Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20Pc-51-2020.pdf
PDF · 67.72 KB
Case nature
Area
Subarea
20Pc/51/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom JUDr. Mironom Čiževským, v právnej veci navrhovateľky: W.roti odporcom: X. R. XX.X.XXXX, bytom BL. bytom u matky, o zapretie otcovstva
rozhodol:
I. Súd určuje, že bývalý manžel matky maloletej, R. nie je otcom maloletej W. z matky W. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Návrhom zo dňa 17.7.2020, podaným na súd dňa 17.7.2020, sa navrhovateľka domáhala zapretia otcovstva odporcu v 1. rade k maloletej W. Návrh odôvodnila nasledovne: Manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade bolo právoplatne rozvedené dňa 16.6.2020 rozhodnutím Okresného súdu Košice I, sp.zn. 18P/101/2018. Zákonná domnienka otcovstva svedčí bývalému manželovi II. avšak tento nemôže byť biologickým otcom maloletej, nakoľko od mája 2018 s ním navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti a neudržiava s ním žiaden intímny kontakt. Navrhovateľka žije od októbra 2018 v spoločnej domácnosti s novým partnerom V. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa intímne stýkala iba s V., ktorý otcovstvo k maloletej plne uznáva.
2. Odporca v 1. rade sa k podaniu navrhovateľky vyjadril v podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa 22.10.2020, kde uviedol, že nie je otcom maloletej W. Uviedol tiež, že to nie je možné, nakoľko so svojou bývalo manželkou nebol intímne od apríla 2018.
3. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23.9.2020, sp.zn. 20Pc/51/2020-21 rozhodol o ustanovení opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pre maloleté dieťa W. bytom Z. 4. V podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa 14.10.2020 zaslal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach správu o prešetrení pomerov maloletého dieťaťa, kde okrem iného uviedol, že odporca v 1. rade sa na úrad dostavil na základe predvolania dňa 6.10.2020. K predmetu konania uviedol, že s návrhom matky je oboznámený zbežne a k predmetu konania sa zatiaľ nevyjadrí, potrebuje si skutočnosti premyslieť a bude úrad kontaktovať opätovne za účelom zaujatia stanoviska.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 7.12.2020, pričom pojednával v neprítomnosti odporcu v I. rade, ktorý sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil v podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 2.12.2020.
6. V podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa 24.11.2020 ustanovený kolízny opatrovník doručil súdu stanovisko odporcu v 1. rade k predmetu konania, z ktorého mal súd za preukázané, že odporca v 1. rade vyjadril súhlas so zapretím otcovstva k maloletej. Odporca v 1. rade nemá vedomosť o tom, kto je biologickým otcom maloletej.
7. Súd z prednesu matky zistil, že táto k veci uviedla, že tak ako už bolo uvedené v návrhu ako aj vo vyjadrení odporcu v 1. rade, s bývalým manželom sa intímne nestýkala minimálne od mája 2018,
nakoľko odišla zo spoločnej domácnosti. Preto nie je za žiadnych okolností možné, aby odporca v 1. rade bol otcom maloletej Michaely.
8. Súd z prednesu kolíznej opatrovníčky zistil, že bývalý manžel matky potvrdil, že nie je otcom maloletej, a preto navrhuje aby súd jeho otcovstvo zaprel.
9. Vec súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení Zákona o rodine (Zák. NR SR č. 36/2005 Z.z.)v znení neskorších predpisov
10. Podľa ust. § 84 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v plat. znení /ďalej len „ZR“/ otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva, ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
11. Podľa § 90 ZR ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením rodičov
12. Podľa § 91 ods. 1 ZR za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
13. Podľa § 93 ods. 1,2 ZR muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov
14. Podľa § 96 ods. 1,2 ZR ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
16. O náhrade trov súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).