Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/165/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S.H. P., A.. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: MartiA. P., A.. XX.XX.XXXX, W. N. X, W., zastúpená advokátskou kanceláriou Lányiová s.r.o., so sídlom Nám sv. Michala 11, Hlohovec a otca: F. P., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XX, W., zastúpený advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou so sídlom Advokátska kancelária Zelemová & Stankovianska, združenie, Heydukova 16, Bratislava o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje maloletú S. P., A.. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú S. P., A.. XX.XX.XXXX vo výške 280 € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením tohto rozsudku.

III. Zročné výživné za obdobie od 30.10.2019 do 15.01.2021 vo výške 2 100 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou S. P., A.. XX.XX.XXXX nasledovne:

" s výnimkou svatkou a školských prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú S. prevezme a odovzdá v určenom čase, v mieste bydliska matky.

Počas sviatkov a školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou S. nasledovne:

" počas letných školských prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod., a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod.,

" počas jarných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva SR pre W. O. v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 09.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod.,

" počas Veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.,

" počas vianočných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 09.00 hod do 25.12. do 09.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do 07.01. do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 09.00 hod.,

Miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky.

Matka je povinná maloletú S. P., A.. XX.XX.XXXX na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v stanovený čas.

V. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú S. P., A.. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jej majetok.

VI. Vo zvyšnej časti o výške výživného súd návrh matky zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2019 domáhala, aby súd na čas do rozvodu manželstva zveril maloletú S. do osobnej starostlivosti matke, s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia, otcovi súd uloží povinnosť platiť na dieťa výživné vo výške 370 € mesačne.

2. Návrh matka dôvodila tým, že rodičia sú manželmi avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Otec dieťaťa sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, od ktorej doby platí na dcéru výživné vo výške 150 € mesačne, čo nepostačuje na krytie potrieb dieťaťa. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba, jej príjem predstavuje cca 300 € mesačne. Nakoľko bola dcéra od narodenia často chorá, dohodli sa s manželom, že kým nenastúpi na II. stupeň základnej školy nebude sa svojej práci venovať naplno. Podnikať začala matka v novembri 2016, reálne však začala zarábať až v júli 2017. Otec dieťaťa pracuje pre štátny podnik D. F. X. X. H., kde dosahuje mesačný príjem 2 500 € netto. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

3. Mesačné výdaje na maloletú S. matka vyčíslila nasledovne:

" školské pomôcky, výlety - 20 € " strava - 150 € " oblečenie -70 € " obuv - 35€ " doplnky výživy - 20 € " kultúrne podujatia - 30 € " hygiena - 20 € " okuliare - 34 € " krúžok - jazda na koni - 50 € " športové oblečenie na krúžok - 30 € " vreckové - 20 € " mobilný telefón - 10 € " doučovanie matematika, SJ, AJ - 80 €

4. Matka má ďalšie mesačné výdaje spojené so splátkou hypotéky za byt - 184 €, orange + internet

- 25 €, platby spojené s užívaním bytu - 160 €, plyn - 5 €, RTVS - 4,80 €, pohonné hmoty - 100 €, úrazové poistenie maloletej - 170 € /rok, poistenie bytu - 55,38 €/rok, úrazové poistenie matky - 149,49 €, povinné zmluvné poistenie - 117,24 €/rok, havarijné poistenie 241,06 €/rok

5. Otec dieťaťa vo svojom písomnom stanovisku k návrhu uviedol, že pre nezhody v manželstve opustil spoločnú domácnosť v júni 2019, od ktorej doby sa k manželke nevrátil. Potvrdil, že s manželkou sa nevedia dohodnúť na starostlivosti o spoločnú dcéru, nakoľko matka pod rôznymi zámienkami marí styk otca s dcérou. Styk sa síce realizuje avšak nie v takom rozsahu, akoby si to otec želal. Dcéru nemal ani na jej narodeniny, ani na jej meniny, či Štedrý deň, Silvester alebo prázdniny. Na jednej strane matka tvrdí, že s dcéru môže byť, avšak ak si chce dohodnúť s matkou termín tak má ona s dcéru práve v ten deň iný program alebo tomu bráni iná prekážka. Zo správania matky jednoznačne vyplýva, že si neželá aby sa dieťa s otcom stretávalo a robí všetko preto, aby dieťa s otcom prerušilo všetky kontakty, vrátane

kontaktov so starými rodičmi z otcovej strany. Otec preto navrhoval, aby súd upravil styk s maloletou S. počas bežného školského roka každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú S. prevezme a odovzdá v určenom čase, v mieste bydliska matky. Počas sviatkov a školských prázdnin navrhoval upraviť styk s dcérou osobitne - počas letných školských prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07 do 19.00 hod., a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., počas jarných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva SR pre Bratislavský kraj v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 09.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., počas vianočných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 09.00 hod. do 24.12. do 14.00 hod. a od 30.12. od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 14.00 hod. do 30.12. do 09.00 hod.

6. Otec poukázal vo svojom písomnom vyjadrení na svoj nepriaznivý zdravotný stav, keď ešte v čase keď žili s manželkou v spoločnej domácnosti prekonal dňa 31.10.2018 dva infarkty, následne bol hospitalizovaný od 31.10.2018 do 31.08.2019 (t.j. 10 mesiacov), kedy poberal nemocenské dávky vo výške 973 € mesačne. Od 01.09.2019 nastúpil do práce, jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1 649 €. Od júla 2019 platí na dcéru výživné vo výške 150 € mesačne a takouto výškou výživné navrhuje prispievať na svoju dcéru aj v ďalšom období.

7. Rodičia dieťaťa sa pred nariadim hlavného pojednávania zúčastnili stretnutia s koordinátorom pre rodinnoprávnu agendu (pilotný projekt MS SR zavedenia interdisciplinárnej spolupráce v rodinnoprávnej agende).

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom potvrdení o majetkových pomerov rodičov dieťaťa, rodným listom dieťaťa, sobášnym listom rodičov dieťaťa ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil, nasledovné:

9. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "") je daná tým, že v súčasnosti má maloletá bydlisko na adrese N. 5, Bratislava, patriacej do územného obvodu Okresného súdu Bratislava II.

10. Z obsahu rodného listu súd zistil, že matkou maloletej S. P., A.. XX.XX.XXXX je P. P., A.. XX.XX.XXXX a otcom F. P., A.. XX.XX.XXXX. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dcére na čas po rozvode manželstva pod sp. zn. XXP/ XXX/XXXX, ktoré konanie ku dňu rozhodovania nebolo právoplatne skončené.

11. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.11.2019, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, bol maloletej ustanovený Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na zastupovanie v predmetnom konaní.

12. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že matka žije s dieťaťom v W. na N. J..Č.. X v trojizbovom byte, ktorý nadobudli manželia do podielového spoluvlastníctva - matka v podiely 2/3, otec v 1/3 (manželia uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva).

13. Z obsahu daňového priznania matky súd zistil, že za rok 2018 predstavovali príjmy z jej podnikateľskej činnosti 13 260 € a výdavky 9 629 €. Výsledok podnikateľskej činnosti bol 3 631 €. V roku 2019 vykazovala matka z podnikateľskej činnosti príjmy vo výške 28 490 € a výdaje vo výške 19 792 €. Čistý ročný zisk tak predstavoval 8 697 €. Matka iný zdroj príjmu nemá.

14. Z obsahu potvrdenia o zárobku otca súd zistil, že je zamestnaný u zamestnávateľa: D. F. X. X. H. Š..F... Do marca 2020 predstavoval jeho príjem v priemere 2 285 €, od marca 2020 sa jeho príjem v dôsledku znížil na sumu v priemere 1 740 €, čo otec dovodil jednak Corona-krízou a tiež tým, že zo zdravotných dôvodov pracuje už len v denných zmenách. V období od 01.08.2019 do 31.08.2019 a od 21.03.2020 do 31.05.2020 poberal dávky nemocenského poistenia. Otec iný zdroj príjmu nemá.

15. Na pojednávaní pred súdom matka uviedla, že dcéra na otca zanevrela, pretože od nich odišiel, hnevá sa preto na neho. Po opustení spoločnej domácnosti sa otec nasťahoval do rodičovského bytu na H. J., v tom čase dcéra k nemu chodievala. Následne sa ale presťahoval k priateľke, ktorá má trojročného syna, tam už dcéra odmietala chodiť. Bola vyvedená z miery, keď syn jeho priateľky oslovoval jej otca taktiež " otec". Matka otcovi navrhovala, aby v čase, keď je s dcérou išiel s ňou do rodičovského bytu alebo k rodičom, kde by ho mala dcéra iba pre seba, on to však odmietal. Matka sa medzičasom aj s dcérou presťahovala k svojmu priateľovi, ktorého si dcéra obľúbila, priateľ sa venuje kynológii, dcéra ma rada zvieratá a tým si ju získal. Aj ona dcéru postupne zoznamovala so svojim priateľom. Skutočný príjem z podnikateľskej činnosti matka deklarovala sumou 1 200 €. Dňa 18.12.2019 uzavrela s F. W. Y. X.., úverovú zmluvu na sumu 19.400 € z dôvodu, že manžel prestal splácať hypotéku na byt, preto ho musí splácať celý sama v mesačnej splátke po 254 €. Vzhľadom na výšku príjmu otca navrhovala, aby mu súd uložil povinnosť platiť na dcéru výživné vo výške 400 € mesačne. Matka predložila súdu lekárske správy podľa ktorých má polyp na hrubom čreve.

16. Otec pred súdom uviedol, že aj po dvoch infarktoch, ktoré prekonal v roku 2018 pracuje ako operátor letovej prevádzky, predtým pracoval v dvojzmenných prevádzkach, po infarkte pracuje iba v denných zmenách. Potvrdil, že býva s priateľkou a jej 4-ročným synom v spoločnej domácnosti. Priateľke prispieva na spoločnú domácnosť sumou 250 € mesačne, má zvýšené výdaje za lieky, na ktoré si mesačne dopláca sumou asi 200 €, vlastné motorové vozidlo nevlastni, používa auto rodičov - 10 ročný M., rodičia majú ďalšie vozidlo W.. Obaja sú dôchodcovia. Okrem maloletej S. iné deti nemá. Otec nečerpá žiadne úvery, pôžičky. Otec trval na úprave styku s dcérou, výživné navrhoval vo výške 150 € mesačne.

17. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania mal súd preukázané, že v čase podania návrh na súd si otec platil vyživovaciu povinnosť k dcére v pravidelných mesačných platbách po 150 €.

18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a. sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b. zastupovanie maloletého dieťaťa, c. správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine ,rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa ,rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže rozhodovať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu mimo konania o rozvode manželstva v dvoch prípadoch, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú alebo ak spolu žijú, ale jeden z nich neplní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť. V prvom prípade je súd pri rozhodovaní o výživnom povinný rozhodnúť aj o otázke, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

20. V danom konaní bol súd povinný v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vecnej legitimácie, teda či je daná vecná legitimácia na rozhodnutie podľa resp. , čo znamená, či je preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú alebo napriek spoločnému žitiu otec maloletej dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase podania návrhu na súd rodičia nežili v spoločnej domácnosti, otec platil výživné na dcéru vo výške 150 €, avšak výšku výživného matka považovala za nízku. Na strane druhej otec v konaní tvrdil, že matka mu neumožňuje kontakt s dcérou, preto navrhoval upraviť styk s dcérou.

21. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných zákonných ustanovení, prihliadajúc na stanovisko kolízneho opatrovníka konajúceho v záujme maloletej, dospel k záveru, že matkou požadovaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu je dôvodná. Otec si od podania návrhu na súd plnil vyživovaciu povinnosť k dcére vo výške 150 € mesačne. Právna úprava vychádza zo zásady, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Matka sa domáha v konaní autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktorým dôjde de facto iba k potvrdeniu stavu, ktorý v súvislosti so starostlivosťou o dcéru už existuje - pokiaľ sa týka zverenia dieťaťa do jej starostlivosti, ktorý stav ani otec ani matka nenamietali. V priebehu konania dospeli rodičia ku konsenzu v časti o zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, v časti o úprave styku, tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku ako aj v časti o správe majetku dieťaťa. Spornou bola otázka primeranej výšky výživného, ktorým mal otec prispievať na maloletú.

22. Pokiaľ ide o výšku výživného 400 €, na platenie ktorého navrhovala matka zaviazať otca súd uvádza nasledovné: Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladenejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

23. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal najmä z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadal na ich nevyhnutné výdavky a odôvodnené potreby maloletej S.. Súd vychádzal z príjmu otca 1 700 € a príjmu matky 1 200 € mesačne, keď žiaden z nich nemá ďalšie vyživovacie

povinnosti ani iný zdroj príjmu. Obaja si delia náklady na bývanie s novými partnermi. S. je vo veku 12 rokov, má vadu zraku (krátkozrakosť) a okrem bežných výdavkov a poplatkov spojených s návštevou základnej školy, navštevuje kurz jazdy na koni, za ktorý matka platí 50 € mesačne a doučovanie z troch predmetov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, avšak výška výživného musí byť primeraná. Ak matka žiadala priznať na dcéru výživné vo výške 400 € mesačne, takéto výživné súd považoval za premrštené a neadekvátne jednak veku dieťaťa a jeho potrebám. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , o tom, že obaja rodičia sú povinní pokryť finančné náklady spojené s výchovou o maloletú. Teda rovnako ako otec aj matka je povinná sa podieľať finančne na výchove dieťaťa, po zohľadnení jej osobnej starostlivosti o dcéru. Súd má za to, že výživné vo výške 280 € mesačne odzrkadľuje možnosti, schopnosti otca ako i majetkové pomery oboch rodičov, ich životnú úroveň, na ktorej sa má podieľať aj dieťa v zmysle . Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou príjmu, mesačných nákladov, vlastníctvom nehnuteľností, hnuteľných vecí väčšej hodnoty, či položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón atď. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec dosahoval v predchádzajúcom období síce vyšší zárobok z dôvodu, že v tom čase mu zdravotný stav umožňoval pracovať v dvojzmennej prevádzke, po vážnych kardiovaskulárnych problémoch ( prekonal dva infarkty ) je pochopiteľné, že začal pracovať už iba v denných zmenách. Pokles zárobku je podmienený jeho zdravotným stavom , zo subjektívneho hľadiska bol teda nevyhnutný a akceptovateľný. Treba si uvedomiť aj ďalšiu skutočnosť, a to, že potreby maloletej sa budú plynutím rokov zvyšovať, jednak z dôvodu zmeny jej záujmov, zvýšením výdajov spojených so štúdiom na strednej škole, vysokej škole. Pri každej zmene pomerov na strane dieťaťa môže matka požiadať o zvýšenie výživného. Ak by za danej situácie, pri veku dieťaťa 12 rokov a viac

- menej bežných výdajoch súd stanovil výživné vo výške 400 €, kladie si otázku, akú výšku výživného by matka požadovala od otca ak by dcéra začala navštevovať strednú , či vysokú školu. Súd teda určil výživné otcovi vo výške 280 € mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

24. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú počnúc dňom podania návrhu, do mesiaca nasledujúceho po vyhlásení rozsudku, čím mu vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 2 100 € t.j. za obdobie od 30.10.2019 do 15.01.2021, od ktorého odpočítal výživné, ktoré otec platil vo výške 150 € mesačne počnúc od júla 2019.

25. O zastupovaní a správe majetku maloletej súd rozhodol tak, že obaja rodičia budú oprávnení na tieto úkony, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môžu rozhodovať rodičia maloletej samostatne. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom, z tohto dôvodu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.