Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Jany Grendárovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.decembra 2020 v Bratislave

rozhodol:

obžalovaný U. K. W. X. U. T. G. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, A. A. č. XXXX/X, t.č. vo väzbe Ústave na výkon väzby Bratislava od XX.O. XXXX

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 26.júna 2020 v čase okolo 00:05 hod. v byte svojich rodičov na prízemí na adrese Z. D. XX, I., po tom, ako bol vpustený do bytu svojich rodičov z dôvodu robenia hluku pred bytovým domom, pod vplyvom návykových látok vulgárne nadával svojmu bratovi - poškodenému K. S. A.., a tiež sa svojmu bratovi vyhrážal, že ho zabije, že ho dopichá nožom, že si ho počká za domom, pričom sa zahnal päsťou smerom k bratovi, avšak neudrel ho, pretože obvineného zastavil otec - poškodený K. S. st., a obvinený následne pri odchode z bytu vulgárne nadával aj svojmu otcovi a vyhrážal sa mu, že aj jeho zabije, v dôsledku čoho z obavy o svoj život poškodení zavolali políciu.

T e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a tento čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe),

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na a za to sa -2-

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , , na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trest s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného o jeho právach umožnil súd obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení podľa (ďalej len „“). Obžalovaný urobil podľa vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa , , , a Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.

Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa a tak, že vyhlásenie obžalovaného o jeho vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - nebezpečné vyhrážanie podľa , (ďalej Tr.zák.) s poukazom na Tr.zák.

Dokazovaním - výpoveďami svedkov a zároveň poškodených K. S. st. a K. S. ml. ako i svedkov W. S. - matky obžalovaného - bolo preukázané, že tento v neskorých nočných hodinách - po tom, čo bol vpustený do bytu svojich rodičov - otca K. S. S.. - poškodeného a matky - svedkyne W. -3-

S. z dôvodu, že vykonával hluk pred predmetným bytovým domom - pretože mal kopať do plynovej skrinky. Následne výpoveďami oboch poškodených ako i svedkyne W. S. bolo preukázané, že tento sa týmto poškodeným - bratovi K. S. A.. vyhrážal, že ho zabije, že ho dopichá nožom, že si ho počká za domom. Na brata sa i zahnal päsťou a bol vo vzťahu k jeho osobe vulgárny. Brata - poškodeného neudrel

- pretože v tomto mu zabránil ich otec - K. S. S.. - vo vzťahu ku ktorému bol tiež vulgárny. I svojmu otcovi

- poškodenému K. S. S.. sa vyhrážal, že ho zabije. Z vyhrážok mali obaja poškodení strach - obavy o svoj život a preto telefonicky zavolali na políciu. Predmetná skutočnosť bola preukázaná zvukovým záznamom telefonátu na č. l. 158 - zo dňa 26.júna 2020. Podľa výpovede predmetných svedkov bol vplyvom návykových látok. Tým, že sa predmetným poškodeným - bratovi a otcovi vyhrážal smrťou spôsobom, že to u nich vzbudilo dôvodnú obavu o ich život a zdravie naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. poškodení boli pre obžalovaného blízke osoby - otec a syn - išlo tak o chránené osoby podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. Obžalovaný konal v priamom úmysle (§ 15 písm. a/ Tr.zák.)

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

I keď v prípravnom konaní obžalovaný využil svoje právo a vo veci nevypovedal na hlavnom pojednávaní obžalovaný spáchanie skutku ľutoval v celom rozsahu. Naviac vo veci urobil vyhlásenie, že je vinný. Túto okolnosť súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. - poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Z odpisu registra trestov vo vzťahu k odsúdenému boli celkove tri odsúdenia. V dvoch prípadoch sa na jeho osobu hľadí akoby nebol odsúdený. Priťažujúcou okolnosťou preto vo vzťahu k obžalovanému bol

rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. X J. - ktorým bol síce uložený trest povinnej práce dňa 22.apríla 2014 a v predmetný deň rozsudok nadobudol i právoplatnosť. Predmetný trest povinnej práce nevykonal a predmetný trest vykonal v ústave na výkon trestu. Trest bol vykonaný dňa 11.decembra 2016 - priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. - bol už za trestný čin odsúdený.

Základná trestná sadzba je šesť mesiacov - tri roky. Z dôvodu, že súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Tr.zák. (pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti - 1:1) - trestná sadzba bola základná

- šesť mesiacov - tri roky. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest musí byť vždy v súlade i s individuálnou a generálnou prevenciou a následnou vymožiteľnosťou - čo by v tomto prípade absentovalo vinou obžalovaného.

-4-

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z uvedených skutočností má súd za to, že trest uložený v trvaní desať mesiacov postačuje na nápravu obžalovaného. Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.

Uložený trest odňatia slobody tak akceptuje zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na základe zákona. Trest v tejto výmere by mal dostatočne splniť svoju ochrannú i výchovnú funkciu ako to má na mysli .

Pri predmetnej výmere súd prihliadol i na ukladanie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou - ktoré je tiež opatrením, ktoré tiež výrazne zasiahne do osobnej slobody a sleduje zároveň cieľ eliminovať u obžalovaného škodlivý konzum alkoholu, ktorý je potenciálnym spúšťačom jeho kriminogénnych aktivít - tak tomu bolo v tomto prípade.

Vychádzajúc práve zo záverov predmetného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odbor psychiatria z dôvodu, že obžalovaný mal uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou uložené iným rozhodnutím, uložené obžalovanému bolo preto len ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. -5-

Pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený i napriek tomu, že do úvahy prichádzalo zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia - zaradil ho do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. z dôvodu, že miera narušenia - hĺbka a intenzita obžalovaného nie je taká - aby to bolo dôvodom jeho zaradenia do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Kritéria zákona pre zaraďovanie páchateľov do nápravnovýchovných skupín nemožno totiž uplatňovať len mechanicky.

Obžalovaný bol tak zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.