Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-70-2019.pdf
PDF · 117.57 KB
No categories available
29C/70/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: E. M., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX S.Z. XX, zastúpeného: JUDr. Zuzanou Karaffovou, advokátkou so sídlom Námestie Slobody 50, 083 01 Sabinov, IČO: 51669625, proti žalovaným: 1/ Q. I., F.. X.X.XXXX, H., C. XX, 2/ E. A., F.. XX.X.XXXX, H., XX.F. XX, 3/ R. M., F.. XX.X.XXXX, C. P., E. XX-X, 4/ Ľ. U., F.. XX.X.XXXX, Ž. XX, 5/ E.. E. D., F.. X.X.XXXX, J. F. Q., W. XXX, 6/ E. M., F.. XX.X.XXXX, H., J. XX, 7/ E. Š., F.. XX.X.XXXX, Č., T.-J., C. X, 8/ P. T., F.. X.X.XXXX, H., D. X, 9/ O.. T. M. H.., F.. X.X.XXXX, P. J.. P., U. XX, 10/ U. M., F.. X.X.XXXX, H., W.. C. X.X.XXXX, 11/ E.. I.. U. Ď., F.. X.XX.XXXX, S., J. XX, 12/ Š. M., F.. XX.X.XXXX, H., H. F.. XX, 13/ C. U., F.. XX.X.XXXX, H., H. F.. XX, 14/ L. P., F.. XX.XX.XXXX, K. H. XX, 15/ I. G., F.. XX.X.XXXX, E. Š. XXX, 16/ E.. E. D., F.. XX.XX.XXXX, Ž. XXX, 17/ D. Z., F.. XX.XX.XXXX, C. XXX, 18/ E.. M. Z., F.. X.XX.XXXX, E. Š. XXX, 19/ R. Z., F.. XX.X.XXXX, S. XX, 20/ E.. D. Z., F.. XX.X.XXXX, C. R.- R. C., 21/ Q. Z., F.. XX.X.XXXX, S. XX, 22/ O. O., F.. XX.X.XXXX, H., E. Č. XX, 23/ R. M., F..X.X.XXXX, F. J. XXX, 24/ D. P., F.. XX.X.XXXX, U. XXX, 25/ R. P., F.. XX.X.XXXX, U. XXX, 26/ I. J., F..XX.X.XXXX, S. XX, 27/ P. J., F.. X.X.XXXX, H.Š., J. X, 28/ T. Z., F.. XX.X.XXXX, H. F. R., P. XX, 29/ E. S., F..XX.XX.XXXX, H., E. F.H. XX, 30/ O. R., F.. X.X.XXXX, H., Z. XX, 31/ D. Z., F.. XX.X.XXXX, J., E. X, 32/E. U., F.. X.X.XXXX, H., L. XX, 33/ E. Z., F.. X.X.XXXX, J., J. X, 34/ E. Z., F.. X.X.XXXX, J., J. X, 35/ H. Z., F.. XX.X.XXXX, J., P. XX, 36/ T. Š., F.. X.XX.XXXX, S. XX, 37/ J. M., F.. XX.X.XXXX, J., X. E. X, 38/ F. C., F.. XX.X.XXXX, J., C. XX, 39/ D. M., F. E. K., 40/I. T., F. E. K., o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že parcela registra E č. XXX -orná pôda o výmere 5.011 m2 vedená na LV č. XXX okres Sabinov, obec Renčišov, katastrálne územie Renčišov pod T. v podiele 1/20 a pod T. v podiele 1/20; parcela registra č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 5.427 m2 a parcela registra E č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 7.410 m2 vedených na LV č. XXXX, okres Sabinov, obec Dubovica, katastrálne územie Dubovica pod T. v podiele 1/6; parcela registra E č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1.001 m2 a parcela registra E č. XXX/X - lesný pozemok o výmere 130.573 m2 vedených na LV č. XXXX, okres Sabinov, obec Dubovica, katastrálne územie Dubovica pod T. v podiele 1/6 p a t r i a do dedičstva po nebohom Andrejovi Fedorovi, nar. 27.06.1912, zomrelom dňa 20.07.1992.
II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2019 upravenou podaním zo dňa 10.1.2020 sa domáhal určenia, že parcela registra E č.XXX o výmere 5.011 m2 vedená na LV č. XXX okres Sabinov, katastrálne územie Renčišov pod T. v podiele 1/20 a pod T. v podiele 1/20; parcela registra E č. XXX/X o výmere 5427 m2 a parcela XXX/X o výmere 7.410 m2 vedené na LV č. XXXX katastrálne územie Dubovica pod T. v podiele 1/6; parcela registra E XXX/X o výmere 1.001 m2 a XXX/X o výmere 130.573 m2 vedené na LV č. XXXX katastrálne územie Dubovica pod T. v podiele 1/6 patria do dedičstva jeho nebohého otca Andreja Fedora, narodeného dňa 27.6.1912 zomrelého dňa 20.7.1992. V dôvodoch
žaloby uviedol, že jeho babka Alžbeta Fedorová, rod. Strelcová (označovaná ako Fedoráková alebo Elisabetha Sztrilecz, manžel Michal), nar. 26.2.1875 a zomrelá 17.2.1956 je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností. Pokiaľ ide o parcelu registra E č. XXX vedenú na LV č. XXX katastrálne územie Renčišov, táto bola pôvodne evidovaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX mpč. XXX (pôvodne protokol č. 43).
2. Parcely 534/1, 568/1 vedené na LV č. 1427 katastrálne územie Dubovica a parcely 534/2 a 568/2 vedené na LV č. 1428 katastrálne územie Dubovica boli pôvodne evidované v pozemno-knižnej vložke č. 329, neskôr č. 488.
3. V roku 1947 (6. - 7.12.1947) došlo na základe kúpnej zmluvy k predaju, okrem iného aj predmetných nehnuteľností, vo vlastníctve Alžbety Fedorovej a jej manžela Michala Fedora, pričom predmetné nehnuteľnosti evidované v protokoloch č. 43 (novodobá parcela č. 588) boli odpredané v celosti synovi Jánovi Fedorovi a v pozemno-knižnej vložke XXX boli odpredané v polovici synovi Jánovi Fedorovi a v polovici jeho otcovi Andrejovi Fedorovi.
4. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy súd uznesením č.d. XXXX/XX povolil pozemno-knižné zápisy v katastri Obce Dubovica ako aj v katastri Obce Renčišov. Zápisy pozemkov neboli prevedené do pozemkovej knihy asi pravdepodobne z dôvodu, že v tomto období došlo k vložkárskym prácam a zápis v pozemkovej knihe tak nebol v súlade s uznesením Okresného súdu Prešov.
5. Jeho otec predmetné nehnuteľnosti užíval od roku 1947 až do svojej smrti nerušene a nepretržite. V tomto užívaní nebol nikým rušený. Vzhľadom k tomu, že brat jeho otca Ján Fedor sa spolu s rodinou odsťahoval do USA, o čom svedčí potvrdenie od Obce Renčišov, pričom jeho otec bol splnomocnený bratom Jánom, aby ho zastupoval vo všetkých sporných a mimosporných veciach, tieto nehnuteľnosti užíval a súčasne sa staral o všetky jeho nehnuteľností, pričom dochoval svojich rodičov. Vyššie uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj rozsudok Okresného súdu v Prešove pod sp.zn. 15C/81/1990, ktorým bolo určené, že jeho otec sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností na základe predmetnej kúpno-predajnej zmluvy a to vydržaním, ktoré užíval po odchode brata Jána.
6. V ďalšej časti žaloby vysvetlil splnenie podmienok pasívnej legitimácie označením všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov po nebohej babke Alžbete Fedorovej, ktorá je na uvedených nehnuteľnostiach zapísaná ako podielová spoluvlastníčka.
7. Z dôvodu, že súčasný stav zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam neodráža skutočný právny stav vlastníctva, preto vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom k tomu, že žalobca je jedným z dedičov predmetných nehnuteľností odvodzujúc svoje nástupnické právo má daný naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe v zmysle ust. § 137 ods.1 písm. c) CSP.
8. K žalobe sa písomne vyjadrili iba žalovaní v 2. a 3. rade, ktorí so žalobou súhlasili.
9. Na pojednávaní konanom dňa 17.12.2020 z prítomných žalovaných so žalobou súhlasili žalovaný v 25., 27.-34. rade, žalovaní v 18. až 20. rade a žalovaná v 26. rade k žalobe stanovisko zaujať nevedeli a so žalobou nesúhlasil žalovaný v 16. rade, ktorý dôvody svojho nesúhlasu odôvodniť nevedel.
10. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, oboznámením rodných a úmrtných listov otca a babky žalobcu, sobášnych listov, pozemno-knižných zápisov, výpisov z listov vlastníctva, kúpnej zmluvy z roku 1947, uznesenia súdu č.d. XXXX/XX, rozhodnutia súdu 15C/81/1990, potvrdenia Obce Renčišov ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
11. Z predloženej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 6. - 7.12.1947 (č. listu 58) vyplýva, že Michal Fedor ináč zapísaný v pozemno-knižných protokoloch ako mladší Michal Fedorák, jeho žena Alžbeta Strelec a jeho synovia Ján Fedor, Andrej Fedor s nevestou a dcéra Mária Ondrej sa dohodli na nasledujúcom, že Michal Fedorák s manželkou Alžbetou, rod. Strelcovou sa rozhodli prepísať nehnuteľný majetok na nich zapísaný v pozemno-knižných protokoloch Obce Renčišov č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XX a XX a Dubovica č. XXX a to tak, že Ján Fedor dostane prepísané na jeho meno nehnuteľnosti v protokole Obce Renčišov č. XX, XX, XX, XXX I. XX v celosti a polovičku nehnuteľnosti v protokole č.
XX, lebo druhú polovičku dostáva syn Andrej a v protokole XXX Obce Dubovica tiež polovičku, lebo druhú dostane syn Andrej.
12. Dňa 25.8.1948 súd uznesením č.d. XXXX/XX (č. listu 29) povolil, okrem iného pozemno-knižné zápisy v katastri Obce Dubovica v protokole č. XXX E.. XXX, XXX na podiel Michala Fedora pod B5 v prospech Jána Fedora a pod B6 na podiel Alžbety Fedor v prospech Andreja Fedora. Z predloženého uznesenia súdu však nevyplýva, aby bol povolený pozemno-knižný zápis v protokole č. XX katastrálne územie Renčišov v prospech Jána Fedora.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že pôvodný protokol č. XXX bol následne prepísaný v pozemno- knižnej vložke PKV. XXX katastrálne územie Dubovica s uvedením pozemno-knižných parciel XXX I. XXX.
14. Z uvedenej pozemno-knižnej vložky vyplýva, že v prospech starej matky žalobcu Alžbety Fedor, rod. Strelec svedčal zápis pod T. v podiele 1/6 a jej manžela Michala Fedora (dedo žalobcu) zápis pod T. v podiele 1/6 titulom kúpy zo dňa 6.9.1917.
15. Súčasne možno konštatovať, že na základe predloženej kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej dňa 6. a 7.12.1947 bol realizovaný vklad vlastníckeho práva na Jána Fedora k podielu pod T., avšak nebol realizovaný zápis v pozemno-knižnej vložke v prospech otca žalobcu na základe predloženého uznesenia súdu.
16. Podľa súčasnej identifikácie je pozemno-knižná vložka XXX pre katastrálne územie Dubovica vedená na LV č. XXXX pre parcely XXX/X a XXX/X a na LV č.XXXX pre parcely XXX/X I. XXX/X, kde pod T. stále figuruje zápis v prospech starej matky žalobcu Alžbety Fedorákovej (označovanej Fedor, rod. Strelec).
17. Podľa zistení súdu z uvedených výpisov z listu vlastníctva nesporne vyplýva skutočnosť, že v týchto sú t.č. zapísané vlastnícke vzťahy vedené v PKV. č. XXX v katastrálnom území Dubovica.
18. Pokiaľ ide o pôvodný protokol č. XX k parcele mpč. XXX (č. listu 62), tento bol následne prepísaný do PKV. č. XXX, z ktorého vyplýva, že starej matke žalobcu svedčal zápis pod T., T. I. T.. Podľa súčasnej identifikácie sú vlastnícke vzťahy vyplývajúce z PKV. 154, predtým protokol č. XX katastrálne územie Renčišov na LV č. XXX pre pozemok XXX o výmere 5.011 m2. V prospech starej matky žalobcu svedčí zápis pod T. a T. v podiele 1/20.
19. Stará matka žalobcu sa podľa predloženého rodného listu narodila dňa 26.2.1875 a zomrela 17.2.1956 s uvedením trvalého pobytu Renčišov. Dňa 25.5.1896 uzatvorila manželstvo s Michalom Fedorom.
20. Jeho otec bol ich synom, narodeným 27.6.1912 a zomrelým 20.7.1992.
21. Dedičské konanie po nebohej starej matke žalobcu Alžbete Fedorovej, rod. Strelec pod D64/56 bolo štátnym notárstvom dňa 26.3.1956 zastavené z dôvodu nezistenia žiadneho majetku.
22. Z predloženého prejednania dedičstva po nebohej starej matke žalobcu na č. l. 53 vyplýva, že nezanechala žiaden majetok, keďže tento kúpno-predajnými zmluvami v roku 1948 previedla na svoje deti.
23. Dedičské konanie po nebohom otcovi žalobcu bolo prejednané na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 26D/1418/2014.
24. Žalobca súdu predložil rozhodnutie Okresného súdu Prešov 15C/81/1990 zo dňa 28.5.1990 s dátumom právoplatnosti 14.6.1990, ktorým súd určil, že otec žalobcu je výlučným vlastníkom parciel EN č. XX/X, EN X, EN X v katastrálnom území Renčišov, v ktorých ako podieloví spoluvlastníci boli vedení Ján Fedor a Mária Jurčišinová a Anna Jurčišinová. Uvedení spoluvlastníci sa podľa potvrdenia MNV v Renčišove nachádzajú na neznámom mieste v USA, kde sa odsťahovali ešte pred rokom 1948. Nehnuteľnosti sú v súčasnej dobe vedené na LV č. XX a pod T. je vykonaný zápis na základe kúpno- predajnej zmluvy uzatvorenej dňa 6.12.1947 medzi predávajúcimi Michalom Fedorom a jeho manželkou
Alžbetou Fedorovou a kupujúcim Jánom Fedorom, ktorý bol ich synom a ktorý je evidovaný v súčasnej dobe ako spoluvlastník predmetných parciel. Predmetom zmluvy boli v skutočnosti reálne vydelené nehnuteľností, čo sa konštatuje aj v samotnej zmluve. Z ďalšieho znenia zmluvy vyplýva, že kupujúci sa zaviazal starať sa o predávajúcich až do ich smrti a opatrovať ich. Tento svoj záväzok však kupujúci Ján Fedor nemohol splniť, keďže v povojnových rokoch odišiel do USA odkiaľ nedal vôbec o sebe vedieť. Po jeho odchode, preto prevzal záväzok dochovať smrti rodičov navrhovateľ Andrej Fedor, ktorý tak aj skutočne urobil. S prevzatím záväzku po bratovi Jánovi Fedorovi sa tak navrhovateľ ujal držby predmetných nehnuteľností, ktoré asi od roku 1948 nerušene a nepretržite užíval až po súčasnú dobu, čím boli naplnené podmienky nadobudnutia jeho vlastníckeho práva vydržaním podľa § 115 a 116 zák.č. 141/1950.
25. Podľa predloženého prehlásenia z 18. mája 1953 bol otec žalobcu svojim bratom Jánom Fedorom pred odchodom do USA splnomocnený na zastupovanie vo všetkých svojich sporných ako aj mimosporných veciach.
26. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
27. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha určenia, že jeho otec je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX a XXXX katastrálne územie Dubovica pod T., ktoré nadobudol uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy so svojimi rodičmi 6. - 7.12.1947 a pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel na LV č. XXX katastrálne územie Renčišov pod T. a T. tento nadobudol vydržaním a to vstupom do dobromyseľnej držby najneskôr v roku 1948, kedy prevzal osobný záväzok svojho brata Jána Fedora ako nadobúdateľa uvedených spoluvlastníckych podielov na základe tejto kúpno-predajnej zmluvy.
28. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c) CSP). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.
29. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva, alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva je daný nutnosťou zosúladenia faktického užívacieho stavu sporných nehnuteľností so stavom právnym, keďže ako podielový spoluvlastník na predmetných nehnuteľnostiach naďalej figuruje nebohá stará matka žalobcu napriek tomu, že podľa tvrdenia žalobcu vlastnícke právo svedčí jeho nebohému otcovi.
30. Z predloženej pozemno-knižnej vložky č. XXX predtým protokol č. XXX nesporne vyplýva vlastnícke právo starej matky žalobcu Alžbety Fedorovej, rod. Strelcovej, nar. 26.2.1875, zomrelej 17.2.1956 k parcelám mpč. XXX I. XXX H. T. a jej manžela Michala Fedora pod T. v podiele 1/6 titulom kúpy zo dňa 6.9.1917.
31. Títo kúpno-predajnou zmluvou uzatvorenou 6.-7.12.1947 svoje spoluvlastnícke podiely k predmetným parcelám previedli v prospech otca žalobcu Andreja Fedora a jeho brata Jána Fedora každému v 1. Z predloženého uznesenia súdu zo dňa 25.8.1948 pod č. d. XXXX/XX vyplýva povolenie pozemno-knižného zápisu vlastníckeho práva otca žalobcu k protokolu XXX P. E.. XXX, XXX na podiel Alžbety Fedor, rod. Strelec pod T. v prospech nebohého otca žalobcu Andreja Fedora. Uvedený pozemno-knižný zápis však nebol vykonaný v pozemkovej knihe zrejme z dôvodu zmeny označenia pozemno-knižnej vložky z protokolu č. XXX F. H.. XXX. Podľa súčasnej identifikácie sú vlastnícke vzťahy z pozemno-knižnej vložky XXX katastrálne územie Dubovica zapísané na LV č. XXXX k parcelám XXX/ X a XXX/X a na LV č. XXXX k parcele XXX/X a XXX/X, v ktorých pod T. v podiele 1/6 naďalej figuruje ako podielový spoluvlastník nebohá stará matka žalobcu Alžbeta Fedorová, rod. Strelec. Predmetné nehnuteľnosti od uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy nerušene užíval otec žalobcu Andrej Fedor až do svojej smrti.
32. Vyššie uvedenou kúpno-predajnou zmluvou starí rodičia žalobcu Michal Fedor a Alžbeta Fedorová, rod. Strelcová v prospech ďalšieho syna Jána Fedora previedli svoje spoluvlastnícke podiely vedené v protokole XX katastrálne územie Renčišov.
33. Uvedený protokol bol následne prepísaný do PKV. XXX s uvedením mpč. XXX, v ktorej bol starý otec žalobcu vedený ako podielový spoluvlastník pod T. a stará matka žalobcu pod T., T. I. T.. Z predloženého rozhodnutia uznesenia súdu č.d. XXXX/XX nevyplýva povolenie zmeny pozemno-knižného zápisu k protokolu XX v katastrálnom území Renčišov zrejme z dôvodu prebehnutých vložkárských zmien. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že otec žalobcu do držby predmetných nehnuteľností vstúpil po odchode svojho brata Jána Fedora do USA v roku 1948 a od toho času tieto nerušene užíval. Aj z konania vedeného na tunajšom súde 15C/81/1990 vyplýva, že otec žalobcu po odchode brata Jána prevzal jeho záväzok dochovať smrti rodičov Michala Fedora a Alžbetu Fedorovú a s prevzatím uvedeného záväzku po bratovi Jánovi sa aj ujal držby sporných nehnuteľností, ktoré užíval od roku 1948.
34. Podľa súčasnej identifikácie boli všetky vlastnícke vzťahy zapísané v PKV. XXX katastrálne územie Renčišov do LV č. XXX k parcele č. XXX registra E. Podľa pripojeného výpisu naďalej ako podielový spoluvlastník figuruje pod T. I. T. stará matka žalobcu Alžbeta Fedorová, rod. Strelec.
35. Napriek tomu, že vo výpise z listu vlastníctva figuruje označenie starej matky žalobcu ako Alžbety Fedorákovej, rod. Strelec s označením manžela menom Michal, mal súd za to, že ide o Alžbetu Fedorovú, rod. Strelec, čo nesporne vyplýva aj z predloženej kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej 6.-7.12.1947, v ktorej sa priamo uvádza, že predmetom kúpno-predajnej zmluvy sú nehnuteľnosti vo vlastníctve Alžbety Fedorovej, resp. Fedorákovej, resp. rod. Strelec.
36. Ďalej súd I. inštancie skúmal, či má splnené podmienky vecnej legitimácie v spore, teda, či sú v konaní označení všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po Alžbete Fedorovej, nar. 26.2.1875 a zomrelej 17.2.1956, ktorej svedčí zápis vlastníckeho práva na predmetných nehnuteľnostiach.
37. Stará matka žalobcu s manželom Michalom mali 6 detí.
38. Andreja Fedora (otca žalobcu), nar. 27.6.1912, zomrelého 20.7.1992, ktorý s manželkou nebohou Annou Fedorovou mali 4 deti. Antona Fedora, zomrelého 30.1.2007 - dedičia Ľubica Hricová - žalovaná v 4. rade, Marta Juhászová - žalovaná v 5. rade; dcéru Annu Turkovú (žalovaná v 1. rade), Martu Lokajovú - žalovaná v 2. rade a žalobcu;
39. Ďalej syna Michala Fedora, zomrelého 20.12.1944 s nebohou manželkou Veronou, zomrelou 7.11.1976. Títo mali syna Michala Fedora, zomrelého 31.8.1994 - dedičia, Martin Fedor, Mária Šuhajová, Katarína Bárniková (žalovaní v 6. - 8. rade), Bartolomeja Fedora, zomrelého 10.4.2009 - dedičia Ing. Bartolomej Fedor, Helena Fedorová a Helena Ďurišová. Pôvodne označení ako žalovaní v 9. až 11. rade. V priebehu súdneho konania sa zistilo, že Helena Fedorová zomrela dňa 2.6.2018 a jej dedičmi v zmysle dedičského rozhodnutia 26D/523/2018 sú označení žalovaní v 9. a 11. rade. Michal Fedor mal ďalej syna Štefana, zomrelého 24.12.1993 - dedičia Štefan Fedor a Darina Holečková (žalovaní v 12. a 13. rade); syna Jána zomrelého 10.3.1991, Elena Kolárová, Anna Grešová, Magdaléna Jašenská, Ján Ondrej a František Ondrej (žalovaní v 14. až 18. rade) a nebohého syna Mariána Ondreja - dedičia Viera Ondrejová, Júlia Ondrejová a Tomáš Ondrej (žalovaní v 19. až 21. rade) a ďalej dcéru Irenu Ignátovú a syna Vincenta Fedora označených ako žalovaní v 22. a 23. rade.
40. Ďalej starí rodičia žalobcu mali dcéru Máriu Ondrejovú, zomrelú 29.6.1972, ktorá mala syna Jozefa, zomrelého 31.7.1975 - dedičia Bartolomej Ondrej, Marta Robová, Irena Valenčínová, Jozef Ondrej a Mária Hanobíková (žalovaní v 28. až 32. rade) a ďalej synov Alexeja Ondreja, zomrelého 6.5.1986 a Pavela Ondreja, zomrelého 3.11.1970 - dedičia - Mária Ondrejová, Pavel Ondrej (žalovaní v 33. až 35. rade) a syn Vincent Ondrej, zomrelý 27.11.2001 - dedičia František Ondrej - zomrel bezdetný, Božena Šimková žalovaná v 36. rade a Anna Kožárová, zomrelá 10.9.2009 - dedičia Jozef Kožár, Vlastimil Kožár, Anna Strelcová a Katarína Semanová (žalovaní v 24. až 27. rade).
41. Ďalej starí rodičia žalobcu mali syna Bartolomeja, zomrelého 20.11.2009 - dedičia Vladimír Fedor, Sergius Fedor a Nataša Dupejová (žalovaní v 3. rade, 37. a 38. rade) a ďalšie dve deti na neznámom mieste v USA Anna Buby, rod. Fedorová a Ján Fedor.
42. Na základe uvedeného, tak súd I. inštancie mal za jednoznačne preukázané, že ako sporové strany sú označení všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po nebohej starej matke Alžbete Fedorovej, rod. Strelec.
43. Súd I. inštancie na základe vyššie uvedených skutočností skúmal podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním právnym predchodcom žalobcu s poukazom na príslušné ustanovenia Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811 a zákona č. 141/1950 Zb. Až do 31.12.1950 upravovalo nadobudnutie držby ustanovenie § 312 Všeobecného občianskeho zákonníka, ktorý stanovil, že držba k nehnuteľnostiam sa nadobúda vstúpením do nej, obmedzením, ohradením, označením, alebo obrábaním. K uchopeniu držby nehnuteľnosti preto nebolo potrebné jej užívanie, držba mohla byť nadobudnutá aj inak bez toho, aby držiteľ nehnuteľnosť užíval.
44. Podľa Obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľností bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v pokojnej držbe. Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951 ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31.12.1960.
45. Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb. - stredný občiansky zákonník (ďalej len SOZ), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
46. Podľa § 116 ods.1 SOZ, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite 3; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10 ročná.
47. Podľa § 116 ods.2 SOZ, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
48. Podľa § 143 COZ držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
49. Podľa § 145 ods.1 SOZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný v tom, že mu vec, alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
50. Podľa § 145 ods.2 SOZ v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
51. Podľa § 146 SOZ, oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje inak, rovnaké práva ako vlastník, ak nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.
52. Podľa § 566 ods.1 SOZ, lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.1.1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
53. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobre viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobo faktický stav so stavom právnym.
54. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
55. Dobrá viera ako predpoklad oprávnenej držby je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu, z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje (rozsudok NS SR zo dňa 29.2.2012 pod sp. zn. 7Cdo/12/2011.
56. Na základe skutkových tvrdení žalobcu a oboznámením listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu Andrej Fedor nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom svojej právnej predchodkyne na predmetných nehnuteľnostiach vydržaním v zmysle ustanovenia § 115 a 116 zákona č. 141/1950 Zb. Je nepochybné, že otec žalobcu nadobudol spoluvlastnícky podiel svojej matky Alžbety Fedorovej v protokole XXX, neskôr PKV. XXX P. E.. XXX I. XXX kúpno-predajnou zmluvou uzatvorenou dňa 6. - 7.12.1947, pričom zmena pozemno-knižného zápisu v prospech otca žalobcu bola povolená rozhodnutím súdu zo dňa 25.8.1948 pod č. d. XXXX/XX, avšak k zápisu vlastníctva v prospech právneho predchodcu do pozemkovej knihy nedošlo.
57. Zároveň medzi sporovými stranami nebolo sporné, že otec žalobcu vstúpil aj do držby k spoluvlastníckym podielom jeho právnych predchodcov v protokole XX, neskôr PKV. XXX P. E.. XXX, ktoré vyššie uvedenou kúpno-predajnou zmluvou v celosti nadobudol jeho brat Ján Fedor, ktorý v roku 1948 odišiel na neznáme miesto v USA s tým, že súčasne prevzal aj jeho záväzok dochovať rodičov k smrti, čo aj splnil. Uvedené skutkové tvrdenie nesporne vyplýva aj z výsledkov iného súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 15C/81/1990.
58. Podľa súčasnej identifikácie je predmetom sporu spoluvlastnícky podiel starej matky žalobcu pod T. na LV č. XXXX I. XXXX katastrálne územie Dubovica pôvodne protokol XXX a PKV. XXX P. E.. XXX I. XXX ako aj spoluvlastnícky podiel pod T. I. T. na LV č. XXX katastrálne územie Renčišov pôvodne protokol XX, resp. PKV. XXX k mpč. XXX.
59. Z výsledkov vykonaného dokazovania tak bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu vstúpil do držby predmetných nehnuteľností v roku 1947, resp. 1948 a tieto nerušene užíval až do svojej smrti. O oprávnenosti držby svedčí skutočnosť, že právny predchodca žalobcu predmetné nehnuteľnosti fakticky ovládal a mal vôľu nakladať s nimi ako so svojimi. Keďže podľa § 145 zák. č. 141/1950 Zb. sa v pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená, pričom žiaden zo žalovaných neuviedol skutkové okolností spochybňujúce dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcu mal súd prvej inštancie za to, že na jeho strane boli splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným spoluvlastníckym podielom v súlade s ust. § 115 a 116 zák. č. 141/1950 Zb. Na základe uvedeného, preto právny predchodca žalobcu splnil podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania k 1.1.1961 uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr do 31.12.1960, ak začala plynúť pred účinnosťou predmetného zákona, teda v danom prípade v roku 1947, resp. 1948. Na základe uvedeného, preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
60. Podľa § 257 CSP výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 a 256 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania podľa § 255 CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom, ale z časti neprizná.
61. Vo vzťahu úspešného žalobcu voči neúspešným žalovaným súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v okolnostiach predmetného prípadu. Je nepochybné, že pre splnenie podmienky vecnej legitimácie v predmetnom súdnom spore museli byť označení všetci do úvahy prichádzajúci dedičia právneho predchodcu, ktorému svedčal zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, pričom títo nárok žalobcu nerozporovali, prípadne so žalobou v plnom rozsahu súhlasili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.