Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: P. O., bytom G., M. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, so sídlom Nitra, Farská 12, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 01. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 01. 2020 podľa o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zvýšení invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 09. 2019 potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 09. 2019 rozhodol o zvýšení invalidného dôchodku tak, že zamietol žiadosť žalobkyne, pretože podľa posudku posudkového lekára pobočky Nitra, zo dňa 28. 08. 2019, je naďalej invalidná podľa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na svoj zhoršujúci zdravotný stav a žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu, predložila nové lekárske nálezy - neurochirurgické zo dňa 03. 09. 2019, algeziologické z 12. 08. 2019.

4. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 04. 12. 2018, ktorý sa oboznámil s lekárskymi nálezmi ako aj vlastným vyšetrením ako aj pripojenými lekárskymi nálezmi, pripojenými k odvolaniu a konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je porucha chrbtice. Po dvoch operáciách v oblasti krčnej chrbtice trvá mierna porucha hybnosti, nie sú prítomné žiadne známky radikulopathie v oblasti bedrovej časti, je prítomná tiež miery porucha hybnosti. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 45 %, čo je horná hranica rozpätia, na ostatné zdravotné poruchy je základná miera zvýšená o 10 %, na výslednú mieru 55 %, čo zodpovedá

súčasnému zdravotnému stavu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil stav po operáciách v oblasti krčnej chrbtice pre herniu disku v r. 2010 ameningeom v r. 2019, bez prejavov radikulopathie podľa kapt. XV. odd. E položka 4 písm. b/ prílohy č. 4 k , ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Za iné zdravotné postihnutia, a to bronchiálnu astmu perzistujúcu, za stav po astroskopickej operácii pravého ramena, historionsku poruchu osobnosti s nadstavbou a obezitu ťažkého stupňa zvýšil percentuálnu mieru o 10 %, na celkovú mieru 55 %, ktorá zodpovedá jej súčasnému zdravotnému stavu.

Žalobkyňa môže vykonávať práce bez väčšej fyzickej námahy, dvíhania bremien, jednoduché manuálne práce, v prostredí bez inhalátov.

5. Podľa lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,

dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o zvýšenie invalidného dôchodku.

III.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej namietala postup správneho orgánu a posudkového lekára, ktorý nesprávne posúdil jej zdravotný stav po stránke odbornej a následne aj po stránke právnej. Žiadala vypracovať kontrolný znalecký posudok ohľadom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, s ohľadom na všetky diagnózy, ktorými trpí. Poukazovala aj na tú skutočnosť, že posudkový lekár žalovanej je jej zamestnancom, a preto nemôže vykonať nestranné a objektívne posúdenie zdravotného stavu. Ďalej v žalobe uvádzala, že od 27. 02. 2020 do 06. 03. 2020 bola hospitalizovaná na neurologickej klinike Fakultnej nemocnici Nitra, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa trpí pokročilou deformujúcou spondylartrozou aj v segmentoch L3/4 bilat. a L5/S1 vľavo a z tejto správy vyplýva, že trpí dlhoročnou poruchou statokynetiky, v dôsledku čoho bola zistená aj zhoršujúca sa chôdza. Častejšie hospitalizácie preukazujú, že dochádza k neustálemu zhoršujúcemu zdravotnému stavu. Reziduálnosť nálezov je zrejmá zo všetkých lekárskych správ, a tieto nálezy majú len zhoršujúci charakter. Podľa jej názoru mal byť posúdený jej zdravotný stav podľa kapt. XV., odd. E, položka 4, písm. c/, kde je rozpätie miery poklesu 70-80 %. Žiadala napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

IV.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 07. 2020 poukázala na to, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený, považuje žalovaná za neodôvodnené, vyvolané len s jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

Činnosť posudkových lekárov žalovanej spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia a doloženej jej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

Žalovaná ďalej udáva, že posudzovanie nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálneho poistenia zverené v § 153 zákona o sociálnom poistení posudkovým lekárom žalovanej. Námietky považuje žalovaná za nedôvodné a žiada, aby súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

V.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal na pojednávaní a podľa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. 9. Žalobkyňa trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Namietala, že jej posudkový lekár nezvýšil percentuálnu mieru, nezaoberal sa nádorom na chrbtici, pretože je nezhubný, ktorý bol operovaný dňa 13. 06. 2019. Jej zdravotný stav sa zhoršil, o čom predložila súdu správu z Neurologickej kliniky v Nitre, kde bola hospitalizovaná od 27. 02. 2020 do 06. 02. 2020. Predbežne sa má podrobiť operačnému zákroku, ktorý má prekonzultovaný v nemocnici v Ružomberku, termín ešte nie je určený. Má problémy s chôdzou, tŕpnu jej nohy, pri chôdzi používa chodítko, resp. paličku. Tento jej zdravotný stav jej nepriaznivo vplýva na psychiku, bola už na vyšetrení aj u psychiatra. 10. Zástupca žalobkyni žiadal aby súd stanovil vo veci znalca, ktorý by nestranne posúdil zdravotný stav žalobkyne a predložil súdu záver konzultantky Úradu pre zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyjadrila k zdravotnému stavu žalobkyne. 11. Zástupca žalovanej uviedol, že posúdenie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske znalosti. V tomto smere je dokazovanie zákon o sociálnom poistení zverené posudkovým lekárom. V konkrétnom konaní sa posudkoví lekári zaoberali všetkými lekárskymi nálezmi žalobkyne, ktoré

predložila posudkovým lekárom, ktorí konštatovali, že je naďalej invalidná s mierou poklesu 55%. Čo sa týka nových lekárskych nálezov, ktoré predložila žalobkyňa súdu zástupkyňa poukázal na to, že je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu a v prípade ak sa odvtedy zhoršil zdravotný stav žalobkyne, ktorý je preukázaný lekárskym nálezom, môže si požiadať opätovne o prehodnotenie zdravotného stavu. V plnom rozsahu sa pridržiavala písomného vyjadrenia a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 13. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 14. 08. 2019 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 28. 08. 2019, ktorý ponechal percentuálnu mieru na 55 %, pretože samotným vyšetrením žalobkyne ako aj z predložených lekárskych nálezov zistil, že žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa po stavoch po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek v oblasti krčnej chrbtice s nálezom benígneho tumoru, v r. 2010, pre narastajúce ťažkosti vychádzajúce z krčnej chrbtice bola neurochirurgický riešená, implantovali jej pevnú náhradu disku, ktorá má optimálne postavenie s minimálnymi známkami fúzie. Tŕpnutie v horných končatinách pretrváva aj po operačnom zákroku, čo dokladuje kontrolné EMG vyšetrenie. Udávané ťažkosti vychádzajúce z driekovej chrbtice sú na podklade degeneratívnych zmien so sekundárnou stenotizáciou, ktoré nie sú indikované k operačnému zákroku, lebo sú viac segmentálne pri ťažkej obezite. Neustupujúce bolesti krčnej chrbtice vyžarujúce do h orných končatín bolo dôvodom opakovaného komplexného vyšetrenia s nálezom tumoru v oblasti C1. Neurochirurgický stav bol riešený v júni 2019. Po operácii pre silné bolesti bola dvakrát ústavne liečená, bez zistenia klinických príznakov radikulopathie. Od r. 2014 je v liečbe psychiatra pre špecifické poruchy osobnosti bez potreby hospitalizácie. Porucha dynamiky celej chrbtice sa pomaly zhoršuje v súvislosti s degeneratívnym procesom a nadváhou. Pridružené ochorenie je bronchiálna astma s poruchou priechodnosti v periférnych dýchacích cestách. Opakovaný operačný zákrok krčnej oblasti chrbtice s dobrým efektom bez radikulopathie podmieňuje naďalej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %, čo je horná hranica rozpätia a s navýšením o 10 % za ostatné ochorenia.

14. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom dňa 02. 10. 2019, ktorý opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne a ponechal mieru poklesu 55 %, preskúmal predložené vyšetrenia neurochirurgické a algeziologické, tieto však nemali vplyv na stanovenú mieru poklesu.

15. Druhostupňový posudkový lekár v Nitre dňa 04. 12. 2019, ktorý sa oboznámil s vyššie uvedenými lekárskymi nálezmi ako aj vlastným vyšetrením posudkového lekára mal za preukázané, že u žalobkyni je rozhodujúcim zdravotným postihnutím je porucha chrbtice. Po dvoch operáciách v oblasti krčnej chrbtice trvá mierna porucha hybnosti, nie sú prítomné žiadne známky radikulopathie. V oblasti bedrovej časti je prítomná tiet mierna porucha hybnosti. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 45 %, čo je horná hranica rozpätia. Na ostatné zdravotné poruchy je základná miera zvýšená o 10 %, na výslednú mieru poklesu 55 % a ktorá zodpovedá súčasnému zdravotnému stavu.

16. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 17. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne je zhoršený na úroveň invalidity, s mierou poklesu 55 %. 18. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 19. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovanej orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 20. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o zvýšenie invalidného dôchodku, s poukazom

na správu z hospitalizácie, ktorá bola uskutočnená v čase od 27. 02. 2020 do 06. 03. 2020, teda už po vydaní rozhodnutia žalovanou. 21. Čo sa týka žiadosti o vykonanie znaleckého dokazovania, súd má za to, že vo veciach sociálneho poistenia v zmysle § 153 je posudzovanie zdravotného stavu a určovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zverené posudkovým lekárom a v danom prípade neboli zistené diskrepancie ohľadne záverov posudkových lekárov ako aj záverov lekárskych správ. Z tohto dôvodu správny súd tohto dokazovania upustil.

22. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).