Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6P-17-2020.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, vo veci starostlivosti o mal. F. X., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Krupina, dieťa rodičov: matky T. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/X, XXX XX O., zam. I. X.. X. H.. E.. O. Y. O. - Č., občianky SR a otca F. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX A., občana SR, o návrhu otca maloletého dieťaťa na úpravu styku s maloletým, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomným podaním zo dňa 26. 06. 2020 domáhal úpravy styku s maloletým synom F., nar. XX. XX. XXXX.
2. Matka s návrhom otca nesúhlasila, majúc za to, že tento v súčasnosti nie je dôvodný, pretože otcovi nebráni v styku s maloletým dieťaťom.
3. Kolízny opatrovník vo svojej správe o šetrení rodinných pomerov zo dňa 22. 09. 2020 - jej závere uviedol, že v prípade ak sa preukážu tvrdenia matky o spôsobe života otca, ako aj samotná skutočnosť, že tento nemal bránené zo strany matky v kontakte so synom, má za to, že návrh je nedôvodný.
4. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu zo dňa 26. 06. 2020, obsahu spisu Okresného súdu Zvolen 12P/23/2015, rodného listu maloletého dieťaťa, správy o šetrení rodinných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen - pracovisko Krupina zo dňa 22. 09. 2020, prednesu matky maloletého dieťaťa, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen 12P/23/2015 - 56 zo dňa 01. 03. 2016 bola schválená rodičovská dohoda rodičov maloletého F. X., nar. XX. XX. XXXX, na základe ktorej došlo k zvereniu maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky T. D., nar. XX. XX. XXXX, pričom styk otca s maloletým dieťaťom súdnym rozhodnutím upravený nebol. Zároveň bola uložená povinnosť otcovi maloletého dieťaťa prispievať na jeho výživu čiastkou vo výške 50,- Eur mesačne splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci.
6. Pretože nedošlo v minulosti k úprave styku otca s maloletým dieťaťom, tento sa svojim podaním zo dňa 26. 06. 2020 domáhal toho, aby súd rozhodol tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý druhý týždeň v čase od piatka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod s tým, že matka bude povinná v určenom čase
pred svojim bytom si dieťa riadne pripravené odovzdať otcovi a ten bude povinný zase v určenom čase na tom istom mieste syna matke odovzdať.
7. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 07. 12. 2020 uviedla, že nemá námietky proti tomu, aby sa maloletý syn so svojim biologickým otcom stretával. Chápala, že tak ako ona je matkou, aj navrhovateľ je jeho otcom. Súdu oznámila, že dlhodobo je založená prax v takom zmysle, že sestra biologického otca maloletého dieťaťa pani B. X., bývajúca v tej istej obci A., okres Q. O. ako biologický otec dieťaťa, chodí každý druhý týždeň k nej do O. po malého F. v piatok, dieťa odvezie do A. a opäť v nedeľu ho vráti späť do rúk matky dieťaťa. Uviedla, že nikdy nemala problém s tým, aby dieťa odovzdala sestre biologického otca, resp. otcovi biologického otca (starému otcovi maloletého dieťaťa). Taktiež potvrdila, že pokiaľ príbuzní z otcovej strany si po dieťa k nej domov do O. prišli, vždy podľa dohody dieťa doviezli aj v nedeľu späť. Zdôraznila sudcovi, že vždy sa vie dohodnúť s otcom dieťaťa, nikdy mu nerobila problém, aby sa s malým F. stretával. Avšak bežne sa stávalo, že v čase keď bolo maloleté dieťa u svojej tety (sestry biologického otca) na víkend, biologický otec/navrhovateľ sa u svojej sestry ani nezastavil, nekontaktoval sa so synom, nebol ho pozrieť, nepripravil mu žiaden program a v zásade sa oňho vôbec nezaujímal. Uviedla aj to, že má informácie od príslušníka Policajného zboru v Krupine, ktorý úradným postupom zistil, že otec maloletého dieťaťa je závislý na alkohole. Z tohto dôvodu matka maloletého dieťaťa mala obavu, že v prípade ak by súd návrhu vyhovel, nebol by naplnený inštitút starostlivosti otca maloletého dieťaťa. Taktiež uviedla aj to, že nemá vedomosť o tom, žeby otec maloletému dieťaťu kupoval nejaké veci, výživné platil len sporadicky. Pokiaľ dieťa aj prišlo domov z A., bežne sa stávalo, že prišlo domov či už s hračkami, nejakým novým zakúpeným odevom, alebo obuvou, prípadne s nejakými sladkosťami. Toto však výlučne dieťa dostalo buď od svojej tety, alebo od svojho starého otca. Uviedla, že málokedy sa stane, že syn príde domov a povie, že sa stretol aj s otcom.
8. Kolízny opatrovník vypracoval správu o šetrení rodinných pomerov na adrese trvalého pobytu matky, kde o.i. uviedol, že matka počas šetrenia zdôraznila, že s podaným návrhom otca nesúhlasí. Poukázala na skutočnosť, že otec dieťaťa sa jej vyhrážal, čo riešila aj prostredníctvom polície. Ďalej uviedla, že vo zvýšenej miere otec dieťaťa požíva alkoholické nápoje, jeho konanie je nepredvídateľné, nezodpovedné. Maloletý sa stretáva pravidelne s rodinou otca - jeho rodičmi a sestrou B.. Táto ho chodila osobne vyzdvihnúť a matke vrátiť. Pokiaľ by otec v danom čase, kedy sa dieťa zdržiava v A. u svojej tety, stretol so synom, matka uviedla, že nemá výhrady. Potvrdila, že príbuzní dieťaťa z otcovej strany, ktorých má rád, dokážu zabezpečiť po danú dobu riadnu starostlivosť a zaručia aj bezpečie dieťaťa. Uviedla, že má za to, že návrh otca je bezdôvodný, pretože v danom čase môže byť v kontakte so synom. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, matka uviedla, že otec si ju neplní tak, ako by mal. V závere kolízny opatrovník konštatuje, že neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a v prípade že sa preukážu tvrdenia matky o spôsobe života otca ako aj samotná skutočnosť, že tento nemal bránené zo strany matky v kontakte so synom a mohol sa s ním stretávať aj prostredníctvom svojich príbuzných - svojich rodičov a sestry, má za to, že návrh je nedôvodný.
9. Sudca z obsahu spisu skonštatoval, že otcovi maloletého dieťaťa bolo predvolanie na termín pojednávania na deň 07. 12. 2020 listinne doručené dňa 10. 11. 2020. Aj napriek prevzatiu predvolania na termín pojednávania, otec dieťaťa sa ho osobne nezúčastnil a ani neoznámil súdu dôvod svojej neúčasti, prípadne nepožiadal o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní.
10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine, súd berie do úvahy identické kritériá, ako pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24. Dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Jednou z podmienok na rozhodovanie súdu podľa § 36 ods. 1 je tá skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané jednak výpoveďou matky dieťaťa, ako aj správou kolízneho opatrovníka o šetrení rodinných pomerov, že matka v minulosti nebránila otcovi a pred súdom prehlásila, že ani do budúcna nemá dôvod mu brániť, aby sa so synom stretával a podľa jeho predstavy každý druhý týždeň sa mu počas celého víkendu venoval. Uviedla však, že má pochybnosti o tom, že tento bude schopný a spôsobilý výkonu svojich rodičovských práv podľa jeho predstáv vzhľadom k tomu, že o dieťa neprejavuje skutočný záujem ani vtedy, kedy ho reálne prejavovať môže a to v čase, kedy je maloleté dieťa v obci, v ktorej so svojim otcom žije aj otec maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sa bežne stáva, že otec maloletého dieťaťa svojho syna nepríde pozrieť ku svojej sestre bývajúcej v tej istej obci v čase, kedy vie, že to dieťa sa u sestry nachádza. To, že otec maloletého dieťaťa nemá skutočný a citmi podložený záujem stretávať sa s maloletým dieťaťom svedčí aj ten fakt, že aj napriek riadne doručenému predvolaniu na termín pojednávania, sa ho osobne nezúčastnil, nezdôvodnil pred súdom a kolíznym opatrovníkom za prítomnosti matky dôvody, ktoré ho viedli k podaniu takéhoto návrhu; svoju neprítomnosť nežiadal ospravedlniť ani písomne, ani telefonicky, ani žiadnym iným relevantným spôsobom. Z tohto súd usúdil, že jeho návrh bol podaný len formálne, využívajúc zákonnú možnosť upravenú v zákone o rodine, avšak bez želaného výsledného efektu.
15. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to, že návrh otca maloletého dieťaťa je neopodstatnený, pretože matkou mu nie je bránené sa s dieťaťom stretávať, a preto rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. S poukazom na citované procesné ustanovenie, súd o trovách konania rozhodol tak, ako to vyplýva z druhej časti výroku súdneho rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).