Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

T. súd K. sudkyňou V.. V. G. v právnej veci žalobcu: X. profi s.r.o., so sídlom X. č. XXXX/X, XXX XX K., R.: XX XXX XXX, zast. V.. V. Z., advokátom so sídlom O. č. XXXX, XXX XX K., proti žalovaným: 1. V.. W. G., nar. XX.XX.P., bytom Z. Č.. P., P. XX K., 2. B. PEN. a CUN., a.s., so sídlom W. č.XX, XXX XX K., R.: XX XXX XXX, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení V.. O. O., advokátom so sídlom W. č. XX/X, XXX XX K., 3. N. poisťovňa, a.s., O. R. Q., so sídlom O. č. 4, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, zast. V.. Z. W., advokátom so sídlom O. č. XX, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie sumy XX XXX,XX eur s prísl., takto

rozhodol:

M. konanie v časti o zaplatenie sumy XX XXX,XX eur z a s t a v u j e.

E. vo zvyšnej časti voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade z a m i e t a.

E. v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XX XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a to do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

E. vo zvyšnej časti voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

E. v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

E. voči žalovaným v 2. a 3. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu XX % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

X. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaných v 1. až 3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu XX XXX,- eur.

B. žaloby odôvodnil tým, že XX.XX.XXXX došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle zn. Z. ev. č. K. P. H. vo vlastníctve žalobcu na parkovisku pred vchodom do hotela F. O. K., kde vodička motorového vozidla zn. Z. ev. č. K. P. Z. - žalovaná v 1. rade, prudko plnou rýchlosťou cúvaním narazila zadnou časťou svojho mot. vozidla do prednej časti mot. vozidla v jeho vlastníctve. E. v 1. rade bola v čase dopravnej nehody vodičkou osobného mot. vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, teda zodpovedá za škodu podľa § 420 T. zákonníka. O. na to, že mot. vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a jeho pasívna vecná legitimácia vyplýva z § 427 ods. X a § 428 T. zákonníka. T. motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného v 3. rade, teda pasívna vecná legitimácia žalovaného v 3. rade vyplýva z § 823 T. zákonníka s poukazom na zákon č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistené. I. na opravu mot. vozidla vykonanú autorizovaným servisom L. Z. M..L..T.. v N. boli vo výške XX XXX,XX eur.

E. v 3. rade vo vyrozumení k oznámeniu o škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré mu bolo doručené dňa XX.XX.XXXX oznámil, že z technického hľadiska je pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody rozsah zdokumentovaného poškodenia neprijateľný, preto nemôže byť predmetom plnenia z povinného zmluvného poistenia. On na toto vyrozumenie zaslal žalovanému v 3. rade dňa XX.XX.XXXX výzvu na dobrovoľné plnenie, kde žiadal, aby poisťovňa prehodnotila svoj postup a uhradila mu faktúru za opravu. E. v 3. rade v oznámení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že zotrváva na svojom doterajšom stanovisku.

X. Dňa XX.XX.XXXX žalobca podal na tunajšom súde návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby na znenie: E. v X., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške XX XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. G. súd uznesením č.k. XCb/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zmenu petitu žaloby pripustil.

X. Dňa XX.XX.XXXX žalobca zobral žalobu čiastočne späť pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenie istiny vo výške XX XXX,XX eur. B. návrhu odôvodnil tým, že žalovaný v 3. rade dňa XX.XX.XXXX mu uhradil sumu XX XXX,XX eur a preto berie v tejto časti žalobu späť a tiež v časti o zaplatenie sumy X XXX,XX eur, ktorá predstavuje X.. E. v tejto časti konanie zastaviť.

Vo zvyšnej časti žaloby, ohľadom zaplatenia úroku z omeškania, na podanej žalobe zotrval a žiadal, aby súd žalovaných v 1. až 3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť úrok z omeškania zaplatiť.

B. § X45 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. sporového poriadku ( ďalej len ,,H.“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. B. § X46 ods. 1 H., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. V danej právnej veci žalobca zobral žalobu čiastočne späť ešte prvým pojednávaním vo veci samej, súd preto žalovaných o súhlas s čiastočným späťvzatím nežiadal a konanie v časti o zaplatenie sumy XX XXX,XX eur zastavil.

X. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu vo zvyšnej časti zamietnuť a to pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jej strane.

E. v 2. rade nárok žalobcu nerozporoval, namietal predčasnosť podanej žaloby.

E. v 3. rade žiadal žalobu vo zvyšnej časti zamietnuť vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení neporušil povinnosť ustanovenú týmto zákonom a teda žalobcovi voči nemu nárok na zaplatenie úroku z omeškania nevznikol.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to návrhom, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi práv. zást. strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

X. Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nemôže za škodu zodpovedať, keďže motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného v 2. rade viedla v súvislosti s plnením pracovných úloh. I. jej pasívnej legitimácie vyplýva z ustanovenia § 4X0 ods. 2 T. zákonníka. I. voči nej žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

X. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že predžalobná výzva zo dňa XX.XX.XXXX mu nikdy nebola doručená a tiež z nej vyplýva, že jej nebola ani adresovaná. B. žiadal voči nemu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

X. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že po prehodnotení záverov poistnej udalosti a opätovnom skončení šetrenia poistnej udalosti, dňa XX.XX.XXXX poistné plnenie vo výške XX XXX,XX eur vyplatil žalobcovi. V rozhodnom čase bol žalobca daňovým subjektom, kde je potrebné zohľadniť aj odpočet X.. E. je platcom X. a teda mu vznikol nárok na jej odpočítanie. B. suma X. nepredstavuje úbytok na jeho majetku, nie je jeho výdavkom, nemožno ju považovať za škodu.

V ďalšom uviedol, že neuznáva ani uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania. On pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a poskytol mu písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie v rámci zákonnej lehoty troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti v zmysle § 11 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. B. na znenie § 11 ods. X tohto zákona. On sa nedostal do omeškania, keďže splnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona a poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie.

X. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s názorom žalovanej ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nesúhlasí. V. pasívna legitimácia je daná zo zákona a to ako vodičky osobného motorového vozidla.

U., že úrok z omeškania je sankciou za nedodržanie povinnosti uhradiť dlh riadne a včas a taktiež tvorí príslušenstvo pohľadávky. O. vzniká nárok na úhradu úroku z omeškania automaticky zo zákona dňom, kedy sa dlžník dostane do omeškania. V praxi sa jedná o deň nasledujúci po splatnosti faktúry, či po uplynutí dňa, do ktorého mala byť pohľadávka zaplatená. XX. Podľa § 324 ods. X,X zákona č. XXX/XXXX Zb. T. zákonníka ( ďalej len ,,T. zákonník“), záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. E. zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

B. § 365 T. zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. X. však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

B. § 369 ods. X a X T. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda M. republiky nariadením.

XX. Podľa § X ods.1 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia T. zákonníka ( ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe S. centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

B. § X ods. X nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe S. centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

XX. Po čiastočnom späťvzatí žaloby pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške XX XXX,XX eur, predmetom konania zostal iba žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XX XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

M. vzhľadom na namietané skutočnosti žalovanými v 1. až 3. rade sa vo vzťahu ku každému so žalovaných zaoberal dôvodnosťou žaloby v tejto časti.

XX. Pokiaľ sa jedná o žalobu podanú voči žalovanej v 1. rade súd dospel k záveru, že na jej strane nie je daná pasívna vecná legitimácia.

B. ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta.

I. pasívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. U. právneho subjektu, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej legitimácie na strane žalovaného.

XX. Z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade ako zamestnávateľom a žalovanou v 1. rade ako zamestnancom vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa XX.XX.XXXX, druh práce: právne služby v oblasti obchodu a personalistiky. B. doba bola dohodnutá XX,X hod. týždenne.

XX. Podľa § 420 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. T. zákonníka ( ďalej len ,,T. zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

B. § 4X0 ods. 2 T. zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. G. osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

XX. V § 420 T. zákonníka, je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. G. zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. R. o generálnu klauzulu zodpovednosti za spôsobenú škodu.

Na základe § 4X0 ods. 2 T. zákonníka o všeobecnej zodpovednosti právnickej osoby za škodu zodpovedá právnická osoba za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj za škodu spôsobenú mimo záväzkového vzťahu. B. posudzovanej tejto zodpovednosti sa musí vychádzať z toho, že predpoklady jej vzniku spočívajú v porušení právnej povinnosti, v škode iného subjektu, v príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma predpokladmi a v zavinení. E. právnickej osoby sa predpokladá.

E., ktorý pri výkone svojho zamestnania spôsobí porušením povinnosti z pracovného pomeru škodu inej fyzickej alebo právnickej osobe (ako je jeho zamestnávateľ), zodpovedá len svojmu zamestnávateľovi (L. XX/P.). B. fyzická alebo právnická osoba si môže teda uplatniť svoj nárok na náhradu škody len proti fyzickej alebo právnickej osobe, v ktorej je konkrétny pôvodca škody zamestnaný, nie proti priamemu pôvodcovi škody (tým nie je vylúčená zodpovednosť pôvodcu škody podľa pracovnoprávnych predpisov). B. pôvodca škody - zamestnanec, môže za škodu zodpovedať iba nepriamo, a to v rámci vnútorného právneho vzťahu medzi ním a zamestnávateľom.

E. právnickej osoby (podnikateľa) nezodpovedajú za škody spôsobené pri činnosti, ktorá nevybočuje z medzí plnenia úloh právnickej osoby, a tým ani z medzí plnenia pracovných úloh, alebo pri činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s ním, priamo poškodeným, ale podľa úpravy zodpovednosti pre nich priaznivejšej, ustanovenej v E. práce, zodpovedajú svojmu zamestnávateľovi.

XX. Súd mal za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo v čase plnenia pracovných povinností žalovanou v 1. rade pre žalovaného v X. rade. G. žalovaná v 1. rade ako zamestnankyňa za vzniknutú škodu nezodpovedala, za takto vzniknutú škodu v zmysle § XXX ods. 2 T. zákona zodpovedá žalovaný v 2. rade, teda zamestnávateľ žalovanej v 1. rade. M. preto žalobu vo zvyšnej časti voči žalovanej v 1. rade ako nedôvodnú zamietol.

XX. Žalovaný v 2. rade nepopieral svoju zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi, pokiaľ sa však jedná o nárok na zaplatenie úroku z omeškania namietal, že zo strany žalobcu pred podaním žaloby nebol vyzvaný na náhradu škody.

XX. Súd vo vzťahu k nároku uplatnenému voči žalovanému v 2. rade vychádzal z toho, že žaloba voči nemu pokiaľ sa jedná o zaplatenie škody vo výške XX XXX,XX eur bola podaná dôvodne. V. zodpovednosť za vzniknutú škodu vyplýva jednak z § 4X0 ods. 2 T. zákonníka a jednak z § 427 ods. X T. zákonníka, podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. E. v 2. rade svoju zodpovednosť nepoprel.

Z listinných dokladov predložených žalobcom v konaní vyplýva, že výzvou na dobrovoľné plnenie zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. výzvou na zaplatenie škody, vyzýval iba žalovaného v 3. rade. V konaní teda žalobca nepreukázal, aby pred podaním žaloby bol žalovaný v 2. rade vyzývaný na zaplatenie škody. E. bola žalovanému v 2. rade doručená dňa XX.XX.XXXX, súd doručenie žaloby považoval za kvalifikovanú výzvu na peňažné plnenie a dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade sa dostal do omeškania s peňažným plnením až dňom XX.XX.XXXX a od uvedeného dňa až do zaplatenia sumy XX XXX,XX eur, t.j. do dňa XX.XX.XXXX, priznal preto žalobcovo voči žalovanému v 2. rade nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške X % ročne. Vo zvyšnej časti voči nemu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

XX. Takisto žalovaný v 3. rade ako poisťovateľ čo do základu nároku žalobu pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenie sumy XX XXX,XX nepopieral, v priebehu súdneho konania túto sumu aj žalobcovi uhradil. B. však nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení, nárok na úrok z omeškania by poškodenému bolo možné priznať iba v prípade porušenia jeho zákonnej povinnosti v zmysle § 11 ods. X písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, pričom z jeho strany táto povinnosť porušená nebola.

Ku škodovej udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX, žalobca škodovú udalosť nahlásil u poisťovateľa, t.j. u žalovaného v 3. rade. G. vykonal šetrenie poistnej udalosti a prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu upovedomil o dôvodoch, pre ktoré mu poistné plnenie nevyplatí. G. vyrozumenie poisťovne bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX.

XX. Podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,E.“), poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

B. § 11 ods. X E., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

B. § 11 ods. X E., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

XX. Povinnosť poisťovateľa zakotvená v odseku X vyššie uvedeného E. bola prevzatá zo smernice S. únie č. XXXX/XX/EÚ a týka sa vymedzenia časového úseku, v rámci ktorého by sa mal nárok poškodeného na náhradu škody uspokojiť. B. je totiž povinný v lehote troch mesiacov buď ukončiť prešetrovanie poistnej udalosti a poskytnúť poistné plnenie v lehote XX dní, ako to predvída odsek 7, alebo v tej istej lehote musí nárok odôvodnene odmietnuť, resp. musí odôvodniť, z akého dôvodu bola vyplatená len časť škody. E. tejto povinnosti do zákona bolo potrebné z toho dôvodu, aby vyšetrovanie poistnej udalosti nebolo zo strany poisťovateľov zbytočne predlžované. V prípade, že poisťovateľ nesplní povinnosť zakotvenú v tomto odseku včas, poškodený má právo požiadať o poskytnutie náhradného poistného plnenia podľa § 24a E.. I. poistné plnenie poskytne poistný garančný fond, ktorý spravuje M.. X. nesplnenia tejto povinnosti je tiež povinnosť poisťovateľa zaplatiť úroky z omeškania podľa odseku X E..

XX. ,, B. sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. X písm. a/ alebo b/ zákona č. XXX/ XXXX Z.z. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti, a tiež

keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. V. účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote X mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. B. dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám v ustanovenej lehote chráni rovnako aj poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania. M. v podobe úroku z omeškania má však inú povahu, už sa nejedná o nárok poškodenej osoby, ktorý si môže, ale nemusí uplatniť (ako je to obvyklé pri omeškaní v občianskoprávnych vzťahoch). Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon o poistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky túto sankciu - ako povinnosť, teda bez ohľadu, či si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie; iba výška úroku z omeškania sa posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov - a jeho vykonávacieho nariadenia.

Zo spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaná splnila povinnosti v zmysle § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. tým, že listom z XX. septembra XXXX (č. l. XXX spisu) poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré si žalobca od nej nárokoval, a ďalej, že oprávnená výška nárokov žalobcu bola zrejmá až z právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

X. súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. X zákona č. P./P.X Z.z.“ rozhodnutie I. súdu SR sp. zn. P./XXX/P. zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. P./XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol:,, X. súd má za to, že ustanovenie § 11 zákona č. XXX/XXXX Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. E. totiž v ods. X uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu . Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. X uvedeného zákona (bližšie pozri bod XX tohto rozhodnutia). Z dikcie tohto ustanovenia ( ods. X písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaná splnila povinnosti v zmysle § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. tým, že listom z 2. augusta XXXX (č. l. XX spisu) poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré si žalobca od nej nárokoval v listoch z XX. júna XXXX a z 2. júla XXXX. M. záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaná ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnila. To, že žalovaná neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. do omeškania.

X. súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z.

XX. Súd dospel k záveru, že žalovaný v 3. rade ako poisťovateľ si svoju povinnosť v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení riadne a včas splnil, t.j. v lehote troch mesiacov od nahlásenia škodovej udalosti žalobcu upovedomil o výsledkoch šetrenia a dôvodoch odmietnutia vyplatenia poistného plnenia. I. žalovaný v 3. rade neporušil zákonnú povinnosť, nevznikla mu ani povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania. M. preto žalobu vo zvyšnej časti voči žalovanému v 3. rade ako nedôvodnú zamietol.

XX. B. § X55 ods. X H., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

B. § 255 ods. 2 H., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

B. § 256 ods. X H., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

B. § 257 H., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. X H., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vo vzťahu žalobca a žalovaná v 1. rade bola žaloba voči žalovanej podaná nedôvodne, nakoľko v konaní na strane žalovanej v 1. rade nebola v konaní daná jej pasívna vecná legitimácia, preto jej súd voči žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo vzťahu žalobca a žalovaní v X. a 3. rade z procesného hľadiska v časti o zaplatenie istiny XX XXX,XX eur zastavenie konania zavinili žalovaní, nakoľko táto suma bola žalobcovi uhradená až v priebehu súdneho konania a v časti o zaplatenie X. vo výške 2 XXX,XX eur zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca. P. žalobcu tak v konaní bol v rozsahu XX % a žalovaných v 2. a 3. v rozsahu XX %. E. tak voči žalovaným vznikol nárok na priznanie pomernej náhrady trov konania v rozsahu XX %.

E. v 2. rade žiadal voči nemu v časti náhrady trov konania aplikovať § 257 H., nakoľko podľa jeho názoru žalobca vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti istiny zavinil zastavenie konania a tiež že on nedal príčinu pre to, aby bolo vedené súdne konanie.

B. § 257 H. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. H. zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 H.) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 H.). M. podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane... X. hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. O. týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia I. súdu SR sp. zn. X W. XX/P., sp. zn. X H. XX/P. či sp. zn. X W. XX/P.) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. U. § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. M., ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... I. o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy P. súdu ČR sp. zn. R.. Ú. P./XX či sp. zn. R.. Ú. P./XX), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález P. súdu ČR sp. zn. R.. Ú. P./P.)... K. sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. B. z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. E. predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania.

M. nevzhliadol na strane žalovaného v 2. rade dôvody hodné osobitného zreteľa, žaloba bola podaná na súde dôvodne. E. v 2. rade si bol vedomý svojej zodpovednosti nahradiť žalobcovi škodu, za ktorú svoju zodpovednosť nepopieral. To, že žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo u poisťovateľa v zmysle platnej právnej úpravy, neznamená zánik jeho povinnosti škodu nahradiť. T. dňa doručenia žaloby vedel, že žalovaný v 3. rade poistné plnenie žalobcovi nevyplatil a z uvedeného dôvodu je vedené súdne konanie. Na strane žalovaného tiež neboli preukázané žiadne iné dôvody - osobné, majetkové, sociálne, resp. iné dôvody, v ktorých by súd vzhliadol osobitné dôvody pre nepriznanie náhrady trov

konania žalobcovi. M. preto nevidí dôvod, prečo by mal žalobca sám znášať trovy súdneho konania. B. aplikáciu ust. § 257 H. nie sú dané ani dôvody spočívajúce v charaktere tohto konania.

M. preto žalobcovi voči žalovaným v 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 66 %, pričom o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.