Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10T-7-2020.pdf
PDF · 106.88 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-10T/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. decembra 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný Q. J. U. Š. Š. U. K., nar. XX. XX. XXXX B. O., I. O. Ž. XXX, I.. Č.. B. Ú. U. Ú.B. O. O.,
j e v i n n ý, ž e
- od januára 2012 do súčasnej doby v obci Ž. Č.. XXX, R. B. S. a inde spôsoboval svojej manželke H.. Q. J., K.. XX. XX. XXXX, I. O. Ž. Č.. XXX, R. B. S., fyzické a psychické útrapy a to tým spôsobom, že v dobe od januára 2012 do 23. 09. 2019 v rodinnom dome Ž. Č.. XXX, kde žili v spoločnej domácnosti na odľahlej samote - na lazoch, vyvolával u poškodenej strach z bitia, nakoľko ju opakovane viackrát pod zámienkou žiarlivosti ako aj bez udania dôvodu bil a to tak, že ju udieral po tvári, do brucha, pleca, pričom jeho útoky sa neustále stupňovali a toto sa dňa 20. 07. 2019 vystupňovalo takým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej hádke v spálni rodinného domu č. XXX v obci Ž., kričal na poškodenú, pretože zistil, že sa rozprávala počas dňa s inými ľuďmi, trhal ju za oblečenie, pričom jej roztrhol tričko, fackal ju, následne ju chytil rukou za sánku, ktorú jej bolestivo stlačil a pýtal sa jej, či vie, aká je to bolesť, následne ju hodil na posteľ v spálni, kde ona sa snažila postaviť, avšak obžalovaný ju rukami začal škrtiť v oblasti krku, čo videli ich maloleté deti a snažili sa mu v konaní zabrániť, pričom poškodená sa snažila počas toho ako ju obžalovaný škrtil uvoľniť z jeho zovretia, nakoľko sa nemohla hýbať, a udrela ho do oblasti hrtana, následne kričala o pomoc, pričom najstaršia dcéra mal. S.. J.., vyskočila cez okno izby na dvor a privolala prostredníctvom mobilného telefónu policajnú hliadku, kde po príchode hliadky poškodená z obavy z následného konania obžalovaného odmietla podať trestné oznámenie, kde jej obžalovaný svojím konaním spôsobil viaceré podliatiny v oblasti hrudníka, škrabanec na pleci a roztrhnutie trička,
a taktiež v presne nezistený deň v mesiaci august 2019, keď boli doma samy, z dôvodu žiarlivosti nútil poškodenú, aby mu odpovedala na otázky, ktoré jej kládol, pričom tieto sa týkali jej minulého života a z dôvodu, že sa mu odpoveď nepáčila, donútil poškodenú, aby sa vyzliekla donaha, čo ona z obavy pred ním aj urobila a musela nahá kľačať najmenej polhodinu na dlážke, v dôsledku čoho poškodenú bolelo koleno, pričom obžalovaný si sadol na gauč, zapálil si cigaretu a povedal poškodenej, že kým on fajčí cigaretu, tak že ona bude zatiaľ kľačať, následne jej dovolil ísť si ľahnúť do postele, avšak neustále pokračoval v kladení otázok, ktoré sa týkali napríklad toho, kde a s kým bola poškodená pred ich vzťahom na dovolenke a nakoľko poškodená bola unavená a nevládala na tieto otázky odpovedať, pričom sa jej začalo driemať, on jej nedovolil zaspať, ale zapálil jej svetlo a stále sa vypytoval ďalšie otázky, na ktoré nevládala odpovedať, preto jej prikázal, že bude stáť nahá, čo ona odmietla a požiadala, aby si mohla obliecť tepláky a tričko a takto oblečená stála v spálni pred posteľou, na ktorej obžalovaný ležal, pričom musela stáť postavená čelom k nemu, pozerať sa na neho a odpovedať na ďalšie otázky, pričom bola unavená a zúfalá, bála sa o svoj život, bola jej zima a žiadala obžalovaného, aby prestal, čo on odmietol a za každú odpoveď jej predlžoval čas státia o ďalších 15 minút, kde takto poškodená musela stáť najmenej 1,5 hodiny, dokiaľ obvineného jeho konanie neomrzelo a umožnil jej si ísť ľahnúť, a
dňa 16. 09. 2019 potom ako v rodine na základe anonymného oznámenia vykonali šetrenie pracovníci ÚPSVaR Veľký Krtíš, obvinený dňa 16. 09. 2019 vo večerných hodinách kričal na poškodenú, nakoľko ju podozrieval, že ona dala podnet na šetrenie UPSVaR, pričom v dobe od 18.00 h do 22.00 h dňa 16. 09. 2019 bránil poškodenej opustiť izbu rodinného domu č. XXX v obci Ž. patriaceho matke obžalovaného, a nútil ju, aby sedela v kresle v izbe tak, že sa nesmela pohnúť, pričom ju počas toho opakovane v čase od 21.00 h do 21.30 h dňa 16. 09. 2019 najmenej 50-krát v prítomnosti maloletých detí udieral do pleca, čo musela z obavy pred obžalovaným trpieť, pričom sa posúvala nižšie, kde ju údery do pleca menej boleli, pričom opakovane prosila obžalovaného, aby s konaním prestal, kde on následne zaspal a tak jeho konanie prestalo, čím jej obžalovaný spôsobil pomliaždenie ramena vpravo s hematómom s dobou liečby do 6 dní bez PN,
a následne dňa 21. 09. 2019 v poobedňajších hodinách v rodinnom dome č. XXX v obci Ž. potom ako obžalovaný vošiel do kuchyne rodinného domu pristúpil k poškodenej so slovami: „Kto tu bol? Koho tu máš?" a udrel poškodenú päsťou do oblasti pravého bedrového kĺbu, kde v dôsledku bolesti sa jej noha podlomila a poškodená plakala, na čo on jej uviedol, že nič nespravil a odišiel z kuchyne preč, čím jej spôsobil pomliaždenie bedra vpravo bez vonkajších známok traumy s liečbou - jednorazovým ošetrením bez PN,
pričom obžalovaný svojím konaním vyvolával u poškodenej strach bezdôvodnou žiarlivosťou, zakazoval poškodenej navštíviť gynekológa, kde naposledy jej umožnil lekárske gynekologické vyšetrenie v roku 2016, pričom ju nútil, aby si išla dať odstrániť vnútromaternicové teliesko, čo ona odmietla, zakazoval poškodenej návštevu všeobecného lekára pre dospelých, a z obavy pred obžalovaným poškodená nevyhľadala lekárske ošetrenie, preto poškodená v snahe utiecť od obžalovaného, tak aby o tom obžalovaný nevedel prostredníctvom telefónu svojej svokry poslala správu so žiadosťou o pomoc, kde následne jej matka dňa 23. 09. 2019 privolala policajnú hliadku a zároveň sa spolu s otcom poškodenej dostavila taxíkom pre poškodenú a odviezli ju spolu s maloletými deťmi do O. O. K. U. O. XX, pričom obvinený na svojom osobnom motorovom vozidle prenasledoval taxík s poškodenou až do O. O., kde po zastavení vozidla, pristúpil k taxíku, otvoril dvere na taxíku a zdvihol ruku zovretú v päsť, avšak v dôsledku prítomnosti privolanej policajnej hliadky od ďalšieho konania upustil, čím svojím konaním trvajúcim po dlhší čas spôsobil poškodenej psychické a fyzické utrpenie, kde pri posledných fyzických útokoch spôsobil poškodenej pomliaždenie ramena vpravo s hematómom s dobou liečby 6 dní bez PN a pomliaždenie bedra vpravo bez vonkajších známok traumy s liečbou - jednorazovým ošetrením bez PN,
potom ako poškodená dňa 20. 07. 2019 v obci Ž. Č.. XXX odmietla privolanej hliadke OO PZ Dolná Strehová podať trestné oznámenie, avšak službukonajúci policajt si odfotil jej zranenie a to škrabanec na zadnej strane pleca a roztrhnuté tričko, obžalovaný Q. J. prinútil poškodenú, aby dňa 20. 07. 2019 vo večerných hodinách opakovane, najmenej 10-krát zatelefonovala na pevnú linku Obvodného oddelenia PZ Dolná Strehová, kde jej však v tom čase nikto nedvíhal, pričom obžalovaný bol pri nej a na papier jej napísal, čo má povedať, a pod hrozbou násilia žiadal od nej, aby trvala na vymazaní týchto fotiek, nakoľko sa však poškodená na OO PZ Dolná Strehová nedovolala, nasledujúceho dňa 21. 07. 2019 obžalovaný odviezol poškodenú na OO PZ Dolná Strehová, kde v prítomnosti obžalovaného proti svojej vôli musela požiadať policajtov, aby fotky, ktoré zhotovili vymazali, nakoľko nesúhlasila s ich vyhotovením, čo ona z obavy pred konaním obžalovaného aj urobila,
a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T 49/2019 z 19. 08. 2019, právoplatným toho istého dňa bol uznaním vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo ich prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.), c), d) Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 rokov (do 20. 08. 2022) s probačným dohľadom a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania iných návykových látok počas skúšobnej doby,
t e d a
- blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a
obmedzuje jej bezpečnosť a bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a odopieraním ošatenia a zdravotnej starostlivosti a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
- iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal z osobitného motívu - v úmysle zakryť iný trestný čin,
t ý m s p á c h a l
- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c) Tr. zák.
a o d s u d z u j e s a
podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 14. 01. 2020 podal okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobu na Q. J. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že spáchal skutky uvedené v obžalobe. Nevie, prečo to manželka s dcérami urobili, ale pravdepodobne boli navedené svokrou. Súčasne prebieha na súde aj konanie o rozvode a takto by sa poškodená mohla dostať k celému majetku. Je to nápad jej matky. Sama poškodená mu povedala, že zranenie jej spôsobila krava. On manželku nikdy nebil, nezakazoval jej chodiť k lekárovi, ani deťom do školy. Nijakým spôsobom ju neobmedzoval.
Poškodená uviedla, že manžel sa takýmto spôsobom prejavoval už v začiatku ich vzťahu, ale vtedy bol opitý. Manžel bol žiarlivý a postupne ju začal obmedzovať. Zhoršilo sa to po narodení druhej dcéry, najmä po roku 2012. Ak niečo neurobila podľa jeho vôle, začal do nej sácať a udierať ju do pleca. Do roku 2017 to bolo zhruba raz do mesiaca. Neskôr sa už začala brániť, aj na neho kričala. Nedovolil jej šoférovať. Pokiaľ mala odviezť deti do školy museli ísť pešo a autobusom. Vždy jej vyčítal, keď sa s niekým rozprávala, nemohla chodiť ani do mesta, len keď si niečo potrebovala vybaviť. Prácu na statku vykonávala prevažne ona s manželovým bratom a pokiaľ vládala, tak aj svokra. K deťom sa správal dobre, tým neublížil. Už v minulosti sa stávalo, že ju hodil na posteľ, alebo ju škrtil. Raz ju popálil cigaretou, ale to bolo pravdepodobne neúmyselné, lebo sa jej ospravedlnil. Ku gynekológovi mohla chodiť len vtedy, keď bola tehotná.
Svedkyňa A. B., matka poškodenej, uviedla, že obžalovaný je jej zať. Prvý incident mali spolu v roku 2007, keď napadol ju aj dcéru, ona vtedy skončila na PN-ke na 14 dní. Čakali dieťa, dcéra ho mala rada, tak nenamietala. Spočiatku ich spolužitie bolo dobré, dovolil jej prísť ku nim aj na týždeň, postupne bolo že im stále vyvolával, kedy prídu. V poslednej dobe už len prišli, vypili kávu a odišli. Vzťahy postupne ochladli. To bolo po incidente v roku 2017. Dcéra sa nesťažovala, všetko tajila. Keď prišli deti na prázdniny, snažila sa od nich niečo dozvedieť. Zať nemal rád, keď deťom niečo kúpila, ale keď videla, v akej sú situácii, snažila sa pomôcť. Stalo sa, že deťom aj rozbil tablety, ktoré im ona kúpila. Keď sa snažila dovolať dcére vždy to zdvihol jej zať a tvrdil, že dcéra je buď pri kravách alebo sa sprchuje. Vnuk jej povedal, že otec mamu bije a škrtí. Dozvedela sa, že vnučka musela raz zavolať políciu.
Svedok V. B., otec poškodenej, uviedol, že doposiaľ mal so zaťom celkom dobrý vzťah, raz mali spolu konflikt, chytil ho pod krk, pretože zať bol opitý. Dcéra sa nesťažovala, on tam nevolal, všetko riešila manželka.
Svedok X. J., brat obžalovaného, uviedol, že bratove manželstvo nebolo harmonické, on sa do nich nestaral, boli u nich hádky, kričali však obaja. Nikdy nevidel, že by brat manželku udrel. Švagriná ho požiadala, aby zavolal policajtov, pretože brat jej robí zle. Potom prišli dva taxíky, jedným prišli B. a do druhého sadli ona, ten taxík objednala jeho sestra. Odišli preto, že nevedeli, čo sa bude diať, ako sa brat bude správať. Brat sa so ženou často hádal z finančných dôvodov, pretože výnosy na statku neboli veľké. On sa brata nebál, brat ho rešpektuje.
Svedkyňa Q. J., matka obžalovaného, uviedla, že nevesta k nim prišla na návštevu v roku 2006 a už tam ostala. Vraj mala plné zuby práce aj matky. Pomáhala im, starala sa o dieťa, rapídne sa ich spolužitie zhoršilo od minulého roku, nevesta bola hysterická, stále nervózna. Nikdy nevidela, že by syn bol nevestu udrel, skôr ju upokojoval. Volávala jej matka, keď sa nedovolala, volala obžalovanému, alebo jej. Nevie o tom, že by jej syn zakazoval chodiť k lekárovi, bola jej opatrovníčkou a chodievala jej predpisovať lieky. Policajti k nej prišli kvôli kompostéru, ktorý nevesta objednala a syn ho nechcel. Žiadne potrhané oblečenie ani škrabance nevidela. Keď prišli k nim z úradu, obžalovaný chytil poškodenú za tričko a povedal jej, aby sa spamätala. Nijako jej neublížil. Pokiaľ by mala modriny, tak by si to všimla, pretože často chodila len v krátkom tričku a v nohaviciach. Je pravdou, že po odchode sociálky zostala u nej štyri hodiny, syn jej volal, aby už išla domov, lebo deti musia ísť ráno do školy. Dôvodom hádok boli chýbajúce peniaze. Viac sa bála o syna, pretože v minulosti nevesta hodila po ňom nôž.
Svedkyňa O. Q., sestra obžalovaného, uviedla, že bratove manželstvo považovala za normálne, aj keď ona mala na poškodenú svoj názor. Brat jej nikdy nedovolil, aby sa do nich starala. Brat bol pod veľkým psychickým tlakom a zhoršil sa mu zdravotný stav. Býval nervóznejší. Od detí vedela, že sa pohádali kvôli kompostéru. Zhruba každý mesiac chodila na návštevu, nevie o tom, že by švagriná mala zakázané telefonovať, požičiavala si telefón od ich matky, pretože tá mala kredit. Pokiaľ išlo o hádku kričali na seba obaja. Nikdy nevidela na poškodenej žiadne zranenie. Musela by si to všimnúť, pretože chodila v tričku a krátkych nohaviciach. To skôr ona sa k nemu správala zle a neustále po ňom kričala. Vie veľmi dobre posúdiť, čo je týranie, pretože ona aj s bratom boli týrané deti. Otec im ubližoval.
Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca, oboznámením s písomnými dôkazmi a prehratím zvukových záznamov tak, ako je uvedené v zápisniciach o hlavných pojednávaniach.
Súd vykonal navrhované dôkazy, tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnom súhrne v zmysle § 2 ods.10, 12 Tr. por. a dospel k záveru, že obžalovaný konal tak, ako je uvedené v obžalobe prokurátorky. Svojim konaním naplnil zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a zločinu vydierania. Obžalovaný je okrem výpovede poškodenej usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne B., matky poškodenej, ktorá síce priamo inzultáciu nevidela, avšak potom ako zobrala dcéru a vnúčatá taxíkom k sebe, videla na nej modriny. Taktiež sa o inzultáciách dozvedela od vnúčat, ktoré jej povedali, že otec mamu bije. Zo zvukového záznamu dcéry poškodenej a obžalovaného je taktiež zrejmé, že v rodine dochádzalo k inzultáciám poškodenej zo strany obžalovaného. Pokiaľ brat obžalovaného X. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikdy nevidel, že by obžalovaný napadol svoju manželku, počul len hádky, zo zvukového záznamu vyplýva, že poškodená mala z obžalovaného strach a svedok do telefónu uviedol, že brat napadol manželku. Zo spôsobu komunikácie, intonácie hlasu a celkového dojmu súd dospel k záveru, že takéto konanie sa z najväčšou pravdepodobnosťou opakovalo častejšie, pretože inak by svedok nemal dôvod volať políciu s tým, že obžalovaný napáda svoju manželku, zvlášť, keď obžalovaný je jeho brat. Tiež skutočnosť, že sestra obžalovaného zavolala pre svoju matku a brata X. taxík svedčí o tom, že samotní pokrvní príbuzní mali z jeho správania strach. Pokiaľ by nebol nič také predtým robil, nemali mať z čoho strach, pretože by to bolo pre nich niečo nové. Tvrdenie obžalovaného, že mu poškodená povedala, že zranenia jej spôsobila krava, sa nezakladá na pravde. Na jednej strane poškodená jednoznačne popísala spôsob, ako k zraneniu bedra a pleca došlo a jej verzia je z medicínskeho hľadiska veľmi pravdepodobná ako uviedol aj znalec MUDr. Resutík. Zranenie kravským chvostom označil znalec za nepravdepodobné. To, že k fyzickému týraniu došlo je objektivizované aj lekárskymi správami, ktoré jednoznačne poukazujú na hematómy v oblasti pleca a korešpondujú tak s tvrdením poškodenej o tom, akým spôsobom tieto zranenia vznikli (údermi päsťou do pleca). Fyzické ataky potvrdil aj svedok I., ktorý ich síce nevidel, avšak počul hádky a krik poškodenej „prečo ma mlátiš?“. Závažnejšími následkami sa však u poškodenej javia psychické následky týrania. Ako uviedli znalci MUDr. Kašparová a Mgr. Dianišková u poškodenej zistili sekundárnu neurotickú poruchu, ktorá priamo súvisí so správaním sa obvineného voči poškodenej. Vznik tejto psychotraumy je v priamej príčinnej
súvislosti so správaním sa obžalovaného voči nej. Stav poškodenej sa zlepšil pobytom obžalovaného vo väzbe. Súd má tak preukázané nielen fyzické týranie dlhodobejšieho charakteru, ale aj psychické týranie ako vyplýva z citovaného znaleckého posudku. Súd sa tak nestotožnil s názorom obhajoby, ktorá odmietla tvrdenie obžaloby, že ku skutku nedošlo, lebo nebolo preukázané fyzické týranie. Súd poukazuje, že preukázané je nielen fyzické, ale aj psychické týranie, ktoré už samo o sebe stačí na právnu kvalifikáciu týrania blízkej a zverenej osoby.
Aj v prípade zločinu vydierania považuje súd za preukázané, že sa ho obžalovaný dopustil. Usvedčovaný je najmä výpoveďou poškodenej, ktorá korešponduje s výpoveďou svedka T., člena Policajného zboru. Už správanie obžalovaného na mieste činu pri preverení a fotografovaní bolo neobvyklé prejavujúce sa pobehovaním, krikom, gestikuláciou. Poškodená najskôr súhlasila s dokumentovaním, neskôr vyvolávala na políciu aby fotografie zmazali. Súd je presvedčený, že k tomu došlo pod nátlakom ako priznala poškodená. Fotografie mali slúžiť výhradne pre účely trestného stíhania a nemohli byť zneužité. Poškodená nemala žiaden racionálny a uveriteľný dôvod žiadať o ich vymazanie, keď ich predtým povolila. Obžalovaný tak konal z obavy trestného stíhania s úmyslom zakryť pôvodný trestný čin (týranie manželky).
Obhajoba s obžalovaným však poukázali na skutočnosť, že obžalovaný nie je trestne zodpovedný, pretože v minulosti sa obžalovaný dopustil trestného činu, pričom trestné stíhanie bolo zastavené na základe výsledkov znaleckého dokazovania, v ktorom MUDr. Ďurian a MUDr. Vážny u obžalovaného konštatovali hraničnú poruchu osobnosti s tým, že nebol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Znalec MUDr. Zelman na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom znaleckom posudku, pričom uviedol, že obžalovaný trpí emočnou nestabilnosťou, čo je duševná porucha v širšom zmysle, v staršej literatúre označená ako psychopatia. Nemá však významný vplyv na konanie a ovládanie. Zo závermi staršieho znaleckého posudku kolegov MUDr. Ďuriana a MUDr. Vážneho, ktorí diagnostikovali emočne nestabilnú poruchu osobnosti, ktorá mala byť označovaná ako atypická forma schizofrénie, nesúhlasí. Nie je to možné zaradiť medzi choroby. U obžalovaného nezistil žiadne halucinácie. Obžalovaný netrpí schizofréniou. Kolegovia MUDr. Ďurian a MUDr. Vážny taktiež diagnostikovali emočne nestabilnú osobnosť, oni to však označili za atypickú formu schizofrénie. Duševný stav obžalovaného nie je potrebné skúmať v zdravotníckom zariadení, ambulantné vyšetrenie a obsah spisu boli dostatočným podkladom. Kolegovia MUDr. Ďurian a MUDr. Vážny tiež dospeli k rovnakému záveru, že ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti. Jeho ovládacie schopnosti znížené neboli. Nezaznamenal žiadne znaky a prejavy schizofrénie. Obhajoba sa pôvodne domáhala vyhotovenia znaleckého posudku na náklady obhajoby. Súd tomuto návrhu vyhovel. Hoci osobne nemal žiadne pochybnosti o závere znaleckého dokazovania MUDr. Zelmana, s prihliadnutím na existenciu staršieho znaleckého posudku a z dôvodu, aby boli odstránené všetky možné subjektívne pochybnosti u obžalovaného, dal obhajobe možnosť vypracovať znalecký posudok. Obhajoba však znalecký posudok nepredložila, čo je jej právo. Na poslednom hlavnom pojednávaní naopak žiadali o znalecké dokazovanie formou vyšetrenia v zdravotníckom zariadení, pretože znalecký posudok nedali vyhotoviť z finančných dôvodov. Súd tento návrh zamietol. Predovšetkým neuveril tvrdeniu obhajoby, že k nevyhotoveniu znaleckého posudku došlo vinou nedostatku finančných prostriedkov obžalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že túto možnosť, to znamená vyhotovenie znaleckého posudku na náklady obhajoby, navrhla sama obhajoba. Taktiež má súd preverené, že druhá znalkyňa MUDr. Meszarosová (potom, čo MUDr. Turček zo zdravotných dôvodov odmietol vykonať znalecký posudok) uviedla prostredníctvom mailovej komunikácie, že jej neboli doručené žiadne písomnosti zo strany obhajoby, preto doposiaľ nezačala s vyhotovením znaleckého posudku. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že rodinní príslušníci obžalovaného zvolili obžalovanému nového obhajcu, pričom ustanovený obhajca bol v súlade so zákonom zrušený. To podľa záveru súdu nesvedčí o nedostatku finančných prostriedkov. Toto tvrdenie o nedostatku finančných prostriedkov, s čím súvisí nevyhotovenie znaleckého posudku, považuje súd za špekulatívne za účelom naťahovania času. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že od vyhotovenia znaleckého posudku MUDr. Vážneho a MUDr. Ďuriana v roku 2004 sa obžalovaný dopustil ďalších trestných činov a to v roku 2007 a v roku 2019. V oboch prípadoch bol právoplatne odsúdený, to znamená, že aj v týchto konaniach mohol využiť výsledky znaleckého dokazovania, aby sa zo svojho konania vyvinil s poukazom na svoj duševný stav. Obžalovaný to však v týchto konaniach neurobil a túto kartu vytiahol až v tomto konaní, kde mu hrozí vysoký trest. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh obhajoby na vykonanie dôkazu a to vyhotovenie znaleckého posudku pozorovaním v zdravotníckom ústave.
Pri ukladaní trestu súd postupoval v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák.. Prihliadol najmä na zásady individuálnej a generálnej prevencie. Súd má preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil v čase plynutia skúšobnej doby za predchádzajúce odsúdenie. Obžalovaný sa dopustil dvoch zločinov. Do úvahy preto pripadá uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Naopak, zistil u neho dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) a v minulosti bol odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2T 95/2001, rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T 146/2002, rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T 78/2007 a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T 49/2019. Trestná sadzba podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. je 7 - 15 rokov. Po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 sa zvyšuje horná hranica o 32 mesiacov. Súd však aplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. a neprihliadol na prevahu priťažujúcich okolností, ani na ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., pretože použitie týchto ustanovení (§ 38 ods. 4 Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák.) by boli pre obžalovaného neprimerane prísne. Súd preto uložil trest vo výmere 7 rokov nepodmienečne, pretože uvedený trest považuje za primeraný tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Súd prihliadol najmä na skutočnosť, že obžalovaný bol sám v detstve týranou osobou a ako taký nemá vypestované zdravé návyky z rodiny. Nevie prejaviť manželke lásku normálnym spôsobom, avšak z jeho písomností je zrejmé, že svoju manželku má stále rád, len jej to prejavuje nevhodným spôsobom. Súd taktiež prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný svoje útoky zameral výlučne na manželku, nikdy nie na svoje deti. Preto považuje uloženie trestu vo výmere 7 rokov za dostatočné. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu, súd ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).