Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/19/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: W. I., nar. XX. XX. XXXX, I. XX, XXX XX S. S., zast. advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35986492 proti žalovaným: 1/ Y. M., nar. XX. XX. XXXX, O. cesta XXX, XXX XX S. S., 2/ O. M., nar. XX. XX. XXXX, O. cesta XXX, XXX XX S. S., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47232293, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a neexistencie vecného bremena k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 170 zo dňa 13. 09. 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 170 zo dňa 13. 09. 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom časti pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Banskej Bystrici, katastrálny odbor, na LV č. XXX, kat. úz. I., ako parc. č. I. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, označená v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Jurajom Pivkom Geoplan dňa 24. 10. 2017 pod č. 14419475-005/2016, overenom dňa 25. 10. 2017, ako novovytvorený pozemok parc. č. I. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 (výrok I.). Zároveň súd rozsudkom určil, že na časti pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Banskej Bystrici, katastrálny odbor, na LV č. XXX, kat. úz. I., ako parc. č. I. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, označená v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Jurajom Pivkom Geoplan dňa 24. 10. 2017 pod č. 14419475-005/2016, overenom dňa 25. 10. 2017, ako novovytvorený pozemok parc. č. KNC XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2, neviazne vecné bremeno in rem a to právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníka parc. č. J. XXX, číslo zmluvy V 2791/2017 zo dňa 30. 05. 2017 (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z pripojených vecných dôkazov mal súd za preukázané, že parc. XXX/X vlastnil W. O., starý otec žalovaného v 1/ rade a otec žalovanej v 2/ rade a parc. XXX/X vlastnila bývalá manželka žalobcu (bod 41. odôvodnenia). V roku 1982 začalo dochádzať v danej lokalite k rozparcelovaniu pozemkov a ich odkupovaniu štátom, pričom zameranie sa v zmysle GP zo dňa 05. 03 1987 vyhotovilo už v roku 1982. Celá parc. 651/3 bola odpredaná štátu právnym predchodcom žalovaných, následne mala byť uzatvorená dohoda o odpredaji časti pozemku č. 651/2 s bývalou manželkou žalobcu D. D., ktorá mala predstavovať predmetný pozemok (42.). Aj keď v geometrickom pláne z roku 1987 bolo uvedené, že nové hranice boli v teréne vyznačené železnými kolíkmi, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Pôvodný plot medzi týmito pozemkami nebol odstránený a nachádzal sa na pôvodnej hranici dosiaľ (43.). Dňa 24. 04. 1987 podal žalobca s manželkou žiadosť o stavebné povolenie na parc. č. XXX/ X. Podľa tvrdenia žalobcu o GP vyhotovenom dňa 05. 03. 1987 nemal vedomosť. Dôkazné bremeno o tvrdení opaku žalovaní neuniesli. V spise o stavebnom konaní sa síce nachádza GP z roku 1987,

ale nenachádza sa v ňom žiaden dôkaz o tom, že by bol s ním žalobca, prípadne jeho manželka oboznámení /napr. doručenka, alebo odkaz na prílohu v rozhodnutí o stavebnom povolení/ (44.). Žalovaná v 2/ rade s manželom nadobudla právo OSU k pozemku č. XXX/X až na základe dohody o zriadení OSU v zmysle rozhodnutia zo dňa 27. 06. 1990 (45.). Ani z tohto rozhodnutia nevyplýva, že by výmera pozemku, ktorým im bol pridelený do OSU, vychádzala z GP z roku 1987, ktorý tiež nebol jeho prílohou, rovnako ani prílohou dohody o zriadení práva OSU (č. l. 42, 43 spisu). Táto skutočnosť nevyplýva ani z výpisu LV č. XXX kat. úz. I. (46.). Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že zrejme ani samotní žalovaní, resp. ich predchodcovia, nemali vedomosť o tom, že im bola pridelená do OSU aj predmetná časť pozemku pôvodnej parc. XXX/X. Vydania nehnuteľnosti od žalobcu sa domáhali až výzvou zo dňa 16. 10. 2009 po tom, čo si dali sami vytýčiť hranice pozemku (47.). Pokiaľ žalovaní uviedli na ohliadke, že žalobca mal záujem o zámenu časti ich pozemku, nebolo preukázané, že na základe GP vyhotoveného Ing. Čillíkom v roku 2001 chcel zameniť predmetnú časť pozemku označenú na tomto GP ako parc. XXX/XX o výmere 54 m2, ale len parc. č. XXX/X o výmere 327 m2. Vo výkaze výmer tohto GP je uvedený u predmetného pozemku ako vlastník žalobca a len u časti XXX/X (v zadnej časti záhrady) je uvedený ako vlastník doterajší, t. j. žalovaní. Len v tejto časti žalovaná vytrhla kolíky vytýčené geodetom na znak nesúhlasu s navrhovanou zámenou (48.). Žalobca sa však domáhal určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania ku dňu 01. 04. 1997, t. j. pred týmto dátumom, a preto súd skúmal, či k tomuto dátumu boli splnené všetky zákonom požadované podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom(49.). Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že do tohto dátumu žalobca, a predtým jeho manželka, užívali predmetnú časť nehnuteľnosti nikým nerušene ako vlastnú. Mali na nej postavenú stavebnú búdu v čase stavby domu, t. j. do roku 1994 a po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku od manželky kúpnou zmluvou žalobca vysadil na tejto časti zeleň, kultivoval ju, husto vysadil okolo jestvujúceho plota a to aj zo strany pozemku žalovaných kríky. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaných, že by mu v tom nejakým spôsobom bránili, alebo sa domáhali realizácie svojho vlastníckeho práva k tomuto pozemku (50.). Najbližšia suseda, ktorej výpoveď súd považoval za najobjektívnejšiu vzhľadom k jej vzťahu s rodinou žalovaných, D. B. nepotvrdila existenciu nejakých nezhôd medzi stranami. Z výpovede samotných žalovaných vyplynulo, že títo užívali parc. XXX/X ako prístupovú cestu k ich záhrade nachádzajúcej sa za touto parcelou veľmi často, ba až viackrát týždenne. Mali teda možnosť, pokiaľ sa cítili byť vlastníkmi, domáhať sa realizácie výkonu svojho vlastníckeho práva skôr. Vlastník nemá len právo vec užívať, ale vlastnícke právo aj zaväzuje starať sa o predmet vlastníctva (51.).Žalovaní postavili svoju procesnú obranu na tvrdení nedobromyseľnosti žalobcu a jeho právnej predchodkyne - jeho bývalej manželky. Dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol (52.). Bývalá manželka žalobcu ako svedkyňa na ohliadke uviedla, že pokiaľ aj podpisovala kúpnu zmluvu so štátom, mala za to, že sa jedná o časť parcely pod obecnú cestu, nie predmetný pozemok. Na základe tohto skutkového omylu sa naďalej cítila jeho vlastníčkou. Jej výpoveď potvrdil aj svedok - jej brat Y.. W. D.. Na podporu výpovedí týchto svedkov svedčí aj ďalšie správanie sa žalobcu, jeho manželky ako aj samotných žalovaných, ktorí až do roku 2009 nijakým spôsobom preukázateľne nenarušili stav úžitku predmetnej nehnuteľnosti žalobcom ako aj jeho právnej predchodkyne. Súd potom považoval držbu právnej predchodkyne žalobcu vzhľadom k preukázaným skutkovým okolnostiam za oprávnenú (53.). K okolnostiam stavebného konania uviedol, že ani z rozhodnutia zo dňa 27. 06. 1990, na základe ktorého bola uzavretá dohoda o zriadení OSU nevyplýva, že by výmera pozemku, ktorým bol žalovanej 2/ a jej manželovi pridelený do OSU vychádzala z GP z roku 1987. Čo sa týka kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a jeho manželkou v roku 1994, súd poukázal na argumentáciu uvedenú v bode 40. odôvodnenia rozsudku (54). Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca a jeho právna predchodkyňa - manželka boli oprávnenými držiteľmi predmetného pozemku a to po zákonom požadovanú dobu desiatich rokov, a teda žalobca zo zákona nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním k tomuto dátumu t. j. k 01. 04. 1997, keď užíval predmetný pozemok nikým nerušene ako vlastný (55.). Na strane žalobcu sa jednalo o spôsobilý subjekt vydržania, keď pre účely ustanovenia § 134 O. z. bolo možné započítať aj dobu držby uskutočňovanú pred 01. 01. 1992 a to aj vtedy, ak sa jednalo o vydržanie veci nespôsobilej byť predmetom vydržania pred týmto dňom (t. j. vo vlastníctve štátu), porovnaj rozhodnutie NS ČR , NS SR . Súd poukazuje na prechodné záverečné ustanovenia §868 a § 872 ods. 6 zákona 509/1991 Zb (56.). Na poslednom pojednávaní dňa 13. 09. 2019 navrhli žalovaní, aby súd vyžiadal z katastra kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi bývalou manželkou žalobcu a štátom z roku 1987 a vypočul Ing. Čillíka, akým spôsobom boli vytyčované hranice v teréne na základe ním vypracovaného geometrického plánu v roku 2001(57.). Súd takýto prostriedok procesnej obrany nepovažoval za uplatnený včas a k tomuto neprihliadol v zmysle ustanovenia a , keďže takýto dôkaz mohli predniesť v súdom stanovenej lehote 14 dní od doručenia zápisnice z ohliadky na mieste samom (viď zápisnica z ohliadky na mieste

samom, str. 132 spisu), čo neurobili (58.). Čo sa týka navrhnutého dokazovania, či žalobca požiadal o vydanie stavebného povolenia oplotenia ako drobnej stavby, toto súd nepovažoval za relevantné pre otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, rovnako ani v súčasnej dobe prebiehajúce konanie ohľadom stavebného dohľadu. Navyše táto otázka nebola ani v konaní sporná. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca tento múrik pod plot zo strany od cesty staval, pričom ho postavil až po jestvujúce oplotenie medzi sporným pozemkom a pozemkom žalovaných (59.). Keďže mal súd za preukázané splnenie všetkých troch zákonom požadovaných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vydržaním žalobcom v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 136 ods. 1 O. z. a to ku dňu 01. 09. 1997, žalobe v tejto časti vyhovel (60.). Súd vyhovel žalobe aj v časti, v ktorej sa domáhal žalobca určenia, že na predmetnej časti neviazne vecné bremeno právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníčky parcely KN-C č. 648 v zmysle zmluvy zo dňa 30. 05. 2017 (žalovanej v 2/ rade) . V tejto časti považoval zmluvu o zriadení vecného bremena za absolútne neplatnú, keďže bola uzatvorená s nevlastníkom tohto pozemku, ktorý nemohol takýmto spôsobom s predmetnou časťou nehnuteľnosti disponovať /ustanovenie O. z./ (61.) . O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore v zmysle , keď úspešnému žalobcovi priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania (62.).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolaní žalovaní 1/ a 2/ v zmysle , , , a (ďalej len „“), keď v celom rozsahu spochybnili právny názor súdu prvej inštancie, majúc za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nakoľko súd sa dôkladne neoboznámil so skutkovým stavom veci, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s procesnými zásadami, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, z vykonaných dôkazov neboli jednoznačne preukázané skutočnosti vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku. Súd nevenoval rozsudku náležitú pozornosť, odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé, nie je možné právny názor súdu považovať za zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. K základným právam účastníka konania patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Ak však súd svoje rozhodnutie nezdôvodní dostatočným spôsobom je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Vzhľadom na extrémny nesúlad právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami, vzhľadom na interpretáciu, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe, ako aj vzhľadom na rozporuplné hodnotenie dôkazov vykonaných zo strany súdu, bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu, tak je rozsudok súdu arbitrárny. Namietali, že pokiaľ súd v bode 41. uviedol, že mal z pripojených listinných dôkazov preukázané, že parcelu XXX/X vlastnil W. O., starý otec žalovaného v 1. rade a otec žalovanej v 2. rade, a parcelu č. XXX/X vlastnila bývalá manželka žalobcu, poukázali nato, že parcelu č. XXX/X nikdy nevlastnil W. O., táto parcela vznikla na základe zmien, konkrétne zmeny č. 99/1987, kedy bol na LV č. X v k. ú. O. vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech Čs. štátu - MNV v B. Bystrici na predmetnú parcelu č. XXX/X, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu č. XXX - XXX - XXX - XX zo dňa 05.03.1987, na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 27.03.1987 v spojitosti s uvedeným GP. V tomto čase bol W. O. už zosnulý, keď tento zomrel dňa XX.XX.XXX.7. Ďalej namietali k bodu 42. odôvodnenia, že konštatovanie súdu považujú za absolútne nesprávne, nakoľko parc. č. XXX/X nemohla byť predaná štátu, keď táto vznikla až po vykúpení a následných katastrálnych zmenách. Pokiaľ súd dospel k názoru, že aj keď v geometrickom pláne z roku 1987 bolo uvedené, že nové hranice boli v teréne vyznačené železnými kolíkmi, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, tento názor súdu považujú nesprávny a nezákonný, nakoľko keď v geometrickom pláne zo dňa 05.03.1987 bolo uvedené, že nové hranice boli v teréne vyznačené železnými kolíkmi, nie je potrebné to preukazovať, nakoľko ide o verejnú listinu, ktorá predmetnú skutočnosť priamo preukazuje. Za nelogický a nesprávny považujú záver súdu o tom, že napriek tomu, že bol žalobca stavebníkom v stavebnom konaní, v ktorom žiadal stavebné povolenie na parc. č. XXX/ X, žalobca o geometrickom pláne č. 243-261- 100-87 vyhotovenom dňa 05.03.1987 nemal vedomosť. Súd uvádza, že v spise o stavebnom konaní sa síce GP z roku 1987 nachádza, ale nenachádza sa v ňom žiaden dôkaz o tom, že by bol s ním žalobca, pripadne jeho manželka oboznámení, a že dôkazné bremeno o tvrdení opaku žalovaní neuniesli. Poukázali na ust. vyhl. č. 85/1976 o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku, ako aj ust. predmetnej vyhlášky s poukazom na to, že keďže súčasťou dokumentácie pre vydanie stavebného povolenia bol aj geometrický plán, tento určite bol aj súčasťou dokumentácie zaslanej žalobcovi, čo opätovne spochybňuje jeho dobromyseľnosť, ako aj pravdivosť jeho tvrdení, pričom žalobca si účelovo nespomína na preukázané skutočnosti, resp. zatajuje časť dokumentácie a tvári sa ako "naivne neuvedomelý stavebník", pričom

z výsluchu svedkov vyplynulo, že práve on sa aktívne podieľal na stavbe rodinného domu žalobcu, čo potvrdili svedkovia I., ako aj svedok Y.. D.. Poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 22.05.2002, z ktorého je zrejmý názor vyššej súdnej autority, že samotná skutočnosť, že si držiteľ nechal vytýčiť hranice ním držaných pozemkov a nezistil tak, že drží aj časť pozemku, ktorého vlastníkom nie je, vylučuje poctivú držbu. V súdenej veci žalobca k žiadosti o vydanie stavebného povolenia predložil aj geometrický plán vyhotovený dňa 05.03.1987 a na jeho podklade vyhotovený vytyčovací výkres ním navrhovanej stavby - rodinného domu. Už z uvedeného je zrejmé, že vedel o zmenách hranice stavebného podzemku na základe GP č. 243-261-100-87 zo dňa 05.03.1987, ako aj o tom, akým spôsobom táto zmena ovplyvní ním navrhovanú stavbu rodinného domu - vytyčovací nákres rešpektuje zmenené hranice pozemkov, a preto je aj jednoznačne zrejmé, že žalobca, ako ani jeho právna predchodkyňa (bývala manželka žalobcu) nemohli byť dobromyseľní od roku 1987, kedy spoločne podávali žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Je neuveriteľné, že podľa názoru súdu žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, napriek tomu, že počas súdneho konania predkladali relevantné dôkazy o tom, že žalobca nebol a v žiadnom prípade ani nemohol byť dobromyseľným držiteľom. Súd sa priklonil k absolútne nepreukázaným tvrdeniam žalobcu a na všetky listinné dôkazy, ktoré jednoznačným spôsobom spochybnili dobromyseľnosť žalobcu neprihliadal. Tiež sa stotožnil s názorom žalobcu, že zrejme ani samotní žalovaní, resp. ich predchodcovia, nemali vedomosť o tom, že im bola pridelená do OSU aj predmetná časť pozemku pôvodnej parc. 651/2. Takýto názor považujú za svojvoľný, ktorý nemá oporu v zistenom skutkovom stave. K bodu 48. odôvodnenia súdu poukázali na to, že geometricky plán č. 31061591-42/01 spolu s výkazom a výmerom, ktorý je jeho súčasťou, bol úradne overený, výkaz výmer jednoznačne uvádza ako nového vlastníka žalobcu na spornej parcele (v tomto prípade parcela XXX/XX. - sporná časť pozemku), ako vlastník pozemku XXX/X je uvádzaný vlastník M. M.. Vzhľadom na uvedené odvolávanie sa na parcelu č. XXX/X je absolútne irelevantné, takáto parcela sa v spornej oblasti nenachádza. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženým geometrickým plánom z roku 2001, ktorý je verejnou listinou, a ktorý preukázal, že žalobca vedel, že nie je vlastníkom spornej parcely. Pokiaľ v bode 49. súd uviedol, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania ku dňu 01. 04. 1997, čiže pred rokom 2001, a preto súd skúmal, či k tomuto dátumu boli splnené všetky zákonom požadované podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva namietali, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania ku dňu 02.09.2004, až následne pod ťarchou predkladaných dôkazov, tento dátum účelovo zmenil a domáhal sa určenia ku dňu 01.04.1997. Je evidentné, že tvrdenia žalobcu sú účelové a nepravdivé, nakoľko v konaní od začiatku (žalobný návrh, prednesy žalobcu) tvrdil, že predmetný pozemok vydržal k roku 2004 a následne, keď prostredníctvom nespochybniteľných listinných dôkazov žalovaní preukázali, že žalobca vedel, že sporný pozemok je vo vlastníctve žalovaných, a teda, že žalobca nemohol byť dobromyseľným držiteľom, tento dátum zmenil a domáhal sa určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania ku dňu 01.04.1997. Posúdenie súdom prvej inštancie je pritom v priamom rozpore so základnými princípmi vedenia s poukazom na ust. , pričom žalovaní poukázali na komentár k k tomuto ustanoveniu, ako aj k , . V prejednávanom prípade súd prvej inštancie z dôvodu, že žalobcu pristihol pri porušení povinnosti tvrdenia, v rámci materiálneho vedenia sporu mal povinnosť k tejto skutočnosti prihliadnuť a potrestať žalobcu stratou sporu, a to z dôvodu prispôsobovania podstatných a rozhodujúcich tvrdení, ktoré žalobca v konaní účelovo menil. Ďalej poukázali na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 53. a 55., keď súd výpoveď bývalej manželky žalobcu, ktorá na ohliadke uviedla, že pokiaľ aj podpisovala kúpnu zmluvu so štátom, mala za to, že sa jedná o časť parcely pod obecnú cestu, nie predmetný pozemok, vyhodnotil ako skutkový omyl s tým, že na základe tohto skutkového omylu sa táto naďalej cítila jeho vlastníčkou. Uvedený názor súdu považujú žalovaní za nesprávny a nezákonný, nakoľko nemožno predsa dobromyseľnú držbu sporného pozemku začať počítať odo dňa, kedy vlastník (bývalá manželka žalobcu) prevedie svoje vlastnícke právo k spornému pozemku inému subjektu prostredníctvom zmluvy, ktorú sám podpíše. Ide o úplne nelogické a nezákonné konštatovanie, ktoré vyvoláva stav právnej neistoty, nakoľko je právne absurdné odvíjať dobromyseľnosť držby sporného pozemku od momentu, kedy ho dovtedy oprávnený držiteľ a zároveň jeho vlastník (bývalá manželka žalobcu) previedol na základe kúpnej zmluvy v prospech tretieho subjektu. Uvedená skutočnosť absolútne vylučuje možnú dobromyseľnosť prevodcu (bývalá manželka žalobcu), aj s poukazom na skutočnosť, že predmetnou kúpnou zmluvou bola prevádzaná len časť z pôvodnej parcely bývalej manželky žalobcu, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom, ktorý zároveň tvoril prílohu predmetnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť konštatácia súdu, že v danom prípade bola bývalá manželka žalobcu v skutkovom omyle a naďalej sa cítila vlastníčkou predmetu prevodu, nakoľko taký omyl nemožno považovať za omyl ospravedlniteľný. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ČR. Nemožno považovať za skutkový omyl okolnosti

na strane predávajúceho (bývalej manželky žalobcu) vyvolané tým, že predávajúci (bývalá manželka žalobcu) predá časť pozemku a myslí si, že predala niečo iné (iný predmet zmluvy), pričom súčasťou zmluvy je zároveň geometrický plán (geometrický plán č. 243-261-100-87 zo dňa 05.03.1987), ktorý predmetnú parcelu vytvára, nakoľko v takomto prípade absentuje akákoľvek miera opatrnosti na strane predávajúceho a zároveň predávajúcemu (bývalá manželka žalobcu) nesvedčí nijaký nadobúdací titul. Žalovaní sú toho názoru, že preukázali, že žalobca zavádzal, tvrdil nepravdivé skutočnosti a nebol dobromyseľným držiteľom. Nesúhlasia s názorom súdu, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno. K odvolaciemu dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností - uviedli, že pojednávaní dňa 13.09.2019 vzhľadom na predbežný názor súdu vyjadrený v konaní vôbec po prvý krát, navrhli žalovaní, aby súd vyžiadal z katastra kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi bývalou manželkou žalobcu a štátom z roku 1987 a vypočul Ing. Čillíka, akým spôsobom boli vytyčované hranice v teréne na základe ním vypracovaného GP v roku 2001, pričom súd takýto prostriedok procesnej obrany nepovažoval za uplatnený včas a k tomuto v zmysle ustanovenia a neprihliadol. Majú za to, že uvedeným konaním súdu prvej inštancie je daný odvolací dôvod v zmysle a . V ďalšom poukázali na výpoveď svedka M. M. na ohliadke na mieste samom dňa 06.06.2019, ktorý predložil na tejto ohliadke aj geometrický plán z roku 2001, vyhotovený Ing. Marekom Čillíkom, pričom žalobca k skutočnostiam uvádzaným svedkom vypovedal, že si nepamätá, že by si dal vyhotoviť geometrický plán v roku 2001, následne potom, čo svedok predložil potvrdenie od Ing. Čillíka, že v decembri 2001 na objednávku žalobcu vypracoval predmetný geometrický plán je zrejmé, že žalobca klamal, keď uviedol, že si nepamätá, že by predmetný GP dal vyhotoviť. Predmetným dôkazom - potvrdením od Ing. Čillíka žalovaní preukázali, že predmetný GP si dal vyhotoviť žalobca v roku 2001, pričom z GP je zrejmé, že žalobca chcel odkúpiť od žalovaných parcelu č. 651/14, t. j. sporný pozemok ako aj parcelu č. 648/3 - časť pozemku žalovaných za domom žalobcu, a teda že žalobca nemohol byť dobromyseľným držiteľom sporného pozemku. Vzhľadom na uvedené žalovaní mali za to, že dostatočným spôsobom preukázali svoje tvrdenia o nedobromyseľnosti žalobcu. Až na poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.09.2019 súd prvej inštancie uviedol predbežný právny názor, na základe ktorého sa žalovaní dozvedeli, že súd prvej inštancie považuje žalobu žalobcu za dôvodnú, nakoľko žalobca zmenil svoju žalobu v tom, že po novom sa domáhal určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania ku dňu 01.04.1997. Napriek absolútne účelovému kroku žalobcu, ktorý keď zistil, že žalovaní preukázali jeho nedobromyseľnosť v užívaní sporného pozemku, zmenil svoje skutkové tvrdenia, súd prvej inštancie považoval žalobcu za dobromyseľného držiteľa. Následne navrhli žalovaní, aby súd vyžiadal z katastra kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi bývalou manželkou žalobcu a štátom z roku 1987 a vypočul Ing. Čillíka, akým spôsobom boli vytyčované hranice v teréne na základe ním vypracovaného GP v roku 2001, pričom súd prvej inštancie takýto prostriedok procesnej obrany nepovažoval za uplatnený včas a k tomuto neprihliadol. Zdôraznili, že až na predmetnom poslednom pojednávaní sa dozvedeli predbežný právny názor súdu prvej inštancie, ktorý bol pre nich prekvapivý a práve vzhľadom na predbežný právny názor súdu navrhli vykonať ďalšie dôkazy preukazujúce skutkové tvrdenia žalovaných, ktoré súd nepripustil, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko súd žalovaným znemožnil, aby uskutočňovali svoje práva, napriek tomu, že v prípade žalobcu pripustil zásadnú zmenu dátumu, ku ktorému sa domáhal určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania až po preukázaní, že minimálne v roku 2001 už žalobca nemohol byť dobromyseľným držiteľom sporného pozemku. Ďalej žalovaní namietali, že neboli splnené procesné podmienky s poukazom na ust. , keď namietali správnosť postupu súdu prvej inštancie v zmysle z dôvodu, že súd prvej inštancie konal v rozpore s vyššie citovaným ustanovením , uznesením nevyhlásil dokazovanie za skončené, čím neboli splnené procesné podmienky, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle . Poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. . Z týchto dôvodov preto predložili v rámci odvolacieho konania ďalší dôkaz, a to listinu : Žiadosť o prešetrenie a podanie informácie z katastrálneho operátu - odpoveď zo dňa 25.10.2019, č. , z ktorého dôkazu jednoznačne vyplýva, že bývalá manželka žalobcu kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 27.03.1987 predala práve sporný pozemok, a preto neobstojí jej tvrdenie, že pokiaľ aj podpisovala kúpnu zmluvu so štátom, mala za to, že sa jedná o časť parcely pod obecnú cestu, nie predmetný pozemok. Práve predloženým dôkazom - odpoveďou došlo k preukázaniu, že pani D. musela vedieť, čo predáva, nakoľko predmetom zmluvy bol len sporný pozemok a prílohou zmluvy geometricky plán Č. 243-261-100-87 zo dňa 09.03.1987 (t. j. GP č. 243-261-100-87 zo dňa 05.03.1987, overený dňa 09.03.1987), z ktorého taktiež jasným spôsobom vyplýva, že predávala sporný pozemok, v opačnom prípade nebola absolútne opatrná v tom, čo vlastne predáva, keďže zo zmluvy táto skutočnosť explicitne

vyplýva. Na základe uvedeného neobstojí argumentácia súdu, že žalobca a jeho právna predchodkyňa

- manželka boli oprávnenými držiteľmi predmetného pozemku, a to po zákonom požadovanú dobu desiatich rokov. Naopak, oprávneným a dobromyseľným držiteľom predmetného pozemku nebola ani pani D. I., ani žalobca, čo vyplynulo ako aj z vykonaného dokazovania pred sudom prvej inštancie, tak aj z tohto nového dôkazného prostriedku. Nakoľko na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, a to najmä prostredníctvom úradných listín, ako aj z výsluchu svedkov a z výsluchu žalovaných, že žalobca nebol dobromyseľný držiteľ, pretože v zmysle kúpnopredajnej zmluvy predávajúca D. I. (bývalá manželka žalobcu) predala pre Čs. štát časť zo svojej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX parc. č. XXX/X k. ú. O. o výmere 45 m2 podľa GP č. 243-261-100-87 zo dňa 05.03.1987, úradne overený dňa 09.03.1987, pričom kupujúci štát túto nehnuteľnosť vykúpil s tým, že táto bude v zmysle schváleného územného plánu mesta a GP použitá na výstavbu rodinného domu, a teda keďže bývalá manželka žalobcu niečo predala (predmetnú časť pozemku) nesvedčí jej nijaký nadobúdací titul a zároveň nemohla byť pri obvyklej miere opatrnosti v žiadnom prípade dobromyseľná v tom, že predmetnú časť pozemku oprávnene drží, a teda sa k oprávnenej držbe žalobcu nemohla jej držba pripočítať. Žalobca spoločne s bývalou manželkou podal v roku 1987 žiadosť o stavebné povolenie, ktorého súčasťou bol aj geometrický plán č. 243-261-100- 87 zo dňa 05.03.1987, ako aj vytyčovací plán rešpektujúci zmenené hranice pozemkov v zmysle označeného GP. Žalobcovi spoločne s bývalou manželkou bolo na podklade žiadosti o stavebné povolenie a predložených listín vydané stavebné povolenie, ktoré mu bolo v zmysle vtedy platnej legislatívy zaslané aj s overenou súvisiacou dokumentáciou. Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 02.09.1994 uzatvorenej medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou vyplýva výmera nadobúdaného pozemku 416 m2 (menšia o 45 m2 na základe GP č. 243-261-100-87 zo dňa 05.03.1987), ako aj skutočnosť, že na pozemku sa nenachádzajú žiadne porasty a že pozemok nie je oplotený. Pozemok parc. č. KN-C XXX/X bol pridelený do osobného užívania M. M. a O. M. (právni predchodcovia žalovaného 1/) rozhodnutím MNV Banská Bystrica - finančný odbor č. 336/1990 k č. 4123 zo dňa 27. 06. 1990 o pridelení pozemku do osobného užívania na výstavbu rodinného domu. Následne bola dňa 28. 06. 1990 podpísaná dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku parc. č. KN - C XXX/X vo výmere 330 m2 (väčší o 45 m2 na základe GP Č. 243-261-100-87 zo dňa 05.03.1987), vedená pod č. 337/1990 R II 1805/90 a preto sa dňa 01.01.1992 pozemok parc. č. KN-C XXX/X stal majetkom M. M. a O. M., vo výmere 330 m2, ako to uvádza LV č. XXX. Geometrický plán č. 31061591 - 42/01 vyhotovený Ing. Marekom Čilíkom dňa 03.12.2001, si dal v roku 2001 vyhotoviť žalobca a nechal v ňom zakresliť novovytvorenú parcelu KN-C XXX/XX, čím bolo jednoznačne preukázané, že vedel o skutočnosti, že sporný pozemok nie je v jeho vlastníctve, a že tento sporný pozemok spolu s ďalšími chcel dlhodobo odkúpiť od pána M. a žalovanej v 2. rade (vtedajších vlastníkov). Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu voči žalovaným zamietol, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaných v písomnom vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a spravodlivý. Súd sa dôsledne zaoberal problematikou navrhnutých dôkazov, vo veci vykonal potrebné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj náležite, určitým a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil. Nestotožňujeme sa s tým, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je arbitrárny. Súd prvej inštancie svoje odôvodnenie rozsudku začína bodom 40. a toto odôvodnenie končí bodom 61. S týmto odôvodnením okresného súdu sa stotožňuje a má za to, že jeho rozhodnutie vychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci a vec aj správne právne posúdil. Žalovaní v podstate na záver svojho odvolania v bode V. zhrnuli svoje výhrady, ktoré týmto odvolaním zdôvodnili a na základe ktorých napádajú rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaní sú toho názoru, že jeho bývalá manželka pokiaľ predávala štátu túto časť pozemku, tak jej nesvedčí žiaden nadobúdací titul, pri obvyklej miere opatrnosti nemôže byť dobromyseľná v tom, že tento pozemok drží oprávnene a teda, že ja ako žalobca si nemôžem započítať aj dobu jej držby. Súd prvej inštancie sa touto problematikou zaoberal počnúc bodom 49. svojho odôvodnenia, pričom v bode 50. konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že do dátumu 1.4. 1997 mal on, a predtým jeho manželka, v užívaní túto časť pozemku, užívali ju nikým nerušení ako vlastnú. Tieto skutočnosti vyplývajú z konkrétnej dôkaznej situácie, keď súd konštatoval, že na tomto pozemku mali postavenú stavebnú búdu v čase stavby domu do roku 1994 a následne od svojej manželky odkúpil pozemok, vysadil na tejto časti zeleň, kultivoval ho a husto vysadil okolo jestvujúceho plota v tejto časti kríky. Je zrejmé, že už jeho právna predchodkyňa, bývalá manželka sa chopila držby tohto sporného pozemku najneskôr dňom 01. 04. 1987 a užívala aj túto časť pozemku v skutkovom omyle, že hranice medzi susednými pozemkami tvorí pletivový plot a že túto časť pozemku štátu nikdy neodpredala. Tento pozemok nikdy v prírode nebol vytýčený a teda aj následné konanie

svedčí o tom, že tak ona ako aj on, mali za to, že tento pozemok tvorí jedno nedeliteľné teleso. Aj následne po tom ako mu jeho právna predchodkyňa tento pozemok predala dňom 02. 09. 1994 sa chopil držby tohto pozemku, na základe tejto skutočnosti, že kupuje celý tento pozemok, vrátane sporného pozemku v hraniciach vymedzených pletivovým oplotením. Ani v tom čase sa tento pozemok nedával vymeriavať a vytyčovať jeho hranica, lebo na to nebol dôvod. Je teda nesporné, že dňom 01. 04. 1987 jeho právna predchodkyňa - bývalá manželka D. I. užívala v dobrej viere aj túto časť pozemku o výmere 45 m2, ako jeden celistvý pozemok, ako pozemok stavebný, na ktorom sa následne začalo s výstavbou rodinného domu a realizovali všetky prípravné práce k zahájeniu tejto výstavby. Ako vyplýva z výsluchu jeho bývalej manželky, táto jednoznačne mala za to, že ona odpredávala štátu len časť pozemku od cesty za účelom jej rozšírenia a vždy mala za to, že hranicu so susedným pozemkom tvorí pletivové oplotenie. Teda najneskôr dňom 01. 04. 1987 vstúpila v dobrej viere do držby a úžitku tejto spornej časti pozemku a je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ju nikto v tejto držbe a užívaní aj tohto pozemku nerušil. V tom čase bol vlastníkom tejto časti pozemku štát, pričom zo strany štátu nikdy nedošlo k faktickému uchopeniu držby a úžitku tohto pozemku a v prírode nikdy tieto nové hranice neboli štátom ako novým vlastníkom vytýčené. Tak jeho manželka ako aj on jednoznačne mali za to, že celý tento pozemok zdieľa rovnaký osud a je vlastníctvom jeho manželky a jeho hranicu tvorí oplotenie. Vyplýva to aj z ich konania, keď na tomto pozemku vybudovali stavebnú búdu a ostatný pozemok využívali ako manipulačný priestor pri výstavbe rodinného domu. Okresný súd vo svojom odôvodnení počnúc bodom 41. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že zo strany štátu bol pozemok žalovaného postupne majetkovoprávne vysporiadaný a to počnúc rokom 1982 a následne bol vypracovaný geoplán zo dňa 05. 03. 1987, na základe ktorého sa realizoval predaj tejto časti pozemku. Možno len prisvedčiť úvahe súdu uvedenej v bode 43., že podľa tohto geoplánu nové hranice neboli vyznačené železnými kolíkmi, táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola, nebol odstránený pôvodný pletivový plot, ktorý sa nachádzal na pôvodnej hranici pozemkov. Žalovaní ďalej uvádzajú, že v roku 1987 podali žiadosť o stavebné povolenie, ktorého súčasťou bol aj geoplán zo dňa 5.3. 1987 a vytyčovací plán rešpektujúci zmenené hranice pozemkov v zmysle tohto geoplánu. Súd prvej inštancie sa touto problematikou zaoberal v bode 44. svojho odôvodnenia, s tým, že zo strany žalovaných malo byť preukázané, že táto skutočnosť ohľadne existencie tohto geoplánu im bola známa a v tomto smere žalovaní neuniesli dôkazné bremeno. Správne súd konštatoval, že v spise o stavebnom konaní sa síce tento geoplán z roku 1987 nachádza, ale nenachádza sa v ňom žiaden dôkaz o tom, že bol s ním žalobca, prípadne jeho manželka oboznámený. Nakoniec táto úvaha súdu je potvrdená aj obsahom samotnej žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa 1.4. 1987, z ktorej nevyplýva existencia tohto geometrického plánu a nevyplýva táto skutočnosť ani z vydaného stavebného povolenia alebo iných skutočností. Pokiaľ im teda bolo doručené stavebné povolenie, na základe ktorého zahájili výstavbu ich rodinného domu, nevyplýva z toho, že by mali mať vedomosť o existencii tohto geoplánu z roku 1987. Jednoznačne bolo preukázané, že ani v čase vybavovania stavebného povolenia, nikto nežiadal vytýčenie pozemku a tento ani vytyčovaný nebol a vždy mali za to, že hranicu pozemkov tvorí existujúce oplotenie. Vlastníkom tohto susedného pozemku bol štát, ktorý nakoniec aj bol účastníkom stavebného konania a zo strany štátu ako účastníka stavebného konania nebolo nikdy namietané, že jeho manželka niečo nad rozsah svojho vlastníctva užívala, pozemok štát nedal vymerať a nedal ani odstrániť oplotenie. Bolo preukázané, že žalovaná v 2/ rade s manželom nadobudli k susednému pozemku právo osobného užívania pozemku na základe dohody v zmysle rozhodnutia zo dňa 27.6. 1990, teda v čase, kedy už mali vybudovaný rodinný dom a bola zrejmá situácia v teréne i bežným pohľadom, pričom aj v tomto čase žalovaná v 2/ rade a jej manžel mali za to, že štát im zriadil osobné užívanie pozemku len k tej časti, ktorá je od oplotenia a že nespornú hranicu tvorí toto oplotenie, ktoré bolo vybudované koncom 60-tich rokov. Žalovanej v 2/ rade táto skutočnosť aj bola známa, nakoľko bola vlastníčkou susedných pozemkov a bola si vedomá tejto skutočnosti. Nakoniec, ani zo strany žalovanej v 2/ rade a jej manžela nebola snaha, dať si svoj pozemok v prírode zamerať a vytýčiť hranice medzi ich pozemkami. Tiež bola správna úvaha súdu prvej inštancie uvedená v bode 46. odôvodnenia rozsudku, že ani z rozhodnutia o zriadení osobného užívania pozemku nevyplývalo, že by bolo vychádzané z GP z roku 1987, ktorý nebol prílohou tejto dohody a táto skutočnosť nevyplývala ani z výpisu z LV č. XXX, k. ú. I.. Pokiaľ žalovaní sa odvolávajú na GP vyhotovený Ing. Čilíkom v roku 2001, tak je potrebné uviesť na pravú mieru, že touto problematikou sa súd prvej inštancie zaoberal v bode 48. rozsudku a s jeho úvahou je potrebné sa len stotožniť. Na základe tohto GP sporná časť, ktorá je predmetom tohto konania nebola nikdy v prírode vytýčená kolíkmi, vytýčená bola len zadná časť pozemku, čo nakoniec je preukázané aj samotným výsluchom žalovanej v 2/ rade, ktorá uviedla, že tieto kolíky na znak nesúhlasu s navrhovanou zámenou vytrhla. Týmto GP teda išlo o riešenie zámeny pozemkov v zadnej časti pozemkov. Táto skutočnosť je vlastne potvrdená aj jeho konaním, keď vlastne tento GP odovzdal pánovi M. za účelom jeho oboznámenia sa a pokiaľ by bola

v tom čase zrejmá a riešená tá skutočnosť ohľadne tejto spornej časti pozemku a bola by táto časť pozemku v prírode geodetom aj vytýčená, tak je logické, že pán M. s manželkou by boli už v tomto čase, teda v roku 2001 si uplatnili nárok na vydanie tohto pozemku. Takto nepostupovali a aj v roku 2001, tak ja ako aj oni sme mali za to, že hranicou v prednej časti pozemkov je existujúce oplotenie a tento stav sme aj všetci uznávali a rešpektovali. Za správny považoval aj postup okresného súdu, keď právny zástupca žalovaných na poslednom pojednávaní dňa 13.9. 2019 žiadal vykonať ďalšie dokazovanie. Zdôvodnenie tejto problematiky okresným súdom v bode 58. považoval za zákonné a s týmto zdôvodnením sa stotožňuje. Do pozornosti tiež dáva tú skutočnosť, že právny zástupca žalovaných disponoval GP Ing. Čilíka už pred ohliadkou na mieste samom, teda pred dňom 6.6. 2019, lebo jeho právnemu zástupcovi na ohliadke odovzdával čitateľnú kópiu tohto GP zo svojho spisu a teda len účelovo tento GP na ohliadke súdu predkladal svedok M. M.. Tento GP je z roku 2001 a teda jeho existencia musela byť známa aj žalovanej v 2/ rade a teda nič žalovaným nebránilo v tom, aby tento dôkaz procesnej obrany uplatnili včas, čo ale nevykonali. V tomto smere poukázal aj na obsah jeho vyjadrenia zo dňa 25.6. 2019. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho návrhu.

4. Žalovaní k vyjadreniu žalobcu v písomnom vyjadrení uviedli, že zotrvávajú na všetkých skutočnostiach a vyjadreniach uvedených v odvolaní a tvrdenia žalobcu popierajú a považujú za nesprávne, pričom v písomnom vyjadrení zopakovali podstatný obsah tvrdení obsiahnutých v ich odvolaní.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( /ďalej len „CSP“/), vec preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ust. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd uvádza, že z obsahu žaloby je nepochybne zrejmé, že žalobca sa voči žalovanému 1/ domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že žalovaný 1/ je ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXX v k. ú. I. ako pozemok parc. č. KN-C XXX/X o výmere 330 m2. Voči žalovanej 2/ sa domáhal určenia, že na spornej nehnuteľnosti neviazne vecné bremeno in rem, a to právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníka parc. CKN č. XXX, keďže žalovaná 2/ je vlastníkom parc. KN-C č. XXX, pričom vecné bremeno - in rem bolo zriadené zmluvou V - 2791/2017 zo dňa 30. 05. 2017. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, odvolaním žalovaných a vyjadrením žalobcu k odvolaniu súhlasí s názorom žalovaných, že v súdenej veci existujú odvolacie dôvody v zmysle , , a , pričom však neexistuje odvolací dôvod v zmysle (nesplnenie procesných podmienok), keď žalovanými tvrdený nesprávny postup súdu prvej inštancie v zmysle nezakladá odvolací dôvod v zmysle ust. , ale odvolací dôvod v zmysle . Odvolací súd s prihliadnutím na obsah odvolacích dôvodov žalovanými v prvom rade uvádza, že preskúmaním veci mal za preukázané, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. , keď pred tým než pristúpil k vyhláseniu rozsudku vo veci samej, nevyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13. 09. 2019, ktorým rozhodol, že dokazovanie vo veci nenariaďuje s tým, že navrhnuté dôkazy na predmetnom pojednávaní v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie nepripúšťa, rozhodol len o návrhu žalovaných, ktorým navrhli doplniť dokazovanie, avšak týmto uznesením nedošlo k vyhláseniu dokazovania za skončené. Je potrebné poukázať na to, že je výlučne na rozhodnutí súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ), avšak toto rozhodnutie nemôže spôsobovať porušenie práva na spravodlivý proces, ako aj zaťažovať rozhodnutie súdu vadou v zmysle . Odvolací súd mal za preukázané, že súd prvej inštancie až na pojednávaní dňa 13. 09. 2019, t. j. na pojednávaní na ktorom zároveň rozhodol vo veci samej, pričom tomuto pojednávaniu predchádzali pojednávania dňa 20. 03. 2019, dňa 10. 05. 2019, ako aj ohliadka na mieste samom dňa 06. 06. 2019, na ktorej ohliadke súd vypočul žalovanú 2/ ako aj navrhovaných svedkov, ktorých navrhli strany sporu, postupoval podľa . Súd prvej inštancie až na pojednávaní dňa 13. 09. 2019 uviedol podľa súdu právne relevantné skutkové tvrdenia s tým, že zároveň uviedol, ktoré tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné, ako aj predbežné právne posúdenie veci, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13. 09. 2019, ako aj z obsahu záznamu vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku v zmysle , pričom práve s prihliadnutím k právnemu posúdeniu súdom žalovaní navrhli doplnenie dokazovania vyžiadaním si kúpnej zmluvy z katastra nehnuteľností uzatvorenej medzi bývalou manželkou žalobcu a štátom, ako aj výsluch Ing. Čilíka autora geometrického plánu z roku 2001, ktorými dôkazmi žalovaní mienili spochybniť dobromyseľnosť žalobcu ako aj jeho právnej predchodkyne.

Odvolací súd opakovane uvádza, že je výlučne na rozhodnutí súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, a to v zmysle , súd však musí dbať na to, aby nevylúčil dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať skutkové tvrdenie strany sporu. V prípade, ak súd vylúči z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod podľa . V súdenej veci súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovanými navrhnuté dôkazy na pojednávaní dňa 13. 09. 2019 nepovažoval za uplatnené včas a k týmto neprihliadol v zmysle ust. a , keďže takéto dôkazy mohli predniesť v súdom stanovenej lehote 14 dní od doručenia zápisnice z ohliadky na mieste samom. Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalovaných v podanom odvolaní, že takýto dôkaz navrhli až na pojednávaní dňa 13. 09. 2019 po tom, keď boli oboznámení súdom s predbežným právnym posúdením veci, keďže na základe dôkazov, ktoré predložili v konaní pred súdom, ako aj dôkazov, ktoré v konaní boli vykonané, a to konkrétne na ohliadke dňa 06. 06. 2019 mali za to, že nimi predloženými dôkazmi (predložený geometrický plán vypracovaný Ing. Čilíkom v roku 2001, potvrdenie od Ing. Čilíka, že geometrický plán vypracoval na základe žiadosti žalobcu) dostatočne preukazujú nedobromyseľnosť žalobcu. Odvolací súd k tomuto ešte dodáva, že vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vykonal predbežné právne posúdenie na pojednávaní dňa 13. 09. 2019, na ktorom zároveň aj rozhodol, bolo dôvodné (s prihliadnutím na predmet sporu) vykonať dokazovanie dôkazmi, ktoré žalovaní po predbežnom právnom posúdení vykonanom súdom prvej inštancie navrhli. Odvolací súd vyššie uvedené uvádza aj z dôvodu, že z obsahu zvukového záznamu z ohliadky dňa 06. 06. 2019 je nepochybné, že konajúca sudkyňa síce ku geometrickému plánu a potvrdeniu, ktoré boli na ohliadke predložené súdu svedkom M. uviedla, že sú to nové skutočnosti, ku ktorým je potrebné sa vyjadriť v lehote 14 dní od doručenia zápisnice z ohliadky, avšak až na pojednávaní dňa 13. 09. 2019 súd postupoval v zmysle ust. , preto podľa názoru odvolacieho súdu nebolo dôvodné, aby súd prvej inštancie nevykonal dôkazy s poukazom na ust. . Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že na ohliadke dňa 06. 06. 2019 v rámci výsluchu svedka M. M., žalobca na otázku súdu, že kedy žalobca tvrdí, že spornú nehnuteľnosť vydržal, tento vypovedal, že v roku 2004. Následne konajúca sudkyňa uviedla, že ju zaujíma všetko do roku 2004 (od roku 1987 do roku 2004) a následne svedok M. vypovedal, že žalobca si dal v roku 2001 vypracovať geometrický plán, na ktorom je vyznačené čo od nich žiada, geometrický plán svedkovi dal žalobca, pričom oni to odmietli odpredať. Svedok zároveň vypovedal, že od doby odkedy M. nadobudli nehnuteľnosť minimálne 10 rokov každý rok sa žalobca pýtal, kedy mu to predajú. Pričom súd prvej inštancie sa s výpoveďou svedka M. primeraným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia ani nevyporiadal. Vzhľadom na obsah zvukového záznamu z ohliadky dňa 06. 06. 2019 potom odvolací súd s prihliadnutím na námietky žalovaných uvádza, že je nepochybné (vyplýva to z bodu 49 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), že súd mal za to, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania ku dňu 01. 04. 1997, t. j. pred dátumom kedy bol vyhotovený geometrický plán Ing. Čilíkom a práve z tohto dôvodu preto súd skúmal, či ku dátumu 01. 04. 1997 boli splnené všetky zákonom požadované podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom. Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že je potrebné prisvedčiť žalovaným, že žalobca sa v podanej žalobe domáhal určenia vlastníckeho práva titulom vydržania ku dňu 02. 09. 2004 odvodzujúc svoju dobromyseľnosť od nadobudnutia nehnuteľnosti parc. č. KNC XXX/X na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s D. I., bývalou manželkou žalobcu ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, pričom až následne (po zmene právneho zástupcu) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva z titulu vydržania ku dňu 01. 04. 1997 tvrdiac dobromyseľnosť aj u D. I., pričom však sám žalobca pri výsluchu na ohliadke dňa 06. 06. 2019 tvrdil svoju dobromyseľnosť ku dňu 01. 04. 2004. Týmito zásadnými rozpormi sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a na tieto pri rozhodnutí vo veci (nevyplýva to z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) neprihliadol. Pokiaľ žalovaní namietali vyhodnotenie súdom prvej inštancie vo vzťahu k D. I., bývalej manželke žalobcu, čo sa týka jej dobromyseľnosti namietajúc, že keďže bývalá manželka žalobcu spornú nehnuteľnosť (predmetnú časť pozemku) odpredala, nesvedčí jej nijaký nadobúdací titul a zároveň nemohla byť pri obvyklej miere opatrnosti dobromyseľná v tom, že predmetnú časť pozemku oprávnene drží, a teda že k oprávnenej držbe žalobcu sa jej držba nemohla pripočítať, odvolací súd takúto odvolaciu námietku považuje v zásade za logickú, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania nevyplýva skutkový stav tak ako ho uvádza súd prvej inštancie v bode 53. a právne posúdenie uvedené v bode 55. odôvodnenia rozsudku, keď aj samotná D. I. vypovedala na ohliadke, ktorá bola vykonaná na mieste samom, že asi štát odkupoval od nich predok pozemku, teda svedkyňa sa nevyjadrila jednoznačne, že by odpredávala zmluvou z roku 1987 štátu inú nehnuteľnosť ako bola predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi svedkyňou a Čs. štátom, pričom vyhodnotenie súdom prvej inštancie, že by sa malo jednať o ospravedlniteľný skutkový omyl spôsobom ako to vyhodnotil súd prvej inštancie, nevyplýva dokonca ani z výpovede samotnej svedkyne.

Odvolací súd je toho názoru, že nemožno, práve aj s prihliadnutím na jej výpoveď, mať za to, že by nebola venovala dostatočnú pozornosť obsahu zmluvy, keďže vypovedala, že zmluvu podpísať nechcela, z čoho logickým úsudkom sa dá dospieť k záveru, že obsahu zmluvy venovala pozornosť, pričom ani žiadnym spôsobom v konaní žalobca netvrdil a neuviedla to ani svedkyňa pri výsluchu, ktorá iná konkrétna nehnuteľnosť označená parcelným číslom bola predmetom kúpnej zmluvy. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné vykonať vo veci dokazovanie podľa návrhu žalovaných na odstránenie týchto nejasností. Pokiaľ žalobca sám v konaní vypovedal (na ohliadke dňa 06. 06. 2019), že tvrdí vydržanie ku dňu 01. 04. 2004, potom dôkazy označené žalovanými po predbežnom právnom posúdení, ktoré posúdenie súd vykonal na pojednávaní dňa 13. 09. 2019, je potrebné vykonať v ďalšom konaní súdom prvej inštancie v dôsledku odstránenia odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a pričom súd prvej inštancie v ďalšom konaní na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia uvedie skutkové zistenia vyplývajúce z dokazovania a na základe zisteného skutkového stavu vykoná právne posúdenie veci v zmysle . V odôvodnení rozhodnutia zároveň uvedie všetky náležitosti v zmysle , predovšetkým jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd vyhodnotí všetky dôkazy v zmysle , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadne na všetko čo počas konania vyšlo najavo a v odôvodnení rozhodnutia zároveň uvedie aj úvahy súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov. Osobitne odvolací súd poukazuje, že je potrebné, aby súd prvej inštancie vyhodnotil aj svedeckú výpoveď M. M. s prihliadnutím na zvukový záznam vykonanej ohliadky a nielen s prihliadnutím na obsah zápisnice z ohliadky dňa 06. 06. 2019, z ktorej výpovede vyplýva, že minimálne svedok, v období keď bol vlastníkom nehnuteľnosti spolu so žalovanou 2/ od nadobudnutia nehnuteľnosti do ich vlastníctva v priebehu obdobia 10 rokov, upozorňoval žalobcu, že užíva časť ich pozemku. Odvolací súd ešte k vyhodnoteniu výpovede svedkyne D. B. vykonaného v bode 51., keď súd uviedol, že jej výpoveď považoval za najobjektívnejšiu, vzhľadom k jej vzťahu k žalovaným, pričom táto svedkyňa nepotvrdila existenciu nejakých nezhôd medzi stranami, uvádza, že s prihliadnutím na obsah výpovede svedkyne, je nutné konštatovať, že táto svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila len skutočnosť, že sa nevie vyjadriť k nejakým nezhodám medzi stranami s tým, že žalovaní to s ňou ani nerozoberali.

7. S prihliadnutím už na vyššie uvedené a berúc do úvahy odvolacie námietky žalovaných, odvolací súd dospel k názoru, že je dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle a zrušiť a vec v zmysle vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dôkazy navrhnuté žalovanými, dôsledne bude postupovať v zmysle a ak po vyjadrení strán súd nebude považovať za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, vyhlási dokazovanie za skončené a vo veci znova meritórne rozhodne. Súd prvej inštancie v prejednávaní veci bude postupovať v zmysle usmernenia odvolacieho súdu uvedeného vyššie a na základe zisteného skutkového stavu vykoná náležité právne posúdenie veci, pričom pri rozhodovaní zoberie do úvahy všetky skutočnosti zistené aj na základe doplneného dokazovania. Svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. , v ktorom zároveň uvedie všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu, základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď dospel k záverom uvedeným v rozhodnutí, pričom nevyhnutnou súčasťou takéhoto postupu súdu je povinnosť zaoberať sa námietkami, ktoré sú relevantné vo vzťahu k prijatému rozhodnutiu a uviesť argumenty, ktoré súd viedli v súvislosti s uvedenými námietkami k právnemu vyjadreniu vo výroku rozhodnutia.

9. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania berúc do úvahy ust. a .

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).