Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33C-151-2015.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/151/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci žalobcu: C.. F. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. T. XX, XXX XX V., štátny občan: SR, zastúpený Advokátska kancelária Kováčik Legal, s.r.o., Radlinského 1729, Dolný Kubín proti žalovanej: M. U., E.. O., O.. XX.X.XXXX, V. H. F. XXXX/XX, U., štátny občan: SR, zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna 2, 811 02 Bratislava o zaplatenie 12.172,46 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 12172, 46€ s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12172.46€ od 14.9. 2015 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1] Rozsudkom súd prvej inštancie dňa 18.7.2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 12 172,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 14.9.2015 do zaplatenia a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2] Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 42b ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník"), § 1, § 44 ods. 4, § 47 ods. 4, § 63 ods. 1 veta prvá, § 67 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZKR") a vecne tým, že na základe listinných dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobcovi vznikla voči P. X. dňa 29.3.2014 pohľadávka vo výške 14 605,32 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne z tejto sumy od 29.3.2004 do zaplatenia, ktorú skutočnosť mal preukázanú z Notárskej zápisnice spísanej dňa 1.12.2003 L.. Y. Š.C. v znení rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.1.2014, sp.zn. XXC/XXX/XXXX. Ďalej zistil, že dňa 18.6.2009 bola uzavretá dedičská dohoda, na základe ktorej P. X. sa vzdala svojho zákonného dedičského podielu k nehnuteľnosti - bytu č. 48 na ul. SNP v Modre, zapísanom na LV č. 6321 v spoluvlastníckom podiele v 1/6 v prospech M. U. (žalovanej) bez povinnosti výplaty ostatným spoludedičom. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.1.2014, sp.zn. XK/XX/XXXX mal za preukázané, že na majetok úpadcu P. X. bol dňa 25.4.2013 právoplatne vyhlásený konkurz. V konaní bolo zároveň preukázané, že dňa 26.1.2015 bolo právoplatne určené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.4.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.11.2014, sp.zn. XXCo/XX/XXXX, že dohoda o vyporiadaní dedičstva uzatvorená medzi M. U. R. P. X. v osvedčení o dedičstve zo dňa 18.6.2009 sp.zn. XXD/XXX/XXXX, na základe ktorej
M. U. (žalovaná) nadobudla po poručiteľovi Š. U. do vlastníctva nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v Modre, zapísanú na G. Č.. XXXX ako byt č. 48 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach je voči Ing. F. U. (žalobcovi) právne neúčinná. Ďalej zistil, že dňa 17.10.2013 žalovaná previedla byt, na ktorý sa v rozsahu 1/6 vzťahovala odporovateľnosť, na svojho syna U. U.. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažnej náhrady v rozsahu hodnoty 1/6 sporného bytu v hodnote 12 172,46 eur, pričom nárok vychádzal z hodnoty bytu tak, ako bol ocenený v dedičskom konaní. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení nároku žalobcu dospel k záveru, že v zmysle § 42b ods. 4 veta druhá Občianskeho zákonníka už nebolo možné dosiahnuť uspokojenia časti pohľadávky žalobcu predajom spoluvlastníckeho podielu 1/6 bytu, ale vznikla povinnosť žalovanej uhradiť finančnú náhradu v rozsahu dosiahnutého prospechu z odporovateľného právneho úkonu. Pri posúdení nároku žalobcu však vyvodil podstatnú skutočnosť, a to, že na majetok dlžníka bol dňa 25.4.2013 vyhlásený konkurz, preto na daný prípad aplikoval ustanovenia ZKR. Vyvodil právny záver, že peňažná náhrada, ktorú je povinná uhradiť žalovaná, a to v rozsahu v ktorom mala finančný prospech odporovateľným právnym úkonom na úkor majetku dlžníka, ktorý je v úpadku, je súčasťou konkurznej podstaty, lebo sa jedná o tzv, iný majetok podľa § 67 ods. 1 písm. d) ZKR, nakoľko uvedené stanovuje § 63 ods. 1 veta prvá ZKR, podľa ktorého ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec. V danom prípade dospel k záveru, že žalovaná je povinná poskytnúť peňažnú náhradu do majetkovej podstaty úpadcu P. X.. Konštatoval, že v prejednávanej veci sa jedná o pohľadávku, ktorej základ spočíva v právnom vzťahu uzavretom nie so žalovanou, ale s P. X., t.j. ide o pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou a takúto pohľadávku nemožno uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak, ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku, nakoľko po vyhlásení konkurzu sa z titulu odporovateľného právneho úkonu môže veriteľ domáhať plnenia iba v rámci rozvrhu výťažku. Dospel k záveru, že žalobca by mal v danom prípade aktívnu vecnú legitimáciu podať žalobu, aby žalovaná uhradila žalovanú sumu do konkurznej podstaty úpadcu, čo vyplýva z § 63 ods. 1 a § 44 ods. 3 ZKR s tým, že ak by žalovaná svoj záväzok plnila inému, nezbavila sa svojho záväzku vo vzťahu k podstate. Poukázal na účel konkurzu, ktorým je speňaženie majetku dlžníka a kolektívne uspokojenie jeho veriteľov, čo je možné dosiahnuť iba v rámci rozvrhu výťažku a nie individuálnymi žalobami. Posudzoval aj otázku, či v prípade, ak bola odporovateľnosť dosiahnutá v civilnom konaní podľa § 42b Občianskeho zákonníka, má iné následky ako odporovateľnosť dosiahnutá v konkurznom konaní (podľa § 57 ZKR, pozn. odvolacieho súdu), a to najmä v súvislosti, či sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorý bol účastníkom civilnej žaloby podľa § 42b Občianskeho zákonníka, alebo po vyhlásení konkurzu sa vzťahuje na všetkých veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávku v konkurznom konaní. Dospel k záveru, že účel odporovateľnosti je rovnaký v oboch prípadoch a rozhodujúcim, či plnenie z titulu odporovateľnosti sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorý bol účastníkom civilného konania alebo na všetkých veriteľov, je skutočnosť, či do vyhlásenia konkurzu došlo k plneniu peňažnej náhrady zodpovedajúcej odporovateľnosti. Podľa jeho názoru, ak došlo k plneniu peňažnej náhrady do vyhlásenia konkurzu, tak účinky odporovateľného úkonu sa viažu iba na účastníka civilného konania, v opačnom prípade, ak nedošlo do vyhlásenia k plneniu náhrady do vyhlásenia konkurzu, tak sa plnenie z odporovateľného právneho úkonu stáva súčasťou majetkovej podstaty úpadcu a rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých konkurzných veriteľov. K námietke žalovanej uviedol, že dosiahnutím odporovateľnosti sa neruší právny úkon, tento i naďalej ostáva platný, preto niet dôvodu na obnovu dedičského konania.
3] Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie chybne konštatoval, že uplatňovaná pohľadávka žalobcu v tomto konaní sa vracia do príslušnej konkurznej podstaty, pričom je právne irelevantné, kto sa odporovateľnosti domáha. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2017, sp.zn. XMObdo/X/XXXX, z ktorého vyplýva, že rozdiel medzi právnou úpravou odporovateľných úkonov podľa Občianskeho zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii spočíva v tom, že podľa Občianskeho zákonníka sa neúčinnosti právneho úkonu možno dovolať len voči tomu, kto podal voči dlžníkovi odporovaciu žalobu, a podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v prípade dovolania sa neúčinnosti právneho úkonu ide o neúčinnosť pôsobiacu voči všetkým veriteľom. Mal za to, že do súpisu podstaty možno podľa § 80 ZKR zapísať majetok tretej osoby len vtedy, ak sa správca (prípadne veriteľ za podmienok ustanovených v ZKR) dovolá odporovateľnosti právneho
úkonu v žalobe uplatnenej podľa § 57 ZKR. Uviedol, že už samotná dikcia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje pri dovolávaní sa neúčinnosti odporovacieho právneho úkonu zneúčinniť takýto úkon iba vo vzťahu k veriteľovi, ktorý sa takej neúčinnosti dovoláva a zároveň umožňuje iba konkrétnemu veriteľovi, ak s úspechom odporoval neúčinnému právnemu úkonu, aby požadoval uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Poukázal na to, že v zákonnej úprave ZKR ani Občianskeho zákonníka sa však nenachádza žiadne prepojenie právnej úpravy odporovateľných právnych úkonov v zmysle § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka na právnu úpravu odporovateľných právnych úkonov podľa § 57 ZKR. Napádaný rozsudok považoval za nesprávny a nezákonný, pričom zároveň absentuje riadne odôvodnenie, a teda je arbitrárny, nakoľko nemá žiadnu oporu v zákone. Uvedený právny názor vyslovil NS SR v predmetnom uznesení, ktorým vylúčil priame účinky právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní o určenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka vo vzťahu k odporovateľnosti v zmysle ZKR; zároveň vyslovil, že majetok tretích osôb možno zapísať do súpisu konkurznej podstaty len vtedy, ak sa správca (prípadne veriteľ za podmienok stanovených v ZKR a v zmysle ustanovení a inštitútov ZKR) dovolá odporovateľnosti právneho úkonu v žalobe uplatnenej podľa § 57 ZKR. Na základe uvedeného mal za to, že napadnutý rozsudok je nielen v rozpore s hmotným právom, ale aj v rozpore so základnou zásadou civilného sporového konania - zásadou legitímnych očakávaní, nakoľko priamo protirečí ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Považoval za vylúčené, aby žalobca ako veriteľ bol povinný uplatňovať svoju pohľadávku v konkurznom konaní voči dlžníkovi a kolektívne túto pohľadávku uspokojoval spolu s ostatnými veriteľmi v tomto konaní.
4] K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 31.10.2017, v ktorom okrem argumentácie obsiahnutej vo svojom odvolaní a vyjadrení uviedla, že žalobca je v konaní zastúpený advokátom, teda jeho prítomnosť v konaní nebola nutná i vzhľadom na skutočnosť, že v konaní už vypovedal.
5] Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "C.s.p."), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6] V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia peňažnej náhrady voči žalovanej, ktorá mala prospech z odporovateľného právneho úkonu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.
7] Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
8] Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci z úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Z hľadiska splnenia zákonných predpokladov stanovených v § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka zároveň správne vyvodil, že tieto predpoklady boli v danom prípade splnené, keď odporovateľnosť právneho úkonu uzavretého medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou bol deklarovaný právoplatným súdnym rozhodnutím a súčasne ide o peňažnú náhradu, nakoľko nehnuteľná vec, ktorá bola predmetom prevodu neúčinného právneho úkonu, už nie je vo vlastníctve žalovanej. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či plnenie z titulu odporovateľnosti sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorý bol účastníkom konania o určenie odporovateľnosti podľa § 42b Občianskeho zákonníka alebo aj na ďalších veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávky v konkurznom konaní. Dospel k záveru, že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie uvedenej otázky je či a kedy došlo k plneniu na základe odporovateľného úkonu. Vyvodil, že ak došlo k plneniu pred vyhlásením konkurzu, účinky odporovateľného úkonu sa viažu iba na účastníka civilného konania, v opačnom prípade je žalovaný povinný plniť to, čo mu vyplýva z odporovateľného úkonu do majetkovej podstaty a rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých konkurzných veriteľov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 30.4.2013, ktorým argumentoval žalobca v podanom odvolaní a v zmysle ktorého zapísať do súpisu možno len taký majetok, ktorý bol predmetom právneho úkonu, neúčinnosti ktorého sa
s úspechom dovolal správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa § 57 ZKR, teda žalobou podanou v rámci konkurzného konania. V zmysle § 57 ods. 1 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že právnu úpravu odporovateľných právnych úkonov obsahuje Občiansky zákonník (§ 42a a nasl.), ale aj ZKR (§ 57 a nasl.), pričom na účely konkurzu ide podľa Občianskeho zákonníka o právnu úpravu, ktorej použitie je z dôvodu osobitnej úpravy obsiahnutej v ZKR vylúčené. Rozdiel medzi právnou úpravou odporovateľných úkonov podľa Občianskeho zákonníka a ZKR spočíva v tom, že podľa Občianskeho zákonníka sa neúčinnosti právneho úkonu možno dovolať len voči tomu, kto podal voči dlžníkovi odporovaciu žalobu a podľa ZKR ide v prípade dovolania sa neúčinnosti právneho úkonu o neúčinnosť pôsobiacu voči všetkým veriteľom. Majetok nadobudnutý neúčinným právnym úkonom, aj v prípade tretích osôb, sa zapisuje do súpisu majetku podstaty, pretože takýto majetok podlieha konkurzu, ale možno ho zapísať až po tom, čo povinná osoba odporovacie právo písomne uzná, ak k uznávaciemu prejavu nepríde, až po tom, čo neúčinnosť právneho úkonu určí súd, a to podľa žaloby uplatnenej podľa § 57 ZKR. Odporovať právnym úkonom je nielen právom, ale aj povinnosťou správcu.
9] Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď vyvodil rovnaké účinky odporovania právnemu úkonu podľa Občianskeho zákonníka a podľa ZKR a v dôsledku uvedeného dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka je pohľadávkou, ktorá patrí do majetku podliehajúceho konkurzu, keď žalovaná má povinnosť uhradiť žalovanú sumu do podstaty úpadcu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záver o tom, že pohľadávka patrí do majetku podliehajúceho konkurzu, by bolo možné vyvodiť iba za súčasného zistenia, že majetok nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu, resp. nárok z neho vyplývajúci, bol zapísaný správcom do súpisu majetku, čo však z obsahu súdneho spisu nevyplýva.
10] Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť nárok žalobcu v intenciách vyššie uvedeného záveru vysloveného odvolacím súdom, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.).
11]Prvostupňový súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je v súlade s § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný, vec opätovne prejednal.
12] Doplnil dokazovanie oboznámením sa s pripojeným konkurzným spisom Okresného súdu Bratislava I č.k. XK XX/XXXX, v ktorom bol vyhlásený konkurz na P. X.. Zo spisu mal súd za preukázané, že majetok nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu, resp. záväzok z neho vyplývajúci, v danom prípade sporná pohľadávka žalobcu voči žalovanej nebola zapísaná správcom do súpisu majetku úpadcu P. X..
13] Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
14] Podľa § 1 ZKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.
15] Podľa § 44 ods. 4 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.
16] Podľa § 63 ods. 1 veta prvá ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.
17] Podľa § 67 ods. 1 písm. d) ZKR konkurzu podlieha iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.
18] Podľa § 80 ods. 1 ZKR do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.
19] Prvostupňový súd poukazuje na to, že zistené skutkové závery popísané vyššie neboli v priebehu celého súdneho konania medzi účastníkmi sporné.
20] Žalobcov dlžník - P. X., E. U. dlží žalobcovi peňažnú čiastku 14 605,32 € a zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 14 605,32 € od 30.3.2004 do zaplatenia a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2003.
21] Žalovaná uzatvorila dohodu o vyporiadaní dedičstva s P. X., rodenou U., na základe ktorej nadobudla po poručiteľovi Š. U.H. do vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v meste Pezinok, okres Pezinok, zapísanú na liste vlastníctva č.XXXX a to byt č. XX, vchod č. 19 na 9. poschodí so spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a v podiele 1/6 k bytu. Celková hodnota tohto podielu predstavuje 12 172,46 €.
22] Žalobca právnemu úkonu - dohode o vyporiadaní dedičstva uzavretej medzi žalovanou a P. X. úspešne odporoval a uvedený právny úkon je neúčinný a to na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. XC XXX/XXXX zo dňa 25.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2015 a vykonateľnosť dňa 26.1.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave XXCo XX/XXXX zo dňa 18.11.2014.
23] Žalovaná mala prospech z uvedeného odporovaného právneho úkonu dohody o vyporiadaní dedičstva s P. X., rodenou U., na základe ktorej nadobudla po poručiteľovi Š. U. do vlastníctva 1/6 nehnuteľnosti a výška prospechu žalovanej z tohto odporovaného právneho úkonu predstavuje sumu 12 172,46 €, pričom tento jej prospech vznikol tak, že dlžníčka P. X. uzatvorila s matkou - žalovanou v tomto konaní teda osobou blízkou dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej P. X. prenechala celý svoj zákonný dedičský podiel v čistej hodnote 12 172,46 € žalovanej M. U.. Týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa a získania prospechu na strane žalovanej. Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaná previedla uvedenú nehnuteľnosť, resp. jej 1/6 na svojho syna Mareka Mičutku a to kúpnou zmluvou, na základe ktorej bol povolený vklad príslušným úradom katastra dňa 26.11.2013.
24] Sporné bolo v konaní iba právne posúdenie, či sa žalobca môže domáhať plnenia priamo voči žalovanej vzhľadom na vyhlásený konkurz na P. X. - dlžníčku alebo si musí túto svoju pohľadávku uplatniť iba v konkurznom konaní.
25] Vzhľadom na právny záver odvolacieho súdu, že túto pohľadávku, ktorá je odvodená z odporovateľného právneho úkonu podľa § 42b, ods. 4 Občianskeho zákona, sa stáva súčasťou majetku podliehajúcemu konkurzu, keď žalovaná má povinnosť uhradiť žalovanú sumu do podstaty úpadcu iba v tom prípade, ak by táto pohľadávka bola zapísaná do majetku podliehajúcemu konkurzu, čo však z pripojeného konkurzného spisu preukázané nebolo.
26] Z uvedeného dôvodu súd podľa § 46 ods. 4, veta 2. zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy.
27] Súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákona priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 z priznanej sumy od 14.9.2015, keď výzva na zaplatenie žalovanej sumy bola žalovanej doručená dňa 10.9.2015 a na základe tejto doručenej výzvy sa stal jej dlh splatným dňa 13.9.2015 a teda od 14.9.2015 sa dostala do omeškania.
28] K jednotlivým námietkam žalovanej, ktorá uplatnila v priebehu súdneho konania, súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaná tvrdila, že nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu žalobca žiada zaplatenie dlhu, tak súd poukazuje na to, že toto je zrejmé zo žalobného návrhu, keď sa domáha plnenia na základe § 42 b, ods. 4, veta 2. Občianskeho zákona. Na tejto jej povinnosti nemá ani vplyv, že na majetok úpadcu bol nariadený konkurz. Nariadením konkurzu táto povinnosť nezaniká.
29] Pokiaľ žalovaná tvrdila, že odporovateľnosťou sa dosiahlo zrušenie dedičskej dohody, tak súd poukazuje na to, že tento právny záver nie je správny, nakoľko k dosiahnutiu odporovateľnosti sa neruší právny úkon. Tento i naďalej ostáva platný, preto niet dôvodu na obnovenie dedičského konania.
30] Pokiaľ namietala existenciu exekučného titulu v nadväznosti na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXC XXX/XXXX, tak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v tomto konaní bol dosiahnutý iba zmier vo vzťahu k zmluvnej pokute, keď bolo dohodnuté, že zmluvná pokuta nepredstavuje sumu 0,5 % denne, ale iba 0,05 % denne. Vo vzťahu k exekučnému titulu ako istine toto rozhodnutie nemá žiadny právny význam.
31] V konaní taktiež nebolo preukázané, že by záväzok P. X. voči žalobcovi, na ktorý sa viaže citovaný exekučný titul zanikol v rozsahu žalovanej sumy.
32] O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi v plnej výške, nakoľko mal plný úspech v konaní.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 363 C.s.p., môže byť podané v rozsahu podľa § 364 C.s.p. a z odvolacích dôvodov podľa § 365 C.s.p.