Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-90-2016.pdf
PDF · 97.8 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/90/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobcu W. V., narodeného XX.XX.XXXX, bývajúceho v J., C. 2, zastúpeného JUDr. Tomášom Baulovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kupeckého 4, proti žalovanej AT Car SK, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 5, IČO: 35 973 064, zastúpenej ORLIK advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Jablonovom, Jablonové 722, IČO: 52 190 439 , o zaplatenie 1.792,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.792,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 908,85 eura od 16.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 883,95 eura od 19.09.2015 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 16.06.2016 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.792,80 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že od roku 2008 vykonával v prospech žalovanej služby súvisiace s prevádzkovaním kancelárie žalovanej na letisku v Košiciach zriadenej za účelom prenajímania osobných motorových vozidiel. Poskytovanie služieb spočívalo v sprostredkovaní a uzatváraní nájomných zmlúv, odovzdávaní a preberaní prenajatých vozidiel, ako aj v ďalšej starostlivosti o vozidlá. Predmetné služby pre žalovanú poskytoval aj v mesiacoch júl a august 2015 (v žalobe nesprávne uvedené august a september 2015 - poznámka súdu). Za poskytnuté služby vystavil žalovanej faktúru č. 092015 znejúcu na sumu 908,85 eura, splatnú 15.08.2015 a faktúru č. 102015 znejúcu na sumu 883,95 eura, splatnú 18.09.2015. Žalovaná tieto faktúry neuhradila, a preto je s týmito peňažnými plneniami v omeškaní od 16.08.2015 a 19.09.2015. Uplatnil si teda aj úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžných súm a počítaný odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr. Zároveň si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca súdu faktúru č. 092015 a faktúru č. 102015.
2. K žalobe žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním doručeným súdu 04.04.2017, v ktorom uviedla, že strany sporu uzavreli 01.07.2008 zmluvu o poskytovaní služieb (ďalej aj „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanej služby vodiča - mechanika. Poukázala na článok II bod I. zmluvy, z ktorého je zrejmé, že nárok žalobcovi na odmenu 3,32 eura / hod. brutto vznikne len ak žalovanej poskytne služby dohodnuté v článku I. bod I. zmluvy. Zdôraznila, že žalobca v mesiaci júl 2015 a v mesiaci august 2015 žiadne služby žalovanej neposkytol, hoci bol na poskytnutie služieb opakovane zo strany žalovanej vyzývaný. Žalovaná preto 25.08.2015 ukončila so žalobcom spoluprácu. Rozpis odpracovaných hodín od 01.07.2015 do 31.07.2015 a od 01.08.2015 do 25.08.2015 nezodpovedá
skutočnosti. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce poskytnutie služieb, neuniesol preto dôkazné bremeno. Žalobu navrhla na základe uvedeného zamietnuť. K vyjadreniu priložila Zmluvu z 01.07.2008 a faktúry č. 092015 a 102015.
3. K vyjadreniu žalovanej žalobca predložil podaním doručeným súdu 02.05.2019 výpisy z interného systému žalovanej, ktoré preukazujú výkon prác žalobcu pre žalovanú v mesiaci júl 2015. V podaní doručenom súdu 16.05.2019 žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že v sporných mesiacoch pre ňu nevykonával žiadne služby, a že bol na ich poskytovanie opakovane vyzývaný. Po vykonaných úkonoch vždy vyúčtoval tie služby, ktoré vykonal, a ktoré zaznamenal v rozpisoch tvoriacich prílohu faktúr. Poskytovanie služieb preukazujú výpisy z interného počítačového programu žalovanej. Doplnil, že v rámci poskytovania služieb mu bola sprístupnená prevádzková miestnosť žalovanej na letisku v Košiciach, ktorá bola okrem iného vybavená počítačovou technikou, v ktorej bol nainštalovaný program, prostredníctvom ktorého sa evidovali objednávky. Tieto objednávky obsahovali údaje o vytvorených rezerváciách, uzatvorených zmluvách o nájme vozidla, odovzdaní a vrátení prenajatých vozidiel. Systém obsahoval aj záznamy o interných úkonoch spočívajúcich v servisných činnostiach vozidiel, či transferoch medzi prevádzkami žalovanej. O jednotlivých operáciách sa v programe zaznamenávali aj údaje o tom, kto tieto úkony vykonal. Samotný proces prenájmu prebiehal tak, že pokiaľ nebola rezervácia vytvorená prostredníctvom online formulára, rezerváciu zaevidoval žalobca, prípadne iná osoba. Keďže rezerváciu bolo možné vykonať len prostredníctvom programu, bol žalobca nútený byť denne osobne prítomný v prevádzkovej miestnosti žalovanej, aby tieto rezervácie vedel vybaviť, a to aj v prípade telefonickej rezervácie. Žalobca vybavoval všetky rezervácie, ktoré smerovali na prevádzku v Košiciach. Následne, ak bolo vozidlo k dispozícii, žalobca pripravil zmluvy a vykonal administratívnu prácu s tým súvisiacu. Skontroloval pripravenosť vozidla, ktoré pristavil na miesto požadované klientom. Na danom mieste počkal na klienta a poučil ho o práva a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o nájme vozidla. Po podpise zmluvy sa vrátil na prevádzku žalovanej. Po tom, čo uplynula doba nájmu vozidla sa dostavil na miesto vrátenia vozidla, vozidlo skontroloval, prevzal ho a s klientom spísal preberací protokol, ktorý vopred pripravil. Po týchto úkonoch vozidlo pripravil na ďalší prenájom t. j. vyčistil interiér a exteriér vozidla a prípadne vozidlo dotankoval. V súvislosti s prenájmom jedného vozidla vykonal žalobca pre žalovanú približne 1 a pol hodiny práce, pričom do tejto doby nie je zarátaný čas potrebný na prepravu do miesta odovzdania a späť. Žalobca na pokyn žalovanej zabezpečoval aj transfer vozidiel medzi jednotlivými prevádzkami žalovanej, ako aj technickú stránku prevádzky vozidiel žalovanej. K vyjadreniu priložil výpisy z interného systému žalovanej.
4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vyjadrenie žalobcu (bod 3. tohto rozsudku) bolo doručené po uplynutí lehoty podľa § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), a preto navrhla na toto vyjadrenie neprihliadnuť a žalobu zamietnuť.
5. Okresný súd Bratislava I nariadil v spore pojednávanie na 12.11.2020. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojich tvrdeniach. Žalobca v rámci výsluchu súdu uviedol, že pre žalovanú pracoval od roku 2008, pričom opísal obsah poskytovaných služieb. Za poskytnuté služby sa počítali hodiny, ktoré sa následne vyfakturovali. Základ bol určený podľa prevádzkovej doby a k tomu sa pripočítavali hodiny za ďalšie úkony. Žalobca súd oboznámil s približným trvaním jednotlivých úkonov, ktoré vykonával pre žalovanú. K spôsobu vyúčtovania služieb uviedol, že tento sa nemenil, teda vyúčtovanie za mesiace júl a august 2015 bolo rovnaké ako v predošlých mesiacoch. Vyúčtované hodiny sa násobili hodinovou sadzbou a následne bola vyplatená peňažná suma. Ku kontrasignácii vyúčtovaných hodín uviedol, že vyúčtované hodiny neboli podpisované protistranou, bola len poslaná faktúra. Ak bola nejaká chyba vo vyúčtovaných hodinách zamestnanec žalovanej o nej e-mailom informoval žalobcu, pričom tento zamestnanec vychádzal z interného systému žalovanej. Upriamil pozornosť aj na to, že žalovaná síce tvrdila, že žalobca nevykonával pre ňu žiadnu činnosť v sporných mesiacoch, ale nepoprela listinné dôkazy z jej interného systému, ktoré vykonávanie činnosti potvrdzujú.
6. Žalovaná sa pridržala argumentácie obsiahnutej v písomných podaniach. Zotrvala na tvrdení, že žalobca žalovanej žiadne služby neposkytol. Rozpis rozpracovaných hodín nebol odsúhlasený, je podpísaný len žalobcom a absentuje podpis žalovanej. Žalobca neuniesol pokiaľ ide o jeho tvrdenia dôkazné bremeno. K predloženým listinným dôkazom uviedla, že tieto boli získané z informačného systému spôsobom, že žalobca sa do systému prihlásil zneužitím prihlasovacích údajov inej osoby. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že listinné dôkazy boli získané v auguste, keď sa nevyplácala faktúra za mesiac júl (bližšie 18 minúta a 26 sekunda zvukového záznamu).
7. Súd na pojednávaní stranám sporu oznámil, že konanie koncentrovať nebude. Je len na úvahe súdu, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo príjme procesnú sankciu a na úkon neprihliadne.
8. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je okolnosť, či žalobca vykonával v mesiacoch júl a august 2015 činnosť pre žalovanú a v prípade kladného vyriešenia tejto otázky je sporný rozsah vykonávanej činnosti, t. j. počet hodín. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a preto sa považujú podľa § 151 ods. 1 C. s. p. za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 6. opätovne opakovať.
9. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
10. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania bola v danom spore (prvé dni omeškania 16.08.2015, resp. 19.09.2015) vo výške 0,05 %. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
13. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Na úvod súd uvádza, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedka R., pretože tento hoci pracoval so žalobcom na jednej prevádzke sa mal vyjadriť k obsahovej náplni práce žalobcu. Z popisu práce by potom vyplýval aj rozsah práce žalobcu, teda trvanie jednotlivých úkonov. Súd stranám sporu na pojednávaní uviedol, že z listinných dôkazov vyplýva poskytovanie služieb v spornom období. Rozsah poskytovaných služieb v hodinách by bol len približný. Nevykonaný bol aj dôkaz prílohami k faktúram za predchádzajúce obdobie, ktoré mal súd vyžiadať od žalovanej, pretože by preukázali len rozsah poskytovaných služieb v minulosti a neodstránili by spornosť v prejednávanej veci a rozsah poskytovaných prác je v každom období odlišný. Rovnako nevykonaný bol aj dôkaz listinami, ktoré mali byť vyžiadané od žalovanej, a ktoré by preukázali poskytovanie služieb, pretože tieto listiny sú obsahom spisu. Napokon nemožno vykonať návrh žalobcu na dokazovanie zoznamom osôb vykonávajúcich činnosť pre žalovaného na prevádzke v Košiciach, pretože žalobca neuviedol žiadnu takúto osobu.
16. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Medzi stranami sporu bola 01.07.2008 uzavretá zmluva o poskytovaní služieb. Podľa článku I. bod I. zmluvy sa žalobca zaviazal, že žalovanej bude poskytovať službu vodič - mechanik, miestom výkonu práce bude mesto Košice, resp. podľa potreby žalovanej. Mzdové podmienky sú upravené v článku II bod I. zmluvy tak, že žalobcovi za vykonanú prácu prislúcha odmena v sume 3,32 eura za hodinu brutto. Súd vychádzajúc z obsahu zmluvy
túto posúdil ako nepomenovanú zmluvu, ktorú strany sporu uzavreli v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
17. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobca pre žalovanú vykonával prácu v období mesiacov jún a august 2015. Obsahovú náplň práce žalobcu bližšie popísanú v bode 3. tohto rozsudku žalovaná nespochybňovala ani vo svojich vyjadreniach a ani na pojednávaní. Žalobca tvrdil, že pre žalovanú prácu v sporných mesiacoch vykonával, čo žalovaná rozporovala a poukázala na to, že žalobcu na dodávanie služieb v zmysle zmluvy vyzývala, čo naopak poprel žalobca. Žalovaná ale súdu nepredložila jedinú výzvu, ktorou by žalobcu na poskytovanie služieb vyzývala. Žalobca výkon práce preukazoval veľkým množstvom listinných dôkazov, ktoré boli získané z informačného systému žalovanej. Pôvod týchto listín potvrdila aj žalovaná a ich pravosť nespochybňovala. Keďže ide o listiny získané z informačného systému žalovanej tieto jednoznačne preukazujú, že žalobca, ako osoba, ktorá tieto údaje do systému zapisovala (túto činnosť žalobcu žalovaná nerozporovala - teda je nesporná), je v listinách uvedený buď v pravej dolnej časti týchto dokumentov ako „Budget´s signature“ (listiny „Budget“ Vypůjční smlouva / Rental Agreement č. l. 155 - 204) alebo v ľavej dolnej časti pri informácii „poslední změna“ (listiny „Detail rezervace“ č. l. 39 - 137 a č. l. 205 - 307). Jednotlivé listinné dôkazy obsahujú aj dátum požičania motorového vozidla a dátum jeho vrátenia, resp. dátum vytvorenia a dátum zmeny rezervácií. Tieto dátumy sú z obdobia mesiacov júl a august 2015. Z jednotlivých listín tak vyplýva, že žalobca vykonával pre žalobkyňu služby v sporných mesiacoch júl a august 2015, keď pracoval so systémom žalovanej a evidoval doňho jednotlivé zmluvy. Súd zvolil toto zjednodušené konštatovanie pred vypisovaním dátumov z každej jednej v spise založenej listiny, ktorých je viac ako 200. Nepreukázalo sa tak tvrdenie žalovanej, že žalobca nevykonával v sporných mesiacoch žiadnu prácu a zároveň nebolo potrebné vyžiadavať za týmto účelom od žalovanej ďalšie listiny (bod 15. tohto rozsudku).
18. Súd sa ale osobitne venoval tvrdeniu žalovanej o spôsobe získania týchto listín s poukazom na § 187 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Žalovaná tvrdila, že všetky tieto listiny boli získané tak, že žalobca zneužil prístupové údaje inej osoby, aby sa k týmto listinám dostal, pretože on sám mal prístup zablokovaný, keďže 25.08.2015 bola so žalobcom ukončená spolupráca. V tomto smere nebolo vykonané dokazovanie, teda pravdivosť tohto tvrdenia nebola verifikovaná a žalovaná takýto dôkaz ani vykonať nenavrhla. Rovnako nenavrhla tieto listiny ako dôkaz nepripustiť. Súd však považuje za nevyhnutné uviesť nasledovné. Zásadne platí, že nemožno automaticky vylúčiť použitie nezákonne získaného dôkazu, pretože na tento postup nie je opora v zákone. Nezákonne získaný dôkaz je dôkazom neprípustným, ak súd rozhodne o nepripustení nezákonne získaného dôkazu. Súd vychádzal z práva na spravodlivé súdne konanie tak, aby konanie bolo spravodlivé, t. j. aby bol správne zistený skutkový stav, ktorý je základom vecne správneho rozhodnutia. Keďže súd zamietol návrh na výsluch svedkaXX.XX.XXXX J., ktorý mal pracovať so žalobcom pre žalovanú a iný dôkaz nebol v tomto smere navrhnutý, stala sa povinnosť žalobcu uniesť dôkazné bremeno podmienená vykonaním listinných dôkazov z informačného systému žalovanej. Ak teda žalobca použil tieto listinné dôkazy, ktoré jednoznačne výkon práce pre žalovanú potvrdzujú, prispel tým k objasneniu skutkového stavu. Za daných okolností je potom právo na spravodlivé súdne konanie v intenciách riadneho zistenia skutkové stavu silnejšie ako právo žalovanej na ochranu dát v počítačovom systéme, s ktorým sám žalobca do 25.08.2015 pracoval a evidoval v ňom jednotlivé zmluvy. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaná nenavrhla na listinné dôkazy neprihliadať a v tomto smere vykonať dokazovanie, resp. počas celého súdneho sporu nepredložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keďže žalobca na pojednávaní uviedol získanie listín v auguste 2015 (bod 6. tohto rozsudku).
19. Keďže výkon práce bol spoľahlivo preukázaný súd následne posúdil rozsah práce. Žalobca za vykonané služby fakturoval žalovanej vo faktúre č. 092015 sumu 908,85 eura za 273,75 hodín a vo faktúre č. 102015 sumu 883,95 eura za 266,25 hodín, t. j. celkovo 1.792,80 eura za 540 hodín práce a poskytovania služieb (hodina za 3,32 eura). Zo zmluvy pritom nevyplýva akákoľvek ďalšia potreba schvaľovania a podpisovania rozsahu odpracovaných hodín pre žalovanú. Tvrdenia strán sporu sa rozchádzali a pokiaľ žalobca tvrdil, že rozsah prác nebol schvaľovaný ani kontrasignovaný a faktúry sa zasielali žalovanej, žalovaná tvrdila potrebu odsúhlasenia rozsahu prác a poukázala na absenciu podpisu žalovanej na faktúrach. Žalobca k tomuto dodal, že len v prípade nezrovnalosti bol kontaktovaný zamestnancom žalovanej, pričom zamestnanec žalovanej vychádzal z interného informačného systému žalovanej. Súd je toho názoru, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovanej, že žalobca musí preukázať rozsah odpracovaných hodín. Rozsah 560 hodín nie je možné preukázať do hodiny resp. minúty
žiadnym dôkazným prostriedkom, teda zásada preukázania tvrdení je len ťažko naplniteľná. Nebolo by ani účelné vyžiadať od žalovanej stovky listín (bod 15. tohto rozsudku), pretože tieto len potvrdia, že žalobca skutočne pre žalovanú prácu vykonával. Nepotvrdia rozsah odpracovaných hodín, pretože práca žalobcu pre žalovanú nespočívala len v zadávaní zmlúv do jej interného systému (bod 3. tohto rozsudku), ale aj vo vykonávaní ďalších činností t. j. servise a pripravovaní motorových vozidiel, transfere vozidiel a pod. Súd zdôrazňuje, že obsahová náplň práce nebola žalovanou počas sporu spochybnená. Uvedené platí o to viac, že od poskytnutia prác / služieb uplynulo viac ako 5 rokov. Súd preto vychádzal zo záveru, že ak žalobca žalovanej vyfakturoval sumu 1.792,80 eura za 540 hodín (čo preukázal priloženými faktúrami, ktoré boli preukázateľne žalovanej doručené, keďže ich súdu predložila aj žalovaná), bolo povinnosťou žalovanej túto sumu žalobcovi zaplatiť. Žalovaná mohla rozsah práce žalobcu spochybniť predložením dôkazov preukazujúcich potrebu schvaľovania faktúr, prípadne e-mailom zamestnanca žalovanej o nesúlade vyúčtovaných hodín s realitou, pretože z týchto tvrdení vyvodzuje priaznivé dôsledky žalovaná. Predsa žalovaná má prístup do vlastného informačného systému, z ktorého vie rozsah odpracovaných hodín preveriť a pokiaľ žalovaná v tomto smere nepredložila súdu jediný dôkaz neuniesla dôkazné bremeno. Opačný postup by neúmerne zaťažil dôkazným bremenom žalobcu, pričom žalovaná by len tvrdila neexistenciu jednotlivých okolností. Neplatí preto, že dokazovať skutočnosti v spore má len žalobca, ktorý podľa žalovanej musí bezvýnimočne preukázať výkon práce pre žalovanú v rozsahu 560 hodín v mesiacoch júl a august 2015.
20. V danom spore bolo preto nepochybne preukázané, že žalobca vykonával pre žalovanú práce v mesiacoch júl a august 2015 (bod 17. tohto rozsudku) a zároveň zo strany žalovanej nebol žiadnym spôsobom spochybnený rozsah vyúčtovaných hodín (bod 19. tohto rozsudku). Súd preto žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.792,80 eura (908,85 eura + 883,95 eura). Keďže súd vyhodnotil žalobu čo do istiny ako dôvodnú priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % (v súlade s bodom 12. tohto rozsudku) počítaný odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v jednotlivých faktúrach, t. j. zo sumy 908,85 eura od 16.08.2015 (deň splatnosti 15.08.2015) a zo sumy 883,95 od 19.09.2015 (deň splatnosti 18.09.2015). Zároveň súd žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, keďže bol uplatnený v súlade s právnymi predpismi citovanými v bodoch 11. a 12. tohto rozsudku. Na zaplatenie vyššie uvedeného zaviazal žalovanú, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.