Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/13/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: R.. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX I., proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -117 zo dňa 12.09.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku odmietajúcom podanie a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a odmietol podanie žalobcu zo dňa 10.06.2015, doručené súdu dňa 12.06.2015. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , a (ďalej len „“). O trovách konania súd rozhodol podľa , tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaním označeným ako „Žaloba na náhradu škody“, domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a následne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. celkom vo výške 89.388,11 eura, ako aj úrokov z omeškania počítaných od 14.06.2012 vo výške 8,75 % ročne až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2017 žalobca navrhol prerušiť konanie a postúpiť návrh o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu SR a podať návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ.

2. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -98, zo dňa 28.09.2018 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -55 zo dňa 06.07.2017, ktorým došlo k odmietnutiu podania žalobcu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s usmernením, že súd prvej inštancie si musí ujasniť, ktoré podklady sú pre prejednanie a rozhodnutie veci podstatné a opätovne vyzvať žalobcu na odstránenie presne špecifikovaných vád podania.

3. Uznesením č. k. -109 zo dňa 21.03.2019 súd prvej inštancie opätovne vyzval žalobcu, aby svoju žalobu doplnil. V uznesení podrobne špecifikoval, v čom vidí nedostatky žaloby, žalobcu poučil, ako majú byť nedostatky odstránené s tým, že ak žalobca nedostatky neodstráni, súd podanie odmietne. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 10.05.2019, doručeným súdu dňa 14.05.2019, v ktorom nereagoval na súdom zistené nedostatky podania a toto ani požadovaným spôsobom nedoplnil. Súd bol preto toho názoru, že podanie žalobcu je neúplné a nezrozumiteľné, keďže z neho jednoznačne

nevyplýva, ktorý orgán verejnej moci sa mal dopustiť nesprávneho úradného postupu, akým konaním malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, aká škoda a akým spôsobom mala byť spôsobená, akým spôsobom bola v žalobe vyčíslená výška škody, aká je príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou. Žalobca nevymedzil skutkový stav tak, aby z neho bol zrejmý protiprávny úkon (skutok), na základe ktorého si uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, a to v rozsahu jeho jasnej individualizácie a vylúčenia zámeny s iným protiprávnym úkonom, a tak neodstránil vady podania. K svojim tvrdeniam žalobca nedoložil listinné dôkazy, na tie iba poukazuje, čo je v rozpore s . Dôkazy majú slúžiť len na preukázanie tvrdení žalobcu tvrdených v žalobe, nie však na to, aby z nich súd zisťoval skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca.

4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o odmietnutí podania a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie žiadajúc uznesenie v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Namietal nesprávnosť, nezákonnosť, svojvoľnosť a arbitrárnosť konania. Súd odôvodnil napadnuté uznesenie ako keby rozhodoval v merite veci, čím porušuje , pričom procesné a právne pochybenia sa opakujú aj vo vzťahu k uzneseniu odvolacieho súdu. Súdom citované zákonné ustanovenia s predmetným prípadom nesúvisia. Navyše súd „zisťoval skutočnosti v prospech žalovaného, ktoré vykonáva na pojednávaní podľa “. Vo veci bolo uskutočnené pojednávanie dňa 12.04.2016, pričom pri nedostatkoch vytýkaných súdom sa žaloba ani nedoručuje, kým sa nedostatky neodstránia. V žalobe sú označené dôkazy, ktoré by súdu mali byť zrejmé z jeho vlastnej činnosti. Žaloba bola podaná za účinnosti , ale súd nerešpektoval 60 dňovú lehotu na odoslanie uznesenia na odstránenie vád. Žalobca uviedol, že požiadal o predbežné prerokovanie nárokov zákonom predpokladaným spôsobom, a rovnako tak uplatnil takýmto spôsobom svoje nároky žalobou, čím naplnil zákonom prezumovaný predpoklad prejednania žaloby. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 20.04.2010, podľa ktorého ak všeobecný súd uloží účastníkovi občianskoprávneho konania doplniť také údaje v žalobe, ktoré procesný kódex obligatórne nepožaduje, tieto okolnosti nemôžu byť na ujmu tohto účastníka a ani dôvodom na odmietnutie žalobného návrhu v merite veci. Súdom prezentované odôvodnenie nie je presvedčivé a vzbudzuje pochybnosti aj o nestrannosti a nezávislosti predmetného súdneho konania. Namietal tiež, že napadnuté uznesenie je nesprávne, nezákonné, vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, z časti aj nepreskúmateľné a v rozpore s judikatúrou v porovnateľných prípadoch. Súd prvej inštancie namiesto poskytnutia právnej ochrany pokračuje v nesprávnom úradnom postupe a nezákonnom rozhodovaní. Pri rozhodovaní o odmietnutí podania môže súd posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania stanovených v , nie dôvodnosť žaloby, či uplatňované právo vyplýva z tvrdení uvedených v žalobe, a či je dostatočne preukázaná výška nároku, či obstojí právne hodnotenie skutkových tvrdení, ani či navrhované dôkazy sú spôsobilé preukázať skutkové tvrdenia.

5. Žalovaný v rámci podaného vyjadrenia k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne. Žalobca nekonkretizoval odvolacie dôvody, čo by malo mať za následok neprihliadnutie na odvolacie dôvody pre absenciu jednoznačného uvedenia v čom žalobca vidí pochybenie súdu prvej inštancie. Na základe súd nemá ako zisťovať skutočnosti v prospech žalovaného. Súd zisťoval skutočnosti, ktoré boli súdu nejasné, aby vec mohol riadne a zákonne rozhodnúť. Mal za to, že k relevantnému doplneniu podania zo strany žalobcu neprišlo v celom doterajšom konaní. Žalobcove tvrdenia o jeho nároku na náhradu škody nespadajú pod skutočnosti známe súdu z jeho činnosti. Súd nemá povinnosť za žalobcu označovať skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie. Súd správne vyzval žalobcu na doplnenie žaloby plne v súlade s platnými právnymi predpismi a judikatúrou.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ako vecne správne potvrdil. Pritom postupoval v súlade s , prvej vety , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutými výrokmi uznesenia ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami . Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca namietal nesprávny úradný postup v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , ktorý vidí v tom, že sa s ním nekonalo ako s poškodeným. Žalobou si uplatnil majetkovú ujmu, ktorá mu mala vzniknúť tým, že nahrádzal činnosť manželky (poškodenej v danom trestnom konaní) počas jej práceneschopnosti a počas jej prípravy a prítomnosti na pojednávaniach. Uplatnil si aj ušlý zisk z 50-ich včelstiev z dôvodu, že nemohol ochrániť podpálený rodičovský dom pred poveternostnými podmienkami. Spolu vyčíslil majetkovú ujmu na 19.388,11 eura. Ďalej si uplatnil nemajetkovú ujmu za porušenie základných ľudských práv a slobôd svedka poškodeného vo výške 20.000 eur, za porušenie slobody pohybu a pobytu vo výške 10.000 eur, za neoprávnený hrubý zásah do súkromného a rodinného života vo výške 20.000 eur a za porušenie vo výške 20.000 eur. V petite podania žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Komárno a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. vo výške 89.388,11 eura spolu s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne od 14.06.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

8. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -98, zo dňa 28.09.2018 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -55 zo dňa 06.07.2017, ktorým došlo k odmietnutiu podania žalobcu. Mal za to, že súd si musí ujasniť, aké konkrétne skutočnosti musí v tomto spore žalobca preukázať a následne presne špecifikovane žalobcu vyzvať na odstránenie vád podania. Z tohto dôvodu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho podaní. Na výzvu súdu žalobca reagoval, no k odstráneniu vád v súlade s usmerneniami súdu prvej inštancie nedošlo. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie opätovne uznesením č. k. -117 zo dňa 12.09.2019 podanie doručené súdu dňa 12.06.2015 odmietol (výrok II.), návrh žalobcu na prerušenie konania podľa a zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.) Voči výrokom II. a III. predmetného uznesenia podal žalobca odvolanie. Výrok I. nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.

9. Podľa , podanie je úkon určený súdu. Podľa ods. 2, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

10. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

11. Podľa , , , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

12. Podľa , ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

13. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Ak neexistuje žaloba, teda procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, nemôže súd viesť sporové konania a musí ho zastaviť. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v . Všeobecnou náležitosťou podania stanovenou v je označenie, ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Žaloba musí obsahovať i osobitné náležitosti podania uvedené v , teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Stanovené náležitosti je potrebné v podaní uviesť takým

spôsobom, aby z obsahu podania jednoznačne vyplývali, prípadne, aby ich bolo možné vyvodiť bez akýchkoľvek pochybností z textu podania. Ak žaloba, ktorá neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, má vady, o ich odstránenie sa súd musí pokúsiť postupom podľa . Postup odstraňovania vád podania je obsiahnutý v ustanoveniach a . Právna úprava odstraňovania vád podania obsiahnutá v sa vzťahuje na podania, ktoré nie sú podaniami vo veci samej a právna úprava odstraňovania vád obsiahnutá v sa týka len podaní vo veci samej, prípadne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú podaním vo veci samej ( ). V prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie. V prípade, že z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, je súd povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania. Ak ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je v súlade s výzvou súdu doplnené v stanovenej lehote, súd musí podanie podľa odmietnuť.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené procesné predpoklady odôvodňujúce odmietnutie podania žalobcu, ktoré by mohlo byť podľa jeho označenia žalobou. Súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle ním citovaných ustanovení a dostatočne a konkrétne žalobcu vyzval, aby:

- zosúladil svoje podania zo dňa 12.06.2015, 11.01.2016, 13.03.2017, 22.06.2017 so žalobným návrhom

- zosúladenie spočíva v uvedení, ktorý orgán verejnej moci SR svojím konaním, resp. nekonaním podľa názoru žalobcu nesprávne postupoval, a preto mu vznikol nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup v zmysle , ktoré si v konaní vedenom pod sp. zn. uplatňuje, pretože v podaní žalobca poukazuje na nesprávny úradný postup Polície SR, prokuratúry, Okresného súdu Komárno ako aj Krajského súdu v Nitre,

- ak považuje žalobca za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci SR, nech špecifikuje tento orgán a nech špecifikuje jednotlivo každé konanie alebo nekonanie tohto orgánu a špecifikuje prečo (v čom) konkrétne to - ktoré konanie alebo nekonanie orgánu považuje za nesprávny úradný postup,

- v prípade, ak považuje žalobca za nesprávny úradný postup v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. na Okresnom súde Komárno, nech špecifikuje jednotlivo každé konanie alebo nekonanie Okresného súdu Komárno a špecifikuje prečo (v čom) konkrétne to - ktoré konanie alebo nekonanie súdu považuje za nesprávny úradný postup,

- v prípade, ak považuje žalobca za neprávny úradný postup v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. na Krajskom súde v Nitre, nech špecifikuje jednotlivo každé konanie alebo nekonanie Krajského súdu v Nitre a špecifikuje prečo (v čom) konkrétne to - ktoré konanie alebo nekonanie súdu považuje za nesprávny úradný postup,

- ďalej, aby špecifikoval v súvislosti s jednotlivo označenými (vyčítanými) konaniami alebo nekonaniami špecifikovaného orgánu verejnej moci SR výšku škody, aká mu vznikla, doplnil skutkové tvrdenia ohľadne okolností vzniku tvrdenej škody v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu,

- špecifikoval akú náhradu nemajetkovej ujmy si za jednotlivo označené (vyčítané) konanie či nekonanie orgánu verejnej moci SR titulom nesprávneho úradného postupu konkretizovaného orgánu verejnej moci SR uplatňuje a najmä ako dospel k výpočtu (výške) jednotlivých náhrad, doplnil skutkové tvrdenia ohľadne okolností vzniku tvrdenej nemajetkovej ujmy v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu konkretizovaného orgánu verejnej moci SR, jej intenzitu, závažnosť a následky ako aj uviedol, prečo by samotné konštatovanie prípadného porušenia práva v danej veci nebolo dostatočným zadosťučinením, teda špecifikoval akú kvalifikovanú ujmu tvrdený nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci SR u neho vyvolal, akým spôsobom sa táto ujma prejavila.

15. Súd žalobcu zároveň poučil o možnosti odmietnutia podania v prípade nedoplnenia týchto skutočností. Žalobca síce na výzvu súdu reagoval (č. l. 113) v stanovenej lehote, no vytýkané vady v súlade s usmernením súdu prvej inštancie neodstránil. Z týchto dôvodov nebolo možné v predmetnom konaní ďalej pokračovať, pričom s touto nemožnosťou zákon spája odmietnutie podania obsahujúceho takúto vadu.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po vrátení veci správne postupoval podľa inštrukcií odvolacieho súdu, pričom si prioritne ozrejmil, aké tvrdenia sú pre súd z hľadiska budúceho prejednania veci podstatné a aké podklady a tvrdenia sú potrebné, aby mohol vo veci rozhodnúť. Po ujasnení si týchto otázok súd prvej inštancie dostatočne konkrétne a špecifikovane žalobcu vyzval na odstránenie

konkrétnych nedostatkov podania. Z výzvy súdu zo dňa 21.03.2019 tak bolo nespochybniteľne zrejmé, z akého dôvodu je podanie žalobcu neúplné, nezrozumiteľné a čo v ňom chýba. Požadované náležitosti sú však potrebné nielen pre súd, ale aj pre druhú stranu, ktorej musí byť tiež zrejmé čoho, a na základe akých skutkových tvrdení sa žalobca domáha svojich nárokov, a to preto, aby sa k návrhu žalobcu mohla vyjadriť a predniesť k nemu svoje skutkové tvrdenia v rámci obrany.

17. Odvolací súd zastal názor, že podanie žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a súčasne nemajetkovej ujmy, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie, neobsahovalo opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby z nich bol zrejmý skutkový stav, na základe ktorého sa žalobca domáha ochrany svojho práva. Z podanej žaloby, ani z ostatných podaní žalobcu nie je zrejmé, ktorý orgán verejnej moci sa mal dopustiť tvrdeného nesprávneho úradného postupu, akým konaním malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, aká škoda a akým spôsobom mala byť spôsobená, ako žalobca vyčíslil výšku škody, či existuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ďalším nedostatkom podanej žaloby bola absencia listinných dôkazov, ktoré by potvrdili skutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia nedoložil listinnými dôkazmi, na tieto v žalobe iba poukázal, čo je v rozpore s ustanovením . Navyše odkazovanie na dôkazy nie je spôsobilým nahradiť riadne skutkové tvrdenia v žalobe. Dôkazy majú slúžiť len na preukázanie skutkových tvrdení strany. V sporovom konaní jednoznačne nepostačuje, ak žalobca len odkazuje na označené dôkazy, namiesto riadneho opísania rozhodujúcich skutočností. Je pravdou, že súd môže v danej veci pripojiť k súdnemu spisu súdne spisy v trestnej veci sp. zn. a sp. zn. , ale ani ich pripojenie nemôže nahradiť povinnosť tvrdenia žalobcu, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.

18. Žalobca, hoci podal neúplné a nezrozumiteľné podanie, v priebehu konania mohol toto podanie doplniť v súlade s výzvou súdu prvej inštancie zo dňa 21.03.2019 (č. k. -109). Žalobca však namiesto snahy podanie doplniť v súlade s usmerneniami súdu, reagoval na výzvu namietaním nesprávneho procesného postupu súdu. Podanie tak nedoplnil, a to ani v odvolacom konaní. Neurobil tak ani napriek poučeniu súdu prvej inštancie, že podanie je potrebné doplniť v určenej lehote, inak bude procesným následkom nedoplnenia, jeho odmietnutie. Odvolací súd preto prijal názor, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podania, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať.

19. Odvolací súd dodáva, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Zákon výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Dôkazy je potrebné označiť presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať.

20. Z dôvodu, že v podaní žalobcu označenom ako „žaloba na náhradu škody“ absentovali vyššie uvedené náležitosti žaloby vyžadované zákonom, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcu vyzval na odstránenie týchto vád, pričom ho detailne poučil, ktoré konkrétne vady má odstrániť, i o následku neodstránenia týchto vád. Žalobca však v súdom stanovenej lehote, ani po jej uplynutí vytýkané vady neodstránil, preto súd prvej inštancie správne podanie žalobcu napadnutým uznesením odmietol. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil postup súdu prvej inštancie za zákonný a správny, ako aj jeho rozhodnutie o odmietnutí podania ako vecne správne. Neobstoja teda námietky žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami a nedopustil sa žiadnych procesných pochybení. Nie je pravdou, že by súd na pojednávaní dňa 12.04.2016 podľa vykonával dôkazy na zistenie skutočností v prospech žalovaného. Na tomto pojednávaní sa súd

snažil o odstránenie vád podania, no žalobca ani po viacerých opakovaných výzvach súdu podanie nedoplnil.

21. Odôvodnenie napadnutého uznesenia spĺňa predpoklady vyžadované ust. . Rozhodne sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je presvedčivé, preskúmateľné, zákonné, vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, či vzbudzuje pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti predmetného súdneho konania. Súd v ňom taktiež citoval správne ustanovenia procesného právneho predpisu, ktoré bolo dôvodné v danom spore aplikovať. Odvolací súd nezaznamenal, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v rozpore s judikatúrou v porovnateľných prípadoch.

22. V súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. z 20.04.2010, na ktorý žalobca poukázal, odvolací súd na záver uvádza, že v danom prípade nemožno na tento nález Ústavného súdu SR dôvodne odkazovať, pretože v predmetnom spore súd prvej inštancie nežiadal od žalobcu, aby doplnil také údaje/skutočnosti, ktoré procesný kódex obligatórne nepožaduje. Žalobca bol vyzvaný na doplnenie skutočností a skutkových tvrdení v súlade s ustanoveniami , preto nemožno ustáliť, že by požiadavka na ich doplnenie nebola v súlade so zákonom alebo bola na ujmu žalobcu.

23. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie v odmietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa , ako vecne správne potvrdil. Právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí podania sa konanie končí. Odmietnutie podania však nevytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej, preto žalobca môže podať žalobu opätovne za predpokladu, že bude spĺňať všetky zákonné náležitosti.

24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).