Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-56-2020.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Subarea
14C/56/2020
Uznesenie
E
Okresný súd v sporovej veci žalobcu : A. P., E.. X.X.XXXX, I. K. XXXX/X, XXX XX Bratislava právne zastúpený : JUDr. Peter Kővesi, advokát, so sídlom Medená 12, 811 02 Bratislava proti žalovanej: A.. X. J.Á., X.. J.,E.. XX.X.XXXX I. E. X/E, XXX XX Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom podaným na tunajšom súde domáha voči žalovanej vydania a nariadenia neodkladného opatrenia súdom. Uvedeným návrhom žiada, aby súd nariadil žalovanej zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v okrese Bratislava I okres BA-Staré mesto, katastrálne územie, zapísané na P. Č.. XXXX Č., a to: I. Č.. XX, na X.Z.. K. K. A. X, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisnýrn číslom XX, na ulici A. X K. I., postavený na pozemku pare. reg. , " Z.. T.. XXX o výrnere 523 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 100/10000-in, P. Č... XXXX-Č.: PARCELY registra "C'' evidovane na katastrálnej mape - Z.. Č.. T.. XXX X K. 523 m2 - zastávaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 100/10000-in, LV č. 6282-čiastočný: PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 210/ 10 výmere 590 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. 210/ 2 o výmere 19 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 46/10000-in.
2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že sestra žalobcu K. P. X.XX.XXXX uzatvorila so žalovanou dňa 20.2.2019 darovaciu zmluvu a dňa 23.4.2019 dodatok k darovacej zmluve, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom, katastrálny odbor v okrese Bratislava I uvedené v bode 1 odôvodnenia uznesenia. Žalobca ďalej uviedol, že v čase podpisu zmluvy K. P. nevedela aký právny úkon robí a ani s prevodom svojho bytu sa nestotožnila a nesúhlasila s uzatvorením darovacej zmluvy. Tvrdí, že mala strach, že ju žalovaná vysťahuje z bytu a so žalovanou nemala žiaden vzťah, ktorý by ju viedol k tomu, že by uzatvorila darovaciu zmluvu. Ďalej uviedol, že na tunajší súd bola podaná žaloba o neplatnosť darovacej zmluvy a o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a bola vedená pod sp. zn. 21C 51/2019, avšak žaloba bola zobratá späť dňa 9.1.2020 a konanie vo veci bolo zastavené. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňom 27.7.2020. Dôvodom späťvzatia žaloby bola spísaná dohoda medzi žalovanou a K. P. o vrátení daru.
3. Žalobca uviedol, že po zastavení konania bol podaný návrh na vklad do katastra na základe zmluvy o vrátení daru a zmluvy o zrušení vecného bremena, ktorá bola podpísaná žalovanou dňa 9.1.2020.
Následne K. P. uzatvorila darovaciu zmluvu so žalobcom na predmetné nehnuteľností ako jediným bratom. Ďalej uviedol, že po podaní návrhov na vklad K. P. zomrela dňa 14.8.2020 a kataster nemohol povoliť vklad vlastníckeho práva v prospech K. P. a následne vklad v prospech žalobcu. Žalobca uvádza, že je jediným dedičom po K. P.. Žiadal vydať neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia dedičského konania pretože si chce uplatniť právo na plnenie zo zmluvy.
4. Žalobca vyslovil odôvodnenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a potrebu, aby žalovaná sa niečoho zdržala. Vyslovil obavu, že je potrebné dočasne upraviť pomery nakoľko na katastrálnom úrade nie je konanie zastavené o vrátení daru a po zastavení konania hrozí, že žalovaná prevedie nehnuteľnosť na iné osoby, čím je jeho právo ohrozené. Zdôraznil, že darovacia zmluva bola s ním uzatvorená, potom, čo bola so žalovanou uzatvorená zmluva o vrátení daru čím K. P. chcela, aby nehnuteľnosť mal jej brat žalobca. Považoval by to za nespravodlivé, ak by nehnuteľnosť nenadobudol len preto, že K. P. zomrela a nehnuteľnosť by nebola predmetom dedičského konania.
5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil dôkazy a to úmrtný list K. P. zomrelej dňa 14.8.2020, zmluva o vrátení daru a zrušení vecného bremena zo dňa 9.1.2020, darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 9.1.2020.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“´
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“
8. Podľa § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“
9. Podľa § 325 odsek 2 písmeno c) Civilného sporového poriadku: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.“
10. Podľa § 325 odsek 2 písmeno d) Civilného sporového poriadku: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p. Na to, aby žalobcom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne.
14. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musia žalobcovia osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
15. Súd preskúmal návrh žalobcu ako aj predložené listinné dôkazy na nariadenie neodkladného a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. V danom prípade žalobca nepreukázal a neosvedčil nárok ako aj neodkladnú úpravu pomerov na vydanie neodkladného opatrenia súdom. Podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia ako to požaduje žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V danom prípade žalobca poukazoval na to, že na katastrálnom úrade sa vedie konanie o povolení návrhov na vklad do katastra, ktoré boli podaní dňa 28.7.2020. Z návrhu vyplýva, že predmetom vkladu je zmluva o vrátení daru a zrušení vecného bremena uzatvorenou medzi žalovanou ako darkyňou a K. P. ako obdarovanou zo dňa 9.1.2020 a darovacia zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorenou medzi Darkyňou K. P. a obdarovaným žalobcom uzatvorenú dňa 9.1.2020. Tieto skutočnosti vyplývajú z predložených dôkazov zmlúv žalobcom. Počas konania o vklade nehnuteľností došlo k úmrtiu K. P., ktorá zomrela dňa 24.8.2020 a žalobca predložil o tom úmrtný list. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie uviedol , že je ohrozené jeho právo. Zo zmlúv jednoznačne vyplýva, že boli uzatvorené dňa 9.1.2020 a sú platné. To, že pre účinnosť zmlúv je potrebný vklad do katastra nehnuteľností podľa zákona nemôže mať vplyv na zastavenie konania v katastrálnom konaní ako to uviedol v žalobe žalobca. Podľa tvrdení žalobcu , že konanie na katastrálnom úrade bude zastavené tak súd sa v tomto smere s takou argumentáciou nestotožňuje. Zastavenie konania podľa zák. 162/1995 Z.z. je presne taxatívne vymedzené v ust. § 31b ods. 1,2162/1995 Z.z. zákona a podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá vplyv na zastavenie konania. Samotná skutočnosť, že v priebehu konania zomrela K. P. ako účastníčka zmluvy o vrátení daru a zrušení vecného bremena ako aj darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, nemá vplyv na konanie. Súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.5.2012 sp. zn. 1Sžr/15/2012, ktorý uviedol, že úmrtie účastníka kúpnej zmluvy t. j. predávajúceho samo osebe nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva a to ani podľa katastrálneho zákona a ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Účastník zmluvy, ktorá podlieha pre účinnosť rozhodnutiu o vklade príslušnej správy katastra je svojim zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom , prechádza z účastníka na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomretého účastníka nastupujú na jeho miesto do právneho vzťahu založeného prejavmi vôle pôvodného účastníka. Podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia tak ako to požadoval žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Súd na základe predložených dôkazov žalobcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vyslovil, že nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanej pretože zo spisu nevyplývajú a žalovanej nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.