Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17Csp-21-2020.pdf
PDF · 100.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. F. Z. XXX/XX, C. J., právne zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 4.887,82 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.329,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 491,04 € a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.156,06 € od 21.10.2020 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy k 25. dňu v tom - ktorom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšku žaloby súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 4.887,82 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.974,32 eur od 02.05.2017 do 22.07.2019, zo sumy 2.914,32 od 23.07.2019 do 21.08.2019, zo sumy 2.864,41 eur od 22.08.2019 do 23.09.2019, zo sumy 2.814,50 eur od 24.09.2019 do 23.10.2019, zo sumy 2.764,58 eur od 24.10.2019 do 10.12.2019 a zo sumy 2.714,67 eur od 11.12.2019 do zaplatenia, a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (OTP Banka Slovensko, a.s.) na základe úverovej zmluvy zo dňa 02.08.2013 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 9.000,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných anuitných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením splátok úveru vyhlásil veriteľ na základe oznámenia zo dňa 15.04.2017 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu účinnosti tohto vyhlásenia 01.05.2017 a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky 17.07.2019 pozostávala celková dlžná suma 5.147,47 eur zo zvyšku istiny úveru vo výške 2.974,32 €, z nezaplatených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania spolu vo výške 1.900,11 eur + 96,82 € a z nezaplatených poplatkov vo výške 176,22 eur. Po čiastočných úhradách žalovaného predstavoval dlh žalovaného z úveru ku dňu podania žaloby sumu 4.887,82 eur. Žalovaný počas konania uhradil na predmetnom úvere spolu ďalších 558,61 eur, v ktorej časti žalobca postupne v priebehu konania bral svoju žalobu späť.
2. Žalovaný podal proti vydanému platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 06.02.2020 sp. zn. 16Up/6/2020 odpor, v ktorom namietal uvedenie nesprávneho údaja v uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, nepreukázanie skúmania a overenia bonity žalovaného zo strany žalobcu pri uzavieraní zmluvy, ako aj nesplnenie podmienok postúpenia pohľadávky na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
3. Vo veci, ktorá bola dňom 22.04.2020 postúpená na tunajší súd z upomínacieho konania, bolo nariadené pojednávanie, ktoré súd vykonal v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p. v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu (najmä žaloba č. l. 1-46, prílohy: úverová zmluva z 02.08.2013 s VOP, vyhlásenie úveru za predčasne splatný z 15.04.2017 a posledná výzva pred zosplatnením z 06.03.2017 spolu s doručenkami, zmluva o postúpení pohľadávok z 17.07.2019 spolu s prílohou a oznámením postúpenia pohľadávky, pokus o zmier s podacím hárkom, doplnenie žaloby s prílohami č. l. 57-183, odpor proti vydanému platobnému rozkazu č. l. 198-202, replika žalobcu s prílohami č. l. 209-221, duplika žalovaného a čiastočné späťvzatia č. l. 251-252, 332-459, 469-472, vyjadrenie žalovanej z 24.09.2020 s prílohami č. l. 296-325) a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Pôvodný veriteľ (OTP Banka Slovensko, a.s.) je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (banková činnosť). Žalovaný ako dlžník nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Pôvodný veriteľ a žalovaný dňa 02.08.2013 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXX XXXX XX, ktorou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 9.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 17,50 %, s konečnou splatnosťou 02.08.2019 a s výškou splátok 210,75 eur mesačne. V súlade s článkom VIII bod 1, 2 úverovej zmluvy vyhlásil žalobca pre neplatenie dohodnutých splátok zo strany žalovaného riadne a včas mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.05.2017, čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru vtedy vo výške 5.763,19 €. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky 17.07.2019 už pozostávala dlžná suma z úverovej pohľadávky v celkovej výške 5.147,47 eur zo zvyšku istiny úveru vo výške 2.974,32 €, z nezaplatených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania spolu vo výške 1.900,11 eur + 96,82 € a z nezaplatených poplatkov vo výške 176,22 eur (spôsob započítavania úhrad žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky na istinu, riadne úroky, úroky z omeškania a poplatky vyplýva z prehľadu na č.l 58 spisu). Po čiastočných úhradách žalovaného predstavoval dlh žalovaného z úveru ku dňu podania žaloby sumu 4.887,82 eur. Žalovaný počas konania uhradil na predmetnom úvere spolu ďalších 558,61 eur, v ktorej časti žalobca postupne v priebehu konania bral svoju žalobu späť. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.07.2019 vrátane prílohy o špecifikácii postupovanej pohľadávky, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, ako postupníkom, bola pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, pričom postúpenie bolo žalovanému oznámené listom z 17.07.2019. V dôsledku tohto mal súd osvedčenú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore podľa § 526 Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako spotrebiteľ. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú tieto osoby definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva z 15.06.2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom, pričom na daný právny vzťah sa vzťahujú predovšetkým ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
5. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu po skutkovej stránke nesporoval. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to aj s ohľadom na splnenie obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. dospel súd k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie sumy 4.329,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 491,04 € a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.156,06 € od 21.10.2020 do zaplatenia bola podaná dôvodne. V súlade s článkom VIII bod 1, 2 úverovej zmluvy, ako aj zákonnou úpravou (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - predchádzajúca výzva z 06.03.2017 s doručenkou č.l. 32-33) vyhlásil žalobca pre neplatenie dohodnutých splátok zo strany žalovaného riadne a včas mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.05.2017 (oznámenie s doručenkou na č.l. 30-31), čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru vtedy vo výške 5.763,19 €. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky 17.07.2019 už pozostávala dlžná suma z úverovej pohľadávky v celkovej výške 5.147,47 eur zo zvyšku istiny úveru vo výške 2.974,32 €, z nezaplatených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania spolu vo výške 1.900,11 eur + 96,82 € a z nezaplatených poplatkov vo výške 176,22 eur (spôsob započítavania úhrad žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky na
istinu, riadne úroky, úroky z omeškania a poplatky vyplýva z prehľadu na č.l 58 spisu). Po čiastočných úhradách žalovaného predstavoval dlh žalovaného z úveru ku dňu podania žaloby sumu 4.887,82 eur. Žalobca si podľa uvedeného dôvodne uplatnil v tomto konaní žalobou z 18.12.2019 nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.887,82 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.974,32 eur od 02.05.2017 do 22.07.2019, zo sumy 2.914,32 od 23.07.2019 do 21.08.2019, zo sumy 2.864,41 eur od 22.08.2019 do 23.09.2019, zo sumy 2.814,50 eur od 24.09.2019 do 23.10.2019, zo sumy 2.764,58 eur od 24.10.2019 do 10.12.2019 a zo sumy 2.714,67 eur od 11.12.2019 do zaplatenia. Žalovaný počas konania uhradil na predmetnom úvere spolu ďalších 558,61 eur, v ktorej časti žalobca postupne v priebehu konania (ešte pred pojednávaním) bral svoju žalobu späť (dátumy a výška čiastočných úhrad žalovaného vyplývajú z čiastočných späťvzatí žalobcu na č. l. 251-252, 277-281, 469-472). Súd preto konanie v časti o zaplatenie sumy spolu 588,61 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania (zohľadňujúc čiastočné úhrady žalovaného) zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP (výrok II). Žalobca si naďalej v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 4.329,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 491,04 € (táto suma je vyčíslený úrok z omeškania vo výške: 5,00% ročne zo sumy 2 974,32 € od 02.05.2017 do 22.07.2019 vo výške 330,84 € 5,00% ročne zo sumy 2 914,31 € od 23.07.2019 do 21.08.2019 vo výške 11,98 € 5,00% ročne zo sumy 2 864,40 € od 22.08.2019 do 23.09.2019 vo výške 12,95 € 5,00% ročne zo sumy 2 814,49 € od 24.09.2019 do 23.10.2019 vo výške 11,57 € 5,00% ročne zo sumy 2 764,58 € od 24.10.2019 do 10.12.2019 vo výške 18,18 € 5,00% ročne zo sumy 2 714,67 € od 11.12.2019 do 30.12.2019 vo výške 7,44 € 5,00% ročne zo sumy 2 664,76 € od 31.12.2019 do 18.02.2020 vo výške 18,25 € 5,00% ročne zo sumy 2 614,85 € od 19.02.2020 do 10.03.2020 vo výške 7,52 € 5,00% ročne zo sumy 2 522,42 € od 11.03.2020 do 05.05.2020 vo výške 19,35 € 5,00% ročne zo sumy 2 385,48 € od 06.05.2020 do 15.06.2020 vo výške 13,40 € 5,00% ročne zo sumy 2317,01 € od 16.05.2020 do 21.07.2020 vo výške 11,43 € 5,00% ročne zo sumy 2252,63 € od 22.07.2020 do 25.08.2020 vo výške 10,80 € 5,00% ročne zo sumy 2220,44 € od 26.08.2020 do 20.10.2020 vo výške 17,34 €, a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.156,06 € od 21.10.2020 do zaplatenia. Na základe uvedených dôvodov súd žalobe vo zvyšnej časti zostatku úverovej pohľadávky (tak ako je táto špecifikovaná vyššie) s prislúchajúcim príslušenstvom (zohľadňujúc čiastočné úhrady žalovaného) ako dôvodnej vyhovel, pretože na vrátenie peňazí z úveru spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania vznikol žalobcovi ako nadobúdateľovi predmetnej pohľadávky, ktorej prevod na žalobcu bol v konaní dostatočne osvedčený prílohami žaloby, nárok na základe príslušných zmluvných, ako aj citovaných zákonných ustanovení o zmluve o úvere a o omeškaní dlžníka.
6. Súd námietky žalovaného uvedené v odseku 2 odôvodnenia rozsudku považoval po vykonanom dokazovaní za neopodstatnené a v daných súvislostiach sa stotožnil s protiargumentmi vyjadrenými žalobcom vo vzťahu k týmto námietkam v jeho replike na č.l. 209 a nasl. K vzniku rozdielu 0,13 eur pri údaji o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru v zmluve o úvere (72 x 210,75 = 15.174 a teda nie 15.173,87 ako je uvedené v čl. I bod 4 zmluvy) došlo podľa vyjadrenia žalobcu použitým matematickým zaokrúhlením a bol spôsobený obmedzeniami mena EURO, pokiaľ ide o najmenšiu jednotku tejto meny, ktorá sa dá zaplatiť (poznáme len stotiny, no nie tisíciny eura). Súd vzhľadom na uvedenú argumentáciu žalobcu uvádza, že tento zanedbateľný matematický rozdiel spôsobený uvedeným technickým javom v žiadnom prípade nemôže spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, keďže žalovaná pri uvádzanom údaji bezpochyby vedela bez ťažkostí a s istotou rozpoznať celkový objem peňazí, ktoré mala formou mesačných splátok vrátiť veriteľovi (porovnaj aj rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15), pričom uvedený údaj je potrebné v danej súvislosti posudzovať spoločne s obsahom čl. IV zmluvy a tam uvedenou tabuľkou so zreteľne vyjadreným počtom a výškou splátok úveru. Súd ďalej poukazuje na žalobcom v jeho replike (č.l. 209 a nasl.) predloženú žiadosť o poskytnutie úveru, ktorú v danom úverovom prípade podala samotná žalovaná a ktorá podľa vyjadrenia žalobcu slúžila veriteľovi ako základný podklad pre overenie bonity žalovanej, a to prostredníctvom v nej obsiahnutých a samotnou žalovanou vyplnených údajov o jej zamestnaní, príjmoch, osobnom stave, atď, ako aj dopytom na Sociálnu poisťovňu, na čo dala žalovaná v uvedenej žiadosti súhlas. Súd preto nevzhliadol v danom prípade žiaden zákonný dôvod na prípadný postup podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Napokon súd poukazuje na tretiu vetu odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku, a teda že pôvodný veriteľ vyhlásil pre neplatenie dohodnutých splátok zo strany žalovanej riadne a včas mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.05.2017 v súlade s článkom VIII bod 1, 2 úverovej zmluvy, ako aj zákonnou úpravou (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) oznámením z 15.04.2017 (s doručenkou na č.l.
30-31), ktorému predchádzala výzva z 06.03.2017 (s doručenkou č.l. 32-33), pričom tieto listy veriteľa obsahujúce výzvu na dodatočnú úhradu najprv len nedoplatku z úverovej pohľadávky veriteľa vo výške 934,92 eur a potom jeho celého predčasne zosplatneného zostatku vo výške 5.763,19 eur je nutné zároveň považovať aj za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podľa prehľadu úhrad žalovanej (viď vyjadrenie žalobcu na č.l. 57 a nasl.) pritom žalovaná bola nepretržite (oveľa) dlhšie ako 90 dní v omeškaní s tými časťami svojho peňažného záväzku z úverovej zmluvy, ktoré boli neskôr, a to dňom 17.07.2019 postúpené na žalobcu (čiastočné úhrady vykonané žalovanou pred postúpením pohľadávky boli vždy odrátané zo zostatku pohľadávky a nestali sa následne predmetom postúpenia - viď prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok z 17.07.2019 č.l. 39 spisu). Za týchto okolností preto súd uzavrel, že pôvodný veriteľ (banka) platne a v súlade s citovaným ustanovením postúpil predmetnú pohľadávku písomnou zmluvou na žalobcu, pričom to mohol urobiť aj bez súhlasu dlžníka. Taký súhlas však bol v uzavretej zmluve o úvere navyše aj stranami dohodnutý v jej čl. VIII ods. 2 písm. j).
7. Uvedené námietky teda nemohli ovplyvniť závery súdu z odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd žalovanej na jej žiadosť povolil podľa § 232 ods. 3, 4 C.s.p. splácať súdom priznanú pohľadávku žalobcu v mesačných splátkach po 100,- eur podľa jej zárobkových pomerov s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zárobkové pomery žalovanej súd zistil jednak z jej tvrdení a predložených dôkazov na č.l. 296-325 a jednak z odpovede z lustrácie v Sociálnej poisťovni z 03.12.2020. Vzhľadom na žalovanou udanú celkovú výšku jej pravidelných mesačných príjmov (1.187,- eur - dôchodok + nemocenská dávka) a výdavkov predovšetkým v súvislosti s jej početnými inými peňažnými záväzkami (750,- eur), avšak na druhej strane zohľadňujúc aj oprávnený záujem žalobcu a celkovú výšku jeho splatnej pohľadávky, súd dospel k záveru, že za daných okolností je možné považovať za primeranú zisteným finančným a zárobkovým pomerom žalovanej, ako aj celkovým okolnostiam tohto konkrétneho prípadu výšku mesačnej splátky 100,- eur (žalobca na pojednávaní súhlasil so splácaním dlhu v minimálnej výške 100,- eur mesačne). Zistené okolnosti pritom splácanie dlhu menšou sumou (ako to žalovaná navrhovala, a to sumou 40,- eur mesačne) z už uvedených dôvodov neodôvodňujú.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % (do úspechu žalobcu je potrebné započítať aj zastavenú časť konania, keďže k späťvzatiam žaloby v tejto časti došlo na základe čiastočných úhrad žalovaného). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).