Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-4-2024.pdf
PDF · 71.92 KB
Case nature
Subarea
25C/4/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV, v spore navrhovateľky: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, Bratislava, proti odporcovi: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 08.03.2024 navrhovateľka žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi nepribližovať sa k osobe navrhovateľky, ani k majetku navrhovateľky a aby sa zdržal kontaktovania osoby navrhovateľky.
2. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporca sa jej vyhráža a napáda navrhovateľku, ako aj jej majetok, každý druhý deň počas dvoch týždňov. Navrhovateľka za uvedené obdobie podala na polícii Bratislava - Podunajské Biskupice, Bratislava - Vrakuňa, Bratislava - Osvetová 4 tri trestné oznámenia, sp. zn. CVS:E.-XXX/X-VYS-BX-XXXX. Odporca sa navrhovateľke vyhráža aj cez telefón a to spôsobom: skapeš, budeš žobráčka, pripravím ťa o všetko, dám ťa zavrieť a pod. Navrhovateľka návrh podala zo strachu o svoj život a majetok.
3. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila žiadne listinné dôkazy.
4. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) Cs.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C. s. p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
13. V danom prípade súd na osvedčenie navrhovateľkou tvrdených skutočností týkajúcich sa konania odporcu vyvolávajúceho obavu a strach navrhovateľky o svoj život a majetok, nemal k dispozícii žiadne dôkazné prostriedky, vychádzal len zo skutočností tvrdených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktoré aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce neodkladné opatrenia. Súdu bolo zrejmé, že v prípadoch domáceho násilia môže byť sťažená pozícia osoby, ktorá sa snaží osvedčiť zásah do jej telesnej alebo duševnej integrity, teda, že sa takáto osoba môže dostať do dôkaznej núdze, to však neznamená, že súd pri posudzovaní dôvodnosti neodkladného opatrenia môže vychádzať výlučne len z neosvedčených tvrdených skutočností. Ako súd už uviedol, navrhovateľka nemusela osvedčiť všetky tvrdené skutočnosti, ale len tie, ktoré zakladajú aspoň pravdepodobnú dôvodnosť požadovaného neodkladného opatrenia, čo sa v tomto prípade nestalo, tvrdenia navrhovateľky bolo možné definovať len ako všeobecné, pričom pri každej tvrdenej skutočnosti sa vyžaduje jej úplnosť a pravdivosť. Ide o základnú náležitosť žaloby podľa § 132 C.s.p., ktorý sa vzťahuje aj na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade sa však v návrhu navrhovateľky nenachádzala jediná konkrétnejšia tvrdená skutočnosť, kde by opisovala určitý konkrétny skutok, resp. konkrétne konanie odporcu voči jej osobe, pri ktorom by uviedla napr. dátum, čas, miesto a aspoň približný obsah deja, takéto úplne opísanie skutočností chýbalo. Na základe uvedeného súd nemohol ani z takto tvrdených skutočností (bez ohľadu na ich osvedčenie) dospieť k záveru o pravdepodobnej dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považoval návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, keďže absolútne neosvedčila rozhodné skutočnosti týkajúce sa konania odporcu, ktorým by zasahoval do telesnej a duševnej integrity navrhovateľky, pričom pravdepodobnosť takéhoto konania odporcu nebolo možné dôvodiť ani z opisu tvrdených skutočností, ktoré boli vačšinou len všeobecného charakteru. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého má nárok na náhradu trov konania odporca. Nakoľko však odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.