Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/116/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci odsúdeného E. A., nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom O., M. U. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 7. decembra 2020, prejednal sťažnosť odsúdeného E. A. a sťažnosť záujmového združenia U. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. septembra 2020, sp. zn. a takto

rozhodol:

I. Podľa 193 ods. 1 písm. b) sa zamieta sťažnosť záujmového združenia občanov V. pretože bola podaná oneskorene.

II. Podľa sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. septembra 2020, sp. zn. , bolo rozhodnuté tak, že podľa s použitím , Tr. zák. sa návrh záujmového združenia občanov V. o podmienečné prepustenie odsúdeného E. A. z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Proti citovanému uzneseniu podali sťažnosť odsúdený do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia a záujmové združenie občanov V. O. písomným podaním, doručeným okresnému súdu osobne až dňa 19.11.2020.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.

Odsúdený podanú sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia sťažnosti poukázal na to, že súd skonštatoval, že v prvom bode splnil podmienku. V druhom bode mu súd vytkol, že počas doterajšieho výkonu trestu nepreukázal polepšenie, že má čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti, že svoje konanie zľahčuje, vinu sa snaží presúvať na iné osoby a že v prípade jeho osoby nedošlo k náprave týchto povahových vlastností, ktoré ho doviedli do výkonu trestu. K tomu chce uviesť, že k čiastočne kritickému postoju k trestnému činu sa nijak nevyviňoval. Viackrát tento skutok oľutoval aj vzhľadom na jeho rodinný stav a ťažkú rodinnú situáciu. Nevie, z akého dôvodu mu bol daný status „čiastočne“ kritický postoj k trestnej činnosti. Trestný čin nespáchal úmyselne a viackrát ho oľutoval, o čom svedčí to, že poslal poškodenému ospravedlňujúci list. Čo sa týka tretej materiálnej nesplnenej podmienky, uvádza, že je pravdou, že bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný aj vo výkone trestu. Všetko je to minulosť, na ktorú chce zabudnúť. Bola to jeho mladícka nerozvážnosť a nezrelosť pochopiť zmysel života. Už vie, že nekonal v minulosti správne. Rodina, ktorá je stále s ním a podporuje ho. Doma ho čaká družka a syn. Potrebujú ho aj rodičia, lebo sú chorí. Má prísľub zamestnania, preto žiada krajský súd, aby vyhovel jeho žiadosti a aby ho podmienečne prepustil na slobodu. Súd sa stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý ho neodporučil podmienečne prepustiť. Odsúdený poukázal na to, že počas výkonu trestu bol zaradený do kuchyne pre príslušníkov ZVJS ako kuchár. Do daného priestupku si svoju

prácu vykonával dôstojne a poctivo, za to bol aj disciplinárne odmenený. Za tento „nepovolený kontakt“ bol 4-krát potrestaný tým, že bol vyradený zo zamestnania, presunuli ho do horšieho „baráku“ a nebola mu udelená odmena, ktorá mu bola navrhnutá. K tomuto priestupku ho dohnal strach o jeho matku. Bola na operácii v Trenčíne a chcel čo najskôr vedieť jej zdravotný stav, ktorý mu osobne prišla oznámiť sestra. Pred spáchaním tohto trestného činu viedol riadny život. Mal trvalé zamestnanie a žil s družkou. Po prepustení z výkonu trestu sa môže zamestnať, aby mohol zabezpečiť potreby svojich detí, partnerky a svojich potrieb. Dĺžka trestu je taká dlhá, že má účel represie. Žiada o vyhovenie žiadosti o podmienečné prepustenie na slobodu.

V prvom rade Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, preskúmal podané sťažnosti z hľadiska kritérií, uvedených v ustanovení , Na základe preskúmania veci krajský súd zistil, že sťažnosť záujmového združenia občanov Dubnička proti drogám - BN o. z. bola podaná oneskorene.

V zmysle sa sťažnosť proti uzneseniu vo všeobecnosti podáva do 3 pracovných dní od oznámenia uznesenia. Podľa druhá veta sa oznámenie uznesenia robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí okresného súdu zo dňa 14.9.2020 krajský súd zistil, že predseda záujmového združenia občanov Dubnička proti drogám - BN o. z., Juraj Sepeši, sa tohto verejného zasadnutia zúčastnil. Po vyhlásení vyššie uvedeného uznesenia a po poučení o opravnom prostriedku predseda záujmového združenia občanov uviedol, že si ponecháva lehotu na podanie sťažnosti. Na základe tejto skutočnosti záujmovému združeniu občanov začala plynúť lehota troch pracovných dní na podanie sťažnosti v zmysle dňa 15.9.2020 a uplynutím dňa 18.9.2020. Keďže záujmové združenie podalo písomnú sťažnosť na okresný súd až dňa 19.11.2020, teda oneskorene, krajský súd rozhodol o sťažnosti záujmového združenia občanov tak, ako je to uvedené vo výroku pod bodom I. tohto uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa , následne z titulu včas podanej sťažnosti odsúdeného preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, krajský súd zistil, že okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu záujmového združenia občanov na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Pozbavenie osobnej slobody odsúdeného v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody na základe právoplatného a vykonateľného odsudzujúceho rozsudku súdu počas celej doby výkonu uloženého trestu je v úplnom súlade aj s článkom 5 ods. 1 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje v celom rozsahu v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka preukázania polepšenia a podmienka v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa názoru krajského súdu záver okresného súdu o nesplnení zákonnej podmienky preukázania polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a správaním sa počas výkonu trestu má úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného. Už od nástupu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným je cieľom výkonu tohto trestu pôsobiť

na odsúdeného v tom smere, aby sa podriadil normám správania. Je potom na odsúdenom, či sa poriadi týmto normám a či podriadenie sa týmto normám je jeho dobrovoľným predsavzatím, alebo ide len o okolnosťami výkonu trestu vynútené podriadenie sa týmto normám. Z hľadiska preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. preto podľa názoru krajského súdu sa vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu trestu dodržiaval ústavný poriadok a normy správania sa. Tu treba zdôrazniť, že súdna prax z hľadiska splnenia podmienky preukázania polepšenia akceptuje možnosť existencie určitých nedostatkov v krátkej dobe po nástupe z dôvodu adaptačných problémov, avšak takéto nedostatky z hľadiska preukázania polepšenia nemožno akceptovať u odsúdených, ktorí majú skúsenosť s podmienkami výkonu trestu, teda u odsúdených, ktorí sú opakovane vo výkone trestu pre recidívu trestnej činnosti. Ak sa teda v prejednávanom prípade počas výkonu trestu zistili nedostatky v správaní sa odsúdeného a v plnení si svojich povinností, s ohľadom aj na to, že odsúdený nie je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, nie je podľa názoru krajského súdu možné vyvodiť odôvodnene rozumný záver, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ odsúdený v dôvodoch svojej sťažnosti zaujal názor, podľa ktorého mu bol uložený neprimerane prísny trest, krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v tomto konaní nemá právomoc spochybňovať správnosť a zákonnosť právoplatného a vykonateľného rozsudku, na základe ktorého v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody. Preto uvedenú argumentáciu odsúdeného v dôvodoch jeho sťažnosti nemohol považovať za rozhodnú pre posúdenie správnosti a zákonnosti sťažnosťou odsúdeného napadnutého uznesenia okresného súdu.

Nad rámec správnych úvah okresného súdu krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Odsúdený tak zjavne svojím správaním po vykonaní predchádzajúcich trestov odňatia slobody preukázal, že ich predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody u neho vôbec nesplnil svoj výchovný účel viesť ho k tomu, aby viedol riadny život v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., čo bolo nepochybne brané do úvahy súdom aj pri ukladaní trestu, ktorý v súčasnosti vykonáva. Z odpisu z registra trestov tiež vyplýva, že odsúdenému v minulosti už dvakrát bolo poskytnuté dobrodenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, kedy nepochybne tiež sľuboval, že sa už nikdy nedopustí trestnej činnosti. Napriek týmto sľubom je odsúdený opätovne v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Preto odsúdený svojimi vyjadreniami a argumentáciou nepresvedčil ani krajský súd o tom, že v budúcnosti možno od neho očakávať, že bude viesť už len riadny život.

S poukazom na pozitívne zistenie nedostatkov v správaní sa odsúdeného počas aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody a zistenie recidívy úmyselnej trestnej činnosti, trestanej nepodmienečným trestom odňatia slobody pred súčasným výkonom trestu, krajský súd sa stotožnil so správnosťou záveru okresného súdu o nesplnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa rozhodol tak, ako je to uvedené v bode II. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.