Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-91-2020.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Subarea
13CoE/91/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Branislava Gazdaga v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava proti povinnému: P. M.Ť., O.. XX.X.XXXX, V. V. XX, C.: XX XXX XXX, o vymoženie 100,00 € a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Jantárova 30, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.07.2019, č.k. 5Er/296/2014-31, takto
rozhodol:
I. Odvolanie o d m i e t a.
II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 26.07.2019, č.k. 5Er/296/2014-31 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Jantárova 30, Košice trovy exekúcie v sume 49,49 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 14.05.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor predložil dňa 26.04.2019 súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil, nakoľko z podnetu na zastavenie exekúcie predloženého súdnym exekútorom zo dňa 26.04.2019, a spisu súdneho exekútora súd zistil, že povinný nevlastní príjmy podliehajúce exekúcií, vlastní síce 2 motorové vozidlá, ktoré sú však zexekvované pre iné pohľadávky, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, bol zistený účet vo FIO banke so zostatkom na účte 400,00 €, disponibilný 0,00 € s poznámkou rezervované. Na účtoch vo VÚB banka a mBank, S.A. má mínusové zostatky. Na základe zistených skutočností, súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) trovy exekúcie vo výške 49,49 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd podľa § 389 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) napadnuté uznesenie zrušil.
4. Oprávnený uviedol, že šetrenia majetkových pomerov povinného neboli zo strany súdneho exekútora dostatočné vzhľadom nato, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného dňa 04.07.2017, a taktiež došlo k úhradám iných pohľadávok oprávneného, ktoré evidoval voči povinnému. Poukázal nato, že dňa 04.07.2017 bola na účet oprávneného uhradená platba vo výške 800,- Eur zo strany povinného, čím došlo k splateniu inej pohľadávky oprávneného, z toho dôvodu mal oprávnený zato, že povinný je ochotný splácať svoje pohľadávky. Poukázal tiež nato, že iný exekútorsky úrad bol v exekvovaní úspešný o čom svedčí exekučné konanie EX 1831/2009, čo je v zjavnom nepomere s tvrdením o nemajetnosti povinného.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní postupoval tak ako mu to ukladá exekučný poriadok. Ďalej uviedol, že ak by súdny exekútor zistil akýkoľvek speňažiteľný majetok povinnej osoby, nezaťažoval by svojim podaním súd, ale túto exekúciu by vykonal niektorým zo spôsobov na vymoženie peňažnej pohľadávky. Súdny exekútor uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie nakoľko je v priamom rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti vykonanej exekúcie, keďže jej ďalšie vedenie na majetok, ktorý neexistuje, by si vyžadoval ďalšie nehospodárne vynakladané trovy na úhrade ktorých, sa oprávnený nijakým spôsobom nepodelia. Na základe týchto skutočností žiadal aby odvolací súd, napadnuté uznesenie potvrdil.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
10. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 5Er/296/2014 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 05.03.2014, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je blok na pokutu č. AB 121374 zo dňa 24.09.2012. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 14.05.2014 poverenie na výkon exekúcie.
11. Súdny exekútor podal dňa 26.04.2019 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol napadnutým uznesením.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
14. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
15. Z pripojeného exekútorského spisu, zn. EX 315/2014 resp. z podnetu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.04.2019 vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekúcie vykonal šetrenie majetku povinného a konštatoval, že povinný nevlastní príjmy podliehajúce exekúcií, vlastní síce 2 motorové vozidlá, ktoré sú však zexekvované pre iné pohľadávky, povinný nevlatní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, má vedený účet vo FIO banke so zostatkom na účte 400,00 €, disponibilný 0,00 € s poznámkou rezervované, na účtoch vo VÚB banka a mBank, S.A. má mínusové zostatky. Odvolací súd sa so závermi súdneho exekútora ohľadne nemajetnosti povinného stotožňuje.
16. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie. Skutočnosť, že povinný mimo exekúcie oprávnenému uhradil inú pohľadávku ešte neznamená, že povinný ma exekúciou postihnuteľný majetok a nie je nemajetný.
17. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2014, počas ktorej doby sa nezistil zexekvovateľný majetok a teda zistené majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade sa nejedná len o prechodný stav.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.
19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a výrok o zastavení exekúcie potvrdil.
21. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 05.03.2014, kedy bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie dňa 26.07.2019 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 08.07.2020.
22. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
23. Podľa § 357 C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
24. V citovanom zákonnom ustanovení Civilný sporový poriadok stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Medzi uznesenia taxatívne uvedené v tomto ustanovení, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm. m/ C. s. p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C. s. p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C. s. p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t. j. aj odvolanie. Súd prvej inštancie preto správne v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že odvolanie proti výroku II., t. j. proti výroku o trovách exekúcie, nie je prípustné.
25. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
26. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).