Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-6-2020.pdf
PDF · 152.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.12.2020 v Kežmarku takto
rozhodol:
Obžalovaný
I. C., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom G. H., t. č. bytom S. G.. X. Z. I. X. X., D. C. XXX, Y. C. G.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
-dňa 12.06.2018 v Spišskej Belej uzavrel so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. úverovú zmluvu o hotovostnom a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na meno svojho otca I. C., ktorá bola uzavretá elektronicky a následne podpísaná elektronickým podpisom, vygenerovaným SMS kódom, prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXX používaným I. C., na základe ktorého bol tento úver schválený a poskytnutý úver vo výške 4.000,-€ sa zaviazal splatiť formou mesačných splátok po 120,07 € v 20. deň v mesiaci, pričom uvedená finančná hotovosť vo výške 4.000,-€ bola dňa 14.06.2018 prevedená na osobný účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXX vedeného v Prima banke a.s., ktorého majiteľom a disponentom je obžalovaný I. C., nar. XX.XX.XXXX, vtedy trvale bytom I. XXX/X, G. H., pričom doposiaľ uhradil štyri splátky v celkovej sume 480,28€, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. škodu najmenej vo výške 3.519,72€, -dňa 27.09.2018 uzavrel so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ďalšiu úverovú zmluvu o hotovostnom a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na meno svojej matky Mgr. K. C., ktorá bola uzavretá a schválená obdobným spôsobom vo výške 4.000,- €, ktorá bola uzavretá elektronicky, podpísaná elektronickým podpisom, vygenerovaným SMS kódom prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXX registrovaného na I. C. a kde sa zaviazal poskytnutý úver splatiť formou mesačných splátok po 110,02 €, pričom táto finančná hotovosť vo výške 4.000,-€ bola dňa 02.10.2018 prevedená na osobný účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s., ktorého majiteľom a disponentom bol I. C., nar. XX.XX.XXXX, vtedy trvale bytom Y. T. XXX/X, H.W. - M., čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. škodu vo výške 4.000,-€ a čím takto celkovým konaním obžalovaný I. C. spôsobil spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom U. XXXX/XXX, Piešťany celkovú škodu minimálne vo výške 7.519,72€,
t e d a
pokračujúcim konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru a spôsobil tak väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona zároveň u k l a d á obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a prijíma záruku F. F. B. - C. G.J. X. G. G. J.. Q.. G. XX, XXX XX C., V. XXXXXXXX.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastňovať sa aktivít organizovaných C. G. X. G. G. J.. Q.. G. XX, XXX XX C., V. XXXXXXXX.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému R. X. G., Z..G.. G. G. U. XXXX/XXX, C., V.: XXXXXXXX škodu vo výške 7.519,72 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného R. X. G., Z..G.. G. G. U. XXXX/XXX, C., V.: XXXXXXXX o d k a z u j e so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 15.01.2020 obžalobu pod sp. zn. Pv 378/19/7703 - 15 na I. C. pre skutky, ktorých sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, ako sú tieto skutky uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktoré prokurátor právne kvalifikoval ako pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaný I. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.07.2020 po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, a to, že je nevinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe prokurátora. Zároveň súd na tomto hlavnom pojednávaní pripustil účasť F. F.Ž. B. - C. G. X., B. F., a to na základe záruky, ktorú toto záujmové združenie poskytlo za nápravu obžalovaného. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovede zástupkyne poškodeného z prípravného konania, výpoveďami svedkov, zástupcu záujmového združenia občanov, oboznámením obsahu znaleckého posudku vypracovaného v konaní pred súdom a ostatných listinných dôkazov, a zistil tento skutkový stav:
Obžalovaný I. C. po poučení o svojich právach vyplývajúcich mu z ustanovení Trestného poriadku využil svoje právo a odmietol vypovedať. Preto súd v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora oboznámil obsah výpovede obžalovaného z prípravného konania ako aj obsah zápisnice o konfrontácii vykonanej medzi obžalovaným a svedkom M. C. v prípravnom konaní.
Obžalovaný I. C. v prípravnom konaní dňa 14.08.2019 vypovedal, že uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo doručené a toho, čoho sa dopustil, veľmi ľutuje. Nahovorili ho na to a on to spáchal zo svojej naivity. Vie, že na svojho otca a mamu zobral pôžičky. Zmluvy len podpisoval a poslal ich poštou, pričom tieto zmluvy vytváral M. C.. Bolo ich veľa aj v iných spoločnostiach na jeho rodičov a už v tom nemá jasno. Nechal sa naviesť, že zbohatne a že sa to nikto nedozvie, ak bude robiť to, čo mu M. C. povie. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. mu na základe týchto zmlúv poskytla aj väčšie sumy, pričom prvá pôžička na jeho mamu bola vo výške 6.000,- Eur a ešte si pamätá sumu 4.000,- Eur ale už v
tom nemá jasno. Základný dôvod, prečo uzatváral tieto zmluvy bol, že sa s M. C. budú snažiť získať čo najviac peňazí a nazhromaždiť kapitál a potom začnú podnikať. Z obratov z podnikania vrátia svoje pôžičky, resp. vezmú na seba nové pôžičky a mamine pôžičky vrátania. Potvrdil, že telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a e- mailové adresy I..C..XXXX@atlas.G.. Z. K..C..G. pozná, používal ich, aj keď e- maily mu založil M. C.. Používal ich vtedy, keď M.H. C. povedal, že treba niečo poslať. Potvrdil, že na adresách M. X Z. G. XXXX/XX D. C. sa nezdržiaval, nikdy tam nebýval a nemal tam ani poštu. Bankový účet číslo G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno I. C. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. a bankový účet číslo G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno I. C. zriadený v Prima banke, a.s., kam boli zasielané finančné prostriedky zo schválených úverov boli jeho, on bol jediným, kto mal k nim prístup a nikto iný nebol disponentom týchto účtov. K účtom dal prístup M. C. a to tak, že mu nechal karty, z ktorej si platili jedlo a benzín. Bol veľakrát pritom, ako M. C. platil s použitím týchto kariet. Vedel aj prihlasovacie údaje na tieto účty, ktoré boli založené na jeho naliehanie. Peňažné prostriedky, ktoré prišli od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyberal z účtov on na príkaz M. C., ktorý mu povedal, koľko má vybrať a koľko má nechať peňazí na účte. M. C. rozhodoval, koľko mu ostane na účte a čo komu sa má poslať aj na cudzie účty. M. C. sám posielal peniaze z jeho účtu a to bez jeho prítomnosti. Je mu to ľúto, bola to veľká chyba v jeho živote. Veril niekomu, kto mu nechcel nikdy pomôcť. Nechcel sa takého konania dopustiť. Je si vedomý, že sa dopustil trestného činu.
K tejto výpovedi obžalovaného obhajca obžalovaného uviedol, že obžalovaný bol v tom čase nemajetný a napriek tomu nebol poučený podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku o možnosti ustanovenia obhajcu. Výpoveď obžalovaného považuje za zmätenú a vzbudzujúcu pochybnosti o jeho duševnom zdraví. Preto navrhol, aby súd túto výpoveď obžalovaného neprijal.
Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným I. C. a svedkom M. C. realizovanej v prípravnom konaní dňa 02.12.2019, ktorej obsah súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vyplýva, že obaja sa poznajú, pričom obžalovaný bral svedka ako kamaráta ale svedok uviedol, že obžalovaného za kamaráta nepovažuje. Obžalovaný pri konfrontácii tvrdil, že úverové zmluvy v spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na meno I. C. a K. C. boli uzatvorené na podnet M. C., ktorý mu to navrhol, pričom pri rozhovore nebol nikto iný prítomný. On s tým najprv nesúhlasil, pretože sa to týkalo jeho rodičov a nechcel riskovať. Potom ale obžalovaný zmenil názor a to na základe vidiny zisku peňazí na ich spoločnú činnosť, aby získali kapitál. Chceli zarobiť peniaze tak, že získajú nejakú firmu, s ktorou by podnikali. Obžalovaný študoval grafický dizajn, otvoril by si štúdio a robil by reklamy a svedok by mu s tým pomáhal. Okrem toho mu svedok navrhol, že by z tých peňazí mohol splatiť jeden svoj nesplatený úver. Svedok M.H. C. uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Obžalovaný ďalej uviedol, že k dokladom rodičov sa dostal tak, že si ofotil ich občianske preukazy do mobilu a preposlal ich svedkovi M. C. cez aplikáciu Whats up, ale už nemá ten mobil, aby to vedel preukázať. Svedok potom poslal tieto doklady do spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a celú komunikáciu vybavoval on. Veľa krát sa o tom rozprávali v aute a v kaviarňach, kde sa stretávali. Svedok M. C. uviedol, že ani toto nie je pravda. Obžalovaný ďalej uviedol, že SIM karty si kúpil od rôznych operátorov, robil tak dobrovoľne a na svoje meno. Svedok uviedol, že od obžalovaného žiadne SIM karty nikdy neprevzal. Obžalovaný tiež uviedol, že účty v bankách zakladal on a následne dal svedkovi prihlasovacie heslá k účtom. Tak mal svedok prístup na každý jeden účet. Svedok si nemohol založiť účty lebo má na seba viacero exekúcii a má zablokovaný účet. To mu povedal svedok a preto účty zakladal on. Ešte predtým, ako urobili zmluvy na mená svojich rodičov, tak si svedok nechal posielať svoje peniaze na jeho účet. Svedok všetky tieto tvrdenia obžalovaného pri konfrontácii poprel s tým, že pripustil nejaké drobné exekúcie do 10.000,- Eur. Obžalovaný tiež pri konfrontácii tvrdil, že svedok to mal premyslené, akú sumu z účtov vybrať a akú tam nechať na splátky ale veľa krát mu svedok pripomínal, aby celú sumu vyberal hotovostne. Keď obžalovaný peniaze vybral, tak sa vždy čo najskôr stretli, aby pri sebe nemal veľkú čiastku peňazí. Z týchto dvoch úverov mu svedok nedovolil nechať žiadnu hotovosť, takže celú sumu mu obžalovaný odovzdal. Vie, že svedok C. peniaze používal na opravu svojho auta a z tých peňazí obaja fungovali. Tie išli na jedlo a oslavy. Kúpil si spoločnosť Lachlan za 700,- alebo 750,- Eur. Tú spoločnosť dostal do mínusu, pretože na ňu bral na splátky, ktoré nesplácal. Svedok uvedené tvrdenie obžalovaného opäť poprel ako nepravdivé. Ako svedok uviedol, jediné pravdivé tvrdenie obžalovaného je, že má exekúcie a podľa neho ho chcel obžalovaný stiahnuť so sebou, aby si znížil trest. Obžalovaný na to uviedol, že svedka C. krivo neobviňuje a je si vedomý, že toto konanie je trestný čin. Podľa obžalovaného je svedok schopný sa pomstiť jeho rodine preto, lebo porušil dohodu, že o svedkovi nepovie polícii. Toto tvrdenie obžalovaného svedok poprel.
Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán trestného konania prečítal obsah zápisnice o výsluchu splnomocnenej zástupkyne spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. I. Š. z prípravného konania. Táto svedkyňa vypovedala, že dňa 12.06.2018 bola uzavretá úverová zmluva o hotovostnom a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX prostredníctvom spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na meno I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, G. H., ktorá bola podpísaná elektronickým podpisom. Pri jej uzavretí bolo použité mobilné telefónne číslo XXXXXXXXXX a e-mail I..C..XXXX@atlas.G.. Úver bol poskytnutý vo výške 4.000,- Eur, ktorý bol zaslaný na bankový účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom prostredníctvom správcu financií boli vyčerpané aj ďalšie finančné prostriedky vo výške 114,91 Eur. Ďalej dňa 27.09.2018 bola uzavretá ďalšia zmluva o hotovostnom a revolvingovom úvere č. 6809062051 prostredníctvom spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na meno I.. K. C., nar. 31.10.1973, bytom I. XXX/X, G. H., ktorá bola uzavretá rovnako za použitia elektronického podpisu a za požitia mobilného telefónneho čísla XXXXXXXXXX a emailu K..C..G.. Úver bol poskytnutý vo výške 4.000,- Eur a bol zaslaný na bankový účet G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V prípade úverovej a revolvingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX došlo k uhradeniu splátok v celkovej sume 480,62 Eur a to štyrmi splátkami po 120,09 Eur uhradenými dňa 19.07.2018, 21.08.2018, 03.10.2018 a 08.10.2018 prevodom z bankových účtov. Upomienky a výzvy na uhradenie dlhu z oboch týchto zmlúv sa spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vracali z adries M. X, C. a G. XXXX/XX, C. s vyrozumením, že adresát je neznámy. Ako poškodená strana si uplatnili nárok na náhradu škody pozostávajúcej z nehradených častí úverov z oboch zmlúv vo výške 7.634,65 Eur.
Na návrh obhajcu súd vypočul svedkyňu I.. K. C., mamu obžalovaného, ktorá vypovedala o problémoch svojho syna s učením a neskôr aj s drogami, kedy vyhľadali pomoc spoločenstva X.. Už v decembri 2018 s manželom zistili, že obžalovaný vzal na ich mená pôžičky a myslia si, že ich syn nemal na to, aby dokázal také niečo vymyslieť, pretože v tom čase nebol schopný vypísať ani dotazník na prijatie do zamestnania. Syn im hovoril, že ho na to nahovoril M. C.. Niekedy videli auto M. C.Z. vedľa ich paneláka v čase, keď obžalovaného niekto odvolal SMS správou von z bytu. Raz syna videla, ako nastupoval do auta M. C.. Keď sa obžalovaného pýtala, ako prišiel k firmám W. Z. M., povedal im, že ho na to nahovoril M. C.. Podľa jej názoru M. C. využíval neschopnosť obžalovaného odhadnúť reálne situácie a používal ho na sprostredkovanie získavania peňazí. Obžalovaný jej povedal, že všetky papiere pripravil M. C. a on ich iba podpísal. Okrem toho spomenul aj bratranca M. C., ktorý bol bývalý konateľ vo firme M.. Poprela, že by so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. uzatvárala nejakú zmluvu ale vie o nej bez bližších podrobnosti jej obsahu. O zmluve sa dozvedela z výpisu bankových a nebankových úverov. Splátky nesplácala pretože tú zmluvu neuzatvorila. Keď sa na tie zmluvy pýtala syna, ten im povedal, že to vymyslel M. C. a tiež vymyslel, že sú rozvedení a majú iný počet detí. Vie ešte o jednej zmluve zo spoločnosti CETELEM, ktorú tiež neuzatvorila. Trestné oznámenie na syna podávala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. Pred vstupom do spoločenstva X. im obžalovaný nadiktoval asi 10 bánk, kde mal účty, ktoré, kde jej akceptovali plnú moc, zrušila. Ona nesplácala nič a myslí si, že splátky uhrádzal M. C.. Obžalovaný im povedal, že M. C. na neho naliehal a on tak ofotil ich občianske preukazy, čím získal osobné údaje jej a jej manžela. Súd tiež na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zápisnice o výsluchu svedka I. C. z prípravného konania, ktorý ako otec obžalovaného vypovedal, že o tom, že je na neho braný nejaký úver zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. sa dozvedel až z finančného portálu. Nikdy mu neprišla žiadna upomienka. On podával trestné oznámenia a trestné oznámenia podala aj táto spoločnosť. V tom čase už s nimi obžalovaný nebýval. Keď sa ho na to pýtali, povedal im, že ho na to nahovoril M. C., ktorý mu vraj presne povedal, čo má povedať a ako má vypovedať na polícii. Jeho spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. nikdy nekontaktovala a ani jej neplatil žiadne splátky.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka M. C., ktorý uviedol, že obžalovaného pozná ale nie je s ním v kontakte a naposledy ho videl na polícii v Senci. Vie, že obžalovaný mal páchať nejakú trestnú činnosť, ktorú rieši polícia. Vo vzťahu k histórii platieb pôžičkomatu, ktoré sú uvedené na čísle listu 218 súdneho spisu svedok uviedol, že v roku 2017, kedy boli realizované, obžalovaného nepoznal. Vie, že pôžičkomat mu splácal aj jeho brat Z., ktorému na to dal peniaze v hotovosti. S obžalovaným sa spoznal niekedy medzi jarom a letom 2018. Poprel, že by mal prístup k akémukoľvek bankovému účtu obžalovaného. Potvrdil, že bol na neho vyhlásený konkurz, pričom do jeho konkurzu sa prihlásilo viac veriteľov, napr. Consumer Finance Holding, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Pôžičkomat, Intrum Justitia a ďalšie, vrátane telekomunikačnej spoločnosti. Na stretnutiach s obžalovaným nič neriešil, občas sa stretli a popili alkohol. Drogy s obžalovaným neriešil. Nepamätá si, či s obžalovaným riešili nejaké podnikanie. Nikdy s obžalovaným nekomunikoval o tom, že budú spoločne podnikať a na podnikanie si vezmú
úver. Nebol pritom ako sa obžalovaný stal konateľom spoločnosti W.. O mame obžalovaného vie, že je učiteľka lebo je kolegyňa jeho mamy a žijú v malom meste. Nikdy nevidel doklady K. C. a I. C., nikdy za obžalovaného neuzatváral za tieto osoby zmluvy a ani mu na ich uzatváranie neposkytol súčinnosť. Obžalovanému požičal nejaké drobné, keď obžalovaný žil v Bratislave.
Súd tiež na hlavnom pojednávaní vypočul aj zástupcu občianskeho združenia Priatelia spoločenstva X. I. Y., ktorý uviedol, že spoločenstvo združuje závislých ľudí, ktorí hľadajú pomoc v živote, či už z dôvodu závislosti na alkohole alebo drogách. On je zodpovedný za zariadenie na Slovensku v Kráľovej pri Senci. Starajú sa o dom, vykonávajú práce v okolí domu, čistenie kuchyne a starostlivosť o zvieratá. Vedú jednoduchý život a učia sa byť zodpovedný za zverené úlohy. Nemajú žiadne terapie a komunitu si riadia sami. Obžalovaného vníma ako dobrého chlapca, ktorý je dôverčivý ale ktorý má určite dobré srdce. Má chuť zmeniť svoj život. Pozná ho od januára 2019 a do komunity prišiel v marci 2019, kde je doposiaľ. Obžalovaný v komunite dodržiava podmienky a pravidlá, a snaží sa meniť svoju osobu cez prácu, priateľstvo a modlitbu. V komunite je ich 26 chlapcov, ktorí pracujú vo dvojiciach, takže nie je možné svojvoľne opustiť ich dom a ak niekde obžalovaný ide, tak len vo dvojici. Komunita funguje už 36 rokov a obsah záruky je naplnený svedectvami chlapcov, ktorí tam žijú. Obžalovaný podľa neho vníma komunitu ako miesto, kde môže začať nový život a kde ho berú takého, aký je. Môže sa tam naučiť žiť život bez drog a naučiť sa byť zodpovedný k svojmu životu. Komunitu založil a riadi I.. V. I., ktorý je aj pri prijímaní chlapcov do komunity.
Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán trestného konania oboznámil obsah písomného znaleckého posudku č. 37/2020, ktorý na návrh obhajcu obžalovaného na základe uznesenia súdu v konaní pred súdom o duševnom stave obžalovaného vypracovala súdna znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria I.. I. Y.. Tá po preštudovaní vyšetrovacieho a súdneho spisu, výpisu zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného a vlastným vyšetrením obžalovaného dospela k záveru, že u obžalovaného sa nepreukázalo žiadne duševné ochorenie, ktoré by sa prejavovalo bludmi či halucináciami a tým aj skresleným vnímaním reality. Znalkyňa u obžalovaného zistila škodlivé užívanie viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne alkoholu, pervitínu, kokaínu, extázy a marihuany, avšak bez známok závislosti. Obžalovaný je intelektovo v pásme priemeru, jeho osobnosť je nezrelá, disociálne sa vyvíjajúca. Typológia osobnosti ako aj nadužívanie psychoaktívnych látok bolo u obžalovaného prítomné aj v čase spáchania trestného činu. Podľa záveru súdnej znalkyne obžalovaný mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ovládacia schopnosť po požití psychoaktívnych látok mohla byť znížená, avšak vo forenzne nepodstatnej miere. Obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania a je spôsobilý plnohodnotnej účasti na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný netrpí žiadnym duševných ochorením alebo poruchou, ktorá by mu znemožňovala účasť na súdnych pojednávaniach. Umiestnenie obžalovaného v Y. X. má edukujúci vplyv so získaním náhľadu abstinencie. Zistený typ osobnosti obžalovaného je medicínsky neovplyvniteľný. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný pre spoločnosť.
Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil aj obsah trestných oznámení, ktoré podala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. a v ktorých opísala uzavretie zmlúv a skutočnosti týkajúce sa poskytnutia úverov tak, ako ich vo svojej výpovedi v prípravnom konaní opísala splnomocnená zástupkyňa poškodenej spoločnosti I. Š.. K týmto trestným oznámeniam predložila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. aj nasledujúce listiny, ktorých obsah súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi veriteľom
- spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a dlžníkom I. C., nar. 25.10.1970 vyplýva, že tomu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 4.000,- Eur. Zmluva zároveň obsahovala určenie úrokovej sadzby a podmienok splácania úveru. K podpisu tejto zmluvy zo strany dlžníka došlo dňa 12.06.2018 elektronickými prostriedkami. Adresa pre doručovanie písomnosti bola v zmluve uvedená Rastislavova 789/2, Poprad, telefónne číslo dlžníka 0949890772, email dlžníka I..C..G. s tým, že čistý mesačný príjem dlžníka predstavoval 670,- Eur. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingovom úvere č. 6809062051 uzavretej medzi veriteľom - spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a dlžníkom K. C., nar. 31.10.1973 vyplýva, že dlžníkovi bol poskytnutý úverový rámec vo výške 4.000,- Eur. Zmluva zároveň obsahovala určenie úrokovej sadzby a podmienok splácania úveru. K podpisu tejto zmluvy zo strany dlžníka došlo dňa 27.09.2018 elektronickými prostriedkami. Adresa pre doručovanie písomnosti bola v zmluve uvedená G. XXXX/XX, C., telefónne číslo dlžníka XXXXXXXXXX, email dlžníka K..C..G. s tým, že čistý mesačný príjem dlžníka uvedený v zmluve predstavoval 690,- Eur. Súd tiež vo vzťahu k obom zmluvám oboznámil stručný prehľad práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy a Úverové
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., podmienky poistenia, spracovanie osobných údajov a tiež farebnú kópiu občianskeho preukazu I. C. č. R. XXXXXX, jeho vodičského preukazu a tiež farebnú kópiu občianskeho preukazu K. C. Č.. J. XXXXXX. Súd tiež oboznámil rodný list K. C. v jeho farebnej kópii, ktorý vydal bývalý Mestský národný výbor v Kežmarku dňa 06.11.1973. Z výpisu z účtu vedeného v Prima banke, a.s na meno I. C. vyplýva, že dňa 04.05.2018 mal evidovanú prijatú úhradu mzdy od spoločnosti P. G. vo výške 672,72 Eur. Z výpisu z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. na meno K. C. vyplýva kreditný vklad dňa 03.08.2018 prijatý v prospech účtu od F. N..I.. C. vo výške 938,25 Eur.
Prima banka, a.s. v prípravnom konaní predložila správu, v zmysle ktorej má obžalovaný od 03.10.2017 zriadený študentský účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ku ktorému bola aj vydaná karta. K tejto správe banka predložila Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretú medzi touto bankou a obžalovaným dňa 03.10.2017 spolu s prílohami a fotokópiu občianskeho preukazu obžalovaného. Zároveň predložila výpis z účtu za obdobie od 29.06.2018 až do 01.04.2019, z ktorého vyplývajú pohyby na tomto účte obžalovaného, pričom dňa 14.06.2018 bola na účet prijatá platba od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX a následne bol realizovaný výber v hotovosti z účtu dňa 15.06.2018 vo výške 1.900,- Eur. Rovnako, na žiadosť vyšetrovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. predložila v prípravnom konaní správu, z ktorej vyplýva, že obžalovaný má zriadený v ich banke od 03.07.2018 osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXXX, ktorý bol ku dňu 28.02.2019 zrušený. Banka k uvedenej správe predložila Zmluvu o Space účte Mladý, ktorú uzavrela s obžalovaným dňa 03.07.2018 a ktorej predmetom bola zriadenie tohto osobného účtu. Dňa 05.09.2018 táto banka uzavrela s obžalovaným zmluvu o platobnej karte, v zmysle ktorej bola obžalovanému vydaná platobná karta k tomuto účtu. Dňa 05.09.2018 bola medzi tými istými subjektami uzavretá dohoda o ukončení Zmluvy o Platobnej karte. Súd tiež oboznámil výpis z účtu obžalovaného v tejto banke číslo SK XX XXXX XXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od 27.09.2018 do 28.02.2019, kde je okrem iných položiek dňa 02.10.2018 vedený bezhotovostný vklad vo výške 4.000,- Eur od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Následne je po tomto vklade vedený vo výpise výber v hotovosti dňa 02.10.2018 vo výške 3.000,- Eur. Poštová banka, a.s. v prípravnom konaní oznámila, že obžalovaný má v ich banke od 31.10.2017 založený účet, ku ktorému boli vydané dve karty. Z výpisu z účtu, ktorý banka predložila vyplýva, že dňa 14.06.2018 bola na účet obžalovaného pripísaná platba vo výške 2.030,- Eur. Súd tiež oboznámil aj zmluvu o osobnom účte, ktorú s obžalovaným uzavrela táto banka a na základe ktorej bol tento účet zriadený a všetky listiny týkajúce sa tejto zmluvy, vrátane jej zmeny.
Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinné dôkazy, ktoré súdu preložil právny zástupca obžalovaného po podaní obžaloby. Z rozhodnutia Pedagogicko-psychologickej poradne a Centra výchovnej a psychologickej prevencie Kežmarok zo dňa 18.01.2006 vyplýva, že obžalovaný bol prijatý do poradne od 07.12.2005. Zo správy tejto poradne zo dňa 15.03.2006 vyplýva, že obžalovaný má zníženú koncentráciu pozornosti a pomalé psychomotorické tempo. Z rozhodnutia mesta Spišská Belá zo dňa 28.05.2014 vyplýva, že obžalovanému I. C. bolo uložené pokarhanie za porušenie ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 219/1996 Z.z. za užívanie alkoholických nápojov obžalovaným, vtedy ako mladistvou osobou. Súd tiež oboznámil upozornenia a kárne opatrenia Strednej odbornej školy technickej v Poprade zo dňa 19.11.2015, dňa 14.04.2016 a dňa 16.11.20016 na správanie a zlý prospech obžalovaného v niektorých vyučovacích predmetoch. Z histórie platieb spoločnosti Pôžičkomat vyplýva, že M. C. dňa 29.09.2017 uhradil splátku pôžičky vo výške 856,02 Eur, dňa 22.09.2017 splátku vo výške 603,83 Eur a dňa 04.07.2017 splátku vo výške 401,98 Eur za obžalovaného. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Poprade ČVS: ORP-229/3-VYS-PP-2019 zo dňa 14.05.2019 vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie a voči obžalovanému I. C. aj vznesené obvinenie pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Poprade ČVS: ORP-310/3-VYS-PP-2019 zo dňa 14.06.2019 vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie a voči obžalovanému I. C. aj vznesené obvinenie pre pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Poprade ČVS: ORP-840/3- VYS-PP-2017 zo dňa 12.12.2019 bola trestná vec vedená voči obžalovanému I. C. pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v konaní pod ČVS: ORP-840/3-VYS-PP-2017 spojená s trestnými vecami vedenými pod ČVS: ORP-229/3-VYS-PP-2019 a ČVS: ORP-310/3-VYS-PP-2019. Súd tiež oboznámil aj výpis z bankového registra klientov týkajúceho sa K. C., z ktorého vyplýva, že táto má jeden spotrebný úver od BNP BARIBAS PERSONAL FINANCE a.s. a kontokorentný úver od Všeobecnej úverovej banky, a.s. Súd tiež oboznámil kópiu rodného listu svedkyne K. C., ktorý predložil obhajca obžalovaného a ktorý vydal dňa 14.11.1973 bývalý Mestský národný výbor
Kežmarok. Z výpisu z obchodného vestníka č. 130/2020 vyplýva, že na svedka Róberta Popoviča bol dňa 03.07.2020 uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Odk/159/2020 vyhlásený konkurz, ustanovená správkyňa a spoločnosť BECONT COLLECTION, a.s. a PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o. si prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky.
Z aktuálneho odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný I. C. nebol doposiaľ priestupkovo postihnutý. Zo správy o povesti obžalovaného, ktorú v prípravnom konaní vypracovalo mesto Spišská Belá vyplýva, že obžalovaný je slobodný, bez záväzkov a nebol riešený v priestupkovom konaní.
Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považuje za postačujúce na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či je tento skutok trestným činom v zmysle Trestného zákona a ak áno, akým, či tento skutok spáchal obžalovaný a či je obžalovaný za svoje konanie trestne zodpovedný. Všetky tieto dôkazy súd vyhodnocoval každý samostatne ale zároveň aj v celkovom kontexte, ktorý spoločne vytvárajú.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania trestného činu, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie v tomto konaní za vinu. Podstata jeho obhajoby prezentovaná jeho obhajcom spočívala vo viacerých rovinách, jednak založených na porušení jeho ústavných práv ako obvineného ešte v prípravnom konaní, najmä práva na obhajobu, absencie jeho trestnej zodpovednosti z dôvodu neschopnosti rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a neschopnosti ovládať svoje konanie, a to vzhľadom na jeho drogovú závislosť, zanedbanie náležitej starostlivosti poškodeného pri uzatváraní zmlúv (najmä posúdenie schopnosti obžalovaného splácať úver), ktoré sú navyše v rozpore so zákonom, pretože porušujú práva obžalovaného ako spotrebiteľa a napokon nemožnosťou aplikovať inštitúty trestného práva na rýdzo civilný spor medzi obžalovaným a poškodeným. Obžalovaný tiež prostredníctvom svojho obhajcu spochybnil dôveryhodnosť svedka M. C., ktorý mal byť iniciátorom tohto konania a obžalovaný bol len jeho „živým nástrojom“. Rovnako obhajoba poukazovala na rozdielne vyhotovené rodné listy svedkyne K. C..
Pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním obsahu jeho výpovede, ktorá bola realizovaná v prípravnom konaní. V tejto výpovedi sa I. C. ako obvinený ku skutkom priznal a opísal ich spáchanie tak, ako je skutkový dej oboch skutkov zachytený v obžalobe a ako ich súd po vykonanom dokazovaní prevzal do skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný I. C. opísal, ako bez vedomia svojich rodičov I. C. a K. C. vyhotovil kópie ich občianskych preukazov a ako uzavrel dňa 12.06.2018 a dňa 27.09.20018 v ich mene so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. zmluvy o hotovostnom a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a to elektronickou formou. Za týmto účelom si od mobilných operátorov obstaral SIM karty znejúce na telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktoré spolu s fiktívnymi e-mailovými adresami I..C..XXXX@atlas.G. Z. K..C..G., Z. Z. G. Q. Z. T. S. C. M. X, C. Z. G. XXXX/XX, C. uviedol v týchto zmluvách, kedy chcel dosiahnuť a napokon aj dosiahol, aby mu bol poskytnutý úver z oboch zmlúv po 4.000,- Eur, ktorý mu aj spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. skutočne bol vyplatený na jeho účty, čo vyplýva aj z výpisov z účtu vedeného Prima bankou, a.s. č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ako aj v Slovenskej sporiteľne, a.s. č. účtu G. XX XXXX XXX XXXX XXXX XXXX, kde sú evidované uvedené platby v prospech účtov identifikované variabilným symbolom zhodným s číslami zmlúv. Obžalovaný I. C.Y. ako dôvod svojho konania uviedol motív zbohatnutia, kedy spolu so svedkom M. C. budú spolu podnikať a zo zarobených peňazí uvedené úvery splatia bez toho, aby sa to rodičia obžalovaného dozvedeli. Tento účel, ktorý uviedol obžalovaný však nezodpovedá tomu, ako s peniazmi skutočne naložil, pretože ako uviedol, použil ich na bežné výdavky a časť z nich prenechal M. C. a to bez toho, aby bola čo i len najmenšia časť tohto úveru použitá na ním deklarovaný účel podnikania. Obžalovaný jednoznačne potvrdil, že tak telefónne čísla, e-mailové adresy ako aj adresy na doručovanie písomností boli fiktívne a rovnako boli v zmluve upravené aj rodinné pomery jeho rodičov. Rovnako je bankami potvrdzované aj tvrdenie obžalovaného, že k obom účtom, na ktoré boli poukázané finančné prostriedky mal prístup iba obžalovaný, ktorý bol jediným disponentom týchto účtov. Výpoveď obžalovaného je tak v celom rozsahu potvrdzovaná nielen listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a ktoré súd vykonal na hlavnom pojednávaní (oba uzavreté zmluvy a výpisy z účtov) ale aj výpoveďami svedkov K. C.Š. a I. C., ktorí ako rodičia obžalovaného zhodne vypovedali, že o uzavretých zmluvách nevedeli a až po upomienkach zo strany spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. z dôvodu ich nesplácania, sa im obžalovaný na ich naliehanie priznal, že zmluvy uzavrel v ich mene bez ich vedomia, zneužijúc pritom ich údaje za účelom získania majetkového prospechu. Priznanie obžalovaného, jeho opis konania, ktorého sa dopustil, výpovede zástupkyne poškodenej spoločnosti a svedkov K. C. a I. C., v kontexte vykonaných listinných dôkazov umožňujú súdu vysloviť jednoznačný a ničím nespochybniteľný záver o tom, že skutky tak, ako sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa stali a že ich spáchal obžalovaný, ktorý je za ich spáchanie v plnom rozsahu zodpovedný. Obžalovaný týmto konaním vylákal od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. úver tým, že túto spoločnosť uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru, pretože poškodenému uviedol nepravdivé údaje o žiadateľovi úveru, ktorými v skutočnosti neboli v zmluvách uvedené fyzické osoby (rodičia obžalovaného), čím poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. spôsobil škodu vo výške 7.519,72 Eur, ktorá predstavuje nesplatený zostatok istín týchto dvoch úverov. Pretože oba skutky predstavujú čiastkové útoky toho istého páchateľa, ktoré spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer obžalovaného spáchať uvedený trestný čin ako aj úmyselné zavinenie pokrývajúce oba tieto čiastkové útoky, súd ich právne posúdil ako pokračovací trestný čin v zmysle definície uvedenej v § 122 ods. 10 Trestného zákona, pričom obžalovaný týmto svojím konaním opísaným v oboch skutkoch výrokovej časti rozsudku naplnil všetky podstatné znaky skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaných chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísaným v skutkových vetách obžaloby porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana majetku a majetkových práv subjektov poskytujúcich úvery /§ 15 písm. a) Trestného zákona/. Pokiaľ sa jedná o zákonnosť výpovede obžalovaného v prípravnom konaní realizovanej dňa 14.08.2019, ktorú spochybnil obhajca obžalovaného, súd po preskúmaní obsahu zápisnice o výpovedi obžalovaného, ktorú obžalovaný osobne podpísal, nezistil žiadne pochybenia, ktoré by viedli k záveru o porušení práv obžalovaného vyplývajúcich z ustanovení Trestného poriadku alebo že by výsluch obžalovaného nebol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Obžalovaný bol pred výsluchom riadne poučený o všetkých svojich právach, vrátane práva na obhajobu, pričom obhajcu si nezvolil. Súd zdôrazňuje, že z dikcie ustanovenia § 40 ods. 2 Trestného poriadku, o ktorej bol obžalovaný na strane 2 zápisnice o jeho výsluchu poučený vyplýva, že obžalovaný, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu obhajoby, musí o ustanovenie obhajcu z tohto dôvodu požiadať, čo je podmienkou, aby súd obžalovanému obhajcu po splnení ďalších podmienok ustanovil. Z obsahu zápisnice o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní ako aj z obsahu vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by obžalovaný napriek uvedenému poučeniu túto žiadosť orgánom činným v trestnom konaní adresoval. Preto súd túto zápisnice o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní za splnenia podmienok uvedených v § 258 ods. 4 Trestného poriadku vykonal ako dôkaz a pri hodnotení dôkazov na ňu prihliadal.
Z obsahu písomného znaleckého posudku vypracovaného v konaní pred súdom znalkyňou I.. I. Y. jednoznačne vyplýva, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, pričom táto u neho nebola prítomná ani v čase spáchania trestného činu. Obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania a je spôsobilý plnohodnotnej účasti na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ovládacia schopnosť obžalovaného po požití psychoaktívnych látok mohla byť znížená, avšak vo forenzne nepodstatnej miere. Uvedený záver znaleckého posudku vyvracia tvrdenia obhajoby, že obžalovaný nebol spôsobilý vypovedať v prípravnom konaní, čo spôsobuje nepoužiteľnosť tejto jeho výpovede v konaní pred súdom a potrebu mať obhajcu v zmysle § 37 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu pochybností o spôsobilosti obžalovaného náležite sa obhajovať. Zároveň z vyvracia tvrdenia obhajoby o nepríčetnosti obžalovaného ako o okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť podľa § 23 Trestného zákona.
Obžalovaný svojim konaním úmyselne uviedol poškodeného do omylu tým, že do zmlúv uviedol nepravdivé údaje o žiadateľovi úveru. Preto sa za týchto okolností nemôže jednať iba o obyčajný civilný spor ale toto konanie obžalovaného jednoznačne a plne zapadá do rámca skutkovej podstaty žalovaného zločinu. Prijatie zásady „ultima ratio“ by za týchto okolností viedlo k tomu, že aj konania, akých sa dopustil obžalovaný a napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu úverového podvodu by mali iba rozmer súkromného sporu, čo by viedlo k obsolentnosti týchto ustanovení Trestného zákona a nepostihovaní páchateľov aj závažných ekonomických zločinov. Na tomto závere súdu nič nemení ani názor obhajoby, že poškodený zanedbal náležitú opatrnosť. Je predovšetkým zodpovednosťou žiadateľa úveru, aby uviedol pravdivé údaje pri uzatváraní zmluvy. Preniesť túto zodpovednosť
na poškodeného, hoci aj spoločnosť majúcu charakter nebankového subjektu by znamenalo úplné vybočenie z rámca a charakteru trestnej zodpovednosti stanovenej Trestným zákonom. Za situácie, kedy obžalovaný úmyselne uviedol poškodeného do omylu je požiadavka preverovania poctivosti zámerov páchateľa trestného činu zo strany poškodeného spájaná so zbavením zodpovednosti páchateľa za trestný čin opustením zmyslu a podstaty trestného práva. Rovnako aj posudzovanie prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle ochrany spotrebiteľa, ktorým obžalovaný formálne je, nič nemení na jeho trestnej zodpovednosti za žalovaný zločin, ktorej ho táto okolnosť vôbec nezbavuje alebo neoslabuje. Obžalovaný chcel uviesť poškodeného do omylu, čím od neho vylákal peňažné plnenie a pri skutkovej podstate tohto zločinu formulovanej v Trestnom zákone je z hľadiska vzniku trestnej zodpovednosti páchateľa irelevantné, či zmluva o úvere obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Otázne je navyše jej platnosť ako celku, nakoľko nebola uzavretá v zmluve uvedeným dlžníkom, ale uvedenú otázku by mohol vyriešiť iba civilný súd a táto sa netýka trestnosti činu a ani zodpovednosti obžalovaného za tento trestný čin.
Pokiaľ sa jedná o úlohu svedka M.Ó. C. pri konaní obžalovaného, svedok svoju účasť na trestnom čine spáchaného obžalovaným poprel a tak jeho účasť ostáva iba v rovine tvrdenia obžalovaného, ktoré nebolo v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní žiadnym spôsobom preukázané. Obžalovaný ako páchateľ plne zodpovedný za svoje konanie, ktoré mohol ovládať a ktorého nebezpečnosť pre spoločnosť mohol v čase spáchania trestného činu rozpoznať, nemohol byť ani „živým nástrojom“ M. C., keďže tento právny pojem predpokladá nezavinené konanie, ktoré však u obžalovaného preukázané nebolo. Navyše živý nástroj nepriameho páchateľa nemôže byť osobou za svoje konanie trestnoprávne zodpovednou, čo v prípade obžalovaného splnené nie je. Súd musí rozhodovať iba na základe dôkazov a z nich vyplývajúcich faktov, nie na základe domnienok a presvedčenia strán trestného konania. Tak tomu je aj v tomto prípade. Všetky vykonané dôkazy tak, ako ich súd vyššie zhrnul, preukazujú vinu obžalovaného a naopak, zo žiadneho z nich nemožno vyvodiť zapojenie M. C. do trestnej činnosti, ktorú spáchal obžalovaný. Nesúladnosť rodných listov matky obžalovaného K. C. môže byť spôsobená omylom pri ich vyhotovení bývalým Mestským národným výborom v Kežmarku, nakoľko boli vytvorené v rôznymi dátumami, teda v rôznom období. Splátky v Pôžičkomate realizoval M. C. pred uzavretím inkriminovaných zmlúv, ktoré sú predmetom obžaloby s tým, že nebola preukázaná spojitosť tohto svedka s konaním obžalovaného, ktoré je mu v tomto konaní kladené za vinu. M. C. nepoprel, že obžalovaného poznal a tiež, že by mal na seba vyhlásený konkurz.
Preto súd na základe vykonaného dokazovania má za jednoznačne preukázané, že skutky tak, ako sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa stali, tieto skutky napĺňajú všetky znaky pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a tento zločin spáchal obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie plne trestne zodpovedný. Naopak, žiaden z argumentov obhajoby a ani ňou predložených listinných dôkazov, ktoré súd vykonal, vyššie uvedené nepochybné závery o vine obžalovaného neoslabujú alebo nevyvracajú. Preto súd o vine obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V prospech obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/. Vychádzal pritom z toho, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý, pričom neboli zistené ani iné spoločensky neprijateľné formy konania obžalovaného. U obžalovaného súd nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v § 222 ods. 3 Trestného zákona v rozmedzí od troch rokov až do desať rokov znížením jej hornej hranice o jednu tretinu a pri ukladaní trestu odňatia slobody
vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby a trest ukladal v trestnej sadzbe od troch rokov až do sedem rokov a osem mesiacov.
Obžalovaný I. C. doposiaľ viedol riadny život a hoci na jeho strane na rozdiel od prípravného konania absentuje priznanie a kritický postoj k ním spáchanému zločinu, súd nepovažuje jeho osobu za tak kriminálne narušenú, aby na dosiahnutie účelu trestu bol potrebný jeho výkon v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Súd za prospešnú považuje aj záruku, ktorú ponúklo F. F. B.Z. - C. G. X., kedy súčasťou spoločenstva je už rok a pol aj obžalovaný. Súd považuje zameranie tejto komunity, ktoré vyplynulo z výpovede jej vedúceho ako aj z informácii, ktoré predložil obhajca obžalovaného o tejto komunite za vhodné na naplnenie účelu trestu. Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom výchovného účinku trestu. Preto aj napriek absencii priznania, súd zohľadniac osobu obžalovaného, ktorý užíval návykové látky a tým sa dostal do sociálne a ekonomicky nežiadúceho postavenia, čo ho viedlo k tejto trestnej činnosti, považuje trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní štyroch rokov za trest spravodlivý, primeraný a zohľadňujúci všetky aspekty trestu, najmä jeho výchovný účel. Súd má za to, že aj záruka spoločenstva X., v ktorom obžalovaný pôsobí, bude mať na obžalovaného a jeho správanie pozitívny vplyv a bude viesť obžalovaného k tomu, aby si uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa podobného konania vyvaroval. Preventívny účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie vzhľadom na kriminálne nenarušenú osobu obžalovaného dáva záruku, že takto uložený trest bude nielen pre obžalovaného ale aj pre spoločnosť lepším ako trest nepodmienečný, ktorý by mohol mať za následok sociálne odlúčenie obžalovaného od rodiny a komunity, v ktorej teraz žije a kde môže rozvíjať svoju osobu sociálne priaznivejším smerom ako vo výkone trestu odňatia slobody, najmä z hľadiska pohľadu na užívanie drog. V rámci probačného dohľadu, ktorému sa obžalovaný bude aj nad rámec kontroly a dohľadu realizovanej v komunite podrobovať, bol súdom obžalovanému uložený aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, pretože ich užívanie ho priviedli k trestnej činnosti. Pretože komunita X. nerealizuje žiadne formy terapii založených na odbornom základe, vzhľadom na užívanie návykových látok obžalovaným v čase spáchania trestného činu považoval súd za vhodné aj uloženie povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ktoré pomôže obžalovanému získať lepší náhľad na jeho správanie a život. U obžalovaného nebola zistená žiadna forma závislosti, a preto súd neuložil obžalovanému ochranné liečenie. Pretože pobyt obžalovaného v komunite X. považuje súd za žiadúci a vhodný nástroj na naplnenie účelu trestu, ktorým je prevýchova obžalovaného, súd mu uložil, aby sa počas skúšobnej doby zúčastňoval aktivít organizovaných touto komunitou. Vychádzal pritom aj z toho, že pobyt obžalovaného v komunite je v súčasnej dobe na dobrovoľnej báze a obžalovaný ho napriek záruke spoločenstva môže kedykoľvek ukončiť.
Z týchto dôvodov považuje súd takto uložený trest za primeraný a spravodlivý, zohľadňujúci v plnej miere zásady individualizácie trestu a jeho humanity. Tento trest poskytuje obžalovanému príležitosť preukázať zmenu vo svojom správaní a v životných hodnotách v tom, že sa z tohto konania a trestu poučí a nebude sa podobného konania v budúcnosti dopúšťať.
Poškodená spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. si do skončenia prípravného konania uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 7.634,65 Eur. Z výpisov z bankových účtov obžalovaného vyplýva, že tento z oboch zmlúv čerpal finančné prostriedky vo výške 8.000,- Eur, pričom splatil iba sumu 480,26 Eur. Rozdiel tak predstavuje sumu 7.519,72 Eur, ktorý súd priznal poškodenému ako škodu spôsobenú konaním obžalovaného, ktorý peňažné prostriedky od poškodeného vylákal a nevrátil. Súd zdôrazňuje, že ide iba o istinu úverov, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov a teda je pri rozhodovaní o škode v rámci adhézneho konania bezvýznamné, či uzavreté zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by ich robili celkovo alebo čiastočne neplatnými. Dokazovanie v smere posudzovania prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvných podmienok ako aj platnosti resp. neplatnosti zmlúv presahuje rámec adhézneho konania. Aj v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy by sa obžalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko by získal prospech z právneho dôvodu, ktorý by z dôvodu neplatnosti zmluvy odpadol /§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ a teda musel by ho vrátiť. Uvedené by však nič nemenilo na škode, ktorú z trestnoprávneho hľadiska poškodenému spôsobil tým, že protiprávnym konaním majúcim trestnoprávny rozmer prijal od poškodeného peňažné plnenie, ktoré poškodenému v rozsahu 7.519,72 Eur nevrátil.
Poškodený si uplatnil aj nárok na náhradu škodu pozostávajúcu z finančných prostriedkov vo výške 114,91 Eur, ktoré obžalovaný čerpal prostredníctvom správcu financií. Z výpisov oboch účtov, na ktoré
bola poukazovaná istina úverov vo výške po 4.000,- Eur nevyplýva čerpanie tejto sumy, teda nie je predložený žiaden dôkaz o tomto čerpaní. Navyše nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu poškodený poskytol tieto peňažné prostriedky nad rámec istiny úveru a či tento právny dôvod je v súlade so zmluvami ako aj s právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľov /zákona č. 250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Občiansky zákonník a pod/. Preto súd poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody v rozsahu prevyšujúcom nevrátenú istinu úveru odkázal na civilný proces. pokračujúcim konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru a spôsobil tak väčšiu škodu,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.