Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33Csp-81-2019.pdf
PDF · 99.36 KB
Case nature
Area
Subarea
33Csp/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: O., o zaplatenie 1.434,78 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 1.434,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.289,39 Eur od 12.04.2016 do zaplatenia a napokon nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava (ďalej tiež len „Veriteľ“) so žalovanou uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanej úver vo výške 2.500,00 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a zaplatiť za jeho poskytnutie úroky, poplatky a iné dohodnuté peňažné plnenia, poskytnutý úver však riadne nesplácala, v dôsledku čoho pristúpil Veriteľ dňa 11.04.2016 k vyhláseniu úveru za predčasne splatný. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 1.289,39 Eur, vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti a zo sumy 39,65 Eur účtovanej za poplatky.
2. Na výzvu upomínacieho súdu sa žalobca vyjadril tak, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu len v rozsahu uplatnenej istiny a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.289,39 Eur od 12.04.2016 do zaplatenia a vzhľadom na uvedené sa má za to, že vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania svoju žalobu zobral späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.
3. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 2Up/414/2019 zo dňa 14.05.2019, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca následne navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a k postúpeniu veci na tunajší súd.
4. Žalovaná sa k veci napriek výzve súdu nevyjadrila. Žaloba jej bola doručená v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP.
5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 07.12.2020, na ktorom vec za neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a neospravedlnenej žalovanej prejednal. Na pojednávaní sa súd oboznámil
s písomnými podaniami žalobcu a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: aktuálny stav úveru ku dňu 28.09.2018, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.04.2016 s obálkou, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 15.03.2016 s podacím hárkom, predžalobná výzva s podacím hárkom, zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2018 s prílohou, Zmluva o úvere konsolidácia. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere a za nesporné považoval tie skutočnosti, ktoré žalovaná nepoprela, ak z dokazovania nevyplynulo niečo iné:
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
15. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 cit. ust. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
19. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 Zákona o SÚ sa rozumie:
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
22. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
23. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
24. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaná uzavrela s Veriteľom neuvedeného dňa Zmluvu o úvere - konsolidácia č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa Veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 2.500,00 Eur pri úrokovej sadzbe 19,50 % p.a. a žalovaná sa zaviazala ho splatiť v 72 mesačných splátkach po 60,00 Eur vždy k 25. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 25.03.2018. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej výške nákladov: 1.737,41 Eur, údaj o RPMN banky vo výške 21,34 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 18,77 %.
25. Žalovaná úver čerpala v dohodnutej výške 2.500,00 Eur, avšak nesplácala ho riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnila. Zo žalobcom predloženej výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 15.03.2016 a z predloženého podacieho hárku súd zistil, že Veriteľ žalovanú vyzval na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým bola viac ako 90 dní v omeškaní. Súčasne ju upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude Veriteľ oprávnený využiť ustanovenie § 565 občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.04.2016, doručenej žalovanej do sféry vplyvu dňa 14.04.2016, súd zistil, že Veriteľ žalovanej doručil oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ju informoval o tom, že sa jej dlh zo Zmluvy stal splatným ku dňu 11.04.2016.
26. Veriteľ a žalobca uzavreli dňa 06.08.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2018, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere na žalobcu. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože jeho právny predchodca ako banka splnil povinnosti uložené mu v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako pohľadávky zo Zmluvy o úvere postúpil na žalobcu.
27. Následne pristúpil súd k preskúmaniu uzavretej Zmluvy o úvere. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala na rozdiel od Veriteľa v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a žalovanej založený Zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).
28. Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona o SÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanej poskytnutý na účel povolania či podnikateľskú činnosť a právny predchodca žalobcu má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
29. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o SÚ.
30. Zmluva o úvere vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa a poznámku, že „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“. Takáto formulácia Zmluvy o úvere nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o SÚ, ktorý výslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje ad absurdum na to, že ak by malo požiadavke zákonodarcu
stačiť uvedenie poznámky, že určitý údaj si môže spotrebiteľ vypočítať určitým spôsobom, potom by vôbec pre veriteľov nemuselo byť povinné uvádzanie napríklad RPMN, lebo aj túto si vie spotrebiteľ teoreticky za použitia v zákone uvedeného vzorca vypočítať, ale napriek tomu nikto nespochybňuje, že v zmluvách vyčíslená byť musí. Súd preto považuje Zmluvu v tomto bode za rozpornú so Zákonom o SÚ.
31. Zmluva o úvere ďalej obsahuje nesprávny údaj o výške nákladov spotrebiteľa, z ktorého má byť vypočítaná celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj ročná percentuálna miera nákladov. Podľa Zmluvy mala žalovaná zaplatiť Veriteľovi na svoj dlh 72 splátok po 60,00 Eur, t.j. celkovo sumu 4.320,00 Eur. Celková výška nákladov spotrebiteľa tak musela byť dohodnutá minimálne v sume 1.820,00 Eur, Zmluva o úvere však uvádzala sumu 1.737,41 Eur, teda zjavne sumu nižšiu. Ak z tejto sumy potom vychádzal výpočet celkovej čiastky úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov, je celkom zrejmé, že tieto údaje nemohli byť vypočítané správne a teda v Zmluve nemohli byť uvedené v správnej výške. Zmluva o úvere je tak v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o SÚ.
32. Zmluva napokon podľa názoru súdu nie je v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o SÚ tiež z toho dôvodu, že v nej nie sú vôbec uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN. Z predloženej Zmluvy nie je možné zistiť, z akých údajov Veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN, či boli do jej výpočtu zahrnuté nejaké poplatky, odklad niektorých splátok, prípadne či nebola výška niektorých splátok dohodnutá odlišne (čo by vysvetľovalo nezrovnalosť špecifikovanú v bode 31. odôvodnenia). Aj v tomto zmysle je tak nutné Zmluvu o úvere posúdiť ako nesúladnú so Zákonom o SÚ.
33. Vzhľadom na vyššie špecifikované nedostatky Zmluvy o úvere sú splnené podmienky stanovené v ust. § 11 Zákona o SÚ a ňou poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak bola povinná vrátiť žalobcovi / jeho právnemu predchodcovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 2.500,00 Eur. Ako vyplýva z listiny Aktuálny stav úveru, žalovaná na úhradu svojho dlhu do podania žaloby zaplatila celkovo sumu 2.744,58 Eur, teda viac ako bola povinná. Súd preto žalobu voči nej zamietol.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Pri rozhodovaní o náhrade trov posudzoval súd úspech v spore. Vo veci bola plne úspešná žalovaná, pretože žaloba voči nej bola zamietnutá. Žalovanej však žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, preto súd v súlade s princípom hospodárnosti rozhodol tak, že jej nárok na náhradu (neexistujúcich) trov nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).