Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-6-2020.pdf
PDF · 97.15 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudcov: Mgr. Fedor Benka a JUDr. Ľubica Bundzelová v exekučnej veci oprávneného: Private Capital Investments Limited, so sídlom Ducie Street 83 83, M12JQ Manchester, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ID no. 09252000, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 44705/15, o vymoženie 551 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č. k. 6Er/1048/2015 - 26 zo dňa 10. novembra 2016 v časti, v ktorej súd exekúciu zastavil, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Povinnému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým odsekom výroku pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho oprávneného CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 26 429 705, vstúpila ako oprávnená spoločnosť Private Capital Investments Limited, so sídlom 18-22 Stoney Lane, Yardley, Birmingham, B25 8YP, Veľká Británia, IČO: 09 252 000 a druhým odsekom výroku exekúciu zastavil. Súd mal z exekučného titulu preukázané, že jeho vydaniu predchádzalo konanie, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou oprávneného v zmysle § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP) v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zák. č. 438/2015 Z.z. (t.j. od 23.12.2015) doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Z doplnenia návrhu ako ani z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 4C/99/2013 však súd nemal preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, t.j. sú tu v zmysle § 243f ods. 4 EP dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Súd po oboznámení sa s konaním predchádzajúcim vydaniu exekučného titulu zistil, že v ňom nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, pričom v exekučnom konaní oprávnený, resp. jeho právny nástupca nepreukázali opak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekúciu podľa § 243f ods. 6 a § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej súd zastavil exekúciu, podal včas oprávnený odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia uznesenia v napadnutej časti a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
3. Oprávnený namietal, že rámcovou dohodou o postúpení pohľadávok z 23.12.2015 nedošlo k nadobudnutiu zmenky na strane súčasného oprávneného, na oprávneného neprešlo právo zo zmenky, ale iba právo pôvodného oprávneného z exekučného titulu. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu remitenta so zmenkovým dlžníkom musí preukazovať doplnením návrhu na vykonanie exekúcie iba
remitent a ten, kto preukazuje svoje právo zo zmenky nepretržitým radom indosamentov. Práva zo zmenky nie je možné previesť cesiou (postúpením), ale iba rubopisom. Oprávnený nenadobudol práva zo zmenky, ale iba práva predchádzajúceho oprávneného spoločnosti CD Consulting s.r.o.. Nestal sa ani majiteľom zmenky. Súd však nezastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 EP pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie o rozhodujúce okolnosti, ale podľa § 243f ods. 4 a 6 EP, pretože nový oprávnený nepreukázal, že tu nie sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Podľa oprávneného nárok zo zmenky spoločnosti CD Consulting s.r.o. nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale na základe rubopisu (indosamentu) z remitenta (spoločnosť Pohotovosť s.r.o.) na spoločnosť CD Consulting s.r.o., preto nie je možné exekúciu zastaviť podľa § 243f ods. 4 a 6 EP. Čo sa týka povinnosti uloženej v § 243f ods. 1 EP, t.j. povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP, táto sa vzťahuje na remitenta (toho, kto má vlastné vzťahy s povinným) alebo toho, kto svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. Pokiaľ však v prípade oprávneného o takýto subjekt nejde, nevzniká mu povinnosť dopĺňať návrh na vykonanie exekúcie náležitosťami podľa § 39 ods. 4 EP. Ak mal súd za to, že nedošlo k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 EP, mal zastaviť exekúciu pre nedoplnenie tohto návrhu. Ak mal za to, že k doplneniu návrhu došlo, čo však zjavne nedošlo, pretože oprávnený uviedol, že nemá vlastné vzťahy s povinným a nie je ani indosatárom, teda daná povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie sa naň ani nevzťahuje, potom súd nemal vydávať žiadne rozhodnutie, pretože nedošlo k splneniu podmienok podľa § 243f ods. 1 EP, a tak nemohlo dôjsť ani k splneniu podmienok podľa § 243f ods. 5 EP. Súd už vôbec nemal skúmať, či právny vzťah je spotrebiteľského charakteru, pretože túto otázku má skúmať až v prípade, ak dôjde k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu remitenta k povinnému. Oprávnený indosatár v žiadnom prípade nemá opisovať vlastné vzťahy s povinným a rovnako to nemá robiť ani právny nástupca indosatára, na ktorého indosatár previedol judikovanú pohľadávku cesiou. Na podporu svojich argumentov dal oprávnený do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, sp. zn. 3Oboer/426/2014.
4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods.1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
6. Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017.
7. Predmetom tohto exekučného konania je vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 551 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 4C/99/2013
- 81 zo dňa 19.05.2015. Žalobca (spoločnosť CD Consulting, s.r.o., právny predchodca oprávneného v tomto exekučnom konaní) sa v základnom konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 551 eura s príslušenstvom a trov konania žalovaným (povinným). Nárok si spoločnosť CD Consulting, s.r.o. uplatňovala ako nárok indosatára, ktorý je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej dňa 09.01.2009. Pôvodný oprávnený, spoločnosť CD Consulting, s.r.o. postúpil pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu na súčasného oprávneného dňa 23.12.2015, teda v deň, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 438/2015 Z.z. Návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania spoločnosť Private Capital Investments Limited doručila súdnemu exekútorovi počas plynutia zákonom stanovenej 30- dňovej lehoty. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil.
8. Podľa § 39 ods. 4 EP exekučného konania v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Podľa § 243f ods. 1 EP v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 243f ods. 4 EP ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
12. Podľa § 243f ods. 5 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
13. Podľa § 243 f ods. 6 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
14. V zmysle vyššie citovaných ustanovení EP zákon nepredpokladá, že by bolo povinnosťou súdu vyzývať oprávneného na preukázanie rozhodujúcich skutočnosti, že mu bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a týka sa (vydanie zmenky) vlastného vzťahu s povinným. Nepostačuje, ak oprávnený reagoval, doručoval súdu písomnosti, ale nesplnil si tie povinnosti, ktoré mu uložil zákon, t. j. nepreukázal to, čo preukázať v stanovenej lehote mal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko č. 1/2016 prijaté dňa 20.04.2016 na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorého ak si oprávnený čo i len čiastočne nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená § 243f ods. 1 EP (v znení účinnom od 23.12.2015), na základe ktorého bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní, t.j. opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, uplatní sa dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 EP. Požadované doplnenie náležitostí návrhu oprávnený nemôže realizovať po uplynutí lehoty 30 dní. Postup podľa § 243f ods. 4-6 a § 57 ods. 1 písm. m) EP je potom možné aplikovať v prípade, ak potrebné podklady predložil, avšak existuje tu dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP.
15. Oprávnený vo svojom odvolaní síce namietal, že z dôvodu postúpenia už judikovanej pohľadávky sa na osobu oprávnenú nevzťahuje povinnosť ustanovená v § 39 ods. 4 a § 243f EP a nemusí opisovať vlastný vzťah s povinným, nakoľko zmenku nenadobudol, neuplatňuje si právo zo zmenky, ale z judikovanej pohľadávky. Odvolací súd považuje tento argument oprávneného za nedôvodný. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie sa vzťahuje na každého, kto vystupuje v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha nárok na základe exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky v pozícii oprávneného, t. j. aj na toho, kto nadobudol nárok až z judikovanej pohľadávky prostredníctvom postúpenia (cesie). Podľa názoru odvolacieho súdu druhá veta § 39 ods. 4 EP slúži len ako doplnok k prvej vete uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že túto povinnosť má aj ten, kto preukazuje svoje postavenie účastníka konania nepretržitým radom indosamentov podľa osobitného predpisu. Táto interpretácia vyplýva zo slovného spojenia v § 39 ods. 4 druhá veta EP: „Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať „aj“ oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov“.
16. Z vyššie citovaných ustanovení však vyplýva, že exekučné súdy musia ex offo skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Na tomto fakte nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu, bolo právo z tohto titulu postúpené na inú osobu. Skúmanie sa vzťahuje na exekučný titul, nie na oprávnenú osobu, či už je to indosatár alebo postupník.
17. Uzatvorenie rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok nespôsobilo zánik pôvodného vlastného vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorý bol touto zmenkou zabezpečený. Preto podľa názoru odvolacieho súdu má povinnosť opísať vlastný vzťah, resp. pôvodný právny vzťah, ktorý bol zmenkou zabezpečený, každá oprávnená osoba, ktorá sa na súde domáha vymoženia plnenia z exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorá je fyzickou osobou. Odvolací súd preto poukazuje aj na záver Ústavného súdu ČR v náleze sp. zn. II. ÚS 2221/07, podľa ktorého právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Z už základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu prislúcha zaoberať sa otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu pomocou redukcie ad absurdum odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona, bude racionálny a spravodlivý.
18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v zmysle prechodných ustanovení § 243f ods. 1 EP sú exekučné súdy povinné aj v už začatých exekučných konaniach ex offo prihliadať na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými súdmi, príp. aj rozhodcovskými súdmi, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka, spotrebiteľa, skúmať poskytnutie primeranej ochrany, aká spotrebiteľovi patrí podľa predpisov o spotrebiteľskom práve. Za týmto účelom bola ustanovením § 39 ods. 4 EP uložená oprávneným povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného kauzálneho vzťahu s povinným a zároveň pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti. Ak oprávnený uloženú povinnosť nesplní, sú naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 EP.
19. V prejednávanej veci pôvodný oprávnený, spoločnosť CD Consulting, s.r.o. postúpil pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu na súčasného oprávneného dňa 23.12.2015, a teda v deň, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z. Návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania spoločnosť Private Capital Investments Limited doručila súdnemu exekútorovi počas plynutia zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty. Avšak, účastníkom konania až do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení zmeny oprávneného bol pôvodný oprávnený - spoločnosť CD Consulting, s.r.o., ktorý mal procesnú aktívnu legitimáciu v exekučnom konaní a to aj napriek zmene jeho hmotnoprávnej vecnej legitimácie. Z tohto procesného postavenia mu vyplývala povinnosť stanovená ustanovením § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 EP doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ktorá ním však splnená nebola. Povinnosť uvedená vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami nebola splnená ani novým oprávneným
- spoločnosťou Private Capital Investments Limited, pričom mal mať vedomosť o tom, že podmienkou pre pokračovanie v exekúcii bude preukázanie vlastného vzťahu zo zmenky. Rovnako mu muselo byť zrejmé, že túto povinnosť by mal splniť pôvodný oprávnený, ktorý bol v tom čase ešte účastníkom konania. Na základe uvedeného je možné uzavrie, že oprávnený nekonal s odbornou starostlivosťou a nezabezpečil doplnenie návrhu zo strany pôvodného oprávneného alebo, že tento návrh nedoplnil sám.
20. Odvolací súd sa nestotožnil s použitým dôvodom zastavenia exekúcie súdom prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným reagoval postupom v zmysle § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) EP napriek tomu, že na nesplnenie si povinnosti v zmysle § 243f ods. 1 EP mal súd správne reagovať postupom vyžadovaným § 243f ods. 5 EP. Súd prvej inštancie však rozhodol vecne správne, ak v prejednávanej veci exekúciu ako celok zastavil, a preto odvolací súd i s prihliadnutím na princíp hospodárnosti konania napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 393 ods. 1 CSP mal v odvolacom konaní úspešný povinný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne trovy mu však v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, i za použitia čl. 4 ods. 1 CSP.
22. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v priebehu odvolacieho konania dňa 27.09.2017 doručil právny zástupca oprávneného súdu oznámenie o odvolaní plnomocenstva, ktoré mu udelil oprávnený. Vzhľadom na zistenú skutočnosť odvolací súd v úvodnej časti svojho rozhodnutia (záhlaví) uviedol iba oprávneného.
23. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).