Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_46Csp-1-2020.pdf
PDF · 120.27 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 3, 829 48 Bratislava - Ružinov, proti žalovaným v rade 1/: C. U., M.. X.XX.XXXX, A. Q. L. - D.G. XXX, U., Š. G. P., F. D. X/ D. U., M.. X.X.XXXX, A. Q. L. - D. XXX, U., Š. G. SR, o zaplatenie 7.969,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.1.2020 domáhal, aby súd žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 7.969,61 Eur, spolu so 6,69 % ročným úrokom za úver zo sumy 7.576,48 EUR od 20.09.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.969,61 EUR od 20.09.2017 do zaplatenia a nahradili mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1497745 8 02 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 1497745 8 02 zo dňa 02.04.2014, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 8 000,00 EUR. V zmysle čl. VIII., bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 58,67 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 14,07 EUR a 6,69 % p. a. úrok za medziúver vo výške 44,60 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5.3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 03.08.2017 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 19.09.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 423,52 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 8 000,- Eur, čo predstavuje po započítaní sumu 7 576,48 EUR. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (19.09.2017), predstavuje sumu vo výške 8.224,61 Eur, pričom pozostáva z istiny
vo výške 7.576,48 Eur, z nezaplatených 6,69 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 8.000,- Eur do 19.09.2017 spolu vo výške 393,13 Eur a z nezaplatených poplatkov za upomínanie spolu vo výške 255,- Eur. Žalobca si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 255,-EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 20.09.2017 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.09.2017. Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X., bod 10.17.3 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,69 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX., bod 9.2. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t.j. od 20.09.2017). Žalovaní po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nevykonali žiaden vklad smerujúci čo i len k čiastočnej úhrade dlžnej sumy.
3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 46Csp/1/2010-43 zo dňa 18.2.2020, proti ktorému podala žalovaná v rade 1/ dňa 31.3.2020 odpor a dňa 3.4.2020 podal odpor žalovaný v rade 2/ (č.l. 56 a 60). V podanom odpore žalovaní v rade 1/ a 2/ zhodne namietali žalobný nárok a uviedli, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Tvrdili, že k zosplatneniu úveru došlo pre omeškania splátok splatných za mesiace jún, júl a august 2016, pričom žaloba bola podaná v januári 2020. Splátky boli omeškané z dôvodu neočakávanej straty príjmu domácnosti. Následne súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu uznesením zo dňa 4.6.2020.
4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 19.6.2020 (č.l. 71), v ktorom sa vyjadril k námietke premlčania nároku žalovanými. Opätovne uviedol okolnosti uzavretia zmluvy a poskytnutie medziúveru vo výške 8.000,- Eur. V zmysle čl.II Zmluvy o úvere Základné úverové podmienky mali Žalovaní povinnosť poukazovať splátky úrokov z medziúveru vo výške 44,60 EUR vždy do 15 - teho dňa mesiaca. Z dôvodu, že zo strany žalovaných dochádzalo k porušovaniu zmluvných podmienok, tak žalobca využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.05.2017 o čom žalovaných informoval listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.08.2017. Poukázal na § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, v zmysle ktorých vyplýva, že veriteľ má právo a nie povinnosť žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ môže vyvolať mimoriadnu splatnosť úveru až po uplynutí troch mesiacoch od omeškania splátky zakladá predpoklad, že cieľom zákonodarcu bolo práve poskytnutie dostatočného časového priestoru spotrebiteľovi, aby mohol svoje omeškané splátky doplatiť a odvrátiť tak vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a s tým spojené negatívne dôsledky, ktoré sú s vyhlásením mimoriadnej splatnosti jednoznačne spojené. Keďže zákon uvádza len povinnú lehotu, ktorú má veriteľ dodržať a veriteľ poskytne dlhší čas na vyriešenie situácie dlžníkov, aby predišli vyhláseniu okamžitej splatnosti, tak mu nemôže byť na ťarchu, aby premlčacia doba mala začať plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej pohľadávky a nie až od momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Premlčacia doba začína vo všeobecnosti plynúť od právnej udalosti, ktorá je rozhodujúca pre uplatnenie subjektívneho práva a teda keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, a nie na čas, keď veriteľ právo mohol vykonať po prvý raz. Právo sa prvý raz mohlo uplatniť na súde v čase, keď existovala actio nata, a nie v deň, keď sa po prvý raz mohlo uplatniť, teda v čase, kedy mohla existovať actio nata,. Posledná splátka, ktorá sa započítala z konta stavebného sporenia vo výške 104,31 EUR EUR dňa 27.02.2020, pričom uvedená suma bola započítaná na posledné omeškané splátky splatné za september 2016, október 2016, november 2016 a časť splátky splatnej v decembri 2016. V uvedenom prípade by sa za actio nata mala považovať až skutočnosť kedy uplynutie aspoň lehota ustanovená v § 53 ods. 9 OZ, t.j. skutočnosť kedy Žalobca mal možnosť (nie povinnosť) po prvýkrát uplatniť právo v súlade s § 565 a teda nastala právna - možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať od žalovaných zaplatenie celej dlžnej sumy s príslušenstvom. V uvedenom prípade Žalobca mohol po prvýkrát vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru až 16.03.2017, t.j. po troch omeškaných splátkach. Ak by premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenia splátky pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, tak by prišlo k posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby pred dobu ustanovenú v § 53 ods. 9 OZ, t.j. minimálne pred tri mesiace od možnosti požadovať splatenie celého zostatku poskytnutého úveru, čo jednoznačne spôsobuje nerovnováhu vzťahu medzi veriteľom a spotrebiteľom a to v neprospech veriteľa. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa jednotlivé splátky premlčujú samostatne. Ak by aj žalobca pripustil možnosť, že pre určenia začiatku plynutia premlčacej doby nie je rozhodný moment vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ale zročnosť nesplnenej splátky bez ohľadu na lehotu uvedenú v ustanovení § 53 ods. 9, tak žalobca si svoj právo uplatnil na súde dňa 09.01.2020, tak Žalobca využil svoje právo v trojročnej premlčacej lehote, keďže sa Žalovaní dostali do omeškania s riadnou splátkou
úveru splatnou k 15.01.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval tvrdenie žalovaných za bezdôvodné a žiadal žalobe vyhovieť.
5. Dňa 3.8.2020 doručili žalovaní v rade 1/ a 2/ zhodné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 86 a 88), v ktorom nesúhlasili s vyjadrením žalobcu a tvrdili, že žalobca sa odmietol dohodnúť so žalovanými už v priebehu roku 2019 a za jedinú vhodnú alternatívu považoval predaj nehnuteľnosti v exekučnej dražbe. Tvrdili, že nemajú vedomosť o splátke v sume 104,31 Eur na dlhu z februára 2020.
6. Žalobca doručil súdu vyjadrenie dňa 20.10.2020 (č.l. 96), v ktorom k tvrdeniam žalovaných uviedol, že trvá na predošlých vyjadreniach, pričom žalovaní od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti podali jeden návrh na vyriešenie situácie a navrhli splácať oba ich splatné záväzky splátkami v celkovej výške 80,- Eur mesačne. S uvedeným návrhom žalobca nesúhlasil, a to vzhľadom na aktuálnu výšku pohľadávky ako aj na skutočnosť, že splátky navrhované žalovanými boli v nižšej výške ako tie, na ktoré boli žalovaní zmluvne zaviazaní. Zároveň ako vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva č. 685 , k.ú. Maršová, tak žalobca nemá na liste vlastníctva zapísané žiadne exekučné záložné právo, zároveň z neho vyplýva, že žalovaní majú dva úvery zabezpečené záložným právom v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., t.j. ak by sa žalobca chcel uspokojovať predajom nehnuteľnosti cez exekučnú dražbu musel by spĺňať kumulatívne podmienky: právoplatný a vykonateľný exekučný titul, zapísané exekučné záložné právo v časti „C“ a súhlas prednostného záložného veriteľa. Ak by žalobca záložné právo aj vykonal, tak vzhľadom na poradie záložných veriteľov by musel uspokojiť ako prvé pohľadávku prednostného záložného veriteľa. Tvrdenia žalovaných, že jedinou snahou žalobcu je predaj nehnuteľnosti cez exekučnú dražbu preto je irelevantné. Žalovaní taktiež tvrdia, že nemajú vedomosť o splátke 104,31 EUR z februára 2020. Tak ako vyplýva z predloženej špecifikácie spolu s obsahom vyjadrenia zo dňa 19.06.2020 išlo o chybu v písaní a žalobca v predmetnom vyjadrení omylom uviedol rok splátky 2020, pričom jednoznačne má ísť o splátku z 27.02.2017. Na podanej žalobe v celom rozsahu zotrval.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 7.12.2020, pričom žalovaní v rade 1/ a 2/ žiadali v podaní doručenom súdu dňa 30.11.2020 pojednávanie odročiť na čas priaznivejšej pandemickej situácie z dôvodu, že sú rizikovou skupinou, pretože sú ambulantne liečení pre chronické ochorenie dýchacích ciest. Uvedené súdu nijako nepreukázali, a tak súd žalovaným oznámil, že na ospravedlnenie prihliadať nebude. Navyše, žalovaní si nesplnili povinnosť v zmysle § 183 ods. 4 CSP a v žiadosti o odročenie pojednávania neoznámili súdu elektronickú adresu ani telefónne číslo, na ktoré im súd môže oznámiť rozhodnutie o žiadosti o odročení pojednávania. Súd tak preto urobil písomne. Na pojednávaní dňa 7.12.2020 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, nakoľko žalobca dňa 4.12.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a na základe nižšie uvedených ustanovení zákona dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
8. Podľa § 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinného v čase uzavretia zmluvy ods.1, účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.
9. Podľa § 2 ods.1, stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver"). 16. Podľa § 11ods. 1, cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný úver, môže stavebný sporiteľ použiť na tieto stavebné účely: a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, 4b) bytového domu alebo ich častí, b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, vstavbu, stavebné úpravy bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo ich častí, c) modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich, d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu, e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom, f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt, g) prestavbu nebytových priestorov na byt, h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu, i) výstavbu alebo nadobudnutie
zariadení využívajúcich alternatívne zdroje energie, domových čističiek odpadových vôd vrátane ich modernizácie, obnovy a udržiavacích prác na nich, j) prípravu stavebných pozemkov určených na výstavbu rodinných domov a bytových domov vrátane pripojenia na verejné rozvodové siete plynu, vody, elektriny, kanalizácie a iné verejné dopravné a technické vybavenia územia, k) prípravu a vypracovanie územnej dokumentácie alebo projektovej dokumentácie na stavebné účely uvedené v písmenách b), g), i) a j), l) získanie energetického certifikátu 4c) rodinného domu alebo bytového domu, m) úhradu záväzkov súvisiacich so stavebnými účelmi uvedenými v písmenách a) až l), n) nadobudnutie, výstavbu, zmenu, údržbu, obnovu, modernizáciu tuzemských nehnuteľností s prevažujúcou funkciou bývania a ubytovania určených na využitie funkcie zariadení sociálnych služieb a študentských internátov vrátane vyvolaných investícií.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
12. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
13. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
14. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
15. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy aj zo zmluvy o úvere.
16. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa § § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 54a OZ /účinné od 05. 12. 2018/ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
23. Podľa § 879v OZ konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
24. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky
25. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
28. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver podľa osobitného predpisu,1aa) b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie,1d) c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d), f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 16 nie je ustanovené inak, i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, m) úver podľa osobitných predpisov,3) n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu, o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec, p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok, r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu. 4a).
29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci dňa 2.4.2014 uzavreli zmluvu o úvere č. 1497745 8 02, v zmyslej ktorej im bol poskytnutý medziúver pod č. 1497745 5 03 vo výške 8.000,- Eur a pri dodržaní zmluvných podmienok im mal byť poskytnutý stavebný úver vo výške 4.711,67 Eur. V zmysle zmluvných podmienok bol medziúver poskytnutý s úrokovom sadzbou 6.69 % ročne, pri výške splátky 44,60 Eur a splatnosťou 15. deň v mesiaci. Ďalej zmluva obsahovala podmienky poskytnutia stavebného úveru. Súd zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 až 54 OZ, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal a žalovaní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah, teda žalovaní majú v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je teda potrebné posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ale aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy. Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanými je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a predstavuje tzv. absolútny obchod, avšak ako spotrebiteľská zmluva sa spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. s poukazom § 1 ods. 3 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z.. Preskúmaním obsahu Zmluvy súd zistil, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona o stavebných úveroch a bola platne uzatvorená. Zároveň súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu nemožno aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože predmetná zmluva predstavuje výnimku v zmysle § 2 ods. 3 citovaného zákona.
30. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili dohodnuté splátky riadne a včas, žalobca ich výzvou zo dňa 3.8.2017 upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože so v omeškaní s úhradou sumy 352,02 Eur, pričom ak do 25.8.2017 sumu neuhradenia, žalobca zosplatnení úver vo výške 8.155,35 Eur. Upozornenie žalovaní v rade 1/ a 2/ neprevzali v odbernej lehote (č.l. 18 a nasl.).
31. Následne žalobca pre neuhradenie splátok úver zosplatnil k 19.9.2017, čo žalovaným v rade 1/ a 2/ oznámil listom zo dňa 19.9.2017 (č.l. 21 a nasl.). Oznámenie o zosplatnneí úveru žalovaní v rade 1/ a 2/ neprevzali v odbernej lehote.
32. Z výpisu z účtu medzi úveru mal súd za preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ riadne uhrádzali splátky úveru do 15.12.2015. Od splátky splatnej v mesiaci január 2016 sa dostávali do omeškania a splátky uhrádzali niekoľko dní po lehote splatnosti. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vôbec neuhradili splátky splatné v mesiaci jún, júl a august 2016, uhradili väčšiu sumu až v mesiaci september 2016 (133,80 Eur a 44,60 Eur). Opätovne boli v omeškaní s úhradami splátok za november, december 2016 a január 2017. Splátku v sume 104,31 Eur uhradili 27.2.2017, čo predstavovalo ich poslednú úhradu. Z uvedeného výpisu z účtu je zrejmé a nepochybné, že žalovaní sa preukázateľne dostali do omeškania do splátkami splatnými v mesiaci jún, júl a august 2016, pre ktoré už v danom čase mohol žalobca úver zosplatniť. Súd s ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými v rade 1/ a 2/ prednostne skúmal dôvodnosť vznesenej námietky.
33. Nebolo nesporné, že žalobca pre neplnenie zmluvných podmienok žalovanými, úver zosplatnil. K predčasnému zosplatneniu došlo pre neuhradenie splátky splatnej v júni 2016, čo vyplýva z výpisu z účtu medziúveru (č.l. 25). Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že žalovaní neuhradili splátku v sume 44,60 Eur dňa 15.6.2016, pričom nasledujúcu úhradu vykonanú 8.9.2016 žalobca započítal na splátky splatnej v júni, júli a auguste 2016. Súd však zdôrazňuje, že z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sa pravidelne dostávali do omeškania už skôr, pričom neuhrádzali splátky v zmluvne určenej výške už od počiatku. Avšak na účely posúdenia omeškania možno jednoznačne konštatovať, že žalovaní vôbec neuhradili splátku v mesiaci jún 2016, ani splátku dva nasledujúce mesiace.
34. Podľa § 103 druhej vety OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované ustanovenie teda jednoznačne viaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum zročnosti nesplnenej splátky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/34/2018 z 18. 10. 2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) austanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t.j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciu všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje.“
35. Podľa rozhodovacej praxe súdov, ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie dlhu v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 OZ začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo), ktorá zosplatnenie vyvolala. Rovnako Krajský súd Trenčín v rozsudku sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18. 01. 2018 vyslovil názor, že aj keď v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, nič to nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ).Je pravda, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 OZ), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba). Premlčacia doba v trvaní 2 a trištvrte roka sa javí byť dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde.
36. V danom prípade došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.6 2016. Podľa názoru súdu sa však žalovaní dostali do omeškania už so splátkou splatnou 25.7.2015. Uvedené však nič nemení na tom, že 3-ročná premlčacia doba podľa § 103 druhej vety OZ začala plynúť najneskôr dňa 15.6.2016 a uplynula dňa 15.6.2019. Keďže žalobca podal žalobu dňa 13.1.2020, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, t.j. v zmysle zásady úspechu v konaní. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a tak boli úspešnou stranou sporu žalovaní v rade 1/ a 2/. Nakoľko si žalovaní nárok na náhradu trov konania neuplatnili a preukázateľne im žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.