Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-26-2020.pdf
PDF · 91.65 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: P. O., bytom G., M. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, so sídlom Nitra, Farská 12, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 01. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 01. 2020 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zvýšení invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 09. 2019 potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 09. 2019 rozhodol o zvýšení invalidného dôchodku tak, že zamietol žiadosť žalobkyne, pretože podľa posudku posudkového lekára pobočky Nitra, zo dňa 28. 08. 2019, je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na svoj zhoršujúci zdravotný stav a žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu, predložila nové lekárske nálezy - neurochirurgické zo dňa 03. 09. 2019, algeziologické z 12. 08. 2019.
4. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 04. 12. 2018, ktorý sa oboznámil s lekárskymi nálezmi ako aj vlastným vyšetrením ako aj pripojenými lekárskymi nálezmi, pripojenými k odvolaniu a konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je porucha chrbtice. Po dvoch operáciách v oblasti krčnej chrbtice trvá mierna porucha hybnosti, nie sú prítomné žiadne známky radikulopathie v oblasti bedrovej časti, je prítomná tiež miery porucha hybnosti. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 45 %, čo je horná hranica rozpätia, na ostatné zdravotné poruchy je základná miera zvýšená o 10 %, na výslednú mieru 55 %, čo zodpovedá
súčasnému zdravotnému stavu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil stav po operáciách v oblasti krčnej chrbtice pre herniu disku v r. 2010 ameningeom v r. 2019, bez prejavov radikulopathie podľa kapt. XV. odd. E položka 4 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Za iné zdravotné postihnutia, a to bronchiálnu astmu perzistujúcu, za stav po astroskopickej operácii pravého ramena, historionsku poruchu osobnosti s nadstavbou a obezitu ťažkého stupňa zvýšil percentuálnu mieru o 10 %, na celkovú mieru 55 %, ktorá zodpovedá jej súčasnému zdravotnému stavu.
Žalobkyňa môže vykonávať práce bez väčšej fyzickej námahy, dvíhania bremien, jednoduché manuálne práce, v prostredí bez inhalátov.
5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o zvýšenie invalidného dôchodku.
III.
6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej namietala postup správneho orgánu a posudkového lekára, ktorý nesprávne posúdil jej zdravotný stav po stránke odbornej a následne aj po stránke právnej. Žiadala vypracovať kontrolný znalecký posudok ohľadom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, s ohľadom na všetky diagnózy, ktorými trpí. Poukazovala aj na tú skutočnosť, že posudkový lekár žalovanej je jej zamestnancom, a preto nemôže vykonať nestranné a objektívne posúdenie zdravotného stavu. Ďalej v žalobe uvádzala, že od 27. 02. 2020 do 06. 03. 2020 bola hospitalizovaná na neurologickej klinike Fakultnej nemocnici Nitra, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa trpí pokročilou deformujúcou spondylartrozou aj v segmentoch L3/4 bilat. a L5/S1 vľavo a z tejto správy vyplýva, že trpí dlhoročnou poruchou statokynetiky, v dôsledku čoho bola zistená aj zhoršujúca sa chôdza. Častejšie hospitalizácie preukazujú, že dochádza k neustálemu zhoršujúcemu zdravotnému stavu. Reziduálnosť nálezov je zrejmá zo všetkých lekárskych správ, a tieto nálezy majú len zhoršujúci charakter. Podľa jej názoru mal byť posúdený jej zdravotný stav podľa kapt. XV., odd. E, položka 4, písm. c/, kde je rozpätie miery poklesu 70-80 %. Žiadala napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
IV.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 07. 2020 poukázala na to, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený, považuje žalovaná za neodôvodnené, vyvolané len s jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Činnosť posudkových lekárov žalovanej spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia a doloženej jej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
Žalovaná ďalej udáva, že posudzovanie nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálneho poistenia zverené v § 153 zákona o sociálnom poistení posudkovým lekárom žalovanej. Námietky považuje žalovaná za nedôvodné a žiada, aby súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
V.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. 9. Žalobkyňa trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Namietala, že jej posudkový lekár nezvýšil percentuálnu mieru, nezaoberal sa nádorom na chrbtici, pretože je nezhubný, ktorý bol operovaný dňa 13. 06. 2019. Jej zdravotný stav sa zhoršil, o čom predložila súdu správu z Neurologickej kliniky v Nitre, kde bola hospitalizovaná od 27. 02. 2020 do 06. 02. 2020. Predbežne sa má podrobiť operačnému zákroku, ktorý má prekonzultovaný v nemocnici v Ružomberku, termín ešte nie je určený. Má problémy s chôdzou, tŕpnu jej nohy, pri chôdzi používa chodítko, resp. paličku. Tento jej zdravotný stav jej nepriaznivo vplýva na psychiku, bola už na vyšetrení aj u psychiatra. 10. Zástupca žalobkyni žiadal aby súd stanovil vo veci znalca, ktorý by nestranne posúdil zdravotný stav žalobkyne a predložil súdu záver konzultantky Úradu pre zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyjadrila k zdravotnému stavu žalobkyne. 11. Zástupca žalovanej uviedol, že posúdenie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske znalosti. V tomto smere je dokazovanie zákon o sociálnom poistení zverené posudkovým lekárom. V konkrétnom konaní sa posudkoví lekári zaoberali všetkými lekárskymi nálezmi žalobkyne, ktoré
predložila posudkovým lekárom, ktorí konštatovali, že je naďalej invalidná s mierou poklesu 55%. Čo sa týka nových lekárskych nálezov, ktoré predložila žalobkyňa súdu zástupkyňa poukázal na to, že je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu a v prípade ak sa odvtedy zhoršil zdravotný stav žalobkyne, ktorý je preukázaný lekárskym nálezom, môže si požiadať opätovne o prehodnotenie zdravotného stavu. V plnom rozsahu sa pridržiavala písomného vyjadrenia a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 13. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 14. 08. 2019 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 28. 08. 2019, ktorý ponechal percentuálnu mieru na 55 %, pretože samotným vyšetrením žalobkyne ako aj z predložených lekárskych nálezov zistil, že žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa po stavoch po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek v oblasti krčnej chrbtice s nálezom benígneho tumoru, v r. 2010, pre narastajúce ťažkosti vychádzajúce z krčnej chrbtice bola neurochirurgický riešená, implantovali jej pevnú náhradu disku, ktorá má optimálne postavenie s minimálnymi známkami fúzie. Tŕpnutie v horných končatinách pretrváva aj po operačnom zákroku, čo dokladuje kontrolné EMG vyšetrenie. Udávané ťažkosti vychádzajúce z driekovej chrbtice sú na podklade degeneratívnych zmien so sekundárnou stenotizáciou, ktoré nie sú indikované k operačnému zákroku, lebo sú viac segmentálne pri ťažkej obezite. Neustupujúce bolesti krčnej chrbtice vyžarujúce do h orných končatín bolo dôvodom opakovaného komplexného vyšetrenia s nálezom tumoru v oblasti C1. Neurochirurgický stav bol riešený v júni 2019. Po operácii pre silné bolesti bola dvakrát ústavne liečená, bez zistenia klinických príznakov radikulopathie. Od r. 2014 je v liečbe psychiatra pre špecifické poruchy osobnosti bez potreby hospitalizácie. Porucha dynamiky celej chrbtice sa pomaly zhoršuje v súvislosti s degeneratívnym procesom a nadváhou. Pridružené ochorenie je bronchiálna astma s poruchou priechodnosti v periférnych dýchacích cestách. Opakovaný operačný zákrok krčnej oblasti chrbtice s dobrým efektom bez radikulopathie podmieňuje naďalej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %, čo je horná hranica rozpätia a s navýšením o 10 % za ostatné ochorenia.
14. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom dňa 02. 10. 2019, ktorý opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne a ponechal mieru poklesu 55 %, preskúmal predložené vyšetrenia neurochirurgické a algeziologické, tieto však nemali vplyv na stanovenú mieru poklesu.
15. Druhostupňový posudkový lekár v Nitre dňa 04. 12. 2019, ktorý sa oboznámil s vyššie uvedenými lekárskymi nálezmi ako aj vlastným vyšetrením posudkového lekára mal za preukázané, že u žalobkyni je rozhodujúcim zdravotným postihnutím je porucha chrbtice. Po dvoch operáciách v oblasti krčnej chrbtice trvá mierna porucha hybnosti, nie sú prítomné žiadne známky radikulopathie. V oblasti bedrovej časti je prítomná tiet mierna porucha hybnosti. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 45 %, čo je horná hranica rozpätia. Na ostatné zdravotné poruchy je základná miera zvýšená o 10 %, na výslednú mieru poklesu 55 % a ktorá zodpovedá súčasnému zdravotnému stavu.
16. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 17. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne je zhoršený na úroveň invalidity, s mierou poklesu 55 %. 18. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 19. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovanej orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. 20. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o zvýšenie invalidného dôchodku, s poukazom
na správu z hospitalizácie, ktorá bola uskutočnená v čase od 27. 02. 2020 do 06. 03. 2020, teda už po vydaní rozhodnutia žalovanou. 21. Čo sa týka žiadosti o vykonanie znaleckého dokazovania, súd má za to, že vo veciach sociálneho poistenia v zmysle § 153 je posudzovanie zdravotného stavu a určovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zverené posudkovým lekárom a v danom prípade neboli zistené diskrepancie ohľadne záverov posudkových lekárov ako aj záverov lekárskych správ. Z tohto dôvodu správny súd tohto dokazovania upustil.
22. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).