Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ca/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166 právne zastúpený Mgr. Peter Kubovič, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Biely kríž 3, 831 02 Bratislava proti žalovanému: ProZeta s.r.o. so sídlom Budatínska 23, 851 06 Bratislava, IČO: 36739499 v konaní o zaplatenie 1.040,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.040,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.040,- eur odo dňa 01.01.2020 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.040,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu neoprávneného zásahu do autorských práv v období od 01.01.2018 do 31.12.2018, keď žalovaný v roku 2018 ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia Hotel Modena kategória 3* na adrese Vlčie Hrdlo 1/A, Bratislava realizoval verejný prenos prostredníctvom 40 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách uvedeného ubytovacieho zariadenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.k. MK-1587/2016-232/10421 vydaného dňa 18.08.2016 má postavenie organizácie kolektívnej správy, ktorá zastupuje nositeľov práv pri použití ich diel v zmysle § 144 ods. 1 Autorského zákonníka. Žalobca v zmysle Oprávnenia vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia a v zmysle Oprávnenia písm. o) vykonáva žalobca kolektívnu správu v odbore použitie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. Žalovaný bol v roku 2018 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Modena, na adrese Vlčie Hrdlo 1/A, Bratislava, ktoré je zaradené do kategórie hotel 3*. V roku 2018 žalovaný realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos prostredníctvom 40 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď verejný prenos technickými prostriedkami realizoval bez súhlasu autorov. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytuje zákazníkom ubytovacie služby, v izbách určených pre hostí poskytuje zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená, že v izbách sú umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby ubytovaní hostia tieto mohli používať na účely, na ktoré sú určené, teda

na sledovanie televíznych programov. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytnutie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacieho zariadenia považuje za verejný prenos diel čo znamená, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, tak týmto samotným dochádza k verejnému prenosu. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA sp. zn. C-306/05, v ktorom okrem iného Súdny dvor EÚ uviedol, že poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos. V rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.03.2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku sp. zn. C-162/10 Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos. V uznesení Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18.03.2010 vo veci Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustokon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi Xenocheaki kai Touristiki Etairai Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu uskutočňuje na základe tejto samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy o.i. aj na použitie diel „verejný prenos diela v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technického zariadenia“. Je teda zrejmé, že bolo povinnosťou žalovaného disponovať pri použití žalobcom spravovaných diel (diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia) verejným prenosom technickými prostriedkami súhlasom autorov, získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom. Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný získal súhlasy organizácii SOZA a SLOVGRAM na používanie diel verejným prenosom. Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Slovenský ochranný zväz autorský - SOZA vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov k hudobným dielam a SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Žalovaný však nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia t.j. diela režisérov, prekladateľov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov (animované diela), choreografov, autorov literárnych predlôh atď. Žalobca zastupuje v rámci svojej činnosti autorov audiovizuálnych diel (režisérov, autorov dialógov, autora scenára audiovizuálnych diel), autorov literárnych diel, dramatických diel, hudobnodramatických, choreografických a pantomimických diel, autorov výtvarných diel, fotografií a úžitkového umenia, architektonických diel, pričom zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení aj zahraničných autorov. Žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznam nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2018 zastupoval žalobca na základe zmlúv o zastupovaní 2.714 slovenských nositeľov práv, zoznam ktorých pripojil a uviedol, že so všetkými nositeľmi práv uzatvára rovnaké typizované zmluvy o zastupovaní, ktoré sú na www stránke žalobcu dostupné. Žalobca v zmysle § 79 Autorského zákona udeľuje súhlas na používanie všetkých diel verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých autorov a nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Je teda nesporné, že žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany verejným prenosom technickými prostriedkami, ktorú neuzatvoril. Žalovaný teda nezískal súhlas autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami a dopúšťal sa neoprávneného používania autorských diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv resp. žalobcu ako ich zástupcu. Žalobca poukázal na ustanovenie písmeno i) a písmeno d) 5 Z.z. Autorského zákona a na ustanovenie a . Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať

povinnosť používateľa mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu. Vykonanie dokazovania preukázaním použitia jednotlivých konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku 2018 je nereálne a objektívne nemožné. Práve v súvislosti s cieľom zabezpečenia ochrany práv autorov bol zavedený inštitút kolektívnej správy, rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a osobitná právna úprava nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a právna úprava výšky bezdôvodného obohatenia v prípade neoprávnených zásahov do autorských práv. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení, keď žalovaný realizoval verejný prenos bez súhlasu autorov. Žalobca poukázal na znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Výška žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja od zvyčajnej odmeny, to znamená, že je potrebné skúmať za akú odmenu zvyčajne v čase kedy došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv, žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Žalobca v roku 2018 uzatvoril celkovo 747 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy odmena bola dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia povinnosti. Z predložených zmlúv (rozšírené hromadné licenčné zmluvy uzatvorené žalobcom v roku 2018, ktorými poskytol licencie na ďalší verejný prenos) je nesporné, že žalobca uzatváral s používateľmi rozšírené hromadné licenčné zmluvy, v ktorých bola licenčná odmena dohodnutá podľa Sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 01.01.2017. Zvyčajná odmena predstavuje minimálnu výšku bezdôvodného obohatenia. Pri určení výšky zvyčajnej licenčnej odmeny žalobca vychádzal z preukázanej zvyčajnej licenčnej odmeny a z počtu technických zariadení umiestnených v ubytovacom zariadení žalovaného. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 je vo výške 1.040,00 eur, keď zvyčajná licenčná odmena v súlade so Sadzobníkom licenčných odmien (za 1 rok) je za zvukovoobrazové zariadenie umiestnené na izbách - hotel 3* v sume 26,00 eur, a teda pri počte zvukovoobrazových zariadení na izbách v počte 40 ks zvyčajná licenčná odmena predstavuje sumu 1.040,- eur. Žalobca opakovane žalovaného vyzýval k uzatvoreniu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, ponúkal možnosť uzatvoriť dohodu o urovnaní a vyzýval ho na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale žalovaný žalobcovi bezdôvodné obohatenie dobrovoľne nevydal.

2. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -42 zo dňa 8. apríla 2020 vyzval žalovaného podľa , aby sa v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadril k pripojenej žalobe, vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, ak uplatnený nárok v celom rozsahu alebo čiastočne neuznáva, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd podľa vyzval žalovaného, aby si v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zvolil na svoje zastupovanie v konaní advokáta a predložil súdu v tej istej lehote plnomocenstvo oprávňujúce advokáta na jeho zastupovanie v konaní s tým, že v prípade, že v stanovenej lehote si žalovaný advokáta nezvolí, na jeho úkony sa neprihliadne. Súd zároveň žalovaného poučil, že v prípade ak si žalovaný bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť v určenej lehote sa vyjadriť k žalobe, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ( ). 2.1. Uznesenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 06.08.2020.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe v súdom určenej lehote a ani do dňa rozhodnutia súdu písomne nevyjadril, a teda povinnosť uloženú mu uznesením si nesplnil.

4. Podľa pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

Podľa súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

Podľa odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 07.12.2020 bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu od dňa 30.10.2020 do 14.11.2020 Žiadna zo strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.

6. Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.040,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.040,- eur odo dňa 01.01.2020 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoju povinnosť bez vážneho dôvodu, keď sa písomne nevyjadril v určenej lehote 30 dní k žalobe, a teda neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to i napriek tomu, že uznesením č.k. -42 zo dňa 8. apríla 2020, ktoré bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 06.08.2020, bol žalovaný poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.

7. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia ( písmeno b ). Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , môže podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať ( ). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v

návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti). Proti výroku II. tohto rozsudku o nároku na náhradu trov konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).