Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33C/151/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci žalobcu: C.. F. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. T. XX, XXX XX V., štátny občan: SR, zastúpený Advokátska kancelária Kováčik Legal, s.r.o., Radlinského 1729, Dolný Kubín proti žalovanej: M. U., E.. O., O.. XX.X.XXXX, V. H. F. XXXX/XX, U., štátny občan: SR, zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna 2, 811 02 Bratislava o zaplatenie 12.172,46 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 12172, 46€ s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12172.46€ od 14.9. 2015 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1] Rozsudkom súd prvej inštancie dňa 18.7.2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 12 172,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 14.9.2015 do zaplatenia a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2] Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil (ďalej len ""), , , , veta prvá, o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "") a vecne tým, že na základe listinných dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobcovi vznikla voči P. X. dňa 29.3.2014 pohľadávka vo výške 14 605,32 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne z tejto sumy od 29.3.2004 do zaplatenia, ktorú skutočnosť mal preukázanú z Notárskej zápisnice spísanej dňa 1.12.2003 L.. Y. Š.C. v znení rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.1.2014, sp.zn. XXC/XXX/XXXX. Ďalej zistil, že dňa 18.6.2009 bola uzavretá dedičská dohoda, na základe ktorej P. X. sa vzdala svojho zákonného dedičského podielu k nehnuteľnosti - bytu č. 48 na ul. SNP v Modre, zapísanom na LV č. 6321 v spoluvlastníckom podiele v 1/6 v prospech M. U. (žalovanej) bez povinnosti výplaty ostatným spoludedičom. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.1.2014, sp.zn. XK/XX/XXXX mal za preukázané, že na majetok úpadcu P. X. bol dňa 25.4.2013 právoplatne vyhlásený konkurz. V konaní bolo zároveň preukázané, že dňa 26.1.2015 bolo právoplatne určené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.4.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.11.2014, sp.zn. XXCo/XX/XXXX, že dohoda o vyporiadaní dedičstva uzatvorená medzi M. U. R. P. X. v osvedčení o dedičstve zo dňa 18.6.2009 sp.zn. XXD/XXX/XXXX, na základe ktorej

M. U. (žalovaná) nadobudla po poručiteľovi Š. U. do vlastníctva nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v Modre, zapísanú na G. Č.. XXXX ako byt č. 48 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach je voči Ing. F. U. (žalobcovi) právne neúčinná. Ďalej zistil, že dňa 17.10.2013 žalovaná previedla byt, na ktorý sa v rozsahu 1/6 vzťahovala odporovateľnosť, na svojho syna U. U.. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažnej náhrady v rozsahu hodnoty 1/6 sporného bytu v hodnote 12 172,46 eur, pričom nárok vychádzal z hodnoty bytu tak, ako bol ocenený v dedičskom konaní. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení nároku žalobcu dospel k záveru, že v zmysle veta druhá už nebolo možné dosiahnuť uspokojenia časti pohľadávky žalobcu predajom spoluvlastníckeho podielu 1/6 bytu, ale vznikla povinnosť žalovanej uhradiť finančnú náhradu v rozsahu dosiahnutého prospechu z odporovateľného právneho úkonu. Pri posúdení nároku žalobcu však vyvodil podstatnú skutočnosť, a to, že na majetok dlžníka bol dňa 25.4.2013 vyhlásený konkurz, preto na daný prípad aplikoval ustanovenia . Vyvodil právny záver, že peňažná náhrada, ktorú je povinná uhradiť žalovaná, a to v rozsahu v ktorom mala finančný prospech odporovateľným právnym úkonom na úkor majetku dlžníka, ktorý je v úpadku, je súčasťou konkurznej podstaty, lebo sa jedná o tzv, iný majetok podľa , nakoľko uvedené stanovuje veta prvá , podľa ktorého ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec. V danom prípade dospel k záveru, že žalovaná je povinná poskytnúť peňažnú náhradu do majetkovej podstaty úpadcu P. X.. Konštatoval, že v prejednávanej veci sa jedná o pohľadávku, ktorej základ spočíva v právnom vzťahu uzavretom nie so žalovanou, ale s P. X., t.j. ide o pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou a takúto pohľadávku nemožno uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak, ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku, nakoľko po vyhlásení konkurzu sa z titulu odporovateľného právneho úkonu môže veriteľ domáhať plnenia iba v rámci rozvrhu výťažku. Dospel k záveru, že žalobca by mal v danom prípade aktívnu vecnú legitimáciu podať žalobu, aby žalovaná uhradila žalovanú sumu do konkurznej podstaty úpadcu, čo vyplýva z a s tým, že ak by žalovaná svoj záväzok plnila inému, nezbavila sa svojho záväzku vo vzťahu k podstate. Poukázal na účel konkurzu, ktorým je speňaženie majetku dlžníka a kolektívne uspokojenie jeho veriteľov, čo je možné dosiahnuť iba v rámci rozvrhu výťažku a nie individuálnymi žalobami. Posudzoval aj otázku, či v prípade, ak bola odporovateľnosť dosiahnutá v civilnom konaní podľa , má iné následky ako odporovateľnosť dosiahnutá v konkurznom konaní (podľa , pozn. odvolacieho súdu), a to najmä v súvislosti, či sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorý bol účastníkom civilnej žaloby podľa , alebo po vyhlásení konkurzu sa vzťahuje na všetkých veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávku v konkurznom konaní. Dospel k záveru, že účel odporovateľnosti je rovnaký v oboch prípadoch a rozhodujúcim, či plnenie z titulu odporovateľnosti sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorý bol účastníkom civilného konania alebo na všetkých veriteľov, je skutočnosť, či do vyhlásenia konkurzu došlo k plneniu peňažnej náhrady zodpovedajúcej odporovateľnosti. Podľa jeho názoru, ak došlo k plneniu peňažnej náhrady do vyhlásenia konkurzu, tak účinky odporovateľného úkonu sa viažu iba na účastníka civilného konania, v opačnom prípade, ak nedošlo do vyhlásenia k plneniu náhrady do vyhlásenia konkurzu, tak sa plnenie z odporovateľného právneho úkonu stáva súčasťou majetkovej podstaty úpadcu a rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých konkurzných veriteľov. K námietke žalovanej uviedol, že dosiahnutím odporovateľnosti sa neruší právny úkon, tento i naďalej ostáva platný, preto niet dôvodu na obnovu dedičského konania.

3] Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie chybne konštatoval, že uplatňovaná pohľadávka žalobcu v tomto konaní sa vracia do príslušnej konkurznej podstaty, pričom je právne irelevantné, kto sa odporovateľnosti domáha. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2017, sp.zn. XMObdo/X/XXXX, z ktorého vyplýva, že rozdiel medzi právnou úpravou odporovateľných úkonov podľa a zákona o konkurze a reštrukturalizácii spočíva v tom, že podľa sa neúčinnosti právneho úkonu možno dovolať len voči tomu, kto podal voči dlžníkovi odporovaciu žalobu, a podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v prípade dovolania sa neúčinnosti právneho úkonu ide o neúčinnosť pôsobiacu voči všetkým veriteľom. Mal za to, že do súpisu podstaty možno podľa zapísať majetok tretej osoby len vtedy, ak sa správca (prípadne veriteľ za podmienok ustanovených v ) dovolá odporovateľnosti právneho

úkonu v žalobe uplatnenej podľa . Uviedol, že už samotná dikcia umožňuje pri dovolávaní sa neúčinnosti odporovacieho právneho úkonu zneúčinniť takýto úkon iba vo vzťahu k veriteľovi, ktorý sa takej neúčinnosti dovoláva a zároveň umožňuje iba konkrétnemu veriteľovi, ak s úspechom odporoval neúčinnému právnemu úkonu, aby požadoval uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Poukázal na to, že v zákonnej úprave ani sa však nenachádza žiadne prepojenie právnej úpravy odporovateľných právnych úkonov v zmysle a na právnu úpravu odporovateľných právnych úkonov podľa . Napádaný rozsudok považoval za nesprávny a nezákonný, pričom zároveň absentuje riadne odôvodnenie, a teda je arbitrárny, nakoľko nemá žiadnu oporu v zákone. Uvedený právny názor vyslovil NS SR v predmetnom uznesení, ktorým vylúčil priame účinky právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní o určenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa vo vzťahu k odporovateľnosti v zmysle ; zároveň vyslovil, že majetok tretích osôb možno zapísať do súpisu konkurznej podstaty len vtedy, ak sa správca (prípadne veriteľ za podmienok stanovených v a v zmysle ustanovení a inštitútov ) dovolá odporovateľnosti právneho úkonu v žalobe uplatnenej podľa . Na základe uvedeného mal za to, že napadnutý rozsudok je nielen v rozpore s hmotným právom, ale aj v rozpore so základnou zásadou civilného sporového konania - zásadou legitímnych očakávaní, nakoľko priamo protirečí ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Považoval za vylúčené, aby žalobca ako veriteľ bol povinný uplatňovať svoju pohľadávku v konkurznom konaní voči dlžníkovi a kolektívne túto pohľadávku uspokojoval spolu s ostatnými veriteľmi v tomto konaní.

4] K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 31.10.2017, v ktorom okrem argumentácie obsiahnutej vo svojom odvolaní a vyjadrení uviedla, že žalobca je v konaní zastúpený advokátom, teda jeho prítomnosť v konaní nebola nutná i vzhľadom na skutočnosť, že v konaní už vypovedal.

5] Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( , a ods. 1 , ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6] V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia peňažnej náhrady voči žalovanej, ktorá mala prospech z odporovateľného právneho úkonu v zmysle .

7] Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

8] Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci z úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Z hľadiska splnenia zákonných predpokladov stanovených v zároveň správne vyvodil, že tieto predpoklady boli v danom prípade splnené, keď odporovateľnosť právneho úkonu uzavretého medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou bol deklarovaný právoplatným súdnym rozhodnutím a súčasne ide o peňažnú náhradu, nakoľko nehnuteľná vec, ktorá bola predmetom prevodu neúčinného právneho úkonu, už nie je vo vlastníctve žalovanej. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či plnenie z titulu odporovateľnosti sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorý bol účastníkom konania o určenie odporovateľnosti podľa alebo aj na ďalších veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávky v konkurznom konaní. Dospel k záveru, že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie uvedenej otázky je či a kedy došlo k plneniu na základe odporovateľného úkonu. Vyvodil, že ak došlo k plneniu pred vyhlásením konkurzu, účinky odporovateľného úkonu sa viažu iba na účastníka civilného konania, v opačnom prípade je žalovaný povinný plniť to, čo mu vyplýva z odporovateľného úkonu do majetkovej podstaty a rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých konkurzných veriteľov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 30.4.2013, ktorým argumentoval žalobca v podanom odvolaní a v zmysle ktorého zapísať do súpisu možno len taký majetok, ktorý bol predmetom právneho úkonu, neúčinnosti ktorého sa

s úspechom dovolal správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa , teda žalobou podanou v rámci konkurzného konania. V zmysle právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že právnu úpravu odporovateľných právnych úkonov obsahuje ( a nasl.), ale aj ( a nasl.), pričom na účely konkurzu ide podľa o právnu úpravu, ktorej použitie je z dôvodu osobitnej úpravy obsiahnutej v vylúčené. Rozdiel medzi právnou úpravou odporovateľných úkonov podľa a spočíva v tom, že podľa sa neúčinnosti právneho úkonu možno dovolať len voči tomu, kto podal voči dlžníkovi odporovaciu žalobu a podľa ide v prípade dovolania sa neúčinnosti právneho úkonu o neúčinnosť pôsobiacu voči všetkým veriteľom. Majetok nadobudnutý neúčinným právnym úkonom, aj v prípade tretích osôb, sa zapisuje do súpisu majetku podstaty, pretože takýto majetok podlieha konkurzu, ale možno ho zapísať až po tom, čo povinná osoba odporovacie právo písomne uzná, ak k uznávaciemu prejavu nepríde, až po tom, čo neúčinnosť právneho úkonu určí súd, a to podľa žaloby uplatnenej podľa . Odporovať právnym úkonom je nielen právom, ale aj povinnosťou správcu.

9] Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď vyvodil rovnaké účinky odporovania právnemu úkonu podľa a podľa a v dôsledku uvedeného dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka je pohľadávkou, ktorá patrí do majetku podliehajúceho konkurzu, keď žalovaná má povinnosť uhradiť žalovanú sumu do podstaty úpadcu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záver o tom, že pohľadávka patrí do majetku podliehajúceho konkurzu, by bolo možné vyvodiť iba za súčasného zistenia, že majetok nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu, resp. nárok z neho vyplývajúci, bol zapísaný správcom do súpisu majetku, čo však z obsahu súdneho spisu nevyplýva.

10] Na základe uvedeného odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť nárok žalobcu v intenciách vyššie uvedeného záveru vysloveného odvolacím súdom, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. , t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( ).

11]Prvostupňový súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je v súlade s viazaný, vec opätovne prejednal.

12] Doplnil dokazovanie oboznámením sa s pripojeným konkurzným spisom Okresného súdu Bratislava I č.k. XK XX/XXXX, v ktorom bol vyhlásený konkurz na P. X.. Zo spisu mal súd za preukázané, že majetok nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu, resp. záväzok z neho vyplývajúci, v danom prípade sporná pohľadávka žalobcu voči žalovanej nebola zapísaná správcom do súpisu majetku úpadcu P. X..

13] Podľa právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

14] Podľa tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

15] Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.

16] Podľa veta prvá ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

17] Podľa konkurzu podlieha iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

18] Podľa do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.

19] Prvostupňový súd poukazuje na to, že zistené skutkové závery popísané vyššie neboli v priebehu celého súdneho konania medzi účastníkmi sporné.

20] Žalobcov dlžník - P. X., E. U. dlží žalobcovi peňažnú čiastku 14 605,32 € a zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 14 605,32 € od 30.3.2004 do zaplatenia a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2003.

21] Žalovaná uzatvorila dohodu o vyporiadaní dedičstva s P. X., rodenou U., na základe ktorej nadobudla po poručiteľovi Š. U.H. do vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v meste Pezinok, okres Pezinok, zapísanú na liste vlastníctva č.XXXX a to byt č. XX, vchod č. 19 na 9. poschodí so spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a v podiele 1/6 k bytu. Celková hodnota tohto podielu predstavuje 12 172,46 €.

22] Žalobca právnemu úkonu - dohode o vyporiadaní dedičstva uzavretej medzi žalovanou a P. X. úspešne odporoval a uvedený právny úkon je neúčinný a to na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. XC XXX/XXXX zo dňa 25.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2015 a vykonateľnosť dňa 26.1.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave XXCo XX/XXXX zo dňa 18.11.2014.

23] Žalovaná mala prospech z uvedeného odporovaného právneho úkonu dohody o vyporiadaní dedičstva s P. X., rodenou U., na základe ktorej nadobudla po poručiteľovi Š. U. do vlastníctva 1/6 nehnuteľnosti a výška prospechu žalovanej z tohto odporovaného právneho úkonu predstavuje sumu 12 172,46 €, pričom tento jej prospech vznikol tak, že dlžníčka P. X. uzatvorila s matkou - žalovanou v tomto konaní teda osobou blízkou dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej P. X. prenechala celý svoj zákonný dedičský podiel v čistej hodnote 12 172,46 € žalovanej M. U.. Týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa a získania prospechu na strane žalovanej. Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaná previedla uvedenú nehnuteľnosť, resp. jej 1/6 na svojho syna Mareka Mičutku a to kúpnou zmluvou, na základe ktorej bol povolený vklad príslušným úradom katastra dňa 26.11.2013.

24] Sporné bolo v konaní iba právne posúdenie, či sa žalobca môže domáhať plnenia priamo voči žalovanej vzhľadom na vyhlásený konkurz na P. X. - dlžníčku alebo si musí túto svoju pohľadávku uplatniť iba v konkurznom konaní.

25] Vzhľadom na právny záver odvolacieho súdu, že túto pohľadávku, ktorá je odvodená z odporovateľného právneho úkonu podľa § 42b, ods. 4 Občianskeho zákona, sa stáva súčasťou majetku podliehajúcemu konkurzu, keď žalovaná má povinnosť uhradiť žalovanú sumu do podstaty úpadcu iba v tom prípade, ak by táto pohľadávka bola zapísaná do majetku podliehajúcemu konkurzu, čo však z pripojeného konkurzného spisu preukázané nebolo.

26] Z uvedeného dôvodu súd podľa § 46 ods. 4, veta 2. zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy.

27] Súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákona priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 z priznanej sumy od 14.9.2015, keď výzva na zaplatenie žalovanej sumy bola žalovanej doručená dňa 10.9.2015 a na základe tejto doručenej výzvy sa stal jej dlh splatným dňa 13.9.2015 a teda od 14.9.2015 sa dostala do omeškania.

28] K jednotlivým námietkam žalovanej, ktorá uplatnila v priebehu súdneho konania, súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaná tvrdila, že nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu žalobca žiada zaplatenie dlhu, tak súd poukazuje na to, že toto je zrejmé zo žalobného návrhu, keď sa domáha plnenia na základe § 42 b, ods. 4, veta 2. Občianskeho zákona. Na tejto jej povinnosti nemá ani vplyv, že na majetok úpadcu bol nariadený konkurz. Nariadením konkurzu táto povinnosť nezaniká.

29] Pokiaľ žalovaná tvrdila, že odporovateľnosťou sa dosiahlo zrušenie dedičskej dohody, tak súd poukazuje na to, že tento právny záver nie je správny, nakoľko k dosiahnutiu odporovateľnosti sa neruší právny úkon. Tento i naďalej ostáva platný, preto niet dôvodu na obnovenie dedičského konania.

30] Pokiaľ namietala existenciu exekučného titulu v nadväznosti na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXC XXX/XXXX, tak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v tomto konaní bol dosiahnutý iba zmier vo vzťahu k zmluvnej pokute, keď bolo dohodnuté, že zmluvná pokuta nepredstavuje sumu 0,5 % denne, ale iba 0,05 % denne. Vo vzťahu k exekučnému titulu ako istine toto rozhodnutie nemá žiadny právny význam.

31] V konaní taktiež nebolo preukázané, že by záväzok P. X. voči žalobcovi, na ktorý sa viaže citovaný exekučný titul zanikol v rozsahu žalovanej sumy.

32] O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi v plnej výške, nakoľko mal plný úspech v konaní.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa , môže byť podané v rozsahu podľa a z odvolacích dôvodov podľa