Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Em-5-2020.pdf
PDF · 98.13 KB
Case nature
Subarea
9Em/5/2020
Uznesenie
Okresný súd Martin vo veci starostlivosti o dieťa: Q. X., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, povinnej matky: Z. X.Á., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom P., B. XXXX/XX, a oprávneného otca: N.. Y. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom T., Š. B. XXX/X, v konaní o návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia, takto
rozhodol:
Súd návrh otca zo dňa XX.XX.XXXX na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 4P/69/2017 zo dňa 19.11.2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Otec doručil dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. 4P/69/2017 zo dňa 19.11.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 12.12.2018, ktorým bola schválená dohoda rodičov, obsahom ktorej bola úprava styku otca s maloletou dcérou. Podľa rozhodnutia je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. nepretržite, každý utorok v kalendárnom roku, kedy si maloletú zo škôlky/školy prevezme do 18.00 hod., cez Vianoce každý párny kalendárny rok 24.12. od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok 25.12. od 10.00 hod. do 17.00 hod., cez Veľkú noc každý kalendárny rok od Veľkonočnej soboty od 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 17.00 hod. nepretržite, cez letné prázdniny každý kalendárny rok od prvej júlovej nedele od 17.00 hod. do druhej júlovej nedele do 17.00 hod. nepretržite a od prvej augustovej nedele od 17.00 hod. do druhej augustovej nedele do 17.00 hod. nepretržite. Navrhovateľ uviedol, že aj napriek úprave styku s dcérou, k nemu nedochádza v plnom rozsahu z dôvodu, že matka maloletej nerešpektuje znenie rozsudku. Matka maloletú nepripravuje na styk tak, ako jej bolo uložené rozsudkom, predovšetkým po psychickej stránke, pretože v čase keď má dôjsť k spaniu u neho, matka maloletej požaduje, aby jej maloletú doniesol domov. Zo strany matky sa k maloletej nedostáva žiadneho pozitívneho povzbudenia na maloletú tak, aby k uskutočneniu spania u neho aj reálne došlo. Matka mu maloletú každý druhý piatok dá, pričom mu povie, že ju doniesť v ten deň v určitú hodinu, ktorú ona určí, bez toho, aby sa o tom s maloletou rozprávali, či u neho chce alebo nechce prespať. S maloletou sa o tom snažil rozprávať viackrát, zakaždým mu však nevedela povedať, prečo u neho nechce spať. Podľa vyjadrenia navrhovateľa matka pri preberaní maloletej nekooperuj a nenabáda dcéru vytvoriť si pozitívny vzťah k súdne ustanovenému styku sním a vzbudiť tak v maloletej harmonický vzťah k obidvom rodičom. Matka mu mnohokrát odovzdá maloletú v nepriateľskej nálade s nahnevaným postojom, pri komunikácii je chladná a odmeraná s nezáujmom k predmetnej veci. Navrhovateľ má za to, že matka začala robiť obštrukcie pri stretávaní sa s maloletou, a to nepriamym aj priamym vplyvom na dcéru, ktorý má za následok stratu citového puta k jeho osobe. Maloletá tak odmieta u otca spať a matka ju k tomu nepovzbudzuje, následkom čoho k realizácii styku v plnom rozsahu nedochádza. V minulosti od novembra 2016 u neho prespávala. Zmenilo sa to približne v máji 2019, odvtedy u neho maloletá až po súčasnosť spala iba raz, v septembri 2019, a to v dôsledku návštevy sociálneho poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Následne však matka maloletej povedala, že maloletá sociálne poradenstvo s psychológom absolvovať nebude, aj keď malo
viditeľné výsledky a maloletej pomáhalo vyjadriť svoje pocity, maloletú mu naďalej odmietala dávať na noc. Z obavy, že mu dcéru nedá vôbec, ju každý večer, keď ju mal, odniesol matke. Myslel si, že je to len otázka času, kedy bude zas u neho spať. Chcel dať matke priestor na to, aby vzniknutú situáciu vyriešila, ona však jeho zhovievavosť využila na to, aby mu ju prestala dávať. Otec sa vo svojom záujme pravidelne informuje o maloletej, ktorú školu navštevuje, zdieľa s ňou a snaží sa vyriešiť všetky jej problémy, ktoré ju trápia. Výživné určené súdom platím pravidelne, vediem bezúhonný a príkladný život, chce byť vzorom pre svoju dcéru a trápi ho správanie matky a maloletej, ktorá je pod neustálym psychickým nátlakom matky. Otec má za to, že správanie matky nekorešponduje so záujmami maloletej, a že matka by sa mala podieľať na vytváraní a udržiavaní citovej väzby medzi ním a maloletou, pretože ako otec je dôležitou súčasťou jej života a má právo aj záujem podieľať sa na výchove, tráviť s ňou čas a byť jej oporou. Otec uviedol, že v zmysle zákona o rodine súdy vyvodzujú povinnosť dieťa pripraviť na styk, a to tak po psychickej a materiálnej stránke, ktorú si matka neplní. Pokiaľ matka nie je schopná pripraviť maloletú na styk, je povinná túto situáciu riešiť, avšak matka otcovi vždy iba uvedie, že maloletá nechce u neho späť a vzniknutú situáciu nerieši. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd nariadil matke umožniť styk otca s maloletou podľa vykonateľného rozsudku sp. zn. 4P/69/2017 zo dňa 19.11.2018.
2. Matka sa k návrhu otca nevyjadrila v určenej lehote.
3. Kolízny opatrovník doručil súdu dňa 23.10.2020 písomné vyjadrenie k návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zo šetrenia pomerov. V správe zo šetrenia pomerov zo dňa 15.10.2020 uviedol, že maloletá sa podľa vyjadrenia matky stretáva s otcom podľa právoplatného rozhodnutia súdu. Maloletá však odmieta v domácnosti otca prespávať už vyše roka. Rodičia s maloletou túto situáciu riešili aj na Referáte poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR Martin už v roku 2019. Matka však psychológa úradu T.. Ľ.. L. nezbavila mlčanlivosti, tak nemá kolízny opatrovník k dispozícii záverečnú správu, resp. posudok psychológa. Matka rezolútne odmieta tvrdenia, že by dcéru nepripravovala na styk s otcom. Maloletá sa vyjadrila, že ak má u otca spať, tak k nemu nebude chodiť vôbec. Okrem spoločnej domácnosti maloletá neprespáva ani u starých rodičov. Ako už bolo uvedené táto situácia v rodine trvá už od septembra 2019. Rodičia rešpektovali názor maloletej, a keď prejavila vôľu vrátiť sa do domácnosti matky, otec jej vyhovel. Dňa 14.07.2020 bol vypracovaný znalecký posudok k pojednávaniu, ktoré sa vedie na Okresnom súde Martin pod značkou 9P/223/2019 v konaní o návrhu matky na rozhodnutie súdu z dôvodu nezhody rodičov. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá je schopná vyjadriť svoj vlastný názor a postoj. Na základe zistených skutočností odporúča kolízny opatrovník rešpektovať názor maloletého dieťaťa, styk otca s maloletou sa realizuje s výnimkou prenocovania.
4. Otec k správe kolízneho opatrovníka doručil súdu vyjadrenie dňa 12.11.2020. Uviedol, že samotná matka počas sociálneho prieskumu u kolízneho opatrovníka uviedla, že maloletá už vyše roka u otca neprespáva, potvrdzuje tak jeho tvrdenia o tom, že nedochádza k napĺňaniu rozsudku okresného súdu 4P/69/2017 zo dňa 19.11.2018. Matka taktiež uvádza, že rezolútne odmieta, že by maloletú nepripravovala na styk s otcom, nie je schopná však 7-ročnému dieťaťu dohovoriť tak, aby prespala. Jej konanie je účelové, maloletú navádza na odpoveď typu ... „že ak má u otca späť, tak k nemu nepôjde vôbec“. Spôsobom akým sa matka vyjadrila u kolízneho opatrovníka iba potvrdzuje, že medzi ním a maloletou vytvára napätý vzťah a nesnaží sa dcéru na styk pripraviť. Tak ako tvrdil v predchádzajúcom návrhu, chcel dať maloletej čas, aby matka maloletú pripravila, k čomu nedošlo. Predmetnú situáciu riešil aj na úrade práce, na Referáte poradensko - psychologických služieb, kde psychológ po vypočutí oboch rodičov a maloletej nenašiel dôvod, prečo by nemalo dochádzať k rešpektovaniu súdneho rozhodnutia. Následne bola matka poučená o povinnosti dodržiavať rozsudok, čo však neurobila. Tak ako sa uvádza v správe kolízneho opatrovníka, matka nedala súhlas na zbavenie mlčanlivosti psychológa T.. Ľ.. L., pretože závery psychológa boli v neprospech matky. K tvrdeniu matke, že maloletá neprespáva ani u starých rodičov podotýka, že nie sú pravdivé. Maloletá s matkou už dlhodobo bývajú u starých rodičov zo strany matky, vrátane spania u nich. Matka týmito tvrdeniami zámerne vytvára dojem, že maloletá nie je schopná prespávať mimo spoločnej domácnosti s matkou, čo však nie je pravda. V súvislosti so znaleckým posudkom v konaní pod sp. zn. 9P/223/2019 otec poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní sa rozhoduje o vycestovaní maloletej do Českej republiky alebo striedavej starostlivosti. Je nepochybné, že maloletá vie prejaviť svoj názor, či však otec namieta je, že názor maloletej je preferovaný do takej miery, že jednak podstatne zužuje jeho práva otca, a taktiež rodičov stavia do pozície, kedy želanie dieťaťa je podstatnejšie ako súdne rozhodnutie. Pokiaľ je maloletá vedená k tomu, že nemusí dodržiavať súdne rozhodnutie, vytvára to negatívny precedens pre jej ďalšie rozhodovanie sa v živote ako celku. Otec má za to, že prípadné zúženie styku otca s dcérou by mohlo spôsobiť,
že maloletá nadobudne presvedčenie, že nato, aby dosiahla nejaký cieľ, postačí vyjadriť dostatočne negatívne emócie. Nie je v záujme dieťaťa, aby mohlo o každej veci rozhodovať už vo veku 7 rokov. Nejde o to, že by nerešpektoval názor dieťaťa, chce ju iba naučiť, že spoločnosť má určité pravidlá. Spanie u neho v rozsahu 4 nocí za mesiac nepokladá za také narušenie jej vôle, pre ktoré by mala takto konať. Maloletá spávala u neho takmer dva roky, čo je dôkazom toho, že jej u neho bolo dobre. Nijakým spôsobom jej neubližuje, nekričí na po nej, snaží sa čo v najväčšej miere vychádzať v ústrety jej potrebám, zaujíma sa o ňu. Matka podľa jeho vyjadrenia hľadá všetky spôsoby ako naštrbiť jeho vzťah s maloletou. Namiesto toho, aby hľadala riešenia ako pripraviť maloletú na styk s ním, snaží sa aby s dcérou trávil čo najmenej času. Ešte nevidel matku, aby maloletú podporovala v tom, aby u neho prespala. Odporúčanie kolízneho opatrovníka „rešpektovať názor maloletého dieťaťa, styk otca s dcérou sa realizuje s výnimkou prenocovania“ považuje za rozporuplné. Keď sa v roku 2019 informoval ako je možné riešiť túto situáciu, bol mu na úrade práce odporúčané začať konanie na súde vo veci návrhu na dodržiavanie rozsudku, pretože úrad práce vyčerpal svoje možnosti. Nie je mu teda jasné, prečo o rok neskôr, ten istý úrad odporúča zúžiť styk otca s maloletou.
5. Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným psychológom L.. H. X. v konaní sp. zn. 9P/223/2019. V tomto konaní sa rozhoduje o návrhu na rozhodnutie súdu z dôvodov nezhody rodičov - udelenie súhlasu namiesto otca s vysťahovaním maloletého dieťaťa do Českej republiky a o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súčasťou znaleckého posudku je výpoveď maloletej a jej výpoveď sa okrem iného týka aj vzťahu s otcom, zisťovanie dôvodov, prečo maloletá nechce prespávať u otca a príp. ovplyvňovanie maloletej matkou. Maloletá sa vyjadrila, že so súčasnou partnerkou otca si nerozumejú. Uviedla, že pociťuje, že ju otec prestal mať rád, keď si ju našiel a to si všimla od začiatku, lebo sa jej menej venuje a nestrávil s ňou toľko času a potom sa k nemu partnerka nasťahovala. Otcovi to maloletá nepovedala. V čase výpovede maloletej otec s partnerkou čakali dieťa a maloletá sa na neho vôbec netešila a to z dôvodu, že sa mu budú viac venovať a ona nebude mať čo robiť a už ani nemá vlastnú izbu u otca, lebo všetko je tam pre brata. Odmietla späť u otca , lebo tam je ona a zaberá všetko miesto. Maloletá uviedla, že odkedy prišla partnerka do bytu otca, už tam nechce spávať. Podľa nej tam už nemá miesto. Vo vzťahu k otcovi sa maloletá vyjadrila, že, keď sa tam jeho priateľka nasťahovala, tak ho prestala mať rada. Všetko čas venoval otec jej. Znalec v závere posudku uviedol, že maloletá má vytvorenú citovú väzbu aj s otcom, táto je podporená pozitívnou osobnou skúsenosťou maloletej s otcom. Majú spoločné zážitky, aktívne spolu trávia čas. Vzťah s otcom je menej dôverný, menej otvorený, častejšie tento vzťah negatívne ovplyvňujú rôzne vonkajšie faktory, a to aj na strane otca nie len matky. Príkladom je aktuálne prežívaný pocit ohrozenia vzťahovej významnosti maloletej u osoby otca. Maloletá rivalizuje o otca s osobou priateľky otca a nenarodeného dieťaťa (v čase vyhotovenia posudku). Subjektívne zažíva pocit odklon otca v zmysle pozornosti, ktorú jej dával, a ktorú jej dáva v súčasnosti, keď žije so svojou priateľkou. Odmietanie prespávania u otca je prejavom protestu maloletej na aktuálnu situáciu vzťahu otca a jeho priateľky, cíti sa byť na „druhej koľaji“. Dá sa povedať, že s matkou má maloletá otvorenejší vzťah ako s otcom, ktorému sa neraz obáva vyjadriť svoje názory a pocity. V otázke ovplyvňovania maloletej matkou sa znalec vyjadril, že v minulosti bola maloletá viac matkou ovplyvňovaná vo vzťahu k otcovi. Toho času maloletá čerpá už viac z osobnej skúsenosti s otcom, je viac autonómna v postojoch k osobe otca. Maloletá dosiahla stupeň vývinu, že ej schopná vyjadriť svoj vlastný názor, ale aj naďalej je ovplyvnená názormi postojmi pre ňu vzťahovo významnejšej osoby, a tou je matka. Maloletá má určité obavy vo vzťahu s otcom, ich vzťah je málo dôverný a otvorený. Otec je menej citlivý k potrebám maloletej, za jej rozhodnutiami vidí osobu matky, čo ho zaslepuje v tom, aby maloletú viac pochopil, resp. sa jej priblížil natoľko, aby ich vzťah, a to najmä zo strany maloletej, bol viac spontánny, dôverný, resp. aby sa maloletá bez toho, aby prežívala nejaké obavy, mohla slobodne vyjadriť, povedať svoj názor. Znalec uviedol, že by bolo potrebné lepšie komunikovať s maloletou aktuálnu životnú situáciu na strane otca, otec to vníma len zo svojho pohľadu, mal by sa viac zaujímať a pripustiť prežívanie maloletej v danej situácii a nehľadať za tým ďalšie osoby. Vzájomná komunikácia rodičov je veľmi zlá. Nedarí sa im uprednostniť záujmy maloletého dieťaťa pred svojimi vlastnými, sú menej citlivý k potrebám maloletej. Riešia svoje problémy cez rôzne inštitúcie, ktoré nahrádzajú ich spoločnú komunikáciu, a to aj vo vzťahu k maloletej.
6. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Kapr proti Českej republike zo dňa 28.03.2006 súd konštatoval, že sa sťažovateľ domáhal porušenia jeho rodičovských práv. Podľa rozhodnutia okresného súdu sa mal s maloletou dcérou stretávať každý druhý víkend a počas školských prázdnin. Podal desiatky návrhov na výkon rozhodnutia tvrdiac, že styk sa nerealizuje, pretože matka
tomu bráni a dcéra s ním odmieta tráviť určený čas v jeho domácnosti, v ktorej žil so svojou súčasnou manželkou. Okrem toho namietal, že vnútroštátne orgány boli nečinné, jeho návrhy na výkon rozhodnutia neboli realizované, a teda nebol rešpektovaný jeho rodinný život. Následne ESĽP konštatoval, že povinnosť štátu prijať vhodné opatrenia k nadviazaniu styku medzi otcom a dieťaťom nie je absolútna, pretože štátne orgány musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva podľa článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa. ESĽP poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ mal možnosť sa s dcérou stýkať, avšak trávil s ňou iba hodinu alebo dve, pretože dcéra s ním odmietla odísť do jeho domácnosti, na čom on trval. Podľa názoru ESĽP dcéra odmietala tráviť čas v domácnosti otca z dôvodu napätia, ktoré bolo medzi ňou a jeho súčasnou manželkou. Vnútroštátny súd pri zamietaní návrhov sťažovateľa na výkon rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom na vek dcéry je potrebné brať do úvahy jej prianie, a že matke nemožno vyčítať, že by otcovi bránila v styku. ESĽP sa stotožnil s námietkou vlády, že sťažovateľ nepreukázal empatický prístup k potrebám a želaniam svojej neplnoletej dcéry a dospel k záveru, že vnútroštátne orgány vynaložili dostatočné úsilie, aby bolo právo sťažovateľa rešpektované a túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne nepodloženú.
7. Zo spisu mal súd osvedčené, že problematická situácia medzi otcom a maloletou pretrváva už dlhšiu dobu. Rodičia problém s prespávaním maloletej v domácnosti otca riešili aj na Referáte poradensko
- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin už v roku 2019. Matka však nezbavila psychológa T.. Ľ.. L. mlčanlivosti, preto záverečná správa, resp. posudok psychológa nie je k dispozícii. Tunajší súd však v konaní sp. zn. 9P/223/2019 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru psychológia a oboznámil sa so závermi posudku v tomto konaní, keďže súčasťou posudku bol aj vzťah otca s maloletou a najmä zistenie dôvodov, prečo maloletá odmieta prespávať u otca od určitého obdobia. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že boli využité možnosti a riešenia na zistenie príčin odmietania maloletej prespávať u otca.
8. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
9. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa ods. 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
10. Podľa § 377 ods. 1 Civilného mimosporovéhon poriadku ( ďalej len „CMP“), proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
11. Súd zhodnotením všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia nie je dôvodný. Po oboznámení sa s vyjadreniami rodičov, kolízneho opatrovníka a s výpoveďou maloletej pred psychológom L.. H. X. dňa 05.03.2020 nebolo preukázané, že povinná matka nerešpektuje súdne rozhodnutie a bráni dieťaťu v styku s otcom. Maloletá sa s otcom pravidelne stretáva s výnimkou prespania v jeho domácnosti. S odvolaním sa na jej vyjadrenia u psychológa je zrejmé, že maloletá sa ťažko vyrovnáva so situáciou, že sa musí o otca a jeho čas strávený s ňou, deliť s jeho partnerkou. Z vyjadrení otca a zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že otec je nekritický k danej situácii a problém vidí u matky, ktorá dcéru negatívne ovplyvňuje vo vzťahu k otcovi, čoho dôsledkom je odmietanie prespania v domácnosti otca. Súd konštatuje, že pri rozhodovaní vo veci starostlivosti o maloleté deti je nevyhnutné brať do úvahy na prvom mieste záujem maloletého dieťaťa, ktorý je postavený nad záujmy rodičov. Je nevyhnutné rešpektovať názor dieťaťa, a to aj bez ohľadu na to, či to niektorý z rodičov akceptuje alebo nie. Súd sa nestotožnil s názorom otca, že dieťa vo veku 7 rokov by nemalo rozhodovať o každej veci. Medzi práva dieťaťa patrí aj právo byť vypočuté a participovať na konaní, v ktorom sa o ňom rozhoduje. Dieťa, ktoré v určitom stupni rozumovej a vôľovej vyspelosti je schopné vyjadriť svoj názor, čo maloletá Q. je, má byť vypočuté a pri rozhodovaní je potrebné brať do úvahy jeho názor a postoj. Napriek tomu, že v minulosti bola ovplyvnená matkou vo vzťahu k otcovi, v súčasnosti je schopná na základe prežitých pozitívnych a negatívnych skúsenosti s otcom vyjadriť svoj
vlastný názor, avšak má obavy ho prezentovať verejne pre otcom. Z názoru otca jasne vyplýva, že nie je citlivý k potrebám maloletej, neberie jej názor a postoj za dôležitý a skôr obviňuje matku, že maloletú psychicky nepripravuje na stretnutia. Otec sa s maloletou nerozpráva o problémoch, ktoré súvisia so zmenou v jeho živote a jednoznačne spôsobujú problémy vo vzťahu maloletej s otcom, čo vyplýva aj zo záverom znaleckého posudku. Z jeho vyjadrení je zrejmé, že je pre neho dôležitejšie mať rozhodnutie súdu a odvolávať sa na svoje práva, ktoré ako sám uviedol sú zúžené, pretože názor maloletej je preferovaný do takej miery, že zužuje jeho práva otca a je podstatnejší než súdne rozhodnutie. Maloletá má cítiť zo strany otca, že je pre neho dôležitá, napriek tomu, že otec má novú rodinu. Neprespávanie maloletej u otca je, ako uviedol znalec, prejav protestu na aktuálnu situáciu vzťahu otca a jeho priateľky.
12. Keďže na strane matky nedochádza k porušovaniu súdneho rozhodnutia, nie je možné, aby bola sankcionovaná zo strany súdu, a aby bol nariadený výkon rozhodnutia. Na záver súd poznamenáva, že obidvom rodičom bol doručený znalecký posudok, ktorého obsahom sú zhodnotené vzájomné vzťahy rodičov a dieťaťa a súčasne uvedené možnosti, ako tieto vzťahy vylepšiť. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na judikatúru ESĽP Kapr proti Českej republike súd zamietol návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento neustanovuje inak.
14. O náhrade trov konania rozhodol súd na základe § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.