Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Pc-2-2020.pdf
PDF · 103.9 KB
No categories available
8Pc/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v právnej veci navrhovateľky: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. O. XXX, XXX XX G. W., t. č. M. Z. XXXX/XX, XXX XX E. W., proti odporcovi: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. O. XXX, XXX XX G. W., zastúpený: Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom J. Kalinčiaka 13, 951 87 Volkovce, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. V. B. je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,00 eur mesačne, vždy k 15-temu dňu mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 11.04.2020.
II. Zročné výživné za obdobie od 11.04.2020 do 07.12.2020 vo výške 789,24 eur je Jaroslav Pavlík povinný zaplatiť navrhovateľke do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom z 11.04.2020 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal jej otca na platenie výživného vo výške 176,00 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od rozvodu s jej matkou jej otec odmietol prispievať na výživu sumou 176 eur mesačne, čo je polovica sumy, ktorú jej prispieva jej matka od jej štúdia na vysokej škole. Svoje výdavky v celkovej výške 352,00 eur mesačne špecifikovala nasledovne:
- Nájomné 100 eur
- Strava 100 eur
- Električenka 13 eur
- Autobus do školy do Bratislavy 40 eur
- Telefón + internet 9 eur
- Vreckové, oblečenie, hygiena, pomôcky do školy 90 eur.
2. K svojmu návrhu priložila doklady preukazujúce cestovanie autobusom do Bratislavy, doklad o kúpe električenky a potvrdenie o návšteve školy. Na pojednávaní dňa 07.12.2020 ďalej súdu predložila potvrdenie o mesačnej platbe za telefón, ako aj bloky na oblečenie a drogériu.
3. Otec navrhovateľky sa prostredníctvom svojej zástupkyne písomne k návrhu vyjadril tak, že s ním nesúhlasí, pričom s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti do marca 2020 a ako otec rodiny hradil všetky výdavky spojené s domácnosťou aj štúdiom, a tieto znášal až do mája 2020. Ďalej uviedol, že v rámci dohody rodičov o BSM bola na účet navrhovateľky poukázaná suma 5 000,00 eur, ako čiastka určená aj na štúdium a náklady s ním spojené. Ďalej uviedol, že navrhovateľka má už 26 rokov a po
ukončení I. stupňa vysokej školy nepokračovala ďalej riadne v štúdiu tak, ako to býva štandardom, ale rozhodla sa zamestnať a sama sa aj živila po dobu až dvoch rokov.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako aj zástupkyne otca navrhovateľky, dokladmi preukazujúcimi výdavky navrhovateľky uvedenými vyššie, potvrdeniami o štúdiu navrhovateľky, PN matky navrhovateľky, oznámením o ukončení pracovného pomeru matky navrhovateľky, potvrdením o príjme matky navrhovateľky, nálezmi a lekárskymi správami navrhovateľky, potvrdeniami UPSVaR o zaradení do zoznamu uchádzačov o zamestnanie ako aj o tom, že navrhovateľka nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, lustráciou Sociálnej poisťovne o zamestnávateľoch a vymeriavacích základoch navrhovateľky ako aj otca navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Navrhovateľka je študentkou 2. ročníka II. stupňa vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Nitre, pričom I. stupeň ukončila v roku 2017 a v druhom stupni začala pokračovať v roku 2019. Študuje dennou formou študijný odbor slovenský jazyk a literatúra. V spoločnej domácnosti žije s matkou a sestrou, pričom priemerný mesačný čistý príjem matky v období od 06/2019 do 05/2020 bol 686,33 eura, avšak tejto bolo zo strany zamestnávateľa dňa 29.09.2020 oznámené ukončenie pracovného pomeru na dobu určitú.
6. V období od roku 2019 do 2020, bolo lustráciou súdu v Sociálnej poisťovni, ako aj potvrdením zo Sociálnej poisťovne, ktoré predložila navrhovateľka zistené, že táto bola nakrátko zamestnankyňou v rôznych spoločnostiach, rovnako tak bola aj brigádničkou, avšak všetky tieto zamestnania trvali nanajvýš pár mesiacov, najdlhšie trval pomer so spoločnosťou Panta Rhei, s. r. o., od 17.06.2019 do 19.11.2019 a následne so spoločnosťou Martinus, s. r. o. od 25.11.2019 do 30.06.2020, pričom od októbra 2019 už vzhľadom na pokračovanie v štúdiu išlo výlučne o brigády.
7. Otec navrhovateľky bol spolu s predvolaním na pojednávanie vyzvaný aj na doloženie potvrdenia o aktuálnych príjmoch, výdavkoch, ako aj príjmoch iných osôb, s ktorými žije v domácnosti. Otec navrhovateľky, a to ani prostredníctvom svojej zástupkyne žiadne potvrdenie nepredložil. Súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že od 01.07.2018 až doposiaľ je SZČO s vymeriavacím základom v rozpätí od 456,00 do 535,80 eur mesačne.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 a 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
11. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
13. K rozhodujúcim faktorom kedy nastane faktický stav, že dieťa je schopné samo sa živiť, patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu. Odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Iba samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí na preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, čo je aj tento prípad, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. V predmetnom prípade má súd za preukázané, že počas obdobia, kedy navrhovateľka neštudovala, sa zamestnala v odvetví kníhkupectva a podnikania s literatúrou, ktoré je minimálne veľmi príbuzné odboru jej štúdia na vysokej škole, keďže tak I., ako aj II. stupeň vysokoškolského štúdia navštevuje odbor slovenský jazyk a literatúra. Súd nevylučuje aj takú možnosť, že v prípade úspešného ukončenia druhostupňového štúdia, by navrhovateľka mohla v rovnakom odvetví dostávať vyšší plat vzhľadom na jej vzdelanie, ktoré kontinuálne nadväzuje na prvostupňové štúdium a teda podľa súdu nejde o účelové štúdium, ktorým by si navrhovateľka iba „kupovala“ čas pred riadnym zamestnaním sa a takýmto spôsobom získalvala od rodičov peniaze. Súd vzhľadom na jej prax vidí ako reálnu možnosť zamestnať sa v rovnakom odvetví po ukončení magisterského štúdia, čo by mohlo pozitívne ovplyvniť jej majetkové pomery do budúcnosti vyšším zárobkom. Súd k uvedenému dodáva, že z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie sa vyživovacia povinnosť končí až dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola - magister).
14. Povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Súd má za to, že toto nie je ten prípad. Počas obdobia, keď navrhovateľka nenavštevovala vysokú školu, si táto podľa svojich možností zarábala, pričom sa aj sama živila, čo potvrdil aj jej otec vo svojom vyjadrení k návrhu z 20.09.2020. V tomto období si navrhovateľka ani nepodala návrh na určenie výživného a toto žiada určiť až od momentu, odkedy podľa jej slov jej otec neprispieva, teda od apríla 2020, z čoho možno vyvodiť, že ešte v čase, keď žila s otcom v jednej domácnosti do marca 2020 jej tento prispieval aj na štúdium a nemal proti nemu námietky, pretože opätovne študovať začala v septembri 2019.
15. Je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na druhý pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia, nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné, čo je práve okolnosťou predmetného prípadu. Súd ďalej konštatuje, že aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, pretože nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu, ako napríklad, že dieťa už je schopné samo sa živiť, môže sa, ak dôjde k zmene podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť. Tento jej charakteristický znak sa nazýva elasticita.
16. Argumentom otca navrhovateľky bolo aj to, že v rámci vyporiadania BSM s bývalou manželkou poskytol navrhovateľke v máji 2020 dobrovoľne sumu 5 000,00 eur. Súd sa nestotožnil s argumentom zástupkyne otca, že jednorazovo poskytnutá suma vo výške 5 000,00 eur, ktorá podľa vyjadrenia otca mala byť určená aj na štúdium a výdavky s ním spojené (podľa navrhovateľky išlo o peniaze, ktoré
mali slúžiť na prípadnú svadbu alebo zabezpečenie bývania), mala byť započítaná do prípadného výživného zo strany otca, pretože vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nedá vylúčiť ani obmedziť a dohody, ktoré by boli v rozpore s kogentnými ustanoveniami ZoR, sú ako odporujúce zákonu neplatné. Nedá sa ani platne dohodnúť, že sa rodič zbaví vyživovacej povinnosti voči dieťaťu jednorazovým plnením. Tak povinnosť vyživovať, ako aj právo na výživné sú neprevoditeľné a nescudziteľné. Zároveň navrhovateľka uviedla, že čo sa týka jej výdavkov na nájomné, ktoré v súčasnosti dokonca stúplo zo 100 na 135 eur, toto hradí práve zo sumy 5 000,00 eur a vzhľadom na to, že súd tento výdavok nezarátal do celkových mesačných nákladov navrhovateľky, ako bude uvedené nižšie, de facto bolo učinené námietke otca za dosť a ním poskytnutá suma je navrhovateľkou používaná ako kompenzácia jeho vyživovacej povinnosti. De iure však o pravidelné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, poskytnutím tejto finančnej čiastky na účet navrhovateľky, ísť nemôže.
17. Čo sa týka námietky zástupkyne otca, že je v rozpore minimálne s dobrými mravmi, že navrhovateľka si nad rámec poskytnutej sumy vo výške 5 000,00 eur uplatňuje ešte aj nárok na výživné, k tomuto súd uvádza, že čo sa týka súladu uplatneného výživného s dobrými mravmi, skúma sa oprávnenie, nie povinnosť, čo znamená, že výživné nemožno priznať len v prípade, ak na to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Prekážku rozporu s dobrými mravmi však netvoria okolnosti na strane povinného, a teda premietnutím na daný prípad, ak sa navrhovateľka voči otcovi nezachovala spôsobom, odôvodňujúcim aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 ZoR, potom ani objektívne okolnosti na strane otca (dobrovoľné poskytnutie finančného príspevku nad rámec výživného) nemôžu spôsobiť, že súd výživné neprizná. Zároveň zástupkyňou otca načrtnuté zlé vzťahy medzi navrhovateľkou a otcom, ako aj skutočnosť, že by ho mala nazývať krstným menom a nie otec, podľa názoru súdu rozhodne nedosahujú intenzitu okolností predpokladaných zákonom na to, aby súd vôbec mohol uvažovať o zamietnutí návrhu na určenie výživného, z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi.
18. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov, t. j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa. Uvedené kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.
19. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život, až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.
20. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na takúto konštrukciu zákona, bola navrhovateľka podľa názoru súdu plne oprávnená podať návrh na určenie výživného proti otcovi, s ktorým nežije a ktorý jej neplatí výživné s tým, že matka ju vyživuje rôznymi spôsobmi (ubytovanie, stravovanie), prípadne tak, ako to tvrdí navrhovateľka, hradením polovice všetkých jej mesačných nákladov.
21. Vzhľadom na to, že otec navrhovateľky sa písomne a následne aj na pojednávaní prostredníctvom svojej zástupkyne obmedzil len na tvrdenia o zániku vyživovacej povinnosti po ukončení prvostupňového
vysokoškolského štúdia, respektíve na tvrdenie o poukázaní sumy 5 000,00 eur k rukám navrhovateľky, ako k dobrovoľnému plneniu slúžiacemu k uspokojeniu potrieb navrhovateľky a nepredložil súdu žiadne potvrdenia o jeho príjmoch respektíve výdavkoch tak, ako už bolo konštatované vyššie, pričom takúto možnosť mal pred pojednávaním, kedy bol k tomu súdom písomne vyzvaný a takisto aj na pojednávaní, kedy bola jeho zástupkyňa oboznámená s predbežným právnym posúdením súdu, vychádzal súd iba z lustrácie Sociálnej poisťovne k jeho osobe a príjmom, čo však v predmetnom prípade nebolo pre súd pri stanovení výšky výživného obmedzujúce, pretože výška výživného, ktorú súd určil je plne odôvodnená aj jeho príjmom a nie je zjavne neprimeraná jeho možnostiam a schopnostiam a to aj s prihliadnutím na výšku jeho vymeriavacích základov v rozpätí od 456,00 eur do 535,80 eur mesačne za posledné dva roky.
22. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že navrhovateľka je študentkou 2. ročníka magisterského štúdia na Filozofickej fakulte v Bratislave, pričom v súčasnosti tak, ako to uviedla aj na pojednávaní, od marca 2020 študuje dištančne vzhľadom na pandemickú situáciu v Slovenskej republike, ako aj vzhľadom na opatrenia prijaté štátnymi orgánmi a teda nemá výdavky vo forme dochádzania za štúdiom, ani prepravy v rámci mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Čo sa týka výdavku na nájomné vo výške 100,00 eur, tento súdu nebol zo strany navrhovateľky preukázaný, či už ako výdavok, ktorý by platila priamo ona, alebo výdavok na strane jej matky, na ktorý by jej navrhovateľka prispievala. Súd pritom uvádza, že navrhovateľka bola na prvom pojednávaní, dňa 16.11.2020, zo strany súdu vyzvaná na preukázanie všetkých pravidelných mesačných výdavkov, okrem výdavkov na stravu, ku ktorým sa súd vyjadrí nižšie. Vzhľadom na to, že navrhovateľka, napriek výzve zo strany súdu, túto položku nepreukázala, súd ju nemohol pri určovaní výživného brať na zreteľ. Čo sa týka výdavkov na stravu, ktoré si vyčíslila vo výške 100,00 eur mesačne, súd považoval túto sumu za absolútne prijateľnú a akceptovateľnú na 30, respektíve 31 dní mesačne, pričom po rozpočítaní vychádza, že na jeden deň tvoria výdavky navrhovateľky na stravovanie sumu 3 eurá, čo rozhodne nie je potrebné dokazovať, nehovoriac o tom, s akými neprimeranými ťažkosťami by bolo obstaranie dokladov, preukazujúcich tieto výdavky, spojené. Vzhľadom na to, že ide o vysokoškoláčku, sú tu aj ďalšie výdavky spojené s nákupom učebníc a iných študijných materiálov, ako aj papiernických pomôcok, nevyhnutný je aj internet, a to aj vzhľadom dištančné štúdium, ďalej oblečenie, hygienické potreby, drogéria a v neposlednom rade aj záujmy už dospelého dieťaťa vo forme vreckového, pričom toto všetko bolo vyčíslené v sume 90,00 eur a bolo zároveň na pojednávaní dňa 07.12.2020 súdu preukázané vo forme blokov za drogériu, hygienické potreby, oblečenie ako aj potvrdením o zaplatení kreditu na mobilný telefón.
23. Celkovo mal súd teda za preukázané a odôvodnené výdavky navrhovateľky vo výške 200,00 eur mesačne, pričom vzhľadom na to, že navrhovateľka žiadala otca zaviazať na platenie polovice všetkých jej výdavkov rozhodol tak, že aj z tejto sumy zaviazal otca na platenie výživného v jednej polovici, a teda v sume 100,00 eur mesačne.
24. Je síce pravdou, že matka navrhovateľa mala preukázaný o niečo vyšší príjem ako otec, avšak ona už svojou každodennou starostlivosťou o navrhovateľku (zabezpečením každodenných potrieb) si plní svoju vyživovaciu povinnosť, pričom navrhovateľke prispieva aj inou formu na jej výživu. Ďalším faktom je, že v priebehu konania bola matke navrhovateľky oznámená skutočnosť o skončení jej pracovného pomeru ako aj to, že otec svoje príjmy a výdavky súdu nepreukázal, k čomu sa súd už vyššie vyjadril. Keďže súd je viazaný návrhom, výživné v požadovanej výške priznal už od začatia konania tak, ako to navrhovateľka žiadala a tak, ako to aj zákon pripúšťa. Vzhľadom k tomu došlo aj k naakumulovaniu už splatného výživného odo dňa podania návrhu do dňa rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti v celkovej výške 789,24 eura, ktoré ako zročné výživné umožnil otcovi navrhovateľky zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a to aj s poukazom na lustráciu zo Sociálnej poisťovne a na jeho vymeriavací základ vo výške okolo 500,00 eur mesačne.
25. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
26. Tento rozsudok je v zmysle § 44 CMP predbežne vykonateľný doručením.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.