Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-21-2020.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Ondko, v spore žalobcu: JoTa, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 36 568 490, zastúpeného Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom so sídlom Petzvalova 5, 040 11 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: ALVEST MONT MIDDLE EAST s.r.o., so sídlom Dopravná 12, 040 13 Košice, IČO: 47 136 502, zastúpenému: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, o zaplatenie 2.450,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.450,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.450,00 € od 15.05.2020 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.06.2020, tunajšiemu súdu postúpenou dňa 29.07.2020, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.450,00 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že pohľadávka žalobcu vznikla z riadne vyúčtovaných faktúr žalobcu titulom riadne vykonaných služieb (prác), a to spracovanie a vedenie účtovníctva pre žalovaného vykonaného každý žalovaný mesiac na základe Mandátnej zmluvy č. 1/2016 zo dňa 01.10.2016, ktorej predmetom je poverenie mandatára mandantom vedením účtovnej, personálnej, mzdovej agendy a ostatných dohodnutých ekonomických a administratívnych služieb, vykonávaných mandatárom pre mandanta v rozsahu a špecifikácii dohodnutej v článku 3 tejto zmluvy. Napriek riadnemu splneniu si povinností žalobcu, si žalovaný do dňa podania žaloby svoje platobné povinnosti voči žalobcovi riadne a včas nesplnil. Žalovaný sa tak dostal so svojou platbou do omeškania a doposiaľ žalobcovi svoj dlh neuhradil. Žalobca sa pokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu, a to zaslaním predžalobnej výzvy zo dňa 20.05.2020, no žalovaný napriek zaslanej predžalobnej výzve, ktorá mu bola doručená dňa 01.06.2020 svoj dlh do dnešného dňa neuhradil, a to ani z časti.
Na základe predložených listín Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 19.06.2020 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.
Odpor bol odôvodnený tým, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný nedôvodne a žiaden záväzok voči žalobcovi v uplatnenej výške žalovaný neeviduje.
Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že má za to, že vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t. j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Vec
sama tvorí predmet konania, žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, čiže žalovaný musí v odôvodnení opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa súdnej praxe odpor nie je vecne odôvodnený ani v takom prípade, ak žalovaný na preukázanie svojich tvrdení k nemu nepripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, alebo ani neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to aj napriek riadnemu poučeniu v platobnom rozkaze. Ak odporca podá proti platobnému rozkazu odpor, ktorý neobsahuje odôvodnenie vo veci samej, pričom bol v platobnom rozkaze o následkoch podania takéhoto odporu poučený, súd ho uznesením odmietne, čím platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného rozsudku. Povinnosť odôvodniť odpor vyplýva aj zo samotného účelu tohto opravného prostriedku s cieľom zamedziť odďaľovaniu právoplatného ukončenia sporu bez vznesenia konkrétnych právnych alebo vecných námietok. I keď zákonná úprava hovorí len o odpore s odôvodnením, resp. o odpore podanom bez odôvodnenia, tak je dôvodný záver, že nepostačuje akékoľvek odôvodnenie odporu, ale odpor musí obsahovať odôvodnenie vo veci samej. Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Zásadne však dôvody odporu musia smerovať voči samotnej pohľadávke, pričom uvedenie len dôvodu jej nesplnenia nemožno považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej (Uznesenie Krajského súdu Nitra, sp. zn. 25Co/4/2013, zo dňa 28.03.2013). Žalovaný v odpore len konštatuje bez vecného odôvodnenia, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný nedôvodne a žiaden záväzok voči žalobcovi v uplatnenej výške žalovaný neeviduje, avšak žiadnym spôsobom nepreukazuje neodôvodnenosť podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu. Taktiež žalovaný síce tvrdí, že žiaden záväzok voči žalobcovi v uplatnenej výške neeviduje, no na druhej strane neuvádza žiadne vecné tvrdenia a nepredkladá prípadne nepoukazuje na žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o splnení si záväzkov voči žalobcovi v uplatnenej alebo inej výške. Ak žalovaný tvrdí, že voči žalobcovi neeviduje žiaden záväzok v uplatnenej výške, tak musí aj predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie jeho záväzkov voči žalobcovi v uplatnenej výške. Žalovaný ani nespochybňuje, že medzi žalobcom a žalovaný existuje zmluvný vzťah, a teda medzi stranami je nesporné, že existuje medzi nimi zmluvný vzťah, ktorý vznikol na základe Mandátnej zmluvy č. 1/2016 zo dňa 01.10.2016, ktorej predmetom je poverenie mandatára mandantom vedením účtovnej, personálnej, mzdovej agendy a ostatných dohodnutých ekonomických a administratívnych služieb, vykonávaných mandatárom pre mandanta v rozsahu a špecifikácii dohodnutej v článku 3 tejto zmluvy. Žalobca riadne preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na základe Mandátnej zmluvy aj akceptovaním tohto vzťahu zo strany žalovaného už skôr zaplatenými faktúrami, ktoré boli vystavované na základe poskytnutých služieb len v súvislosti s Mandátnou zmluvou. Žalovaný nielen že uzavrel Mandátnu zmluvu, ale z nej plynúce záväzky aj plnil, a to len do určitej doby, kedy ich plniť svojvoľne prestal.
Na pojednávaní žalobca navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), s poukazom na to, že žalovaný podľa neho neospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní riadne a včas. Odpor proti platobnému rozkazu podaný žalovaným nebol vecne odôvodnený s poukazom na to, že žalovaný iba uviedol, že záväzok voči žalobcovi neeviduje, čo však nie je pravda aj s poukazom na to, že v minulosti tento záväzok riadne hradil. Odpor podaný výlučne jednou vetou je vylúčený aj samotnou dôvodovou správou k C.s.p. V súčasnosti nepostačuje iba faktická námietka, že žalovaný nesúhlasí so záväzkom, tento svoj záväzok musí aj riadne odôvodniť, musí ozrejmiť tieto skutočnosti, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo žalovaný v tomto prípade neuviedol a nesplnil. Navrhol, aby súd odpor odmietol ako podaný bez vecného odôvodnenia.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to predžalobnej výzvy zo dňa 20.05.2020 (č. l. 5), potvrdenia o sledovaní zásielok (č. l. 6), podacieho lístka (č. l. 6 - 7), mandátnej zmluvy č. 1/2016 zo dňa 01.10.2016 (č. l. 8 - 9), faktúr č. 1018251 a č. 1018232 (č. l. 10), faktúr č. OF2019224 a č. OF2019184 (č. l. 11), faktúr č. OF2019090 a č. OF2019107 (č. l. 12), faktúr č. OF2019148 a č. OF2019149 (č. l. 13), faktúr č. OF2019053 a č. OF2019070 (č. l. 14), faktúr č. OF2019165 a č. OF2019034 (č. l. 15), faktúr č. OF2019012 a č. OF2019206 (č. l. 16), faktúr č. 2020097 a č. 2020039 (č. l. 17), faktúry č. 2020016 (č. l. 18), detailov pohybov na účte v banke (č. l. 36 - 38), výpisu z knihy pohľadávok (č. l. 37), ako aj faktúr č. 1018062 a č. 1017269 (č. l. 39), pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant uzavreli dňa 01.10.2016 Mandátnu zmluvu č. 1/2016, predmetom ktorej bolo poverenie mandatára mandantom vedením účtovnej, personálnej, mzdovej agendy a ostatných dohodnutých ekonomických a administratívnych služieb, vykonávaných mandatárom pre mandanta v rozsahu a špecifikácii dohodnutej v zmluve v čl. 3. Zmluvné strany sa dohodli na cene za činnosti vykonávané mandatárom v mesačnej výške 150,00 € s DPH.
Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1018232 zo dňa 03.11.2018 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 17.11.2018, za spracovanie účtovníctva za mesiac november 2018, faktúru č. 1018251 zo dňa 02.12.2018 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 16.12.2018, za spracovanie účtovníctva za mesiac december 2018, faktúru č. OF2019012 zo dňa 03.01.2019 sumu 150,00 €, splatnú dňa 13.01.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac január 2019, faktúru č. OF2019034 zo dňa 01.02.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 11.02.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac február 2019, faktúru č. OF2019053 zo dňa 06.03.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 13.03.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac marec 2019, faktúru č. OF2019070 zo dňa 01.04.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 11.04.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac apríl 2019, faktúru č. OF2019090 zo dňa 01.05.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 15.05.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac máj 2019, faktúru č. OF2019107 zo dňa 01.06.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 15.06.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac jún 2019, faktúru č. OF2019148 zo dňa 01.07.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 15.07.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac júl 2019, faktúru č. OF2019149 zo dňa 01.08.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 15.08.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac august 2019, faktúru č. OF2019165 zo dňa 01.09.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 15.09.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac september 2019, faktúru č. OF2019184 zo dňa 01.10.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 15.10.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac október 2019, faktúru č. OF2019206 zo dňa 03.11.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 17.11.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac november 2019, faktúru č. OF2019224 zo dňa 01.12.2019 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 15.12.2019, za spracovanie účtovníctva za mesiac december 2019, faktúru č. 2020016 zo dňa 01.01.2020 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 15.01.2020, za spracovanie účtovníctva za mesiac január 2020, faktúru č. 2020039 zo dňa 02.02.2020 na sumu 100,00 €, splatnú dňa 16.02.2020, za spracovanie účtovníctva za mesiac február 2020 a faktúru č. 2020097 zo dňa 30.04.2020 na sumu 100,00 €, splatnú dňa 14.05.2020, za spracovanie účtovníctva za mesiac marec 2020.
Predžalobnou výzvou zo dňa 20.05.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávok v celkovej výške 2.450,00 €. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 01.06.2020, a to doporučene.
Žalobca zároveň vystavil žalovanému faktúru č. 1018062 zo dňa 01.03.2018 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 15.03.2018, za spracovanie účtovníctva za mesiac marec 2018 a faktúru č. 1017269 zo dňa 31.12.2017 na sumu 150,00 €, splatnú dňa 14.01.2018, za spracovanie účtovníctva za mesiac december 2017. Žalovaný obe tieto faktúry žalobcovi uhradil dňa 21.03.2018.
Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 569 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.
Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.450,00 € s príslušenstvom z mandátnej zmluvy, a to za vykonanie služieb v podobe vedenia a spracovania účtovníctva pre žalovaného v období od novembra 2018 do marca 2020. Za nesporné medzi stranami súd považoval predovšetkým uzatvorenie mandátnej zmluvy a jej obsah, ďalej vykonávanie služieb, resp. prác spočívajúcich v spracovaní a vedení účtovníctva pre žalovaného a riadne splnenie povinností zo strany žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalovaný doposiaľ žalobcovi odplatu za vykonanú činnosť nezaplatil. Medzi stranami ostala sporná existenciu záväzku. Žalovaný sa bránil tým, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný nedôvodne a žiaden záväzok voči žalobcovi v uplatnenej výške žalovaný neeviduje.
Vo všeobecnosti súd uvádza, že ustanovenie § 150 C.s.p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia je považované za procesnú pasivitu sporovej strany, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Na odvrátenie fikcie nespornosti skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, avšak len pokiaľ strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. Ak súd považuje niektoré skutkové tvrdenie strany za nesporné, nevykonáva v tejto časti dokazovanie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami bola platne uzavretá mandátna zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to zariadiť pre žalobcu na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, v podobe vedenia účtovnej, personálnej, mzdovej agendy a ostatných dohodnutých ekonomických a administratívnych služieb v zmysle zmluvy, žalobca splnil, avšak žalovaný svoj záväzok zaplatiť žalobcovi odmenu za vykonané činnosti nesplnil riadne a včas. Žalobca existenciu uplatneného nároku v konaní riadne preukázal, a to predloženými listinnými dôkazmi, naopak žalovaný bol v priebehu konania pasívny, pričom svoju obranu obmedzil výlučne na tvrdenie o neexistencii predmetného záväzku, bez toho, aby tvrdenú skutočnosť bližšie odôvodnil alebo aby na svoju obranu označil, či predložil akékoľvek dôkazy. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 C.s.p., bolo povinnosťou žalovaného uviesť vlastné tvrdenia o popretých skutkových tvrdeniach žalobcu, t. j. o neexistencii predmetného záväzku, ktorú povinnosť si však žalovaný nesplnil, keďže neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej vyvodil neexistenciu záväzku, ani sa k jednotlivým tvrdeniam žalobcu nevyjadril, v dôsledku čoho súd toto popretie považoval za neúčinné. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané všetky žalobcom tvrdené skutočnosti jednak vo vzťahu k existencii záväzkového vzťahu medzi stranami, ako aj vo vzťahu k dôvodnosti nároku, pričom námietku žalovaného, týkajúcu sa neexistencie záväzku, považoval súd za nedôvodnú a nedostatočne preukázanú. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, k tvrdeným skutočnostiam, ani predloženým dôkazom sa nevyjadril a nárok žalobcu relevantným spôsobom nespochybnil, preto súd nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Na záver súd uvádza, že návrhu žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p. nevyhovel, keďže dospel k záveru, že na takéto rozhodnutie súdu neboli splnené zákonné podmienky, keď žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na deň 07.12.2020 ospravedlnil riadne a včas, a to podaním zo dňa 03.12.2020. K návrhu žalobcu na odmietnutie odporu ako podaného bez vecného odôvodnenia, súd uvádza, že náležitosti odporu proti platobnému rozkazu boli posudzované Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní, kedy tento dospel k záveru, že odpor žalovaného obsahoval vecné odôvodnenie, keďže tento uznesením neodmietol, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu ex lege (§ 11 ods. 5 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov).
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok v celom rozsahu riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi zároveň právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré mu súd priznal v uplatnenom rozsahu.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresom súde Košice I, písomne v listinnej podobe v dvoch rovnopisoch alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).