Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Pc/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci navrhovateľa: K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, G., zastúpená Q. B., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, G., proti otcovi: Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom M. Z. XX, E. O., E. republika, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Otec j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 50 eur splatnou vždy do posledného dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca vopred od 13.11.2019.

II. Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -89 zo dňa 26.6.2006 v časti určenej vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke.

III. Súd p o v o ľ u j e otcovi uhradiť zameškané výživné za obdobie od 13.11.2019 do 31.12.2020 v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným.

IV. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2019 sa navrhovateľka domáhala voči otcovi určenia vyživovacej povinnosti vo výške 80 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci od 1.9.2019.

2. Žalobkyňa bola poučená prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky, že na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -89 zo dňa 26.06.2006 bola jej otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletú dcéru K. vo výške 1200 Sk mesačne, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2006 a prípadné zameškané výživné, o ktorom je právoplatne rozhodnuté - je možné vymáhať návrhom na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní. Tiež bola poučená, ako aj podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a aj po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť k dieťaťu určená predchádzajúcim právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, je pre riadny zánik tejto vyživovacej povinnosti nevyhnutné súdne rozhodnutie, ktorým súd konštatuje zánik vyživovacej povinnosti. Po poučení uviedla, že návrhom zo dňa 13.11.2019 navrhuje zvýšiť výživné zo sumy 1200,- Sk (39,83 eur) určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -89 zo dňa 26.06.2006, právoplatné dňa 11.07.2006, na 80,- eur, ktoré je odporca povinný platiť do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 01.09.2019.

3. Návrh odôvodnila tým, že školu ukončila v roku 2017, do kedy jej otec si splnil vyživovaciu povinnosť. Po ukončení školy sa snažila zamestnať, čo jej však nedovoľoval zdravotný stav. Preto sa rozhodla ďalej študovať a zvýšiť si vzdelanie. Zdôraznila, že má priznaný invalidný dôchodok vo výške 210,- eur, avšak z tejto sumy nestíha hradiť výdavky spojené so štúdiom a prispievať matke na úhrady bytu, elektriny a plynu. Nemá z čoho ani len zaplatiť povinný lyžiarsky výcvik. Otec na jej výzvy nereagoval a dobrovoľne jej neplnil, odkázal, že už nič nebude platiť.

4. Otec k návrhu uviedol, že výživné vo výške 80 eur je veľmi vysoké. Keď sa pýtal dcéry prečo nepracuje, uviedla, že je veľmi chorá, ale neuviedla, čo jej je, že to vedieť nemusí, keďže sa o ňu nezaujíma.

5. Navrhovateľka reagovala replikou v ktorej zdôraznila, že samotné vyjadrenie jej otca potvrdzuje jej tvrdenia o jeho neochote. Zdôraznila, že jej vo veľmi zlej finančnej situácii a tiež má výdavky.

6. V podanej duplike otec navrhovateľky uviedol, že požadovaná čiastka je mimoriadne vysoká. Zástupkyňa navrhovateľky podala voči nemu trestné oznámenie a požaduje 1650 eur, hoci nevie vysvetliť, ako k takejto čiastke dospela, hoci mu bolo určené výživné vo výške 39,83 eur a od roku 2011 do roku 2017 jej posielal 50 eur mesačne. Vyššiu čiastku ako mu bola určená nie je schopný uhradiť. 7. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Otec navrhovateľky ospravedlnil neprítomnosť zdravotným stavom ako aj protipandemickými opatreniami, ktoré mu fakticky znemožňujú cestovať a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

8. Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka spolu žije s matkou a žijú veľmi biedne. Po uhradení nájomného a platieb spojených s užívaním bytu, teda za plyn a elektrinu, im ostáva maximálne 40 eur na mesiac, navyše, v súvislosti s koronakrízou a dištančným vzdelávaním musela matka navrhovateľke obstarať internet, ktorý takisto musí mesačne platiť. Navrhovateľka je jej krstná dcéra, pozná ju, vychovala ju aj jej matku, avšak z jej dôchodku už im nemá moc ako pomáhať. Nikola prispieva na domácnosť matke sumou 50 eur, ale zase je to vždy tak, že ako náhle potrebuje niečo K. do školy, tak jej musí dať na to aj matka. Otec platil zameškané výživné, v októbri poslal dve splátky po 120 eur a v novembri jednu splátku takisto 120 eur.

9. Podľa ustanovenia , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, obsahom spisu a najmä rozsudkom v konaní č.k. .

14. Podľa potvrdenia o návšteve školy zo dňa 3.10.2019 je navrhovateľka študentkou prvého ročníka, odbor 3179 G 10 textilná výroba - ľudovoumelecká tvorba Spojenej školy internátnej, Žilina, v šk. r. 2019/2020 od 1.9.2019 do 31.8.2020.

15. Podľa potvrdenia o návšteve školy zo dňa 2.9.2020 súd zisťuje, že navrhovateľka je študentkou druhého ročníka odboru 3179 G 10 textilná výroba - ľudovoumelecká tvorba Spojenej školy internátnej, Žilina, v šk. r. 2020/2021 od 1.9.2020 do 31.8.2021.

16. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - Ústredie č. 71530784160 zo dňa 29.11.2018 bol Emílii Lomnickej, teda matke navrhovateľky, priznaný invalidný dôchodok v sume 171,20 eur mesačne po zvýšení.

17. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, bolo rozhodnuté o invalidite navrhovateľky z dôvodu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % a boli jej priznané dôchodkové dávky - invalidný dôchodok od 23.2.2016, a to v r. 2018 vo výške 203,70 eur mesačne, v r. 2019 vo výške 209 eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - Ústredie č. 98522361850 bol dôchodok zvýšený na sumu 215,10 eur mesačne. 18. Podľa potvrdenia Správy sociálneho zabezpečenia Praha 5, Česká republika, bol Q. S. priznaný starobný dôchodok vo výške 12.221,- Kč, čo prepočtom predstavuje sumu 461,34 eur. Podľa dokladu SIPO je účtované družke otca navrhovateľky čiastka 1.500,- Kč za elektrinu a 8.772,- Kč za nájom mesačne.

19. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka sa štúdiom pripravuje na povolanie. Jedná sa o rozšírenie vzdelania. Súd nezistil, že by sa jednalo o neúčelné štúdium pre štúdium, kde by navrhovateľka študovala len pre dĺžku štúdia a poberanie výživného (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 30. 9. 2014, sp. zn. ). Jedná sa o špecifické vzdelanie v odbore ľudovoumelecká tvorba, ktoré zamestnanie (prípadne ako inú zárobkovú činnosť) môže navrhovateľka vykonávať aj pri zdravotnom handicape, ktorý znížil mieru jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %.

20. Navrhovateľka dosahuje príjem formou invalidného dôchodku vo výške 215 eur. Súd túto dávku započítal do nárokov na výživné aj v zmysle právneho názoru vysloveného názoru v uznesení Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. a zohľadňoval túto sumu pri zabezpečení potrieb navrhovateľky.

21. Navrhovateľka je dospelá osoba, ktorá sama hradí vlastné výdavky. Súd nemal preukázané iné pravidelné výdavky ako bežné výdavky, napríklad na lieky, výživové doplnky či inú zdravotnú starostlivosť. Preto pri výdavkoch navrhovateľky vychádzal z priemerných výdavkov obdobnej osoby a to na bývanie, stravu, hygienu ale aj výdavky spojené so štúdiom na strednej škole. Jej príjem dosahuje hranicu životného minima, ktoré je pre rok 2020 určené vo výške 214,83 eur. Zvýšené nároky sú však spojené najmä so štúdiom, ale aj obstaraním si základných životných potrieb, najmä bývaním. Súd v tomto prípade musel brať zreteľ aj na skutočnosť, že príjem matky súhrnne z invalidného dôchodku 171,20 eur a dohody o pracovnej činnosti 71,30 eur (spolu 242,50 eur) je tak nízky, že po úhrade nájomného 204,44 eur, úhrade platieb plynu 15 eur mesačne, platieb na elektrinu, ale aj poplatky za odpad, vodu, je vyčerpaná celá disponibilná zložka príjmu matky a táto nie je schopná si plniť vyživovaciu povinnosť voči dcére iným spôsobom, ako osobnou starostlivosťou, najmä prípravou stravy, starostlivosťou o domácnosť a pod.. Preto dcéra musí nevyhnutne prispievať aj na svoju spotrebu, teda bývanie, musí si plne hradiť vlastné výdavky na stravu, hygienu a pod., čo predstavuje hranicu chudoby ohradzujúcu zabezpečenie základných potrieb.

22. Pre zapečenie základných životných nárokov ako aj potrieb spojených so štúdiom (v tomto rozsahu počas dištančného vzdelávania aj služby pripojenia a dátových služieb pre prístup na internet, výpočtová technika) je navrhovateľka napriek priznanému invalidnému dôchodku odkázaná na pomoc otca.

23. Otcovi bol priznaný starobný dôchodok vo výške 12.221,- Kč, čo prepočtom predstavuje sumu 461,34 eur. Okrem bežných základných výdavkov (ktoré otec rovnako nepreukazoval) na stravu, oblečenie a hygienu (ktoré sú predpokladané u navrhovateľky vo väčšom rozsahu vzhľadom na vek a pohlavie), hradí náklady spojené s bývaním. Tie podľa dokladu SIPO sú účtované družke otca v čiastke 1.500,- Kč za elektrinu a 8.772,- Kč nájomné čo predstavuje cca 390,- eur. Uvedenú výšku však nemožno v plnom rozsahu stotožniť s výdavkami otca (naviac ako sú účtovné inej osobe) a súd aj s poukazom na prípadný spoločný nájom, považoval za podstatné výdavky do výške 1 nákladov, čo predstavuje približne 185 eur. Po odčítaní týchto výdavkov ostáva otcovi k dispozícii cca 276 eur, čo je viac, ako celkový príjem dcéry. 24. Nakoľko za súčasného stavu nie je navrhovateľka schopná si zvýšiť príjem vlastnou činnosťou, doposiaľ určené výživné predstavuje len základné výživné, ktoré musí voči mal. dieťaťu plniť každá osoba bez ohľadu na príjem, súd vzhliadol doterajšiu povinnosť otca ako nedostatočnú a zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 50 eur mesačne. Súd tiež musí pripomenúť, že pokiaľ by navrhovateľke nebolo plnené z dôchodkového poistenia a teda poskytovaná pomoc štátu, vyživovacia povinnosť otca, ktorá má prednosť, by bola nepochybne vo vyššom rozsahu. Hoci medzi otcom a dcérou nie je až tak zásadný rozdiel v životnej úrovni, nepochybne aj s prihliadnutím na špecifiká a potreby (vek, pohlavie a pod.) je životná úroveň otca vyššie ako úroveň dcéry na hranici chudoby.

25. Nakoľko výživné pre plnoleté dieťa je možné stanoviť až od podania návrhu, súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 50 eur až od 13.11.2019, do uvedeného dňa platí povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -89 zo dňa 26.06.2006 vo výške 39,83 eur (1200,-Sk). Súd tiež musí upriamiť aj pozornosť na skutočnosť, že ukončením štúdia nemusí automaticky zaniknúť vyživovacia povinnosť rodičov, pretože táto nie je viazaná na štúdiom, ale schopnosť dieťaťa sa samo živiť, teda napríklad v prípade nepriaznivého zdravotného stavu môže (výnimočne) pretrvávať aj po ukončení štúdia a tiež, vyživovacia povinnosť je viazaná na životnú úroveň toho rodiča, u ktorého je vyššia. Preto je nevyhnutné, aby v prípade istoty požiadal rodič či dieťa o rozhodnutie o zániku vyživovacej povinnosti. Nakoľko súd nemal presne preukázanú výšku rozsahu zameškanej vyživovacej povinnosti otca, nemôže v tomto konaní prejudiciálne rozhodnúť, či vyživovacia povinnosť otca trvala od ukončenia pôvodného štúdia po nástup na nové štúdium, nie je preukázané, či uhradené sumy boli použité na úhradu výživného od roku 2017 do 1.9.2019 (ktoré je bez iného vymožiteľná na základe rozsudku č.k. -89 zo dňa 26.06.2006), či bola plnená na výživné po 13.11.2019, súd výšku zameškaného výživného osobitne neurčoval, pretože jej suma môže byť určená jednoduchým výpočtom po zohľadnení platieb, ktorú súd povolil otcovi vzhľadom na jeho príjem a nemožnosť celej úhrady do troch dní (232 ods. 3 ), plniť v splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným.

26. Nakoľko súd nárok nad sumu 50 eur mesačne vzhliadol nedôvodným, návrh v tomto rozsahu zamietol.

27. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak v spojení s ustanovením o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).