Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-44-2020.pdf
PDF · 94.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. A., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: K.. K. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T. B. XXXX/XX, T., zast.: AK Neuschlová, s. r. o., IČO: 36 861 359, advokátska kancelária so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, a otec: K.. C. A., R.. XX.XX.XXXX, T. D. I. XXX/XX, D.-J. C., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého S. A., R.. XX.XX.XXXX zo sumy 140 eur na sumu 220 eur, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc 01.09.2020.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/6/2017-86 zo dňa 18.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/19/2018-127 zo dňa 18.06.2018 v časti výšky výživného na maloletého S. A., R.. XX.XX.XXXX.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.07.2020 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého S.R. A., R.. XX.XX.XXXX zo sumy 140 eur na sumu 280 eur mesačne a to počnúc dňom 01.09.2020. Ešte pred otvorením pojednávania matka vyjadrila súhlas s výživným vo výške 220 eur.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov, maloletý v súčasnosti navštevuje prvý ročník na strednej škole v Trnave, má 16 rokov, je vysoký 180 cm, nosí topánky o veľkosti č. 44, má potreby ako dospelý muž. Bolo potrebné mu zakúpiť mobilný telefón a nakoľko veľmi rád fotografuje tak aj fotoaparát. Naďalej nosí okuliare, je disortografik, preto mu bolo potrebné zakúpiť notebook.
3. Otec sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, návrh na začatie konania a predvolanie si neprevzal v odbernej lehote.
4. Procesný opatrovník považoval návrh na zvýšenie výživného za dôvodný, výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
5. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením navrhovateľky a kolíznej opatrovníčky, podaným návrhom, obsahom spisu sp. zn. 37P/6/2017, potvrdením o návšteve školy maloletého, potvrdením o zaplatení poplatku za vydanie študentského preukazu, zmluvami o zájazde, potvrdením o platbe za letný tábor,
faktúrami za služby spojené s bývaním, rozpisom výdavkov maloletého, výpismi z OR SR, daňovým priznaním a účtovnou závierkou spoločnosti O. K. T., I..W..V.., potvrdením o nemocenských dávkach a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Maloletý je dieťaťom rodičov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia. V čase poslednej úpravy výšky výživného mal tento 13 rokov, navštevoval 6. ročník základnej školy v Trnave, býval spolu s matkou, okrem bežných výdavkov boli v súvislosti s jeho výživou spojené zvýšené výdavky kvôli zhoršenému zdravotnému stavu - nosil okuliare a bol disortografik - 20 eur mesačne. Matka v čase poslednej úpravy bývala v domácnosti so svojím súčasným manželom a dvomi deťmi. Bola zdravá, dosahovala príjem 621,28 eur, poberala detské prídavky na dve deti. Mala dve vyživovacie povinnosti. Druhú vyživovaciu povinnosť mala k dcére Q., ktorá mala 17 rokov, navštevovala strednú školu v T., bývala na internáte a v súvislosti s jej cestovaním mala zvýšené výdavky. Príjem manžela predstavoval 3.000 eur mesačne. V súvislosti s bývaním mali spojené výdavky vo výške 400 eur. Otec maloletého bol podnikateľom, jediným spoločníkom spoločnosti P. K., I..W..V.., pre nepreukázanie jeho príjmov sa pri určení výšky výživného vychádzalo z jeho potencionálneho príjmu, kedy v odvetví informácie a komunikácie bola priemerná mzda 1.892 eur mesačne, neboli u neho zistené žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho vylučovali zo zárobkovej činnosti. Otec sa s deťmi stretával.
7. V súčasnosti je maloletý študentom prvého ročníka na strednej škole, má 16 rokov, býva u matky, jeho zdravotný stav sa nezmenil, nakoľko je disortografik bolo potrebné mu kúpiť notebook. Je vysoký 180 cm nosí topánky vo veľkosti č. 44. Zmenili sa jeho koníčky, má rád fotografovanie. Matka býva v domácnosti s manželom a dvomi deťmi. Je zdravá, v súčasnosti zarába v čistom 850 eur, je 30% vlastníčkou obchodného podielu v spoločnosti O. K. T., I..W..V.., poberá detské prídavky na dve deti, stále má dve vyživovacie povinnosti, druhú k plnoletej Q., ktorá navštevuje vysokú školu. Za obdobie od 17.03.2020 do 31.05.2020 jej bola Sociálnou poisťovňou vyplatená nemocenská dávka vo výške 1.552,90 eur. Príjem matkinho manžela je 3.000 eur. V súvislosti s bývaním majú spojené výdavky vo výške 400 eur. Otec maloletého je stále podnikateľom, jediným spoločníkom spoločnosti P. K., I..W..V.., svoj príjem nepreukázal, neboli u neho zistené žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho vylučovali zo zárobkovej činnosti. S maloletým sa vôbec nestretáva.
8. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
13. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa ust. § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
15. Podľa ust. § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa ust. § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa ust. § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
20. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Podľa ust. § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)
22. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení ZR je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 78 ods. 3 ZR, už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
23. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
24. Na strane maloletého sa zmenili pomery tým, že tento začal od 01.09.2020 navštevovať strednú školu, v súčasnosti má 16 rokov, ktoré obdobie je v živote človeka spojené s najväčšími vývinovými zmenami, jak telesnými, tak duševnými. Už samotný prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle ust. § 78 ods. 1 ZR. V súvislosti so zmenou stupňa školského systému z dôvodu, že maloletý je disortografik, vznikla u maloletého potreba zakúpiť notebook, nakoľko tento nevie po sebe prečítať rukou písaný text. Rovnako, berúc do úvahy jeho rýchly telesný vývoj, vzniká potreba častej obnovy šatníka, je potrebné u neho zakupovať oblečenie určené pre dospelých, ktoré je v porovnaní s oblečením pre deti cenovo náročnejšie. K zmenám dochádza aj v oblasti záujmov, kedy hračky striedajú mobilné telefóny, tablety, počítače, fotoaparáty a pod. Výdavky sa zvyšujú aj v kultúrnej oblasti. K zmene došlo aj v prípade stretávania sa otca s maloletým, keď v konaní nebolo sporné, že v čase poslednej úpravy výživného sa otec s maloletým stretával (teda v čase styku čiastočne uhrádzal výdavky spojené s potrebami maloletého), pričom v súčasnosti tomu tak nie je. Na základe uvedeného všetky výdavky s maloletým spojené uhrádza matka.
25. Čo sa týka majetkový pomerov otca, tento bol v konaní pasívny, zásielky súdu si nepreberal, nedostavil sa ani na pojednávanie. V jeho prípade bolo zistené, že je jediným spoločníkom spoločnosti P. K., I..W..V.., teda má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Ust. § 63 ods. 1 ZR v takomto prípade ukladá povinnému rodičovi povinnosť, svoje príjmy súdu preukázať, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. V prípade nesplnenia si tejto povinnosti zákon predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, t.j. 20 x 214,83 eur = 4.296,60 eur. Nakoľko otec svoje príjmy súdu nepreukázal, nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, postupoval súd podľa ust. § 63 ods. 1 ZR a príjem otca ustálil na sumu 4.296,60 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené možno prijať záver, že platenie výživného vo výške 220 eur na maloletého Juliána je v jeho možnostiach. Nakoľko mal otec príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu aj v čase poslednej úpravy výšky výživného, dospel súd k záveru, že na strane otca k zmene pomerov neprišlo.
26. Na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmu zo sumy 621,28 eur na sumu 850 eur, táto zároveň nadobudla do vlastníctva 30% obchodného podielu v spoločnosti O. K. T., I..W..V..
27. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletého dieťa, dospel súd k záveru, že v danom prípade je dôvodné výživné pre maloletého Juliána zvýšiť, pričom výživné vo výške 220 eur mesačne plne zodpovedá potrebám maloletého, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Vzhľadom na uvedené súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel, s tým, že výšku výživného upravil s účinnosťou od 01.09.2020, teda od nástupu na strednú školu.
28. Týmto rozsudkom súd vo výroku II. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/6/2017-86 zo dňa 18.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/19/2018-127 zo dňa 18.06.2018 v časti výšky výživného na maloletého Juliána.
29. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, keď vo výroku III. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ust. § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.