Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_7C-9-2018.pdf
PDF · 71.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/9/2018
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcov: X/ K.. R. Y., W.. X.XX.XXXX, F. R. XXX, X/ Ľ. W., W.. XX.X.XXXX, F. R. X, X/ T. A. R., K. XX XXX XXX, J. XXXX/XX, L. W. U., právne zastúpených JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, Slnečná 592/2, Galanta proti žalovaným: X/ R. U., W.. XX.XX.XXXX, F. J.. L. XXX/XX, L. Q., X/ M. U., W.. XX.X.XXXX, F. G. Č.. XX, X/ T. I. I. L. Q., K.: XX XXX XXX, R. X, L. Q., právne zastúpeným JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Advokátska kancelária, Hlavná 17, Prešov, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaným priznáva proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa pôvodnou žalobou domáhali určenia, že Zmluva o užívaní Poľovného revíru V. uzatvorená dňa 4.1.2018 medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako prenajímateľmi a žalovaným v 3. rade ako užívateľom je neplatná. Po zmene žalobného petitu pripustenej uznesením súdu zo dňa 5.6.2019 sa domáhali určenia, že Zmluvu o užívaní Poľovného revíru V. zo dňa 4.1.2018 uzavretú medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov a ako prenajímateľmi a žalovaným v 3. rade ako užívateľom poľovného revíru nepodpísali vlastníci spoločného Poľovného revíru V. vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery Poľovného revíru V. (výrok I navrhovaného žalobného petitu) a určenia, že žalovaný v 3. rade nie je na základe Zmluvy o užívaní Poľovného revíru V. zo dňa 4.1.2018 uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov a ako prenajímateľmi a žalovaným v 3. rade ako užívateľom, oprávneným užívateľom Poľovného revíru V. (výrok II navrhovaného žalobného petitu). Súčasne žiadali priznať náhradu trov konania.
2. V priebehu konania (po vykonaní pojednávania vo veci samej), písomným podaním zo dňa 8.10.2020 žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť, žiadali konanie zastaviť a priznať im nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedli, že medzičasom, dňa 21.9.2020 došlo zo strany Okresného úradu Poprad k zaevidovaniu Zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej v prospech žalobcu v III. rade. Na základe uvedenej skutočnosti žalobcovia stratili naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čím zanikol základný zákonný predpoklad prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. V súvislosti s navrhovaným výrokom o náhrade trov konania uviedli, že v čase podania žaloby a v priebehu takmer celého konania bola žaloba dôvodná a zároveň existoval naliehavý právny záujem na strane každého jedného žalobcu. Skutočnosť, že úrad spomedzi dvoch zmlúv zaevidoval práve zmluvu o užívaní poľovného revíru uzavretú v prospech žalobcu v III. rade, podľa žalobcov iba potvrdzuje, že podanie žaloby bolo vhodne zvoleným prostriedkom ochrany ich práv a že žaloba bola podaná z opodstatnených dôvodov.
3. Žalovaní sa k podaniu žalobcov zo dňa 8.10.2020 vyjadrili písomne podaním, v ktorom súhlasili so späťvzatím žaloby. Uplatnili si náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedli, že vo vzťahu k náhrade trov konania je tvrdenie žalobcov o tom, že žaloba bola dôvodná a že okresný úrad zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru, právne irelevantná. Ak by aj žalobcovia podali žalobu dôvodne a neskôr ju zobrali späť, zavinili zastavenie konania a preto právo na náhradu trov konania majú žalovaní.
4. Podľa § 470 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP"), Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcov došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu a žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, súd konanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení CSP zastavil.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Pojem procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodné (ako je to v prejednávanej veci), vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
13. Žalobcovia vzali po začatí konania žalobu späť nie pre správanie sa žalovaných. Dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania bez toho, aby súd rozhodoval v merite veci o tom, či uplatnený nárok je alebo nie je dôvodný, a teda či žalobcovia mali alebo nemali dôvod žalobu podávať. Je preto potrebné vychádzať z toho, že žalobcovia zavinili zastavenie konania a preto bola náhrada trov konania priznaná protistrane, t.j. žalovaným.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.