Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/102/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: PHAREX, s.r.o., so sídlom Prieložtek 1, 036 01 Martin, IČO: 44 073 437, právne zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101165093/2020 zo dňa 13.07.2020, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 12.08.2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.08.2020 podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101165093/2020 zo dňa 13.07.2020. Napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102925109/2019 zo dňa 18.12.2019. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 2.494.931,35 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 vyberanej zrážkou. Žalobca v žalobe navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok dôvodiac tým, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí žalobcovi závažná ujma na právach a oprávnených záujmoch. Obe napadnuté rozhodnutia, ktorých zrušenia sa žalobca domáha touto správnou žalobou sa uplynutím lehoty na plnenie sa stávajú daňovým exekučným titulom, na podklade ktorého možno okamžite pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní podľa 4. hlavy daňového poriadku. Ujma na majetku a právach žalobcu hrozí nielen v rozsahu napadnutých rozhodnutí, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku zaradenia žalobcu medzi daňových dlžníkov (čo žalobcu automaticky vylučuje napr. z možnosti uchádzať sa a realizovať verejné zákazky, uchádzať sa o využitie štátnej pomoci alebo z možnosti čerpania európskych štrukturálnych fondov. Na začatie núteného výkonu napadnutého rozhodnutia je žalovaný oprávnený už nadobudnutím vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. uplynutím 15.-teho dňa od doručenia (oznámenia) rozhodnutia FR SR. Žalobca uviedol, že má vedomosť aj o účinkoch legislatívnych opatrení, prijatých na zmiernenie následkov šírenia pandémie ochorenia COVID-19, a to ust. až o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, kde je riešená aj situácia týkajúca sa vzniku daňových nedoplatkov a odloženia daňovej exekúcie, avšak má za to, že nakoľko účinnosť týchto opatrení trvá len priamo počas trvania mimoriadnej situácie a jeden kalendárny mesiac po jej skončení, predmetné opatrenie nepredstavuje pre žalobcu reálne riešenie situácie a opatrenia podľa zákona a inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa majú celkom iný účel, trvanie a význam. Jeden prostriedok pritom nemení ani nenahrádza druhý. Ochranu pred začatím daňovej exekúcie až dokým nebude príslušným súdom preskúmaná zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ktorú zabezpečí žalobcovi len priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania, začatého na jej podklade, nikdy nenahradí opatrenie prijaté

, ktoré trvá len dočasne, v nadväznosti na vyhlásenú mimoriadnu situáciu v SR. Navyše, vzhľadom na náročnosť právnej veci a rozsah spisového materiálu nemožno predpokladať, že vo veci samej sa rozhodne do skončenia mimoriadnej situácie, resp. nepriznanie odkladného účinku pre by spôsobilo právnu neistotu žalobcu, spôsobenú neurčitým dňom, kedy mu môže vzniknúť daňový nedoplatok vo výške takmer 2,5 mil. EUR a to na dani, ktorej výber sa neuplatňuje ani pri iných subjektoch. Od žalobcu nemožno ani spravodlivo žiadať, aby o odklad vykonateľnosti žiadal až po skončení mimoriadnej situácie, pretože zákonné lehoty a procesné postupy, spojené s návrhom na odklad vykonateľnosti by s určitosťou viedli k tomu, že kým by sa o návrhu rozhodlo, napadnuté rozhodnutia by už dávno boli vykonateľné. Žalobca nemá možnosť dorubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú existenciu a ďalšie fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov žalobcu a správy o ekonomickom stave žalobcu, ktorú žalobca nechal vypracovať pre účely tohto konania, pre lepšie ozrejmenie ekonomickej situácie, možností žalobcu a dôsledkov, ktoré by nastali, ak by sa napadnuté rozhodnutia stali vykonateľnými a voči žalobcovi tak bol začatý výkon - daňová exekúcia. Žalobca poukázal na to, že sa jedná o daň, ktorú žalobca už priznal a zaplatil, spôsobom a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní DPPO za rok 2015, čo aproboval aj samotný Daňový úrad Žilina. Súdu dal do pozornosti, že v úplne obdobnej veci, sp. zn. , spoločnosti ProPharma, s.r.o., priznal tunajší súd žalobe zo dňa 30.10.2017 odkladný účinok. Žalobca poukázal aj na viaceré rozhodnutia správnych súdov, ktoré videli dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tom, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mohol zapríčiniť platobnú neschopnosť žalobcu a povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, ako aj v likvidačnej výške dorubenej dane, ktorá by bola príčinou, že by žalobca nebol ďalej schopný uhrádzať svoje záväzky voči svojim zamestnancom, orgánom verejnej moci, dodávateľom či iným obchodným partnerom, čo by mohlo viesť k úpadku žalobcu. Tieto skutočnosti boli vyhodnotené a posúdené správnymi sudmi ako opodstatnené a v prípade takejto hroziacej ujmy odkladný účinok priznali. Napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 05.08.2013, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 20.07.2017, sp. zn. zo dňa 27.04.2017. Žalobca je funkčne a efektívne podnikajúca spoločnosť v oblasti distribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok, kde je pre činnosť potrebný dostatočný cash flow, potrebný na úhrady nákupov tovarov a služieb, slúžiacich na ďalší predaj. Suma, v akej bola žalobcovi dorubená daň je 2.494.931,35 EUR, čo je veľmi vysoká čiastka, navyše sa jedná o osobitný výber dane z príjmov, ktorú za dané obdobie už žalobca zaplatil (tak ako je presvedčený, že bol podľa zákona povinný). Žalobca pre účely podania tejto žaloby a návrhu na odklad vykonateľnosti vypracoval mimoriadnu účtovnú závierku a ďalšie účtovné výstupy pre tento účel. Z účtovných dokladov spoločnosti vyplývajú nasledovné hodnoty, ktoré sú pre posúdenie hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody významné:

Spoločnosť na úhradu krátkodobých záväzkov využíva úročený kontokorentný úver, poskytnutý zo strany U., E. Z vyššie uvedených čísel však vyplýva, že ak vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí nebude odložená a daň sa stane splatnou a vymáhateľnou, bude predstavovať záväzok spoločnosti. Z uvedených účtovných hodnôt je evidentné, že spoločnosť nemá z čoho dorubenú daň zaplatiť, takže tento záväzok sa stane záväzkom po splatnosti, akonáhle sa začne výkon rozhodnutia, čo je možné de facto ihneď po vzniku daňového nedoplatku a dôjde k zablokovaniu účtov, alebo inému zabezpečeniu majetku a pod., znemožní sa uhrádzanie ostatných záväzkov spoločnosti, čím sa žalobca takmer okamžite dostane do stavu platobnej neschopnosti a úpadku, a tým dôjde k naplneniu o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Možno s určitosťou dospieť k záveru, že spoločnosť s daňovým dlhom vo výške cez 2,4 mil. EUR po splatnosti (a v úpadku) sa stane insolventným obchodným partnerom, čo takmer okamžite spôsobí prerušenie obchodných vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi a tým stratu zákaziek a klientov, tým aj stratu príjmov a postupne definitívny krach a prepúšťanie zamestnancov, ktorých má spoločnosť k 30.06.2020 v počte 22. Záverom žalobca uviedol, že aj keby bol žalobca v tomto konaní vo veci samej úspešný, nebude to mať pre neho už žiadny reálny význam, pretože spoločnosť bude pred zánikom a obnova podnikateľskej činnosti bude logicky nemožná. Úspech žalobcu môže potom založiť jedine nárok

na odškodnenie a zodpovednosť štátu za majetkové škody vzniknuté žalobcovi. Naopak, na strane štátu priznaním odkladného účinku žiadna vážna hrozba nevznikne.

2. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vo vyjadrení k veci zo dňa 11.11.2020 osobitne nevyjadril.

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 daňová exekúcia sa počas obdobia pandémie odkladá. Právne účinky úkonov vykonaných počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované

7. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 Opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3 neustanovuje inak (ďalej len "obdobie pandémie") a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.

8. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

9. Súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle . Žalobcom uvedený dôvod podľa správneho súdu v podstate smeruje k rozhodnutiu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby daňovej exekúcie, a tým hroziacej platobnej neschopnosti žalobcu. Základným zmyslom rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým v danom prípade je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Žilina, v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej a sám o sebe ako zákonný inštitút nemôže odôvodňovať hrozbu ujmy. Súd má za to, že tento fakt sám o sebe, aj v prípade predloženia listinných dôkazov, nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov pozná inštitúty, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. (napr. odloženie daňovej exekúcie v zmysle § 95 ods. 2 Daňového poriadku s poukazom na § 96 ods. 1 písm. a/ resp. b/ Daňového poriadku). Až prípadné nevyhovenie správcu dane návrhu na odloženie exekúcie by mohlo predstavovať dôvod pre rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku z tvrdeného dôvodu - daňová exekúcia a platobná neschopnosť, ak by žalobca zároveň preukázal, že výkon napadnutého rozhodnutia by nezvratne ovplyvnil existenciu žalobcu ako ekonomického subjektu.

10. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že nie je ani nebol daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu žalobcu. Tvrdená hroziaca závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov napadnutého rozhodnutia priamo hrozil, alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na to, že v aktuálnej situácii nemôže dôjsť k žalobcom tvrdeným účinkom napadnutého rozhodnutia - daňovej exekúcii - v dôsledku opatrení podľa , nebola daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou ujmou a výkonom rozhodnutia, žalobca nepreukázal, že by mu priamo hrozila závažná ujma, a preto správny súd s poukazom na návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

11. Čo sa týka aktuálnej finančnej situácie žalobcu, v zmysle predkladanej mimoriadnej účtovnej závierky, vychádzajúc z ktorej žalobca tvrdí, že úhrada vyrubeného rozdielu dane by spôsobila nemožnosť úhrady mzdových prostriedkov, súd k preskúmaniu aktuálneho ekonomického stavu žalobcu a a jeho dopadu na zamestnancov resp. chod podniku nepristúpil, keďže mimoriadna situácia nebola odvolaná a všetky daňové exekúcie sú zo zákona odložené ( o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19) . Je potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, že podľa rozhodnutie správneho súdu (vo veci samej) je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, v prípade rozhodovania o odkladom účinku správnej žaloby je nutné pri analogickej aplikácii vychádzať zo stavu v čase vydania uznesenia správneho súdu o návrhu na odkladný účinok správnej žaloby. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením o existencii právnej neistoty žalobcu, v ktorej by sa ocitol, ak by správny súd nerozhodol „preventívne“ o odkladom účinku pre prípad ukončenia mimoriadnej situácie, keďže podľa o civilnej ochrane obyvateľstva a o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja; podľa vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie sa realizuje prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov (masmédií - napr. televízia, tlač), čiže k odvolaniu mimoriadnej situácie dôjde verejným vyhlásením a následne opatrenia v zmysle budú trvať minimálne ešte do konca mesiaca. Ak by aj správny súd nevydal dovtedy rozhodnutie vo veci samej, môže žalobca opätovne požiadať o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom súd bude vychádzať z aktuálnych údajov. Zároveň je potrebné uviesť, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého pokiaľ správny súd prípadne rozhodne, rozhodnutie už bude dávno vykonateľné, je nepravdivé, keďže prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina v spojení s napadnutým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR je vykonateľné už po uplynutí 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia, t.j. už od augusta 2020.

12. Ohľadom rozhodnutia tunajšieho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vo veci vedenej pod sp. zn. je potrebné uviesť, že sa jednalo o rozhodnutie z roku 2018, t.j. pred účinnosťou a zároveň sa jednalo o iného účastníka konania - iného žalobcu, za iných ekonomických ukazovateľov tohto subjektu sa týkajúcich a pri výške vyrubenej dane bola takmer dvojnásobná.

13. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.