiev a psov, taktiež z oblečenia, papiera, hluku a svetla. Tiež má poruchy učenia a dysgrafiu ťažkého stupňa. Ďalej potrebuje neustálu pomoc pri obliekaní, hygiene, učení, pri amokoch a ceste do školy na preskúšanie. V žalobe ďalej zákonná zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že má právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež na špecifické postavenie detí podľa čl. 7, čl. 19 a čl. 20 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, pričom v žalobe citovala ustanovenia týchto článkov. Žiadala preto zrušiť tak rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vec žiadala vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2020 navrhol aby súd žalobu odmietol, alternatívne zamietol. Žalovaný poukázal na to, že žalobu podala zjavne neoprávnená osoba, ktorá bez aktívnej legitimácie nemôže byť účastníčkou konania, nakoľko účastníkom konania bol syn E. U. a ona ho v konaní zastupovala iba ako zákonná zástupkyňa. V prípade ak sa súd nestotožní s návrhom žalovaného na odmietnutie žaloby, žalovaný má za to, že žalobu je potrebné zamietnuť, pretože zákonná zástupkyňa žalobcu v žalobe len subjektívne popisuje stav svojho maloletého syna a neuvádza, v čom zo strany žalovaného pri vydaní napadnutých rozhodnutí došlo k porušeniu zákonnosti.
5. Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 7.12.2020 podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako aj § 23 ods. 2 písm. b) SSP.
6. Zákonná zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že od posledného posúdenia zdravotného stavu jej syna sa jeho zdravotný stav zhoršil, a preto si radšej podá novú žiadosť o peňažné príspevky. Z uvedeného dôvodu zákonná zástupkyňa žalobcu zobrala žalobu späť v celom rozsahu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
10. Vzhľadom na prejav vôle žalobcu spočívajúci v späťvzatí žaloby súd postupoval podľa § 99 písm. a) v spojení s § 63 SSP a konanie zastavil.
11. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť, nakoľko účastníci sa jej podania výslovne vzdali.