Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-146-2019.pdf
PDF · 104.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/146/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obža. G. P., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.12.2020 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný G. P., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom E. XXX/XX, P., ženatý, na slobode, čiastočný invalidný dôchodca,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 04.06.2019 v čase okolo 09.00 hod. viedol motorové vozidlo zn. Peugeot Partner, zelenej metalízy, evidenčného čísla TS-XXX BI, po tzv. Jelešnianskej ceste v katastrálnom území mesta P. z ktorej následne odbočil na poľnú cestu nespevneného povrchu vedenú trvalým trávnatým porastom cez Hamerskú lúku nachádzajúcu sa v katastrálnom území M. Y., pre ktorú platí II. stupeň územnej ochrany prírody, ktorou následne pokračoval cca 1600 metrov od Jelešňanskej cesty smerom k lesnému porastu nachádzajúceho sa v blízkosti Oravskej priehrady, kde na trávnatom poraste Hamerskej lúky vo vzdialenosti 10 metrov od lesného porastu o GPS súradniciach N XX° XX.XXX', E XXX° XX.XXX', na parcele E KN Č. X/X predmetné vozidlo odstavil, pričom táto lokalita je v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z. z. súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava D - zóna, pre ktorú platí II. stupeň ochrany prírody, čím porušil § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je na území, na ktorom platí II. stupeň ochrany, zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom,
t e d a
v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny neoprávnene jazdil motorovým vozidlom na lesnom a poľnohospodárskom pozemku,
t ý m s p á c h a l
prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa 25 11. 2019 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba na G. P., pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 os. 2 Tr. zákona.
Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 8. 12. 2020.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení nemal záujem o konanie o dohode o vine a teste, urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je členom rybárskeho zväzu v Trstenej, predmetného dňa šiel vozidlom Pegueot Partner na Oravskú priehradu za účelom lovu rýb. Nevedel, že ide o chránené územie a tiež mal povolenku vystavenú príslušným urbárom, že môže vozidlom prechádzať na Jelešňu až k Oravskej priehrade. Keby vedel, že ide o chránené územie, tak by tam vozidlom nešiel, nebola tam žiadna tabuľa, že by išlo o chránené územie a ochranári mali toto územie označiť a tiež upovedomiť urbár, že nemal vydať povolenie na prechod k vode. Vozidlom šiel z Tvrdošína na hraničný priechod Trstená, potom šiel smerom na Jelešňu po asfaltovej ceste, dostal sa na poľnú štrkovú cestu a prešiel cez lúku po širšej prašnej ceste až k Oravskej priehrade. Zákazova značka tam bola len na začiatku, keď odbočoval z hlavnej cesty na Jelešňu, ale na prejazd mal povolenku vystavenú Urbárom, za ktorú platí ročný poplatok vo výške asi 45 €. Keď mu bola obmedzená osobná sloboda policajtmi, už sa vracal vozidlom, potom išiel policajtom ukázať, kde mal vozidlo zaparkované, vozidlom stál na lúke, vedľa prašnej cesty asi 10 m od lesa. Policajtom ukázal, že má povolenku do zákazu, oni to nerešpektovali a zatkli ho.
Na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného bola postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná výpoveď svedka poškodeného W.. I. Y. z prípravného konania.
Svedok poškodený W.. I. Y. vypovedal, že pracuje ako strážca prírody v CHKO Horná Orava a tiež je v tejto veci splnomocnený Štátnou ochranou prírody SR Banská Bystrica. Okrem iných chránených častí území prírody CHKO Horná Orava spravuje aj územie v k.ú. M. Y.. Predmetné územie sa nachádza v blízkosti Oravskej priehrady a je územím s druhým až štvrtým stupňom územnej ochrany prírody a ich zóny CHKO Horná Orava, ktoré sú vymedzené v prílohe č. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie CHKO Horná Orava a jej zóny. Táto lokalita sa tiež nachádza v chránenom vtáčom území Horná Orava vyhlásená Vyhláškou MŽP SR 173/2005 Z.z. , ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie Horná Orava. Zóny ochrany prírody CHKO Horná Orava boli ustanovené Vyhláškou MŽP SR č. 420/2003 Z.z. Pozemok na ktorom sa nachádzalo vozidlo obžalovaného a lokalita, v ktorej sa vozidlo pohybovalo sa nachádza v chránenej zóne. Ak by niekto chcel vozidlom vojsť do tejto lokality, pokiaľ sa na neho zákaz priamo zo zákona nevzťahoval, musel by mať výnimku, resp. súhlas na vjazd motorovým vozidlom do chráneného územia, ktorú resp. ktorý vydáva Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie. V zmysle ust. § 35 Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. kde sa zakazuje chráneného živočícha rušiť v jeho prirodzenom areály, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. Zároveň je aj Ramsarskou lokalitou, na základe dohovoru o mokradiach je jedným u najvýznamnejších medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany prírody. V oblasti Oravské Hámre sa vyskytujú chránené živočíchy a to Chrapkáč poľný, Prepelica poľná, Bocian čierny, Orol Krikľavý a Orliak morský. Všetky tieto druhy vtáctva sú druhmi európskeho významu, sú zaradené ako ohrozené druhy. Okrem vtákov sa tu tiež vyskytujú Vydra riečna a Bobor vodný. Pokiaľ ide o vyjazdenú cestu cez Hamerskú lúku, táto cesta vznikla na základe intenzívneho pohybu motorových vozidiel k vode. Predmetné vozidlo obžalovaného sa nachádzalo v II. stupni územnej ochrany prírody a krajiny v zóne D na prac. č. KN-E č. X/X.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli na návrh prokurátora oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia, so záznamom pohybu vozidla na mape, povolenie Urbár Trstená č. 22/2017 z 6.6.2017, výpis z LV a správy k osobe obžalovaného.
Prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona sa dopustí, kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou
trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.
Predpismi na ochranu prírody, na ktoré odkazuje táto blanketová norma, sa rozumejú najmä Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a vykonávacia vyhláška č. 24/2003 Z.z., ktoré okrem iného vymedzujú aj chránené druhy živočíchov a rastlín a nakladanie s nimi.
Podľa § 1 Vyhlášky MŽP č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (ďalej len "chránená krajinná oblasť") sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnych územiach T. Y. a X., v okrese Námestovo v katastrálnych územiach J., J., J., Y., T., T., B., B., C., L., L. G., L., M. I., M. B., M. G., M. E., O., O., D.É., D., E., E., E., X. S. X., v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach K. Š., Y., B., M. Y., M., D. Y., P. S. Ú. L. G.. Chránená krajinná oblasť má výmeru 58 738 ha; jej územie je vymedzené v prílohe. Územie chránenej krajinnej oblasti sa podľa povahy prírodných hodnôt člení na zóny A, B, C a D.
Podľa § 3, § 4 a § 5 Vyhlášky MŽP č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny územie zóny B sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnom území T. Y., v okrese Námestovo v katastrálnych územiach J., J., J., Y., T., C., L. G., M. G., M. E., O., D., v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach Y., B., M. Y., M., D. Y., P. S. Ú.D. L. G.. Územie zóny C sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnom území T. Y., v okrese Námestovo v katastrálnych územiach J., J., J., Y.L., T., T., B., C., L. G., L., M. I., M. B., M. G., M. E., D. S. X., v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach Y., B., M. Y., M., D. Y., P. S. Ú. L. G.. Územie zóny D sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnych územiach T. Y. a X., v okrese Námestovo v katastrálnych územiach J., J., J., Y., T., T., B., B., C., L., L. G., L., M. I., M.Á. B., M. G., M. E., O., O., D., D., E., E., E., X. S. X., v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach K. Š., Y., B., M. Y., M., D. Y., P. S. Ú. L. G.. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako.
Podľa § 31 ods. 1 písm. d/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v platnom znení na lesných pozemkoch je zakázané jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25.
Zakotvenie skutkovej podstaty tohto prečinu do Trestného zákona si vyžiadali skúsenosti s uplatňovaním oprávnení lesnej stráže, poľnej stráže, stráže prírody pri riešení novodobého fenoménu, ktorým je vedomé porušovanie zákazu vjazdu motorových vozidiel, motorových trojkoliek a štvorkoliek, motocyklov a skútrov na lesné a poľnohospodárske pozemky, chránené územia a biotopy nevynímajúc.
Pod pojmom "jazdí" sa v danom prípade rozumie akékoľvek neoprávnené vniknutie na lesný alebo poľnohospodársky pozemok a jazdenie motorovým vozidlom alebo ďalšími motorovými vozidlami uvedenými v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, bez ohľadu na časové, ako aj vzdialenostné súvislosti.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu jednak samotným objektom súdeného prečinu, ktorým je záujem spoločnosti na
ochrane prírody a krajiny pred škodlivými zásahmi spôsobovanými neoprávneným jazdením rôznymi motorovými vozidlami na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete a jeho konanie vykazuje všetky znaky prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, konal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Obžalovaný nepopieral, že viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot Partner e.č. TS-XXX BI, po tzv. Jelešnianskej ceste v katastrálnom území mesta P. z ktorej následne odbočil na poľnú cestu nespevneného povrchu vedenú trvalým trávnatým porastom cez Hamerskú lúku nachádzajúcu sa v katastrálnom území M. Y., pre ktorú platí II. stupeň územnej ochrany prírody, ktorou následne pokračoval cca 1600 metrov od Jelešňanskej cesty smerom k lesnému porastu nachádzajúceho sa v blízkosti Oravskej priehrady, kde na trávnatom poraste Hamerskej lúky vo vzdialenosti 10 metrov od lesného porastu predmetné vozidlo odstavil, bránil sa tým, že nevedel, že daná lokalita je súčasťou chránenej krajinnej oblasti a nachádza sa vo vyššom stupni ochrany prírody a nekonal v úmysle ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom, v danej lokalite nebolo ani označenie, žiadna informačná tabuľa, že sa nachádza v lokalite s vyšším stupňom ochrany. V rámci svojej obrany tiež uviedol a aj predložil povolenie od Urbáru Trstená na vjazd do tejto lokality, uvádzal, že konal v dobrej viere.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že nebola preukázaná subjektívna stránka súdeného prečinu, ktorý je úmyselným trestným činom k obrane obžalovaného súd v prvom rade uvádza, že skutková podstata súdeného prečinu je trestnoprávnou normou s blanketnou dispozíciou, ktorá odkazuje na všeobecne záväzný predpis na ochranu prírody a krajiny alebo všeobecne záväzný predpis na úseku lesného hospodárstva a podľa právnej teórie nemožno uplatniť zásadu, že neznalosť zákona ospravedlňuje. Obžalovaný sa ohľadom subjektívnej stránky (nepriamy úmysel) usvedčoval aj sám, a to svojim vyjadrením, že rybárske oprávnenie má už 15 rokov, a na toto miesto chodil v minulosti loviť ryby už asi 7-8 rokov, nikdy mu nikto nepovedal, že tam je nejaký zákaz. Všetky tieto skutočnosti preukazujú, že obžalovaný ako osoba znalá miestnych pomerov a orientujúca sa v právnych predpisoch ohľadom ochrany prírody v súvislosti s výkonom rybárskeho práva, musela mať vedomosť, že vzhľadom na všetky okolnosti (poľná cesta, blízkosť lesa a Oravskej priehrady) minimálne sa môže nachádzať v chránenom území, musel byť s tým minimálne uzrozumený. V tejto súvislosti súd poukazuje, že skutková podstata súdeného prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona, nie je novou skutkovou podstatou trestného činu, ale toto ustanovenie bolo doplnené novelou Zákonom č. 497/2008 Z.z. s účinnosťou od 20. decembra 2008 ( pred viac ako 11 rokmi) a poskytuje ochranu prírode, (vrátene živočíchov) pred škodlivými zásahmi spôsobovanými neoprávneným jazdením rôznymi motorovými vozidlami, taxatívne uvedenými v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku. Vzhľadom aj na fotografické zdokumentovanie miesta, kde bolo vozidlo obžalovaného zaparkované, obžalovaný vedel, že sa minimálne nachádza na trvale trávnatom poraste (lúke), v bezprostrednej blízkosti lesného pozemku a už v tejto súvislosti musel zbystriť a musel byť uzrozumený, že svojim konaním môže porušiť predpisy o ochrane prírody, nevynímajúc, že ako osoba znalá miestnych pomerov musel mať vedomosť o všeobecne známej skutočnosti, že sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že v danej lokalite sa nenachádzali žiadne informatívne
tabule, v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že ide iba o informatívne tabule, ktoré je ťažko rozmiestniť a pokryť nimi celú plochu chráneného územia a aj zabrániť tomu, aby boli takéto tabule zámerne odstraňované. Keďže obžalovaný je minimálne 15 rokov osobou s rybárskym povolením, a ide o jeho rybársky revír, ktorý tak často navštevuje, bez akýchkoľvek pochybností musel byť uzrozumený, že rybársky revír sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti, a už bolo jeho povinnosťou zistiť si, ktorý stupeň ochrany prírody požíva. Taktiež na Jelešňanskej ceste sa nachádza značka zákazu vjazdu všetkých vozidiel, aj táto dopravná značka musela tieto skutočnosti v obžalovanom evokovať, keďže umiestnenie zákazovej značky nestojí na ľubovôli, ale vždy je nejaký dôvod na jej umiestnenie, a keďže išlo o poľnú cestu, podľa názoru súdu dôvod jej umiestnenia bol dostatočne zrejmý. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že disponoval povolením Urbáru Trstená v tejto súvislosti súd uvádza, že táto obrana je právne irelevantná, pretože urbár nie je oprávneným orgánom na vydanie povolenia resp. výnimky na vstup do chráneného územia. Aj v tejto súvislosti súd uvádza, že neznalosť zákona neospravedlňuje a zároveň je namieste uviesť, že samotné povolenie, na ktoré sa obžalovaný odvoláva, sa malo vzťahovať a bolo zamýšľané len na prejazd po komunikácii a v žiadnom prípade sa nevzťahovalo na vjazd na trvalý trávnatý porast a do zalesnenej oblasti, kde žiadna komunikácia ani neviedla. Takže obrana obžalovaného v súvislosti s tým, že mal vystavené povolenie Urbárom Trstená bola neprijateľná a iba mala zastrieť protiprávne konanie, ktorého sa obžalovaný vedome dopúšťal. Pre vedomostnú zložku obžalovaného svedčí, že obžalovaný je osobou znalou miestnych pomerov, dokonca je rybárom a na toto miesto chodieva už niekoľko rokov. Je všeobecne známou záležitosťou, že okolie Oravskej priehrady požíva ochranu, sídlia tu a je domovom rôznych druhov vzácnych vtákov. Pokiaľ by spoločnosť akceptovala subjektívnu elimináciu zodpovednosti konania páchateľa len z dôvodu, že páchateľ trestného činu poprie vedomosť o porušení zákazu ustanoveného iným právnych predpisom, bolo by akékoľvek porušenie ustanovenia Trestného zákona z trestnoprávneho hľadiska irelevantné, nakoľko by dochádzalo k akceptovaniu účelového tvrdenia páchateľa, že nevedel, že takéto konanie spoločnosť nepripúšťa. Obrana obžalovaného a jeho zľahčovanie závažnosti vlastného protiprávneho konania je v príkrom rozpore so záujmom chráneným týmto ustanovením Trestného zákona, v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti stále častejšie sa prejavujúce negatívne dopady na životné prostredie v dôsledku hrubej ignorácie právnych predpisov na úseku ochrany prírody. Je nepochybne povinnosťou štátu, aby zabezpečil „ochranu“ určitého územia pred úmyselným poškodzovaním, a to minimálne vjazdom motorových vozidiel a ich negatívnymi dôsledkami na prírodu a v nej žijúcich aj živočíchov, a to aj prostriedkami trestného práva a je úlohou súdu nerezignovať na vyvodenie trestnej zodpovednosti a bagatelizovania takéhoto neželaného až bezočivého konania len preto, že obžalovaný sa účelovo bráni, že „nevedel“, že dotknuté územie požíva ochranu, pričom v aktuálnej dobe je samozrejmosťou, že vozidlá sa pohybujú po komunikáciách na to určených a „turistika vozidlami v prírode“ je neželateľným fenomén, pričom nie je nič nezvyčajné a nejde o žiadne nóvum, že takéto konanie je dlhodobo postihnuteľné v rámci trestného práva.
Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na druh a výmeru trestu. V registri trestov nemá žiadne záznam. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Pri ukladaní trestu zohľadnil všetky okolnosti spáchania trestného činu, osobu obžalovaného, prihliadal na závažnosť skutku, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac so skúšobnou dobou 12 mesiacov. Súd pri ukladaní trestu prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný inak žil bezúhonným spôsobom života, je čiastočným invalidným dôchodcom, ktorý okrem invalidného dôchodku nemá iný príjem, v meste požíva dobrú povesť. Súd je presvedčený o tom, že takto uložený trest je zákonným a spravodlivým, zodpovedá potrebám nielen individuálnej ale aj generálnej prevencie a zároveň je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.