Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-18-2019.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom A. XX, Z. o zaplatenie 260,37 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 188,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.07.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný v rozsahu 44,74 % nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.04.2019 sa žalobca, ktorého súd pripustil do konanie uznesením zo dňa 08.06.2020 miesto pôvodného žalobcu - spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej už len „veriteľ“) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 260,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.07.2016 do zaplatenia.
2. Žalobca po skutkovej stránke veci odôvodnil žalobu podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) tým, že veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 11.09.2015 zmluvu o pôžičke č. 21041987, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku v sume 325,44 eura na kúpu spotrebného tovaru v kúpnej cene 406,80 eura, pričom pri podpise zmluvy žalovaný uhradil akontáciu v sume 81,36 eura a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanému pôžičku. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom diaľkovej komunikácie - internetu, čomu predchádzalo uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy. žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 12 mesačných splátkach po 34,25 eura, a to až do uhradenia sumy 411,- eur, pričom žalovaný doposiaľ uhradil len sumu 137,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoje povinnosti splácať pôžičku riadne a včas, žalobca ho listom zo dňa 27.04.2016 vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.06.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný dňa 08.07.2016. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 260,37 eura s tým, že žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške od šiesteho dňa po zosplatnení úveru. Žalovaný mal teda uhradiť celkovo sumu 478,73 eura, uhradil však len 218,36 eura (akontáciu a úhradu na splátkach v sume 137,- eur). Žalobca si zmluvnú pokutu neuplatnil.
3. Žalobca na preukázanie vyššie uvedených skutkových tvrdení k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to: notársku zápisnicu s prílohami, prehľad splátok a úhrad, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 23.03.2015, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.09.2015, predžalobnú upomienku a fotokópiu doručenky.
4. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu zo dňa 04.06.2019, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, na základe čoho ho súd uznesením zo dňa 24.01.2020 zrušil.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 06.08.2020.
6. Súd podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 25.09.2020 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 08.12.2020 o 11:30 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku, a to z dôvodu, že podľa § 297 písm. b) C.s.p. boli splnené podmienky na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu bez nariadenia pojednávania, keďže jeho predmetom bola pohľadávka žalobcu, ktorá neprevyšovala sumu 1 000 euro, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia.
7. Súd po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, k nej pripojenými listinnými dôkazmi a skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných registrov (napr. obchodného registra a podobne), zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
8. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 11.09.2015 prostredníctvom diaľkovej komunikácie v písomnej forme zmluvu o pôžičke č. 5099806952 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky v sume 325,44 eura za účelom kúpy tovaru - čiernej techniky a žalovaný sa zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť v pravidelných 12 mesačných splátkach po 34,25 eura, resp. 32,04 eura bez poistenia.
9. Zo zmluvy ďalej vyplývalo, že:
- kúpna cena predstavovala sumu 406,80 eura,
- akontácia predstavovala sumu 81,36 eur,
- ročná úroková sadzba predstavovala výšku 37,08 %,
- priemerná hodnota RPMN predstavovala hodnotu 24,67 %,
- RPMN predstavovala hodnotu 37,08 %,
- termín končenej splatnosti bol stanovený na 09/2016,
- žalovaný si musel vybrať jeden z dvoch druhov poistenia, pričom si zvolil typ B, na základe čoho mesačné poistné úveru predstavovalo sumu 2,21 eura.
10. Z podmienok zmluvy vyplývalo, že veriteľ sa zaviazal kúpnu cenu (poníženú o zaplatenú akontáciu v sume 81,36 eur) zaplatiť sprostredkovateľovi a to spoločnosti: NAY a.s., IČO: 35 739 487. Žalovaný pri podpise predmetnej zmluvy uhradil sprostredkovateľovi akontáciu v sume 81,36 eura, na základe čoho veriteľ doplatil tomuto sprostredkovateľovi aj zvyšok kúpnej ceny v sume 325,44 eura, čo zároveň predstavovalo aj výšku poskytnutého úveru.
11. Z prehľadu splátok a úhrad vyplývalo, že žalovaný celkovo uhradil len prvé štyri splátky po 34,25 eura, čo celkovo predstavovalo sumu 137,- eur. S nasledovnou splátkou splatnou dňa 20.02.2016 sa žalovaný dostal do omeškania, na základe čoho ho veriteľ upomienkou zo dňa 27.04.2016 vyzval na úhradu tejto dlžnej splátky s upozornením, že ak dlžnú splátku do 05.06.2015 neuhradí, veriteľ využije svoje právo a poskytnutý úver zosplatní. Vzhľadom na to, že žalovaný dlžnú splátku neuhradil, veriteľ dňa 08.07.2016 oznámil žalovanému zosplatnenie celého poskytnutého úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 260,79 eura.
12. Veriteľ ako postupca zmluvou o postúpení zo dňa 18.07.2019 postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému.
13. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce absolútne obchodno-záväzkové vzťahy (§ 261 ods. 6 písm. d)), splnenie záväzku (§ 324), zmluvu o úvere (§ 497 a nasl.) a omeškanie dlžníka (§ 365 a nasl.), príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1 až 4, § 52a ods. 2, § 53 ods. 9), plnenie v splátkach (§ 565), postúpenie pohľadávky (§ 524), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 29.09.2015 upravujúceho spotrebiteľské úvery (§ 2 písm. g), § 11 písm. d), § 15 ods. 1), v zmysle ktorých došlo medzi veriteľom a žalovaným dňa 11.09.2015 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia. Konkrétne zmluva predstavovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľský úver bol dojednaný výhradne na financovanie kúpy konkrétneho tovaru - čiernej techniky.
14. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou musí mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona, správne určenú RPMN, pričom pred jej uzatvorením je veriteľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný spotrebiteľský úver žalovanej s tým, že berie hlavne do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúcej v posudzovaní schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, má podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsiahla niektorú z vyššie uvedených osobitných náležitostí, obsiahla nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo bola uzatvorená bez predchádzajúceho skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať úver, veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
15. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, poplatkov akéhokoľvek druhu a aj poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí uzatvoriť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu poistná zmluva a zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavovali podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka od seba vzájomné závislé zmluvy, keďže jediným účelom poistnej zmluvy bolo zabezpečenie schopnosti žalovaného plniť svoj záväzok z titulu zmluvy o úvere, teda zabezpečenie hlavného záväzku žalovaného (predmetu zmluvy o úvere) spočívajúceho vo vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov v splátkach spolu s úrokmi. Okrem toho žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal možnosť nezvoliť si poistenie, resp. poistenie odmietnuť, keďže mu zmluva o úvere ponúkala len dve možnosti, a to poistenie typu A a typu B. Na základe toho mal súd za to, že podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka je vznik každej z týchto zmlúv podmienkou vzniku ostatných zmlúv a teda nebolo možné zmluvu o úvere uzatvoriť bez neuzatvorenia poistnej zmluvy, a preto aj záväzok žalovaného vyplývajúci z poistnej zmluvy v sume 2,21 eura mesačne mal byť zaradený medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z..
16. Od výšky celkových nákladov sa následne odvíja výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Údaj o výške RPMN je pre spotrebiteľa najdôležitejším indikátorom ceny úveru a preto jej nesprávne uvedenie v zmluve je podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. postihnuté následkom straty práva veriteľa na úroky a akékoľvek iné poplatky z úveru. Údaj o RPMN umožňuje porovnanie výhodnosti úverov/pôžičiek z pohľadu vynaložených nákladov spotrebiteľa na ich splácanie v rámci jedného roka a v tomto smere má dôležitejšiu úlohu ako údaj o výške úrokov.
17. Súd pri prepočte RPMN zistil, že tá bola nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže žalovaným celkom zaplatená suma mala predstavovať 411,- eura ako súčet poskytnutého úveru a povinnosti zaplatiť úrok a poistné v sume 2,11 eura mesačne. Vychádzajúc z uvedeného malo RPMN správne predstavovať výšku 56,22 % a nie ako bolo uvedené v predmetnej zmluve, výšku 37,08 %. Na základe toho súd skonštatoval, že v zmluve o úvere bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a to v neprospech spotrebiteľa a z tohto dôvodu treba zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročnú a bezpoplatkov.
18. Súd mal zo zisteného skutkového stavu za preukázané, že veriteľ si podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil svoj záväzok zo zmluvy o úvere, keďže sprostredkovateľovi vyplatil zvyšok kúpnej ceny v sume 325,44 eura, pričom táto suma zároveň predstavovala sumu poskytnutého úveru veriteľom žalovanému. Žalovaný si však svoj záväzok zo zmluvy o úvere nesplnil riadne a včas, keďže uhradil len prvé štyri splátky v celkovej sume 137,- eur s tým, že so zaplatením piatej splátky sa dostal do omeškania. Na základe uvedeného ho následne veriteľ plne v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil na možnosť zosplatnenia poskytnutého úveru a keďže žalovaný piatku splátku úveru neuhradil ani dodatočne, veriteľ podľa § 565 Občianskeho zákonníka využil svoje právo na zosplatnenie celého úveru.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľom poskytnutý úver bolo treba podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bezpoplatkov, žalobca (ako právny nástupca veriteľa podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa mohol úspešne domáhať len vrátenia dlžnej časti istiny zosplatneného úveru v sume 188,44 eur (teda rozdielu medzi istinou poskytnutého úveru a uhradenou sumou žalovaným), na základe čoho súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o zaplatenie sumy 188,44 eura a v ostatnej časti o zaplatenie 71,93 eura žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si súdom priznaný peňažný dlh podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
21. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 18.09.2019 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 8 % ročne.
22. Nakoľko si však žalobca uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5 %, súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške (t.j. 5 %) z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.
23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,74 %, čo korešpondovala s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 27,63 %, odpočítal od úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 72,37 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.