Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-34-2020.pdf
PDF · 81.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. 12. 2020 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: F. V., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom B., Q. XXXX/ XXX, okr. X. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaný F. V., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom B., Q. XXXX/XXX, okr. X.,
j e v i n n ý, ž e
dňa 24. augusta 2018 asi o 04.55 h v obci B., okres X., riadil nákladné motorové vozidlo značky zn. J. X., evidenčného čísla X.-XXX B. spolu s návesom zn. N., evidenčného čísla X.-XXX W., po ceste číslo I/XX, smerom na X., kde v úseku cesty v kilometri XXX.X, v tiahlej pravotočivej zákrute, v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, pri rýchlosti jazdy 49 km/ h, oneskorene reagovalo časovú diferenciu najmenej 0,78 sekundy na chodca D. A. prechádzajúceho cez vozovku spolu so psom na vôdzke po priechode pre chodcov vyznačenom zvislou dopravnou značkou, ako i vodorovným dopravným značením, a to z pravej strany cesty na ľavú v smere jazdy vozidla, ktorému nedal prednosť a do ktorého narazil pri strede vozovky ľavým predným rohom vozidla, pričom chodec D. A. pri dopravnej nehode utrpel so životom nezlučiteľné zranenia, a to zmliaždenie mozgu, krvácanie pod mäkké a tvrdú blanu mozgovú, zlomeniny spodiny lebečnej, úrazové poškodenie tvrdej blany a opuch mozgu, ktoré utrpel spolu s inými zraneniami, pričom na následky týchto zranení dňa 24.08.2018 o 08.44 h v Nemocnici s poliklinikou Pov. Bystrica zomrel.
Obv. F. V. porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), f) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 /slovom: dva/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 4 / slovom: štyri/ roky.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 40 ( slovom: štyridsať ) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému nahradiť poškodenej T. A., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom Ľ. V. XX/XX, B., škodu vo výške 4721,67Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú T. A., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom Ľ. V. XX/XX, B. zo zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.
Okresný súd v Považskej Bystrici dňa 30. 04. 2020 vydal trestný rozkaz, ktorým trestným rozkazom menovaného uznal vinným z uvedeného prečinu, pričom proti trestnému rozkazu podal menovaný odpor.
Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu trestnej činnosti v celom rozsahu doznal.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. 12. 2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“.
Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania uvedeného skutku.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu a akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranné opatrenia.
Súd vykonal dokazovanie k uloženému druhu trestu a jeho výmere a to oboznámením sa so správami na obžalovaného, správou z Obce B., pracovným posudkom, výpisom z priestupkového registra, registrom trestov, ako aj osobnými pomermi obžalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:
Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený veľmi pozitívne. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR mal za preukázané, že tento sa dopustil drobných priestupkov v úseku dopravy. Terajší zamestnávateľ ho hodnotí ako svedomitého a zodpovedného pracovníka. Súdne trestaný doposiaľ nebol. V súčasnej dobe nie je riešený pre žiadnu inú trestnú činnosť.
Na základe takto vykonaného dokazovania a to s ohľadom na samotné vyhlásenie obžalovaného o vine, potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., nakoľko mal za preukázané, že tento inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženému podľa zákona.
Podľa § 34 ods.1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného vychádzal zo zákonnej sadzby uvedenej v § 149 ods. 2 Tr. zák. a to v rozpätí 2 až 5 rokov.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovaného boli tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. , pričom priťažujúce okolnosti súd v zmysle § 37 nezistil. Pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol 3:0 v prospech poľahčujúcich.
Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd dbá na to, aby bol trest popri zákonnosti aj spravodlivý a v danom prípade súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý v minulosti nebol nikdy súdne trestaný dopustil sa len niekoľko málo miernych dopravných priestupkov, vedie usporiadaný život, zamestnávateľom je hodnotený ako zodpovedný pracovník avšak aj vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy k dopravnej nehode došlo tak, že tento nevykonával jazdu arogantným spôsobom, vozidlom v obci išiel povolenou rýchlosťou, pričom k dopravnej nehode došlo len z toho dôvodu, že o 0,78 sekundy, čo je absolútne zanedbateľný časový úsek, oneskorene reagoval na prechádzajúceho chodca, ktorý je pravdou, že išiel po priechode pre chodcov, čo mal obžalovaný riadne vyznačené dopravným značením a mal teda zvýšiť pozornosť, potom súd vyhodnotil ako dopravnú nehodu síce s tragickým následkom, ale v podstate len z miernym porušením predpisov o cestnej premávke zo strany obžalovaného. Na základe týchto skutočností, po zrelej úvahe súd dospel k záveru, že u obžalovaného je možné uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby, t.j. 2 roky, s tým, že uvedený trest je možné, aby obžalovaný mal podmienečne odložený pri určení dlhšej skúšobnej lehoty v trvaní 4 roky.
Nakoľko sa obžalovaný sa dopustil uvedeného prečinu pri výkone činnosti pri vedení motorového vozidla a svojim konaním porušil predpisy o cestnej premávke s tragickým následkom, dospel súd k záveru, že je potrebné u obžalovaného aplikovať a uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a pri uložení tohto trestu potom súd považoval dobu 40. mesiacov za opodstatnenú a adekvátnu.
Poškodená v rámci trestného konania si uplatnila nárok na náhradu škody, pričom splnomocnenec poškodenej žiadal na pojednávaní škodu priznať vo výške 4.721,67 Eur, napriek tomu však, v prípravnom konaní ako splnomocnenec poškodenej žiadal okrem uvedenej škody zaplatiť nemajetkovú ujmu 20.000,- Eur pre manželku poškodeného a po 15.000,- Eur pre deti poškodeného, nakoľko súd mal za preukázanú škodu len do výšky 4.721,67 Eur, čo predstavuje náklady spojené s pohrebom, obžalovaného zaviazal v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. k náhrade tejto jednoznačne preukázanej škode a poškodenú so zvyšným nárokom na náhradu škody a to v celkovej sume 50.000,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnila v prípravnom konaní prostredníctvom splnomocnenca aj za svoje deti, (pričom zo spisu nie je zrejmé, či tieto sú v čase rozhodovania maloleté alebo plnoleté). Nakoľko tento nárok na náhradu škody a jeho výška a preukazovanie tejto škody by svojou podstatou predstavovalo ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a toto značne predĺžilo,
súd v zmysle § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázalo na civilné konanie.
Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).