Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-13-2019.pdf
PDF · 132.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8C/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou v právnej veci žalobkyne: W. M., E.. M., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX/ X-X, XXX XX Y. U., právne zastúpená: JUDr. Zuzana Krutá, advokát so sídlom Slov. partizánov 1130/50, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: P. M., O.. XX.XX.XXXX, V. B.É. XXX/ X-X, XXX XX Y. U., Z..Č.. Ú. O. X. Z. D. F. Y. O. X., právne zastúpený: JUDr. Zuzana Jankoviechová, advokát so sídlom M. R. Štefánika 157/45, Považská Bystrica v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto
rozhodol:
Súd v y p o r i a d a v a hnuteľný a nehnuteľný majetok patriaci do BSM strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva Okresného úradu Považská Bystrica, odbor katastrálny Považská Bystrica číslo XXX, a to byt č. X na X. poschodí, vo vchode č. X, bytového domu v B., súpisné číslo XXX, postavený na M. parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 288 m2, okres P. V., Obec B., katastrálne územie B. a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, parc. č. M. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, pozemku, parc. č. M. XXX/ X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 992 m2, spolu o veľkosti 57/703-tín, ktoré sú evidované na LV č. XXX pre katastrálne územie B., Obec B.É., okres P. V., spolu v hodnote 40.800 Eur, hnuteľné veci, a to obývacia stena, sedacia súprava, konferenčný stolík, 2x písacie stoly pre deti, poschodová posteľ, televízor Philips, počítač, zariadenie spálne - písací stolík, nočné stolíky, dve skrine, chladnička, mikrovlnná rúra, sporák, kufrík s náradím, kuchynský stôl, tri stoličky, kanvica, mraziaci box, spolu v hodnote 388 Eur.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu z BSM sumu 14.237,98 Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 8.3.2019 podala prostredníctvom právnej zástupkyne žalobu o vyporiadanie BSM, v ktorom uviedla, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7P/25/2016-50 zo dňa 1.6.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2016. So žalovaným sa snažila vyporiadať mimosúdne a tohto kontaktovala vo výkone trestu odňatia slobody, pričom žalovaný odmietol mimosúdne vyporiadanie veci. Na výživnom jej žalovaný dlhuje 7.000 Eur. Masu BSM žalobkyňa v predmetnej žalobe označila tak, že do BSM patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. P. V., a to: byt č. X na X. poschodí vo vchode č. X, bytového domu v B., súp. č. XXX, postavený na M. parcele XXX/X o výmere 288 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach v spoločných zariadeniach a príslušenstva domu v podiele XX/XXX-Z., ako aj pozemok parcela M. Č.. XXX/X a XXX/X, k.ú. B. v podiele XX/XXX-Z.. Do BSM podľa žalobkyne patria aj hnuteľné veci, ktoré
sú uvádzané v žalobe. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v spoločnom byte nebýva, je vo výkone trestu odňatia slobody, pretože bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Deti narodené z manželstva sa žalovaného boja a nie je možné, aby so žalobkyňou a deťmi naďalej býval v jednej domácnosti. Z uvedeného dôvodu preto žiadala vyporiadať BSM tak, že žalobkyni súd prikáže do výlučného vlastníctva nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXX ako aj všetky hnuteľné veci v ňom sa nachádzajúce. Cenu hnuteľných vecí určila žalobkyňa sumou 358 Eur, cenu bytu určila sumou 39.100 Eur v súlade so znaleckým posudkom č. 1/2019 vypracovanom Ing. Bohuslavom Lučivjanským dňa 12.1.2019. Na vyrovnanie podielu navrhovala, aby ju súd zaviazal k povinnosti vyplatiť žalovanému sumu 19.729 Eur.
2. Predtým, ako bola predmetná žaloba doručená žalovanému, žalobkyňa dňa 3.6.2019 doručila zmenu žalobného návrhu v zmysle § 139 a nasl. C.s.p., v ktorom uviedla, že svoj návrh mení z nasledovných dôvodov: žalovaný viedol neusporiadaný život a v dôsledku závislosti na alkohole páchal roky trestnú činnosť, a to tak, že bol agresívny na deti a žalobkyňu. Jeho agresívne správanie žalobkyňa popísala v predmetnej zmenenej žalobe. Poukázala na to, že vzhľadom k tomu, že žalovaný sa opakovane dostavoval do domácnosti pod značným vplyvom alkoholu v dôsledku čoho bol agresívny, bola nútená niekoľkokrát volať políciu, pretože agresívne sa správa nie len k nej, ale aj k deťom. Okrem toho žalovaný sa neustále zadlžoval, neprispieval na domácnosť, nemal záujem riadne pracovať, nehľadal si riadne prácu, pričom prácu, ktorú mu zabezpečila žalobkyňa, stratil práve z dôvodu požívania alkoholických nápojov. Takéto jeho správanie nakoniec vyústilo do toho, že bol odsúdený tunajším súdom zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Z tohto dôvodu žiadala, aby súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM prihliadol aj na spôsob života žalovaného a zohľadnil to v rozsudku v rámci vyporiadania BSM v disparitnom riešení. Žiadala, aby titulom výplaty na vyrovnanie podielu žalovanému ona bola zaviazaná zaplatiť mu len sumu 5.000 Eur.
3. Súd žalobu ako aj zmenenú žalobu doručil žalovanému a po tomto doručení žalobkyňa opätovne požiadala o pripustenie zmeny žaloby s poukazom na to, že v prvej zmene žaloby sa dopustili chyby v počítaní a sumu na výplatu žalovanému upravila na sumu 11.837,40 Eur.
4. Žalobkyňa k žalobe a k zmeneným žalobám pripojila výpis LV č. XXX, k. ú. B., znalecký posudok znalca Ing. Bohuslava Lučivjanského č. 1/2019 a dodatočne k poslednej zmene žaloby správu klinického psychológa zo dňa 11.9.2019.
5. Žalovaný sa k žalobe (v znení prvej jeho zmeny) vyjadril podaním doručeným tun. súdu dňa 27.6.2019, v ktorom namietal znalecký posudok ohľadom ceny nehnuteľností, od ktorého žalobkyňa odvodzuje všeobecnú cenu predmetného bytu a žiadal, aby dal súd vypracovať nezávislý znalecký posudok, v ktorom bude ocenený nielen hnuteľný ale aj nehnuteľný majetok. Považuje za nutné vysporiadať sa aj s otázkou výmeny okien a rekonštrukciou kúrenia. Žiadal tiež, aby bol doplnený úplný súpis nehnuteľného majetku navrhovateľky, ktorá vlastní v k. ú. B. U. dom po rodičoch. Uvedené dokazuje, že navrhovateľka nie je v hmotnej núdzi, ako to preukazuje. V čase trvania manželstva mal len príjem, ktorý bol použitý pre potreby domácnosti a na spoločné bývanie. Podľa neho do domácnosti prispieval viacej než prispievala samotná žalobkyňa. Nepoprel, že mal dlh na výživnom vo výške 7.000 Eur, no vzhľadom na skutočnosť, že je vo finančnej tiesni bude žiadať o možnosť tento dlh postupne splatiť. Okrem dlhu voči navrhovateľke existuje aj spoločný úver, ktorý on čerpal v čase trvania manželstva vo výške 3.000 Eur.
6. Žalobkyňa k vyjadreniu k žalobe žalovaného poukázala na to, že masa BSM bola určená úplne a vyčerpávajúco. Okná a kúrenie sú súčasťou bytu a súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku prihliadal na stav okien aj kúrenia. K tvrdeniu žalovaného, že vlastní dom po rodičoch a preto nie je finančne v hmotnej núdzi, poprela v tom zmysle, že sa jedná o drevenicu bez pitnej vody, ktorá je v zime neobývateľná. Z manželstva sa im narodilo 7 detí, z ktorých 5 detí žije, pričom z nich 3 sú maloleté. Dcéra G. už si založila vlastnú domácnosť a napriek tomu stále prispieva svojej matke finančne na náklady spojené s výchovou jej súrodencov. Dve z maloletých detí sú hudobne nadané, s čím sú spojené tiež nemalé náklady. Žalobkyňa musí zvládať výchovu detí a finančné náklady s ňou spojené, tak v súčasnej dobe, ako to musela zvládať sama aj za trvania manželstva. Uviedla, že nie je pravdou, že žalovaný sa podieľal na zveľaďovaní spoločného bývania viacej ako žalobkyňa, s čím žalobkyňa rozhodne nesúhlasí. Vo vzťahu k možnosti splatiť dlh na výživnom poukázala na to, že žalovaný môže vo výkone trestu odňatia slobody pracovať, a teda čiastočne hradiť výživné na svoje 3 maloleté deti, z ktorých mal. P. je ťažko zdravotne postihnutý. Spotrebný úver, na ktorý poukázal žalovaný, si vzal žalovaný bez jej
vedomia, v čase keď bol nezamestnaný, prostriedky z neho použil pre svoje potreby. Žalobkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že úver je celý uhradený bratom žalovaného.
7. Žalovaný prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podal dňa 8.11.2019 ďalšie vyjadrenie k žalobe a k vykonanému dokazovaniu ako aj k zmene žaloby. V tomto podaní uviedol, že rozhodne nesúhlasí so spôsobom vyporiadania BSM, ktorý navrhuje žalobkyňa a toto namieta. Tak isto namieta cenu bytu určeného znalcom Ing. Lučivjanským v znaleckom posudku č. 1/2019, ktorá hodnota je vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu s nehnuteľnosťami, ako aj na lokalitu a vybavenie bytu, veľmi nízka. Predložil preto sám znalecký posudok na cenu tohto bytu a to ZP č. 306/2019 vypracovaný znalkyňou Ing. Zuzanou Jurigovou, ktorá určila všeobecnú cenu tohto bytu na sumu 42.500 Eur.
8. Žalovaný v danom vyjadrení ďalej namietal aj rozsah masy BSM, ktorá sa má podľa žaloby žalobkyne v predmetnom konaní vyporiadať, nakoľko okrem nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B. a zariadenia bytu č. X je potrebné do BSM radiť aj zostatok spotrebiteľského úveru vo výške 4.469,08 Eur, ktorý bol vzatý za trvania manželstva v Tatrabanke vo výške 5.000 Eur s prísl., a ktorý zostatok po právoplatnosti rozsudku o rozvode splatil výlučne on s pomocou svojho brata U.. Poprel, že by predmetný úver spotreboval na alkohol, ako to tvrdila žalobkyňa, ale peniaze použil pre potreby rodiny.
9. Žalovaný v danom vyjadrení ďalej uviedol, že do masy BSM je potrebné radiť aj investície vložené počas trvania manželstva do rekonštrukcie nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktoré sú vedené na LV č. XXX, k. ú. B. U.. Výšku týchto investícií z objektívnych dôvodov nevie zatiaľ uviesť, nakoľko tým, že sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu a odňatia slobody, nemá k dispozícii doklady, ktorými by deklaroval rozsah vykonanej rekonštrukcie. Svedeckými výpoveďami svojich bratov X. M. a U. M., po prípade aj znaleckým dokazovaním, však vie ich rozsah dokázať, nakoľko títo sa osobne podieľali na realizácii investícií. Jednalo sa o vymurovanie nového komína, náter strešnej krytiny na rodinnom dome súp. č. XXX, vybudovanie senníka, oplotenia, takisto bolo zakúpené stavebné drevo, plynový sporák a vŕtaná studňa. Žalobkyňa účelovo neustále poukazuje na rozsudok Okresného súdu sp. zn. 2T/5/2017-137 zo dňa 12.10.2015, pričom opomenula uviesť aj fakt, že ich manželstvo trvalo viac ako 23 rokov a počas tohto obdobia nadobudli spoločne majetok, ktorý je predmetom vyporiadania. Keby bolo pravdou tvrdenie žalobkyne, že všetky peniaze míňal len na alkohol, je otázne, z čoho by ako rodina žili a financovali chod domácnosti, potreby maloletých detí, rekonštrukciu nehnuteľností žalobkyne a to najmä v období, keď žalobkyňa poberala v minimálnej výške materské dávky alebo rodičovský príspevok. Je teda zrejmé, že žalobkyňa neuvádza pravdu, účelovo nezaradila do masy BSM zostatok spotrebiteľského úveru, ako ani investície zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, ktoré boli vložené do jej výlučného vlastníctva, sledujúc tak jediný cieľ, a to vyplatiť ho v čo možno najmenšej výške pripadajúcej na jeho podiel v rámci BSM. Poukázal ďalej na to, že žalobkyňa tendenčne prezentuje obavy maloletých detí z jeho návratu domov, t. j. do bytu, kde v súčasnosti žije žalobkyňa s maloletými deťmi, pričom jej obava nie je opodstatnená, nakoľko v prípade, že by ho súd podmienečne prepustil, býval by v rodinnom dome súp. č. XX, k. ú. B.É. u svojho brata U. M. a sestry U. M.. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že dlh na výživnom, ktorý má, neustále narastá tak, ohľadom tohto žalovaný uviedol, že jeho finančná situácia mu nedovoľuje platiť súdom určenú výšku výživného na maloleté deti, nakoľko je vo výkone trestu, pričom nie je zaradený do pracovného pomeru z dôvodu, že musel absolvovať rekvalifikačný kurz a až od jeho absolvovania môže opätovne požiadať o zaradenie do pracovného procesu. Je si vedomý, že jeho dlh na výživnom neustále narastá, a to napriek tomu, že si opakovane už podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že v súčasnosti nie je z objektívnych dôvodov v jeho možnostiach a schopnostiach platiť súdom určené výživné. Súd však jeho návrhu nevyhovel. Na základe uvedeného žalovaný preto žiada, aby súd do masy BSM zaradil aj zostatok spotrebiteľského úveru vo výške 4.469,08 Eur voči Tatrabanke, taktiež aj vložené investície do rekonštrukcie nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a zároveň, aby súd pri vyporiadaní BSM vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B., ktoré stanovil znalec v znaleckom posudku č. 306/2019, ktorý k tomuto vyjadreniu pripojil. Podľa uvedeného znaleckého posudku všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje sumu 42.500 Eur.
10. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil dôkazy o splatení spotrebiteľského úveru, ako aj dodatok k zmluve o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 29.6.2018.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a dôkazov k nej pripojených, oboznámením vyjadrenia žalovaného k žalobe ako aj k zmenenej žalobe. Oboznámením dôkazov pripojených
žalovaným k jeho vyjadreniam, oboznámením sa s rozsudkom tun. súdu č. k. 2T/5/2017-402 zo dňa 7.3.2017, výsluchom strán sporu, výsluchom svedka U. M., oboznámením sa s fotodokumentáciou nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, vyjadrenia znalkyne Zuzany Jurigovej k doplneniu č.1 znaleckého posudku znalca Ing. Lučivjanského č. 68/2019, oboznámením správy Tatrabanky zo dňa 8.1.2020 o zostatku na spotrebiteľskom úvere ku dňu 1.6.2016 a 2.11.2016, oboznámením potvrdenia o výške príjmu zo závislej činnosti žalovaného v období rokov 2004, 2005, výpisov z účtu P. M. zo dňa 16.7.2018, oboznámením fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.2.2012, žiadosti o ukončenie zmluvného vzťahu z titulu daného úveru, oboznámením zmluvy o bežnom účte žalobkyne zo dňa 3.6.2016, potvrdenia Tatrabanky zo dňa 19.8.2020 o zrušení dispozičného oprávnenia žalobkyne s účtom žalovaného, oboznámením potvrdení o zamestnaní žalovaného v období roku 1996-2009, o výške príjmu žalovaného v spoločnosti Danfoss Power Solutions, a.s. Považská Bystrica zo dňa 2.12.2020, ako aj ostatných dôkazov o pracovnom zaradení žalovaného a o pracovných pomeroch žalovaného, oboznámením výpisu z účtu žalovaného za september 2020, oboznámením s podstatným obsahom z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 2T/5/2017, predovšetkým s výpoveďami detí žalobkyne a rozsudkom v danej veci, ktorý bol vyhlásený dňa 7.3.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2017 a oboznámením sa s pripojeným spisom tun. súdu sp. zn. 7P/25/2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Účastníci konania boli manželia a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tun. súdu č.k. 7P/25/2016 zo dňa 1.6.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/64/2016 zo dňa 13.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.11.2016. Z manželstva sa narodilo 7 detí, z toho dve zomreli. V čase rozhodovania o rozvode maloleté boli deti P., nar. X.X.XXXX, M., nar. X.X.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX, ktoré súd zveril do osobnej starostlivosti matke, otcovi určil povinnosť prispievať na výživu mal. P. po 100 Eur mesačne, na mal. M. po 80 Eur mesačne a na mal. U. po 70 Eur mesačne. V odôvodnení tohto rozsudku bolo konštatované, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je prakticky od uzavretia neusporiadané a pre stratu dôvery a akejkoľvek citovej náklonnosti navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi, neexistuje predpoklad ich vzájomného zmierenia. Príčinu rozvratu vzťahu medzi účastníkmi súd zistil v nadmernom požívaní alkoholických nápojov zo strany odporcu, ktorý pod ich vplyvom sa správa agresívne nielen voči navrhovateľke, ale aj vo vzťahu k ich 5 deťom, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti.
13. Strany sporu na pojednávaní dňa 18.12.2019 sa dohodli na všeobecnej cene nehnuteľností, ktoré patria do BSM a ktoré označila žalobkyňa v žalobe a to vo výške 40.800 Eur. K uvedenej sume dospeli strany sporu spriemerovaním oboch znaleckých posudkov, ktoré pripojili žalobkyňa k žalobe a žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa vykonalo dňa 19.8.2020 strany sporu sa zhodli na vložených investíciách do výlučného vlastníctva žalobkyne, t.j. do jej rodinného domu v k. ú. B. U., a to vo výške 18.000 Sk. Na uvedenom pojednávaní sa tiež dohodli na cene hnuteľných vecí vo výške 388 Eur. Uvedenými zhodnými vyhláseniami a dohodou ohľadom zostatkových cien strany sporu potvrdili, že dané nehnuteľnosti a hnuteľné veci patria do masy do BSM a takisto potvrdili, že počas trvania manželstva boli vynaložené finančné prostriedky patriace do BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne.
14. Sporná medzi účastníkmi konania zostala otázka zostatku úveru, ako aj, či existujú dôvody pre to, aby súd pri vyporiadaní nevychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
15. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. BSU-00-0001855068 zo dňa 22.2.2012 súd zistil, že zmluvu uzatvoril žalovaný s Tatrabankou, a.s. Bratislava a na jej základe bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72-mesačných splátkach vo výške 113,84 Eur a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola dohodnutá do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej splátky. Celková čiastka, ktorú podľa zmluvy mal žalovaný zaplatiť, bola dohodnutá vo výške 8.442,48 Eur.
16. Dňa 5.9.2016 žalovaný uzatvoril ďalšiu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to č. 3016507684 na základe ktorej mu Tatrabanka, a.s. poskytla spotrebiteľský úver vo výške 3.975,38 Eur za účelom splatenia úverov poskytnutých veriteľom s tým, že podľa tejto zmluvy ku dňu 5.9.2016 výška nesplatených záväzkov dlžníka predstavovala sumu 1.575,38 Eur. Dňa 29.6.2018 žalovaný s Tatrabankou a.s. uzatvoril dodatok k vyššie uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej sa žalovaný s bankou dohodol na predčasnom splatení pohľadávky veriteľa zo zmluvy jednorázovo
ku dňu 3.7.2018, kedy dlh predstavoval sumu 3.626,70 Eur vrátane úrokov a nákladov súvisiacich s predčasným splatením úveru.
17. Zo správy Tatrabanky a.s. zo dňa 8.1.2020 súd zistil, že ku dňu 1.6.2016 bola zostatková istina na bezúčelovom spotrebiteľskom úvere č. 00-0001855068 v celkovej výške 1.841,18 Eur a ku dňu 2.11.2016 bola zostatková istina na bezúčelovom spotrebiteľskom úvere č. 3016507584 v celkovej výške 3.880,83 Eur.
18. Žalobkyňa namietala, že úver, ktorý si žalovaný zobral na refinancovanie pôvodného úveru si zobral v čase, keď už bolo rozsudkom tun. súdu, aj keď nie právoplatným, rozhodnuté už o rozvode ich manželstva. Ona s týmto novým úverom rozhodne nesúhlasila, pretože by ním došlo k navýšeniu dovtedy existujúceho dlhu voči Tatrabanke, preto žiadala, aby súd pri vyporiadaní vychádzal len zo sumy 1.841,18 Eur, čo podľa žalobkyne je stav ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode. Zároveň poukázala na to, že spotrebný úver v žalobe neuvádzala vôbec z toho dôvodu, že pred podaním žaloby jej brat žalovaného oznámil, že za žalovaného zaplatil celý zvyšok úveru a povedal, že doplatil cca 3.500 Eur, čo bolo niekedy v lete 2017.
19. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že brat žalovaného za neho zaplatil titulom úveru celkom 4.469,08 Eur a pri posudzovaní úveru je potrebné vychádzať zo dňa právoplatnosti rozsudku. Zdôraznila, že žalobkyňa mala dispozičné právo k účtu, na ktorý boli poukázané prostriedky z poskytnutého úveru (a to aj z úveru, ktorý bol zabezpečený na refinancovanie pôvodného úveru z roku 2012, pozn. súdu), pričom dňa 24.10.2016 z bankomatu z tohto účtu žalobkyňa vybrala 100 Eur, okrem toho z účtu žalovaného dňa 16.11.2016, 16.12.2016 a 16.1.2017 bolo platené inkaso na byt.
20. Žalobkyňa poukázala na to, že výber z bankomatu mohol zrealizovať hocikto iný, rozhodne nie ona, mohol to byť brat žalovaného a pokiaľ z účtu žalovaného bolo naďalej platené inkaso v dňoch, ktoré uviedla právna zástupkyňa žalovaného, tak toto nemohla ovplyvniť, pretože na platenie inkasa tam bol daný trvalý príkaz.
21. Na pojednávaní dňa 17.12.2020 právna zástupkyňa žalovaného žiadala, aby oproti výplate titulom vyrovnania podielov bola v prospech žalovaného započítaná aj suma 294 Eur z dôvodu, že zo svojho účtu platil uvedené inkaso s čím žalobkyňa súhlasila.
22. Žalovaný poukázal na to, že s navrhovanou disparitou nemôže súhlasiť aj z toho dôvodu, že o kúpu bytu a jeho rekonštrukciu sa zaslúžil väčšou mierou, keď na túto kúpu použil stavebné sporenie, ktoré mal založené ešte pred uzatvorením manželstva a teda aj táto skutočnosť musí byť zohľadnená, a to takisto pri výplate vyrovnávacieho podielu.
23. Žalobkyňa rozhodne poprela tvrdenia žalovaného, že by na kúpu bytu použili aj finančné prostriedky zo stavebného sporenia, ktoré mal založené žalovaný ešte pred uzatvorením manželstva, pretože toto bolo podľa žalobkyne uzatvorené už počas trvania manželstva, pričom doba sporenia bola dohodnutá na dobu 6 rokov. Byt im predával brat žalovaného Ľ., ktorý v tom čase staval dom. Keďže však neuplynula doba sporenia na stavebnom sporení, peniaze z tohto sporenia nemohli použiť, tak na kúpu bytu im požičal brat U., ktorému pôžičku splácali jednak z peňazí zo stavebného sporenia, ako aj poskytli mu ďalšie sumy, keďže tieto prostriedky zo stavebného sporenia nepostačovali. Cena bytu bola 120.000 Sk, zo sporenia mali vyplatených 80.000 Sk a preto rozdiel 40.000 Sk bratovi žalovaného U. M. splácali po 5000 Sk.
24. Na pojednávaní dňa 7.12.2020 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný nie je schopný preukázať, že by na kúpu bytu boli použité finančné prostriedky zo stavebného sporenia, ktoré mal uzatvorené žalovaný pred uzatvorením manželstva.
25. Svedok U. M. na pojednávaní dňa 19.8.2020 vypovedal, že družstevný byt, v ktorom neskôr bývali žalobkyňa a žalovaný, užíval brat Ľ., ktorý sa neskôr presťahoval do rodinného domu. Po odsťahovaní brata asi rok za byt platil nájomné družstvu on a neskôr žalobkyňa a žalovaný, ktorí prejavili záujem o tento byt a tento si potom od družstva následne aj odkúpili. V čase, keď byt mal prenajatý on, tak urobil čiastočnú rekonštrukciu bytu a potom ako byt kúpili žalobkyňa so žalovaným urobil len malé úpravy v
byte, a to na strope, takisto vybielil byt, natieral okná, to asi 2x, takisto zárubne. Uviedol, že strany sporu si od neho neustále požičiavali peniaze a doteraz voči nim eviduje dlh, ktorý si mieni vymáhať.
26. Z pripojeného spisu tun. súdu 2T/5/2017 súd zistil, že uznesením 1Tp/4/2016-110 zo dňa 29.10.2016 bol žalovaný vzatý do väzby, s tým, že väzba začína dňom 28.10.2016, kedy bola žalovanému obmedzená osobná sloboda. Dôvodom väzby bola skutočnosť, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ vzniesol žalovanému obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby, asi polovice roku 2014 až do dňa 26.10.2016 v mieste trvalého bydliska v obci B. č. XXX/X, kde žil v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi, pod vplyvom alkoholu spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej manželke ako aj svojim deťom, a to plnoletému L. M., plnoletej G. M.M. a mal. deťom P., M. a U. M., a to tak, že ich fyzicky napádal, opakovane im vulgárne nadával, denne vyvolával konfliktné situácie, ktorými ponižoval svoju manželku a to aj pred deťmi. Podozrieval ju z nevery, rušil deti počas spánku ako aj manželku, často v skorých ranných hodinách rozsvecoval svetlá a búchal dverami, vypínal kúrenie v zimných mesiacoch a pod. V konaní boli vypočutí tak manželka žalovaného, teda žalobkyňa, ktorá vypovedala o agresívnom, násilnom a vulgárnom správaní sa žalovaného k nej, ako aj k deťom. K veci boli vypočutí okrem iného aj mal. P. M., M.Í. aj U. M., ktorí takisto potvrdili rozsiahle zlé správanie sa otca k nim ako aj k ich matke. Z rozsudku tun. súdu sp. zn. 2T/5/2017-402 zo dňa 7.3.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2017 súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a za tento skutok bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a bolo mu uložené aj ochranné ústavné protialkoholické liečenie.
27. Na pojednávaní dňa 7.12.2020 právna zástupkyňa žalovaného predložila dôkazy o zamestnanosti žalovaného, ktoré súd na pojednávaní oboznámil krátkou cestou, pričom právna zástupkyňa poukázala na to, že považujú za potrebné toto preukázať vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že žalovaný bol neustále nezamestnaný a že sa nepodieľal na nákladoch spojených s domácnosťou a starostlivosťou o deti.
28. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že rozhodne nespochybňujú, že žalovaný pracoval tak, ako uvádza právna zástupkyňa žalovaného, avšak vo väčšine prípadov žalovaný prišiel o prácu z dôvodu požívania alkoholických nápojov. Takisto z dôkazov, ktoré boli žalovaným predložené vyplýva, že boli obdobia kedy vôbec nepracoval, resp. medzi jednotlivými zamestnaniami niekedy boli pauzy aj 2-3 mesiace.
29. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne žiadala, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne všetky hnuteľné a nehnuteľné veci a pri výpočte vyporiadavacieho podielu, aby súd prihliadol na skutočnosť, že zo spoločných prostriedkov boli na jej výlučný majetok vynaložené investície v celkovej výške v prepočte na eurá 597,49 Eur, a teda polovicu je ochotná zaplatiť žalovanému. Žiadala však, aby súd rozhodol na základe disparity z dôvodu, že žalovaný dlhodobo psychicky týral manželku aj maloleté deti, nepodieľal sa na chode domácnosti, tak ako by mal, pretože často bol nezamestnaný, a to z dôvodu, že bol z práce prepustený pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Navrhla pomer 70 % ku 30 %.
30. Právna zástupkyňa žalovaného rozhodne nenamietala prikázanie všetkých hnuteľných aj nehnuteľných vecí patriacich do BSM žalobkyni. Namietala však, aby súd pri výpočte vychádzal z disparity podielov a poukázala na to, že žalovaný sa riadne staral o rodinu, zabezpečoval chod domácnosti a veľkou mierou prispel k nadobudnutiu vecí do BSM. Zároveň poukázala na rozhodnutie NS ČR 22CdO/1112/2006 z ktorého vyplýva, že zákon súdu neukladá, aby z úradnej povinnosti modifikoval výšku podielu manželov podľa miery účasti na rozvrate manželstva. Vyporiadací podiel jedného z manželov nemožno znížiť len preto, lebo zjavnou príčinou rozvratu manželstva bolo konanie žalovaného.
31. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne jej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
32. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadenie podľa zásad uvedených v § 150.
33. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
34. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov, ktoré boli vykonané, súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Účastníci konania boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 1.6.2016, č. k. 7P/25/2016-50 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/64/2016-70 zo dňa 13.10.2016, právoplatným dňa 2.11.2016. Navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie BSM dňa 8.3.2019, teda v 3- ročnej lehote, ktorú zákon poskytuje bývalým manželom na podanie návrhu na vyporiadanie BSM alebo uzavretie dohody o vyporiadaní BSM.
35. V priebehu konania súd ustálil masu BSM, ako aj ich cenu. Čo sa týka hnuteľných aj nehnuteľných vecí na ich cene ako aj na tom, že všetky hnuteľné a nehnuteľné veci pripadnú do výlučného vlastníctva žalobkyne sa účastníci dohodli.
36. Podľa dohody strán sporu nehnuteľnosti predstavujú hodnotu 40.800 Eur, hnuteľné veci 388 Eur. Strany sporu sa tiež dohodli na výške investícií do výlučného vlastníctva žalobkyne, a to v celkovej výške 597 Eur. Sporná zostala len výška pasív, keď žalovaný žiadal, aby sa vychádzalo z úveru, ktorý si zobral v roku 2016 na refinancovanie pôvodného úveru z roku 2012.
37. Je nesporné, že druhý úver na refinancovanie si žalovaný zobral v čase, kedy už tun. súd vo veci rozhodol ohľadom rozvodu manželov, a preto je logické a uveriteľné tvrdenie žalobkyne, že ona nesúhlasila s tým, aby žalovaný týmto spôsobom navyšoval zostatok na úvere z titulu úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená v roku 2012. Je pravda, že spočiatku žalobkyňa namietala, že úver, ktorý bol zobratý počas trvania manželstva v roku 2012 žalovaný minul na svoje potreby, neskôr svoje vyjadrenie modifikovala a uznala, že peniaze boli použité pre potreby rodiny a domácnosti. Napriek tomu, že je nesporné, že oba úvery boli zobrané počas trvania manželstva, súd do pasív patriacich do BSM radil len úver, resp. jeho nesplatenú časť ku dňu rozvodu, ktorý bol manželmi zobratý v roku 2012. Podľa úverovej zmluvy o refinancovaní, ku dňu 5.9.2016 dlh na tomto úvere bol 1.575,38 Eur, pričom podľa potvrdenia banky ku dňu 1.6.2016 na tomto úvere zostatková istina bola 1.841,18 Eur. Strany sporu nepreukázali, aká bola nesplatená časť tohto úveru ku dňu 2.11.2016, pričom žalobkyňa súhlasila s tým, aby súd vychádzal zo sumy 1.841,18 Eur, čo súd akceptoval vzhľadom na absenciu hodnovernejšieho dôkazu o výške nesplateného úveru ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode.
38. Sporné medzi bývalými manželmi bolo, či podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké alebo nie. Žalovaný trval na tom, aby podiely oboch manželov boli rovnaké, žalobkyňa bola ochotná žalovaného vyplatiť pri výpočte vyrovnávacieho podielu vychádzajúcej z disparity 70% ku 30 %.
39. Súd akceptoval obranu žalovaného v tomto smere, keď preukazoval, že počas celej doby trvania manželstva väčšinou riadne pracoval, mal príjem, avšak je nesporné, že tak, ako to vyplýva z rozvodového rozsudku ako aj rozsudku v trestnom konaní, žalovaný dlhodobo nadmerne požíval alkoholické nápoje, teda je zrejmé, že veľkú časť zarobených finančných prostriedkov minul práve na alkohol, čo je nutné zohľadniť pri výpočte podielu pri delení majetku patriaceho do BSM. Tak isto veľmi výrazný dopad na disparitu, ku ktorej sa súd priklonil, má skutočnosť, že žalovaný bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej a zverenej osoby a z tohto konania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný sa dlhodobo agresívne a nevhodne správal tak k manželke, ako aj k svojim deťom. Členov svojej rodiny dlhodobo psychicky tým týral. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného namietala, že za uvedené správanie už bol žalovaný odsúdený a nemožno ho trestať druhýkrát disparitou pri vyporiadaní BSM pretože by sa de facto jednalo o dvojnásobný trest za to isté, tak súd sa s týmto jej názorom nestotožnil. V súdenej veci jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný sa dopustil zavrhnutiahodného konania voči členom svojej rodiny, za čo bol aj právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody, pričom takéto konanie rozhodne je v rozpore s dobrými mravmi. Domáce násilie je nutné považovať na neospravedlniteľné a za také konanie, ktoré je v priamom protiklade so starostlivosťou o rodinu, ktoré zákon výslovne uvádza ako jednu z okolností, ktoré sú pri vyporiadaní BSM významné. Podľa názoru súdu protiprávne konanie žalovaného proti svojim najbližším - manželke a deťom, je nutné posúdiť ako významnú okolnosť pre určenie miery oboch manželov na zaniknutom BSM. Keďže konanie žalovaného je rozhodne v rozpore s dobrými mravmi, nie je možné sa stotožniť s námietkou žalovaného, že za svoje konanie nemôže znášať následky 2x, keď už raz bol za toto konanie právoplatne odsúdený a
potrestaný výkonom trestu odňatia slobody. Práve naopak takéto konanie je potrebné sankcionovať aj v sfére súkromného práva, v danom prípade pri vyporiadaní zaniknutého BSM, keď OZ v ustanovení § 150 OZ starostlivosť o rodinu výslovne uvádza ako jednu z okolností, ktoré sú pri vyporiadaní BSM významné. Z tohto pohľadu sa súdu preto javí ako spravodlivé rozhodnúť o podieloch manželov nie podľa parity, ale disparity, a to v pomere 70% ku 30 %.
40. V prejednávanej veci aktíva BSM predstavujú sumu 41.188 Eur, čo je súčet ceny nehnuteľných vecí a ceny hnuteľných vecí. Z toho podiel 70 % predstavuje sumu 28.831,60 Eur a 30 % predstavuje sumu 12.356,40 Eur. V danom prípade však súd musí zohľadniť aj pasíva vo výške 1.841,18 Eur, a teda celkový majetok bez dlhov predstavuje sumu 39.346,82 Eur, čo je čistá hodnota majetku, z toho podiel 70 % predstavuje sumu 27.542,774 Eur a podiel 30% predstavuje sumu 11.804,046 Eur.
41. Je nepochybné, že pokiaľ súd stanovil podiely bývalých manželov na zaniknutom BSM v pomere 70% ku 30% v prospech žalobkyne, rovnaký pomer musí platiť aj pre pasíva, teda na dlhu sa žalobkyňa musí podieľať 70-timi %, čo s pasív vo výške 1.841,18 Eur predstavuje sumu 1.288,83 Eur. V konaní bolo preukázané, že celý dlh 1.841,18 Eur zaplatil žalovaný a z tejto sumy 30% predstavuje sumu 552,35 Eur, čo naďalej musí znášať žalovaný a v tejto výške mu to zo strany žalobkyne preplatené nebude.
42. Žalobkyni súd prikázal majetok v hodnote 41.188 Eur, pričom rozdiel medzi touto hodnotou a hodnotou jej podielu z aktív, t.j. sumou 28.831,60 Eur predstavuje sumu 12.356,40 Eur. Túto sumu by mala na vyrovnanie podielov žalobkyňa doplatiť žalovanému, ale len v prípade, že by neexistovali pasíva, čo však nie je tento prípad. Z dôvodu, že preukázateľne po rozvode žalovaný zaplatil dlh patriaci do BSM vo výške 1.841,18 Eur je preto nutné k hodnote jeho podielu, teda sume 12.356,40 Eur pripočítať aj 70% z dlhu, ktorý mu musí vrátiť žalobkyňa, teda pripočítať sumu 1288,83 Eur, čo spolu predstavuje sumu 13.645,23 Eur. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania manželstva boli z prostriedkov BSM vynaložené na výlučný majetok žalobkyne prostriedky v hodnote 596,82 Eur zaokrúhlene, a teda k vypočítanej výplate 13.645,23 Eur je nutné pripočítať polovicu z tejto sumy, t.j. 298,75 Eur zaokrúhlene, a preto na vyrovnanie podielu žalovaného by pripadala suma 13.943,98 Eur. Z dôvodu, že na pojednávaní dňa 7.12.2020 žalobkyňa sa so žalovaným dohodla, že mu vráti aj 294 Eur, ktoré boli zaplatené z účtu žalovaného, celkom na výplatu teda pripadá suma 14.237,98 Eur, preto súd uložil žalobkyni povinnosť uvedenú sumu na vyrovnanie podielu žalovanému zaplatiť, a to v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd určil dlhšiu lehotu vzhľadom na sociálnu situáciu a finančnú situáciu žalobkyne, tak aby mala možnosť zabezpečiť si prípadne úver na to, aby mohla uvedenú sumu žalovanému zaplatiť.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. s tým, že prihliadol na skutočnosť, že od počiatku žalovaný sa nedožadoval prikázania akejkoľvek veci, patriacej do BSM, do jeho výlučného vlastníctva, teda súhlasil s tým, čo navrhovala žalobkyňa, že jej celý majetok bude prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Nesúhlasil len s výškou výplaty, ktorú navrhovala žalobkyňa a teda nesúhlasil ani s disparitou, ktorú však súd akceptoval. Čo sa týka výšky podielu na vyrovnanie, súd nevyhovel žalobkyni, pretože ju zaviazal k vyššej sume výplaty, než navrhovala, ale ani žalovanému, ktorý sa, naopak, dožadoval väčšej výplaty. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že síce žalobkyňa bola v konaní úspešnejšia než žalovaný, ale vzhľadom na charakter prerokúvanej veci, teda osobitosť konania o vyporiadanie BSM, nie je možné určiť percentuálny pomer úspechu a neúspechu. Z uvedeného dôvodu sa súdu javí ako spravodlivé, nepriznať podľa § 255 ods. 2 C.s. p. žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v takom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ostatné mohli byť doručené všetkým účastníkom.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( 62 ods.2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).