Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/84/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX B., zastúpenému JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie sumy 3.889,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -103 zo dňa 20.06.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zamietol žalobu, II. výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 250,47 eura a III. výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 25.05.2017 domáhal zaplatenia sumy 3.889,16 eura s príslušenstvom na podklade zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., P..B.., zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 %, pričom si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a žalobca vystavil ku dňu XX.XX.XXXX nový výpis bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2017, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.889,16 eura. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2017, t.j. v lehote splatnosti do 20.04.2017. Žalobca z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky dňa 25.04.2018 vzal žalobu v časti zaplatenia istiny 21,70 eura s prislúchajúcim úrokom späť a zároveň dňa 26.9.2018 žiadal konanie v časti o zaplatenie 228,90 eura zastaviť z dôvodu úhrady žalovaného dňa 15.8.2018. Žalobca žiadal teda priznať sumu 3.638,69 eura s úrokom z omeškania vo forme splátok po 150 eur. Žalovaný uznal dlh voči žalobcovi a bol ochotný po dohode ho splatiť v mesačných splátkach; v tomto duchu bol ochotný uzavrieť zmier. V následnom vyjadrení zo dňa 28.08.2018 však žalovaný uviedol, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty neobsahuje obligatórne náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch a navyše žalobca bližšie nevysvetlil, ako dospel k žalovanej zmluve, akú sumu mu žalovaný uhradil, akým spôsobom boli jednotlivé platby započítané a ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania; zároveň namietal aj splnenie ďalších zákonných podmienok v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu a postúpením pohľadávky. Poslednú debetnú transakciu realizoval dňa 19.12.2013 a keďže žaloba bola podaná na súde až 25.05.2017, uplatnený nárok je premlčaný. Keďže žalobca nepredložil vyhlásenie

okamžitej splatnosti úveru, neboli splnené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalobca nie je aktívne legitimovaný.

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 31.7.2017, právoplatným dňa 31.8.2017, súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca VÚB, a.s., a na jeho miesto vstúpil nový žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Po vykonaní dokazovania súd konštatoval, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., P..B.., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX, pričom žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 60 eur. Podľa výpisu z bankomatky I. žalovaný reálne čerpal sumu 2.088,18 eura do 21.12.2013 a splatil sumu 770 eur, pričom od tohto dňa nabiehali už len sankčné úroky, štandardné úroky a poplatky. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2017 vyplynulo, že VÚB, a.s., ako postupca ku dňu 19.06.2017 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX postupníkovi Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.

3. Súd považoval žalobu za neopodstatnenú, čo odôvodnil s odkazom na ustanovenie ,,,,, , , ,, , , , (ďalej len „“), o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Zastavenie konania podľa II. výroku rozsudku súd odôvodnil podľa , , z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby vzhľadom na to, že žalovaný po podaní žaloby čiastočne plnil žalobcovi dlh dňa 14.08.2018 sumu 228,69 eura a dňa 24.4.2018 sumu 21,70 eura. Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie s tým, že žalovaný bol úspešný, preto mu patrí aj náhrada trov konania.

4. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že zmluvné strany, t. j. VÚB, a.s., a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa XX.XX.XXXX, ktorou bola zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., P..B.., a na jej základe sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol úverový účet č. XXXXXXXX s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800 eur, pričom bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 60 eur. Do 21.12.2013 reálne čerpal sumu 2.088,18 eura a ku dňu podania žaloby splatil 770 eur. Po podaní žaloby uhradil ešte sumu 250,37 eura. Súd konštatoval, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru sa vyžadujú dva úkony podľa a , ktoré v odôvodnení rozsudku aj odcitoval. Prvým úkonom je výzva v zmysle a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú splatné, a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. V tomto konaní však nebola preukázaná existencia výzvy v zmysle , a teda nebola preukázaná ani lehota 90 dní, a tak podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia neboli splnené. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby v konaní bolo preukázané, že písomná výzva sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka, teda žalovaného, a že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Vzhľadom na uvedený nedostatok súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka zamietol. Navyše výpisom z bankomatky I. bolo preukázané, že žalovaný poslednú debetnú transakciu realizoval dňa 21.12.2013. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 25.05.2017, je zrejmé, že aj v prípade posúdenia veci tak, žeby žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu, nárok žalobcu by bol premlčaný v celom rozsahu podľa .

5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s odkazom na ustanovenie navrhol napadnutý rozsudok vo výroku č. II (správne č. I.), ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku č. III o trovách konania zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 3.638,69 eura, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.889,16 eura od 21.04.2017 do 25.04.2018, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.867,38 eura od 26.04.2018 do 15.08.2018, úrok

z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.638,69 eura od 16.08.2018 do zaplatenia ako aj trov konania. Namietal, že súd rozhodol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a . Pri rozhodovaní totiž neprihliadol na uznávací prejav žalovaného a návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.05.2017 uznal nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky v celom rozsahu. Podporne poukázal na právne závery vyjadrené v niektorých rozhodnutiach Krajského súdu v Trnave. Keďže boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa . V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania, pretože by sa tým priamo negovala podstata rozhodovania na základe uznania nároku a procesnoprávne účinky uznávacieho úkonu žalovaného, ktoré nie je možné vziať späť (R 10/2000). Pre spotrebiteľské spory žiadna výnimka v tomto smere neplatí. Pre prípad dohody sporových strán súlad s hmotným právom súd posudzuje len v prípade schvaľovania súdneho zmieru. 5. | 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zo žiadneho vyjadrenia žalovaného nevyplýva, že by bol uznal žalobcom uplatnený nárok alebo by bol urobil uznávací prejav vôle v zákonom vyžadovanej forme spĺňajúcej náležitosti takéhoto právneho úkonu. Navyše takýto úkon by bol absolútne neplatný, pretože pohľadávka žalobcu je premlčaná a žalobca nepoučil výslovne žalovaného o právnych následkoch spojených s premlčaním. Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V zmysle je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, a teda nie je ani vlastníkom pohľadávky, lebo pri postúpení pohľadávky neboli splnené podmienky v zmysle . Aj s poukazom na uvedené by bol akýkoľvek uznávací prejav vôle považovaný za absolútne neplatný právny úkon. V ostatnom žalovaný odkázal na predošlú právnu argumentáciu s tým, že žalobný návrh je v celom rozsahu nedôvodný.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) urobil záver, že podľa je daný dôvod na potvrdenie rozsudku vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť. Odvolací súd zároveň aplikoval aj ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a z ktorého odvolací súd bol povinný v zmysle vychádzať. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., (ďalej aj „banka“) a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., P..B.., s dohodnutým obsahom uvedeným vyššie v bode 4. na podklade . Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že postupník - terajší žalobca - sa nikdy nestal aktívne legitimovaný pre úspešné uplatnenie pohľadávky v danej veci, pretože nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle citovaných ustanovení , a . Veriteľom podľa zmluvy bola banka, ktorá pri svojom postupe bola povinná postupovať v súlade so . V súvislosti s postúpením pohľadávky banka musela konať podľa , ktorý súd prvej inštancie citoval v bode 8. odôvodnenia svojho rozsudku.

9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci urobil záver, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Z právneho hľadiska skúmal, či žalobca ako postupník danú pohľadávku nadobudol platným právnym úkonom postúpenia. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie a nasl. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom

vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca tu vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania. Z tohto dôvodu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti.

10. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX): „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“ Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné mať na zreteli aj ustanovenie , podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vo všeobecnosti proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým bola banka, mal byť nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky a klient bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, banka pred samotným postúpením pohľadávky mala preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy ( prvá veta ). V prípade, že dlžník na výzvu nereagoval a bola splnená podmienka omeškania po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, banka mohla postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku na inú osobu, a to aj na takú, ktorá nie je bankou, a to bez súhlasu dlžníka. Pri úmysle veriteľa dlh vopred zosplatniť musí byť dodržané ustanovenie , podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Z obsahu spisu nevyplýva, že by banka splnila svoje povinnosti vyplývajúce z uvedeného ustanovenia . Z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že veriteľ - dodávateľ - uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal, resp. dôkaz na to v tomto konaní doložený nebol. Ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná, a to bez ohľadu na to, že prípadne v obchodných podmienkach je uvedené, že klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Pokiaľ zákon stanoví určité pravidlá pri postupovaní pohľadávky, nie je možné dohodnúť si také podmienky postúpenia, ktoré sú v rozpore so zákonom; také postúpenie súd nutne posúdi ako neplatné. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ postupoval pred postúpením pohľadávky v súlade s ustanovením v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, teda že preukázateľne pred samotným postúpením pohľadávky žalovaného vyzval na plnenie dlhu. Odvolací súd v tomto smere poukazuje

napr. aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2018, podľa ktorého podmienky podľa vety prvej , za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( ).

12. Žalobca v podanom odvolaní namietal najmä nesprávne posúdenie tej skutočnosti, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorá mu bola doručená, nemal námietky a uznal svoj dlh voči veriteľovi, pričom súd prvej inštancie neuznal toto jeho podanie ako uznanie dlhu. Zároveň poukázal na ustanovenie , podľa ktorého ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. Odvolací súd poznamenáva, že inštitút rozsudku pre uznanie nároku nie je - na rozdiel od rozsudku pre zmeškanie - vylúčený ani v spotrebiteľských sporoch. Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný procesný postup. Súd by nemal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná; súdy sú totiž povinné v spotrebiteľských sporoch chrániť slabšiu stranu, a to aj tým, že z úradnej povinnosti prihliadajú na existenciu takýchto zmluvných podmienok s poukazom na ustanovenie a . Uznávací prejav žalovaného v takom prípade súd síce vezme na vedomie, v písomnom odôvodnení rozsudku však uvedie, prečo mu nepriznal procesnoprávne účinky. Právnou úpravou, podľa ktorej súd môže rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku len na návrh žalobcu, sa má prehĺbiť dispozitívny princíp sporového konania. Ak by k uznávaciemu prejavu žalovaného došlo na pojednávaní alebo počas predbežného prejednania sporu a zároveň súd disponuje návrhom žalobcu na tento osobitný procesný postup, súd rozhodne rozsudkom pre uznanie nároku na predbežnom prejednaní alebo na pojednávaní. Súd v zmysle pri doručovaní žaloby v rámci postupu súdu po začatí konania žalovaného vyzýva, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nárok uplatnený žalobcom môže byť teda uznaný aj písomným prejavom žalovaného. V takomto prípade súd nemusí nariaďovať pojednávanie, ale je povinný rozsudok verejne vyhlásiť.

13. Odvolací súd posudzujúc opodstatnenosť uvedenej námietky žalobcu s ohľadom na obsah vyjadrenia žalovaného (v spise na č. l. 39) konštatoval, že zo strany žalovaného išlo o procesný úkon vyjadrenia k žalobe, ku ktorej nemal výhrady, pretože po dohode by bol ochotný zaplatiť žalovanú sumu, ktorú dovtedy riadne splácať nemohol pre stratu zamestnania z dôvodu zániku firmy, kde pracoval. Z tohto písomného vyjadrenia nevyplýva, že by žalovaný mal vedomosť o premlčaní nároku veriteľa, ktoré v závere odôvodnenia rozsudku konštatoval aj súd prvej inštancie. v ustanovení stanovuje, že: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní". Podstatné však je, že žalovaný toto vyhlásenie urobil vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi VÚB, a.s., t. j. v čase, kedy z procesného hľadiska nedošlo ešte k zámene žalobcu VÚB, a.s., ako postupcu na Intrum Slovakia, s.r.o., ako postupníka. S ohľadom na dôvody vyššie uvedené v bodoch 11. a 12. súd prvej inštancie a aj odvolací súd konštatovali, že platné postúpenie pohľadávky VÚB, a.s., preukázané nebolo, preto nebolo možné prijať názor žalobcu o tom, že žalovaný platne uznal nárok uplatnený už terajším žalobcom ako postupníkom.

14. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval ten skutkový stav, ktorý je opísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že na tento skutkový stav boli aplikované správne zákonné ustanovenia. Odvolanie žalobcu s opísanými odvolacími dôvodmi preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnené, a tak rozsudok v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie, vrátane citácie na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov ( ).

15. V zmysle , a odvolací súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).