Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Cb-30-2024.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/30/2024
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Luthor lease, s. r. o., so sídlom: Kliňanská cesta 565, 029 01 Námestovo, IČO: 53 119 355, zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom: Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému v 1. rade: 123Kurier, s. r. o., so sídlom: Vojtaššákova 616, 027 44 Tvrdošín, IČO: 46 598 863, a žalovanému v 2. rade: A. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom: B. XXX/X, XXX XX C., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu: a) k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v katastrálnom území D., obec D., okres E. a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako:
- pozemok KN-C s parcelným č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 533 m2,
- pozemok KN-C s parcelným č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 344 m2,
- pozemok KN-C s parcelným č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 358 m2,
- stavba so súpisným č. 27, druh stavby: rodinný dom, postavená na pozemku KN-C s parcelným č. XXX/X, b) k nehnuteľnosti, ktorá je vedená F. G. D., katastrálny odbor v katastrálnom území D., obec D., F. D. a ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX ako:
- pozemok KN-C s parcelným č. XXX/X, záhrada o výmere 130 m2, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 2. rade vo výške 596.769,95 EUR s príslušenstvom a vo výške 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom.
II. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného v 1. rade vedených na bankovom účte číslo: IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je žalovaný v 1. rade, do výšky zabezpečovaných pohľadávok žalobcu vo výške 596.769,95 EUR s príslušenstvom a vo výške 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom.
III. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného v 1. rade vedených na bankovom účte číslo: IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je žalovaný v 1. rade, do výšky zabezpečovaných pohľadávok žalobcu vo výške 596.769,95 EUR s príslušenstvom a vo výške 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom.
IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným na Okresný súd Nitra dňa 29.02.2024 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobcu
záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 2. rade a súčasne žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobcu záložné právo na bankové účty žalovaného v 1. rade za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade.
2/ Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe obchodných rokovaní medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo k vzájomnej dohode, v zmysle ktorej sa žalobca a žalovaný v 1. rade dohodli na spôsobe financovania podnikania pôvodných veriteľov ako aj žalovaného v 1. rade, a to prostredníctvom faktoringu, spočívajúcom v odkúpení pohľadávok pôvodných veriteľov žalovaného v 1. rade ako dopravcov, s ktorými žalovaný v 1. rade uzatvoril rámcové zmluvy/ objednávky prepravy na poskytovanie prepravných služieb, ktorého cieľom bolo zabezpečiť úhradu pohľadávok pôvodných veriteľov žalovaného v 1. rade v lehote splatnosti. 2.1/ Medzi pôvodnými veriteľmi ako postupcami a žalobcom ako postupníkom došlo k uzatvoreniu zmlúv o postúpení pohľadávok, na základe ktorých došlo zo strany pôvodných veriteľov k postúpeniu pohľadávok voči žalovanému v 1. rade na žalobcu, resp. dohodnutiu si spôsobu postupovania ďalších budúcich pohľadávok. 2.2/ V nadväznosti na Zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k uzatvoreniu Dohôd k Zmluvám o postúpení medzi žalobcom ako postupníkom, žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom, predmetom ktorých sú ručiteľské vyhlásenia žalovaného v 2. rade o tom, že uspokojí pohľadávky spolu s ich príslušenstvom, ak tieto nesplní žalovaný v 1. rade ako dlžník. Zároveň v bode 3.10 Dohôd k Zmluvám o postúpení žalovaný v 1. rade uznal pohľadávky čo do dôvodu a výšky, v ktorej boli postúpené. 2.3/ Pohľadávky po lehote splatnosti boli vzájomne odsúhlasené žalobcom a žalovaným v 1. rade. Ku dňu 08.01.2024 evidoval žalobca voči žalovanému v 1. rade pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 777.226,08 EUR s príslušenstvom a 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom. Dňa 08.01.2024 uzatvoril žalobca ako postupca so spoločnosťou Menon 2, s.r.o., IČO: 55 307 353, so sídlom: Stráž 8419, 960 01 Zvolen ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu niektorých pohľadávok v celkovej výške 180.456,13 EUR. 2.4/ Na základe uvedených skutočností sú žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 596.769,95 EUR s príslušenstvom a súčasne sumu 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom. Žalobca ďalej uviedol, že zaplatenie tejto pohľadávky je predmetom rozhodcovského konania vedeného u rozhodcu JUDr. Igora Michaloviča, Stráž 223, 960 01 Zvolen, sp. zn. 1C/1/2024.
3/ Žalobca zdôvodnil právomoc všeobecného súdu na rozhodovanie vo veci vydania zabezpečovacieho opatrenia s poukazom na § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že z povahy samotného zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní nie je možné rozhodovať o zabezpečovacom opatrení vo vzťahu k akýmkoľvek nehnuteľnostiam, nakoľko v rámci rozhodcovského konania nie je možné rozhodnúť o vecnom práve k nehnuteľnosti.
4/ Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že má dôvodnú obavu o budúcu vymožiteľnosť jeho pohľadávky prostredníctvom exekúcie, nakoľko žalobca z verejne dostupných zdrojov zistil, že žalovaný v 1. rade je v nepriaznivej finančnej situácii. Žalovaný v 1. rade má vysoké nedoplatky na zdravotnom poistení, má dlh na sociálnom poistení, nedoplatky na daniach. Žalovaný v 1. rade bol v období od 07.06.2021 do 29.06.2023 jediným spoločníkom spoločnosti 123 Kuryr, s.r.o. (od 29.06.2023 zmena názvu na FEDES LOGISTICS s.r.o.). Následne od 29.06.2023 do 13.10.2023 bol jediným spoločníkom spoločnosti FEDES LOGISTICS s.r.o. žalovaný v 2. rade. Voči tejto spoločnosti bolo v Českej republike začaté insolvenčné konanie, pričom vyhláška o začatí insolvenčného konania bola zverejnená dňa 30.11.2023. Žalobca zdôraznil, že obchodný podiel spoločnosti FEDES LOGISTICS s.r.o. bol prevedený na nového spoločníka v čase, kedy táto spoločnosť už musela byť v úpadku, nakoľko medzi prevodom obchodného podielu zo žalovaného v 2. rade na nového spoločníka a začatím insolvenčného konania uplynulo menej ako 2 mesiace. Takýto postup vzbudzuje v žalobcovi nielen dôvodné pochybnosti o platobnej schopnosti žalovaného v 1. rade, ale najmä dôvodné obavy z takého konania žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorého účelom bude marenie uspokojenia pohľadávok. 4.1/ Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovanému v 1. rade ako aj žalovanému v 2. rade boli zo strán viacerých bankových inštitúcií poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 2.979.125,- EUR, ktoré sú zabezpečené záložnými právami k rôznym veciam, právam, iným majetkovým hodnotám.
4.2/ Žalobca uviedol, že začiatkom roku 2024 žalovaný v 2. rade vlastnil viaceré nehnuteľnosti, ktoré previedol prostredníctvom dvoch kúpnych zmlúv, ktoré boli uzavreté dňa 08.01.2024. Jedná sa o nehnuteľnosti spolu s odhadom v hodnote 400.000,- EUR. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa článku V týchto kúpnych zmlúv, má byť časť kúpnej ceny zaplatená I. A.- otcovi žalovaného v 2. rade, a to z titulu vrátenia časti pôžičky, ktorú si žalovaný v 2. rade požičal na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.12.2019. 4.3/ Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že existuje reálna hrozba toho, že predajom nehnuteľností môže dôjsť k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného v 2. rade. Žalobca neeviduje akýkoľvek iný majetok žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade, ktorý by postačoval na úhradu jeho pohľadávok.
5/ Žalobca ďalej uviedol, že hodnota nehnuteľností, ktorých sa týka návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je v intervale okolo 200.000,- EUR – 300.000,- EUR s poukazom na predložené inzeráty. S prihliadnutím na takto uvedenú hodnotu nehnuteľností mal žalobca za to, že ich hodnota vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu je značne nižšia, a teda prípadne nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bude považované za primerané.
6/ Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia oboznámil s obsahom listín predložených žalobcom: List vlastníctva č. XXX J. K. XXX, detaily platby preukazujúce majiteľa účtu, Rámcové zmluvy/ objednávky prepravy uzatvorené medzi pôvodnými veriteľmi a žalovaným v 1. rade, Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorené medzi pôvodnými veriteľmi a žalobcom, Dohody k zmluvám o postúpení pohľadávok uzatvorené medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, Faktúry vystavené pôvodnými veriteľmi žalovanému v 1. rade za obdobie 09/2023 a 10/2023, zoznam postúpených pohľadávok za mesiac 09/2023, zoznam postúpených pohľadávok za mesiac 10/2023, výzva žalovanému v 1. rade, výzva žalovanému v 2. rade, potvrdenie o vedení rozhodcovského konania, ponuka pozemkov v D., ponuka domov v D., výpisy z internetových stránok, Vyhláška Krajského súdu v Ostrave, Výpis z notárskeho registra záložných práv, Kúpne zmluvy žalovaného v 1. rade.
7/ Podľa § 5 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.
8/ Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9/ Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
10/ Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11/ Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14/ Podľa 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
15/ Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16/ Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17/ Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
18/ Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
19/ Podľa § 331 ods. 3 CSP, ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
20/ Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21/ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
22/ Keďže ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, aj pre nariadenie tohto inštitútu je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby bola náležite osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. 22.1/ Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom súd v tomto prípade dokazovanie nevykonáva, ale musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. 22.2/ Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 147/2011). 22.3/ Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
23/ Existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, mal súd za osvedčenú žalobcom vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, a to vzhľadom na skutočnosť, že už pred podaním žaloby žalovaný v 2. rade previedol časť nehnuteľností, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve, pričom časť kúpnej ceny mala byť zaslaná na účet tretej osoby, a to otca žalovaného v 2. rade. Súd mal preukázané, že žalovaný v 2. rade realizuje úkony na zmenšenie svojho majetku. 23.1/ Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade mal súd osvedčené, že žalovaný v 1. rade previedol dňa 29.06.2023 100% -ný obchodný podiel v spoločnosti 123 Kuryr, s.r.o. na žalovaného v 2. rade, ktorý tento obchodný podiel následne previedol dňa 13.10.2023 na tretiu osobu. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný v 1. rade realizuje úkony na zmenšenie svojho majetku.
24/ Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, má súd za to, že žalobca osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených listinných dôkazov sa javí ako
pravdepodobné, že má voči žalovaným pohľadávky vo výške 596.769,95 EUR s príslušenstvom a 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok a Dohôd k zmluvám o postúpení. Či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia však možno dospieť k záveru, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil.
25/ Žalobca v návrhu preukázal aj splnenie ďalšej podmienky, a to spôsobilý predmet záložného práva. Z návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že predmet záložného práva je spôsobilý na zabezpečenie, keď predmetom záložného práva majú byť nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a peňažné prostriedky vedené na bankových účtoch žalovaného v 1. rade.
26/ Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd musí zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia tak musí zohľadňovať na jednej strane hodnotu zabezpečovanej pohľadávky veriteľa v pomere na druhej strane k hodnote veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej súd zabezpečovacím opatrením zriaďuje záložné právo. 26.1/ V podanom návrhu žalobca navrhuje zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, ktorých cenu odhadol na základe zverejnených ponúk pozemkov a rodinných domov v lokalitách, v ktorých sa nachádzajú aj nehnuteľnosti žalovaného v 2. rade. Z predložených ponúk vyplýva, že cena pozemkov v D. sa pohybuje od 43 EUR/m2 do 156,10 EUR/m2, a cena rodinných domov v obci Tôň je od 156.900,- EUR do 345.000,- EUR. Žalobca žiadal zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie svojej pohľadávky vo výške 596.769,95 EUR a 7.434.056,45 CZK. Na základe uvedeného mal súd osvedčený predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. 26.2/ Zriadením záložného práva na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na bankovom účte žalovaného v 1. rade do výšky zabezpečovaných pohľadávok žalobcu vo výške 596.769,95 ERU s príslušenstvom a vo výške 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom bude zabezpečený predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
27/ Žalobca pre účely konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, ako aj existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, o ktorom sa má rozhodovať a preukázal približnú hodnotu majetku, na ktorý sa malo vzťahovať zabezpečovacie opatrenie. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, ktorý možno aplikovať len za splnenia prísnych zákonných podmienok, vážiac nielen práva a oprávnené záujmy navrhovateľa tohto opatrenia, ale aj druhej strany. Nakoľko súd mal preukázané, že hodnota navrhovaného zabezpečovaného majetku nie je neadekvátna k pohľadávke žalobcu, súd návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a záložné právo na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na bankovom účte žalovaného v 1. rade.
28/ Nakoľko žalobca preukázal, že vo veci samej je vedené rozhodcovské konanie, neboli v prejednávanej veci splnené podmienky na uloženie povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej.
29/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30/ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32/ Keďže žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na okresnom súde, pričom konanie vo veci samej je vedené na rozhodcovskom súde a vzhľadom na neuloženie povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej podľa § 337 ods. 1 CSP sa týmto rozhodnutím konanie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže v konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca (návrhu žalobcu súd v plnom rozsahu vyhovel), podľa § 255 ods. 1 CSP mu v IV. výroku tohto uznesenia priznal voči
žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tohto nároku podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie skončí (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).
33/ Záverom súd poukazuje na to, že pre nesplnenie hypotézy stanovenej v § 5 ods. 1 CSP, podľa uvedeného ustanovenia neskúmal, či má právomoc na rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/, m/ CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).