Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: J. B., W. XXX, zastúpená Advokátska kancelária Gabriel Orlík s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 02. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 02. 2020 podľa o sociálnom poistení rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. 09. 2019 potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 02. 2020 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 13. 08. 2019 nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 30 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasí so spôsobom posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako i so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K odvolaniu predložila nové lekárske nálezy.

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 29. 01. 2020, oboznámil sa s pripojenou lekárskou dokumentáciou - neurologický zo dňa 09. 01. 2020,

gastroenterologický z 28. 01. 2019, hematologický zo dňa 19. 03. 2019, ortopedický z 26. 06. 2019, cievny zo dňa 27. 09. 2019, urologický zo dňa 22. 03. 2019. U žalobkyni sa jedná o relatívnu močovú inkontinenciu II. stupňa, vzhľadom na relatívnu poruchu určil dolnú hranicu percentuálneho rozpätia 30 %. Ostatné zdravotné postihnutia nie sú posudkovo významné a nemajú vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár choroby močovej sústavy, choroby močový h ciest, inkontinencia moču, stresová inkontinencia II. stupňa podľa kapt. XI., odd. B, položky 4, písm. b/, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z percentuálneho rozpätia). Za iné zdravotné postihnutia, cervikalgia, lumbalgia bez radikulopathie, vnútorné hemoroidy, osteopénia, ostifikujúce varixy, posudkový lekár sociálneho poistenia nepriznal percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení

Žalobkyňa preto nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

5. Podľa lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v

percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.

IV.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej poukazovala opätovne na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Poukazovala na to, že posudkový lekár jej nepriznal zvýšenie miery poklesu za iné zdravotné postihnutia, označil len niektoré. Poukázala aj na to, že trpí osteoporozou, poruchou statokinetiky chrbtice, neurogénnou tetaniou, polyneurolpathiou, celiakiou, laktózovou intoleranciou, thireopathiou a jej zdravotný stav nebol posúdený komplexne a posudkový lekár neprihliadol na všetky lekárske nálezy a diagnózy. Prípadne mal prehodnotiť, či iné zo zdravotných postihnutí nie je závažnejšie ako inkontinencia. Namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu. Žiadala zrušiť rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na nové konanie.

V.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23. 07. 2020 poukázala na to, že zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár sa zaoberal všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobkyňa predložila k žiadosti na invalidný dôchodok.

K námietke žalobkyne, ktorou poukazuje na nezohľadnenie zdravotných postihnutí, ktorými trpí, žalovaná uviedla, že odborný posudok o invalidite zo dňa 23. 01. 2020 bol vypracovaný na základe zohľadnenia predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej ústredia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutia bola určená relatívna močová inkontinencia II. stupňa, keďže išlo o relatívnu poruchu, bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Všetky ostatné zdravotné postihnutia nie sú klinicky závažné a mali by všetky nižšiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

I keď žalobkyňa uvádza v námietkach, že má rozsiahle diagnózy, ani jedna z nich však podstatne neovplyvňuje zdravotný stav žalobkyne. Nie sú postihnuté funkcie orgánov. Samotné diagnózy a ani ich počet nie je pre posúdenie zdravotného stavu rozhodujúci, okrem urologickej poruchy. Sú prakticky všetky odborné nálezy negatívne, vrátane neurologického vyšetrenia zo dňa 07. 01. 2020, ktoré bolo tiež zohľadnené.

K námietke žalobkyne, žalobkyňa je presvedčená, že trpí osteoporózou, žalovaná uviedla, že toto presvedčenie je subjektívne, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Podľa lekárskej správy zo dňa 29. 01. 2020 na základe ortopedického vyšetrenia z 26. 06. 2019 nebola diagnóza tak závažná, aby ovplyvnila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

K námietke týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci pri rozhodovaní žalovaná uviedla, že zistenie posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej neboli spochybnené ani v odvolacom konaní, ktorí sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené v predmetnej veci. Posudky posudkových lekárov sú zhodné, bez diskrepancii, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nie je rozpor medzi závermi posudkových lekárov a zisteným skutočným zdravotným stavom žalobkyne.

Keďže žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok, žiadala žalovaná žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

VI.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa . 9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 10. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 13. 08. 2019 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 13. 08. 2019, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil stresovú inkontinenciu moču II. podľa kapt. XI., odd. B, položka 4, písm. b/ a určil mieru poklesu 30 %. Svoj posudok zdôvodnil tým, že žalobkyňa po zlomenine vretennej kosti pravej hornej končatiny, liečenej konzervatívne, denzitometrické vyšetrenie vykazuje hodnoty zníženej kostnej denzity v zmysle osteopénie, iba v driekovej oblasti, kŕčom stehennej kosti a predlaktie vykazujú normálne hodnoty. Hybnosť v pravom zápästnom kĺbe je obnovená, bez opuchu. Prasknutie ľavého kolenného kĺbu v júni 2019 je aktuálne bez poruchy hybnosti a bez náplne, hybnosť bedrových kĺbov je bez obmedzenia. Chôdza je samostatná. Tretí rok má zistenú celiaku na diéte bez podstatných klinických prejavov a bez prejavov malnutrície. Gastroenterológ verifikoval vnútorné hemoroidy v kĺudovom štádiu, ostatný pankoloskopický nález, vrátane terminálneho ilea je bez tumoróznym zmien a bez známok krvácania, difúzne zmeny na pečeni s verifikovaným žlčníkovým kameňom sú bez potreby liečby. Hematológ potvrdil ľahké zníženie počtu krvných doštičiek bez symptomatológie, anemický syndróm je s doporučením substície stravou bohatou na železo a prírodným výživovým doplnkom s obsahom železa. Urológ potvrdzuje stresovú inkontinenciu moču s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 30 %. Ostatné zdravotné nálezy nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery.

Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.

11. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 16. 10. 2019, ktorý opätovne sa oboznámil s celou posudkovou dokumentáciou, ako aj novodoloženými lekárskymi nálezmi - cievne z 27. 09. 2019 a ponechal naďalej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %.

12. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 646 017 6910 0 zo dňa 03. 02. 2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol.

13. Posudkový lekár ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 29. 01. 2020, oboznámil sa s pripojenou lekárskou dokumentáciou ako aj nálezmi - neurologický zo dňa 09. 01. 2020, gastroenterologický z 28. 01. 2019, hematologický zo dňa 19. 03. 2019, ortopedický z 26. 06. 2019, cievny zo dňa 27. 09. 2019, urologický zo dňa 22. 03. 2019. U žalobkyni sa jedná o relatívnu močovú inkontinenciu II. stupňa, vzhľadom na relatívnu poruchu určil dolnú hranicu percentuálneho rozpätia 30 %. Ostatné zdravotné postihnutia nie sú posudkovo významné a nemajú vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár choroby močovej sústavy, choroby močový h ciest, inkontinencia moču, stresová inkontinencia II. stupňa podľa kapt. XI., odd. B, položky 4, písm. b/, prílohy č. 4 k v znení neskorších

predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z percentuálneho rozpätia). Za iné zdravotné postihnutia, cervikalgia, lumbalgia bez radikulopathie, vnútorné hemoroidy, osteopénia, ostifikujúce varixy, posudkový lekár sociálneho poistenia nepriznal percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení

Žalobkyňa preto nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

14. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 15. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity. 16. Podľa , lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa Z.z,. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 17. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci trval dlhšie ako jeden rok. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa , jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 19. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 20. Na nové lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa v žalobe nemohol súd prihliadnuť, ani ich posudzovať posudkovým lekárom, pretože v zmysle , na rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

21. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).