Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-153-2018.pdf
PDF · 176.83 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/153/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci manželky: O.. I. P. T.O., S.. T., F.. XX.XX.XXXX, T. H. R. XXX/H, T., štátny občan SR, zastúpená D.. I. G., I. J. J. Š. XX, T. a manžela: O.. D. P., F.. XX.XX.XXXX, T. H. R. XXX/H, T., štátny občan SR, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P.: P., F.. XX.XX.XXXX I. H., F.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo O.. D. P., F.. XX.XX.XXXX R. F.B. W. a O.. I. P. T., S.. T., F.. X.X.XXXX R. Š., uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
Súd zveruje maloleté deti P.: P.K., F.. X.X.XXXX I. H.K., F.. X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí P.: P., F.. X.X.XXXX sumou 300 eur mesačne a H., F.. X.X.XXXX sumou 250 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi P.: P., F.. X.X.XXXX I. H., F.. X.X.XXXX:
- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16,30 hod do nedele do 18,00 hod, s výnimkou sviatkov a prázdnin,
- každý kalendárny týždeň v stredu od 16,00 hod do 18,30 hod, s výnimkou sviatkov a prázdnin,
- počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10,00 hod do posledného dňa prázdnin do 10,00 hod.
- počas Veľkonočných sviatkov a prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 10,00 hod do Veľkonočného pondelka do 17,00 hod,
- počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od 9,00 hod do 15.7. do 18,00 hod, od 1.8. od 9,00 hod do 15.8. do 18,00 hod,
- počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10,00 hod do 25.12. do 10,00 hod a od 1.1. od 18,00 hod do posledného dňa prázdnin do 17,00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 25.12. od 10,00 hod do 1.1. nasledujúceho roka do 18,00 hod.
Otec si maloleté deti prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky. V prípade, že sa maloleté deti nebudú nachádzať školskom zariadení, otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.06.2018 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P. I. H. na čas po rozvode v zmysle jej návrhu.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ich vzťahu sa ešte pred uzavretím manželstva narodila dňa XX.XX.XXXX E. P. a po uzavretí manželstva dňa XX.XX.XXXX E. H.. Manželstvo bolo z pohľadu manželky spočiatku harmonické, bez väčších nedorozumení, závažné problémy vo vzťahu manželov sa však začali prejavovať v intímnej oblasti, a to z dôvodu odmietania manžela. Postupom času medzi manželmi začalo dochádzať k čoraz väčším konfliktom, prameniacim z diametrálne odlišného prístupu k manželskému a partnerskému spolužitiu a ich vzájomná komunikácia sa obmedzila výlučne na zabezpečenie potrieb detí. K výraznému zhoršeniu vzťahov medzi manželmi následne došlo v období posledných šiestich mesiacov pred podaním návrhu na rozvod manželstva, a to z dôvodu konfliktov, ktoré manžel vyvolával pre rôzne nepodstatné veci. V apríli 2018 manžel fyzicky manželku napadol tak, že táto bola nútená privolať políciu. Následne sa dozvedela, že jej manžel dlhodobo udržiava mimomanželský pomer. Napriek snahám manželky, berúc do úvahy záujem maloletých detí, k sanácii vzťahov medzi manželmi nedošlo a vzhľadom k celkovej situácii manželka dospela k rozhodnutiu ukončiť manželstvo rozvodom. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode navrhla, aby boli obe deti zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu a jeho styk s deťmi zostal neupravený. V tejto súvislosti odkázala na ňou založené listinné dôkazy ohľadom nákladov na výchovu a výživu oboch maloletých detí, a to vrátane ich záujmovej a krúžkovej činnosti. Počas konania ďalej poukázala na to, ako prebieha spolužitie manželov od jesene 2017, keďže manželia aj naďalej žijú v spoločnej domácnosti. Podrobnejšie sa vyjadrila k mimomanželskému vzťahu manžela a poukázala na to, že manžel sa k nej dlhodobo správal dehonestujúco a neprimerane, pričom do toho zaťahoval aj maloleté deti, čo podrobnejšie popísala v priebehu konania. V súvislosti s celkovou situáciou a pomermi rodiny poukázala na to, že ako rodina si istý čas žili veľmi dobre, nakoľko manželka mala značné finančné prostriedky. Mezonetový byt, v ktorom rodina žije, financovala z 90% ona, pričom tiež použila finančné prostriedky z odpredaja rodičovského domu na vyplatenie úveru s tým, že zvyšok finančných prostriedkov bol postupne spotrebovaný, hoci mal slúžiť ako finančná rezerva rodiny. Z týchto finančných prostriedkov sa napríklad zakúpilo auto na spoločnosť I. Z., J..S..Z.. a po tom, čo manželka previedla túto spoločnosť na manžela, tento jej predmetné auto vzal a nedovolil jej ho používať. Manželka tak bola od tohto obdobia nútená prepravovať sa v rámci T. spolu s deťmi MHD (škola, krúžky, zdravotná starostlivosť, práca a pod.) Napriek opakovaným snahám a argumentácie manželky, manžel sa odmieta z bytu vysťahovať, pričom sa priamo pred manželkou vyjadril, že z bytu nikdy neodíde, nakoľko mu to takto vyhovuje. Žiadnym spôsobom pritom neparticipuje na nákladoch spojených s bývaním a ani na nákladoch na výchovu a výživu maloletých detí, absolútne sa nepodieľa na ich záujmovej činnosti, ktorá je finančne náročná, čo spôsobilo, že matka nemá finančné prostriedky na iné veci a musela značne obmedziť iné výdavky, vrátane voľnočasových aktivít s deťmi.
3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nemal záujem na obnovení manželského spolužitia, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené. Namietal však príčiny rozvratu manželstva tak, ako ich prezentovala manželka a k týmto sa podrobnejšie vyjadril v rámci konania. Uviedol, že to bola manželka, ktorá udržiavala mimomanželský vzťah a priznal, že on sám udržiavala vzťah s inou ženou v období od 04/2017 do 04/2018. Manželke pritom nevyčítal to, že je neschopná, ale že vykonáva domáce práce v noci, čo tak manžela ako aj deti vyrušovalo a manžel ju opakovane žiadal, aby to nerobila. Z tohto dôvodu došlo v určitom období ku konfliktu medzi manželmi, pričom bola privolaná aj polícia, kedy sa príslušník policajného zboru vyjadril, že manželka zrejme trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou. V rámci výpovede uviedol ďalšie situácie, ktoré sa odohrali a uviedol, že mal zo správania manželky zlý pocit a postupne si prestal v manželstve pripadať normálne. K príjmovým a majetkovým pomerom rodiny uviedol, že od roku 2010 mali s manželkou spoločný účet, na ktorý chodil aj príjem manžela, nakoľko manželka bola na rodičovskej dovolenke. Následne tam manželka vložila čiastku 170 000 € z predaja rodinného domu, pričom polovica išla jej sestre. V období rokov 2010-2017 chodila na tento účet
manželova výplata v priemere 2 000- 3 000 € mesačne, vrátane odmien, ktoré boli ročne cca 10 000 €. K situácii ohľadom auta uviedol, že toto bolo zakupované na firemné účely, nie pre manželku a keďže táto odmietla prispievať na náklady spojené s jeho užívaním, vzal jej od neho kľúče. Jeho aktuálny mesačný príjem predstavuje čiastku cca 800 - 1 000€ a vypláca si ho podľa potreby z rezervy firmy. Mesačné náklady rodiny uviedol v sume cca 1 000 € mesačne, v priemere 250 € mesačne/osoba, ich podrobnejší rozpis však neuviedol. V prípade rozvodu navrhol zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s tým, že deti si budú rodičia striedať v domácnosti, v ktorej spolu žijú, a to v nedeľu o 18,00 hod. Vzhľadom k podobným príjmom manželov navrhol, aby výživné určené nebolo. Mal za to, že striedavá osobná starostlivosť už funguje od podania návrhu na rozvod, a to tým spôsobom, že rodičia si striedajú krátky a dlhý týždeň. Uviedol, že deťom sa venuje, bol s nimi aj počas choroby a stará sa o všetky ich potreby.
4. Manželka v písomnej reakcii na výpoveď manžela (č. l. 57 a nasl.) uviedla, že tvrdenia manžela sa nezakladajú na pravde a medzi rodičmi nefunguje striedavá osobná starostlivosť o deti. Manželka bola od narodenia prvorodenej dcéry v E. XXXX do D. XXXX na materskej/rodičovskej dovolenke, čiže 7 rokov. Počas prvých rokov života detí bol manžel pracovne vyťažený, venoval sa prioritne práci a sebe. Manželka nepopiera, že manžel má k deťom vzťah, a vie sa o ne postarať, každodenná starostlivosť však stojí na manželke. Starostlivosť manžela spočíva najmä v odvoze detí do školy a škôlky a na krúžky (tanečnú), v prípade, že je manželka dlhšie v práci. Inak celodenná starostlivosť o deti a bežné úkony v domácnosti, domáce úlohy, sprchovanie, kúpanie, varenie, pranie, je v plnej starostlivosti manželky. Manželka trvala na tom, že za súčasnej situácie je zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nevykonateľné, nakoľko spoločná domácnosť neumožňuje rozdeliť priestor, ktorý by bol výlučne užívaný len matkou a len otcom, v dôsledku čoho by deti nevedeli v danej chvíli rozlíšiť, v starostlivosti ktorého z rodičov vlastne sú, dochádzalo by logicky k stretom medzi oboma rodičmi, nakoľko režim a zabehnuté rituály, ktoré deti majú s tým- ktorým rodičom by boli narušené druhým rodičom, a teda v konečnom dôsledku by rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti bolo absolútne v neprospech detí, na úkor ich psychickej pohody, pocitu istoty a zázemia. Tvrdenie manžela, že viackrát hovoril s manželkou o riešení bytovej otázky a možných riešeniach, je nepravdivá. Manžel nielen že o odsťahovaní zo spoločnej domácnosti neuvažuje, ale výslovne manželke oznámil, že jemu tento stav vyhovuje a z bytu ho nikto nedostane. Podrobne sa vyjadrila k príjmovým, zárobkovým a majetkovým pomerom manžela a namietala ním údajne dosahované príjmy tak, ako ich prezentoval v rámci konania, keďže tieto nekorešpondujú so životným štýlom manžela a ani s ďalšími, manželkou popísanými skutočnosťami. Tvrdenie, že manžel pri ňom deklarovanom príjme nemá presný prehľad o výške svojich mesačných nákladov, ktoré sú približne vo výške 1.000,- EUR, je šokujúce. Navyše tvrdenie, že niektoré výdavky manžel optimalizuje cez firmu, je zavádzajúce. Uvedené by mohlo platiť v prípade veľkej firmy, v ktorej by bol manžel zamestnaný, avšak spoločnosť I. Z. J.. S.. Z.. je spoločnosť s jedným spoločníkom a konateľom v tej istej osobe. To znamená, že ak manžel použije prostriedky spoločnosti napr. na úhradu za obed, je to de facto stále náklad manžela, lebo tieto prostriedky musí pre firmu zarobiť alebo ich musí do firmy vložiť, aby ich firma mala z čoho zaplatiť. Ak teda manžel argumentuje, že výdavky na mobil, obedy, benzín, vstup do posilňovne, nákupy darčekov a pod. sú náklady firmy, sú to de facto jeho osobné náklady. Podľa informácií manželky má manžel pravidelné výdavky spojené s úhradou faktúr mobilného operátora, nákupom pohonných hmôt, návštevy fitness centra, pravidelne využíva kozmetické služby, potrpí si na svoj zovňajšok a míňa značné prostriedky na svoj šatník. Napriek uvedenému, manžel na domácnosť, energie, stravu, oblečenie, hygienu, kurz angličtiny pre deti, ceptru (ročný poplatok za uchovanie pupočníkovej krvi pre obe deti vo výške 90 eur) neprispieval manželke od júla 2018 až do decembra 2018, v decembri 2018 a v januári 2019 poslal manžel príspevok na deti a domácnosť, ktorý je však výrazne nižší, než je pomerná časť týchto nákladov. K otázke príjmov manžela ešte manželka uviedla, že manžel má dosť vysoký životný štandard, a kým mal príjem zo zamestnania a rodina mala úspory, bola životná úroveň rodiny vysoká. Dnes manžel tvrdí, že nízky príjem z podnikania nerieši preto, lebo sa rozhodol, že na úkor príjmov sa chce venovať rodine a deťom. Kým však manželka nepodala návrh na rozvod a rodina mala úspory, manžel sa rodine a deťom venovať nepotreboval. Zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že manžel o svojich skutočných príjmoch nehovorí pravdu. V súvislosti s nákladmi na domácnosť a výživu maloletých detí odkázala na ňou založené rozpisy priemerných mesačných nákladov. Následne tiež poukázala na to, že u nej došlo k výraznému zníženiu životnej úrovne, čo sa prejavilo aj pri maloletých deťoch, ktoré jej vravia, že im nič nekúpi, pričom s otcom navštívili kino, aquaparky a pod., je teda zrejmé, že manžel disponoval dostatkom finančných prostriedkov.
5. Manžel zotrvával na svojom návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, pričom mal za to, že sa s manželkou ohľadom detí vedia dohodnúť.
6. Uznesením zo dňa 13.05.2019, č. k. 38P/153/2018 - 239 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a vypracovaním znaleckého posudku poveril H.. O. Z.. Dňa 02.03.2020 súdny znalec doručil súdu znalecký posudok.
7. V záveroch znaleckého posudku sa súdny znalec vyjadril k psychickému stavu oboch rodičov i oboch maloletých detí a uviedol, že ani u rodičov a ani u maloletých detí nezistil známky duševného ochorenia ani emočnej poruchy, pričom podrobne popísal osobnostné nastavenie oboch rodičov i maloletých detí. Na základe získaných údajov sa znalec domnieval, že vzťah oboch detí k obom rodičom je v zásade dobrý, obe deti však vnímajú konfliktný vzťah rodičov, čo ich môže brzdiť v prejavovaní výraznejších emócií či postojov voči rodičom. Vo vzájomnej interakcii neboli v kontakte s rodičmi medzi deťmi nápadnejšie reakcie, obe deti si s oboma rodičmi rozumeli a neboli zjavné rozdiely v tom, či išlo o kontakt s oboma rodičmi súčasne alebo s každým zvlášť. V správaní detí, resp. v ich verbálnych prejavoch súdny znalec nezistil nápadnejšie známky toho, že by boli deti systematickejšie ovplyvňované (manipulované) jedným z rodičov voči druhému rodičovi. Na strane druhej ale maloletá H. zrejme vníma matku ako „slabšiu“, resp. „znevýhodnenú“ osobu v rámci rodičovského konfliktu, čo bolo zrejmé, v rámci „testu želaní“. Nejedná sa však o ovplyvňovanie zo strany matky voči otcovi. Za vyhovujúci model starostlivosti považoval súdny znalec ten model, že maloleté deti by boli viac času s matkou, resp. boli by „u nej doma“ a s otcom sa stretávali v rozšírenom rozsahu, pričom ide o to, aby boli stretnutia detí s otcom pre ne prínosom a neboli príliš komplikované a zaťažujúce. Tento model by zodpovedal aj povahám oboch rodičov, ktorý súdny znalec popísal tak, že matka je zrejme „vhodnejšia pre bežnú prácu“ a otec na to, aby sa „blysol“, prekvapil a pod., u oboch rodičov tieto pojmy znalec použil v pozitívnom zmysle slova.
8. Matka maloletých detí po oboznámení sa s obsahom súdnoznaleckého posudku navrhla, by boli obe deti zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej P. čiastkou 450 € mesačne a na výživu maloletej H. čiastkou 400 € mesačne a aby bol styk otca s maloletými deťmi upravený v rozsahu, ako to uviedla vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.05.2020 (č. l. 278 a nasl.). Poukázala na to, že tvrdenia otca o jeho záujme o starostlivosť o deti, ktoré uviedol počas znaleckého dokazovania, neodzrkadľujú skutočnosť. O uvedenom svedčí aj komunikácia rodičov do 09.06.2019, v ktorom období otec na návrhy matky ohľadom zabezpečovania starostlivosti o deti reagoval tak, že ich neustále odmietal s odôvodnením, že má prácu a že dá vedieť, kedy bude mať čas. Rovnako to bolo aj pred letnými prázdninami 2019, keď ho matka žiadala o zaslanie informácie, kedy bude s deťmi, aby si mohla v práci naplánovať dovolenku. Otec jej napokon napísal, že cez prázdniny s deťmi nebude a má sa o ne matka postarať sama. Vzhľadom na vyššie uvedené a prístup otca k starostlivosti o deti je otázne, ako chce zabezpečovať starostlivosť, ak by súd vyhovel jeho návrhu. Napriek tomu sa s otcom snažila viackrát dohodnúť na starostlivosti o deti počas letných školských prázdnin 2019, avšak bezúspešne. Otec jej totiž neustále prízvukoval, že deti sú zverené do jej osobnej starostlivosti a má sa teda o ne postarať a vyhrážal sa jej, že kým nebude súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou, s deťmi jej nepomôže. Vzhľadom na uvedené, napriek otcovým vyhrážkam a laxnému prístupu, v záujme zachovania jeho vzťahu s deťmi matka dňa 26.06.2019 iniciovala spoločné stretnutie u pani psychologičky H.. F., ktoré sedenie však neviedlo k dohode. Otec totiž nebol vôbec súčinný, neprejavoval žiaden záujem dohodnúť sa a vôbec mu neprekážalo, že s deťmi nebude tráviť cez prázdniny žiaden čas. Pani psychologička mu pritom niekoľkokrát prízvukovala, že si sám protirečí a uviedla, že nie je pravda, že by sa nemohol o deti postarať kvôli práci, ale preto, že sa o deti postarať nechce. Na uvedený záver pani psychologičky otec reagoval agresívne, začal kričať a obvinil matku a psychologičku, že sa proti nemu spolčili. Vzhľadom na nezáujem otca o deti s nimi nebol ani jeden celý deň počas 2 - mesačných letných prázdnin 2019. Otec so starostlivosťou o deti počas leta 2019 matke ani raz nepomohol a dokonca jej odmietol prispieť na letné tábory, ktoré pre deti vybavila, pretože si nemohla zobrať v práci toľko dovolenky a on sa o ne odmietol postarať s tým, že keď na to matka nemá finančné prostriedky, nech ich nechá samé doma. Napriek tomu, že rodičia do dnešného dňa bývajú v spoločnej domácnosti, deti otca takmer nevidia, nakoľko sa vracia z práce po polnoci, zväčša okolo 1 až 3 v noci a odchádza ráno pred 6.00 hod., aby ho deti nestihli. Inak zvykne byť zamknutý v spálni, až kým matka s deťmi neodíde. Maloleté deti sa na otca prestávajú pýtať, nezaujíma ich kde je, čo robí alebo či príde domov. Samovoľne ho začali na základe jeho nezáujmu o ne vytesňovať zo svojho života. Aktuálna situácia je taká, že deti v ojedinelých prípadoch, keď otca náhodou zahliadnu doma, pretože príde domov skôr, alebo cez víkend nestihne ráno odísť skôr ako sa zobudia, samé sa mu vyhýbajú. Otca
kvôli jeho správaniu odmieta najmä staršia dcéra P.. U menšej dcéry H.F. je tiež badať zmenu správania. Vo svojom vyjadrení matka tiež uviedla rozpis realizácie styku otca s maloletými deťmi v období od 06/2019 do 05/2020, z ktorého je zrejmé, že otec bol od mája 2019 s H. len deväťkrát a s P. len šesťkrát, z toho raz v kine a dvakrát na návšteve. Zvýšený záujem otca o stretnutia s deťmi v mesiaci október bol možno ovplyvnený aj skutočnosťou, že na deň 08.11.2019 mali dohodnuté vyšetrenie u súdneho znalca za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Okrem vyššie uvedeného nezáujmu otca o starostlivosť o maloleté deti, otec do dnešného dňa riadne neprispieva na chod domácnosti, úhrady súvisiace so spoločnou nehnuteľnosťou či mimoriadne výdavky na deti napriek tomu, že ho o to matka viackrát žiadala. Dokonca do dnešného dňa poberá prídavky na deti, ktoré nevynakladá na ich potreby nakoľko sa o ne nestará, netrávi s nimi takmer žiadny čas ani im nič nekupuje. Otec deťom dokonca nedaroval na Vianoce žiaden darček. Otec o deti neprejavuje aktuálne žiaden záujem, úmyselne sa im vyhýba, schováva sa pred nimi v spálni, nekomunikuje s nimi, nezaujíma sa, ako sa majú, či niečo nepotrebujú alebo či nechcú niekam ísť. Tajne sa vykráda z domu keď deti raňajkujú alebo sú vo svojich izbách tak, aby ho nepočuli. Otec nekomunikuje ani s matkou, ktorú neustále obviňuje, že mu ukradla deti, a to napriek tomu, že s nimi býva v jednom dome a nikto mu nebráni, aby sa im venoval, práve naopak. Otec sa svojim konaním úmyselne dobrovoľne pripravuje o vlastné deti, keď sa im vyhýba a odmieta s nimi akýmkoľvek spôsobom komunikovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a otcov aktuálny prístup k výchove a starostlivosti o deti mala matka za to, že jeho návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, rovnako ako návrh znalca na úpravu styku, nezohľadňuje skutočný stav. Otec má vytvorené všetky podmienky na to, aby sa o deti staral, mal s nimi plnohodnotný styk a vzťah, on však tento priestor dobrovoľne nevyužíva a absolútne neprihliada na najlepší záujem detí, na ktorý sa odvoláva. V rámci svojho vyjadrenia, ktoré bolo datované v máji 2020 uviedla, že otec s deťmi trávil čas naposledy vo februári 2020, a to napriek aktuálnej situácií s pandémiou. S deťmi počas tohto obdobia matke ani raz nepomohol, neučil sa s nimi, nehral sa s nimi ani ich nezobral von. Do dnes každý deň odchádza z domu okolo 7.00 hod. ráno a prichádza domov okolo 1.00 hod. v noci. Z dôvodu, že obe deti budú od septembra školopovinné, považovala matka za potrebné zachovať priestor a pravidelnosť na prípravu školských úloh a potrieb na nasledujúci deň. K otázke výživného uviedla, že otec aktuálne uhrádza výživné na maloletú P. vo výške 200,-€ a na maloletú H. vo výške 160,-€ mesačne, podľa aktuálne vykonateľného rozhodnutia súdu. Táto suma však nezohľadňuje skutočné odôvodnené potreby maloletých detí, možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a ani výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a domácnosť. Súd pri určovaní tejto výšky výživného vychádzal z predpokladu, že otec sa vzhľadom na skutočnosť, že rodičia bývajú v spoločnej domácnosti, bude podieľať na úhrade s tým súvisiacich nákladov. Otec sa však do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepodieľa na nákladoch súvisiacich s chodom domácnosti a donedávna neprispieval matke ani na nájomné, elektrinu, vodu, plyn a iné. Na tieto výdavky začal prispievať len symbolicky vo výške 73,-€ mesačne od konca roka 2019 po tom, čo matka podala žalobu na súd. Naďalej mu však nerobí problém používať drogériu, ktorú kupuje matka, či jesť stravu, na ktorú neprispieva. Bežné mesačné výdavky na P. vyčíslila vo výške 741,50-€ a na H. vo výške 711,50-€. Aktuálne výdavky na deti sú pritom znížené o výdavky na výlety, dovolenky či plavecký kurz, nakoľko vzhľadom na nízke príspevky otca, tieto aktivity bola matka nútená zrušiť. Výdavky súvisiace so zabezpečovaním bývania sú vo výške 367,-€ mesačne. Matka poukázala tiež na celkové pomery otca a jeho možnosti a schopnosti, kde napriek jeho aktuálnym vyjadreniam, že jeho príjem predstavuje čiastku cca 800 € mesačne, má možnosti a schopnosti na to, aby si zabezpečil vzhľadom na jeho vzdelanie, skúsenosti a pracovné ponuky značne vyšší príjem. Na základe uvedeného mala za to, že jej návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode sleduje ich záujem, a to tak v otázke úpravy styku otca s deťmi, ako aj v otázke určenia výšky výživného zo strany otca voči deťom. Odkázala pritom aj na listinné dôkazy, ktoré pripojila ku svojmu vyjadreniu, vrátane rozpisu priemerných mesačných nákladov na výživu maloletých detí a domácnosť (č. l. 288 a nasl.)
9. Otec zotrvával na svojom návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko mal za to, že je to v najlepšom záujme maloletých detí. Potvrdil tú skutočnosť, že s matkou maloletých detí spolu nekomunikujú. Mal za to, že deti sa nemôžu v prítomnosti matky správať spontánne, nakoľko ho matka pred deťmi vyhadzuje z bytu a vulgárne mu nadáva. Striedavá osobná starostlivosť by prebiehala v byte, kde s matkou detí v súčasnosti bývajú, a to v týždňových intervaloch. K svojim príjmovým pomerom uviedol, že naďalej podniká s materiálmi pre výrobu reklamy, avšak podnikanie je ovplyvnené aktuálnou situáciou vo svete. Príjem z tejto činnosti dosahuje cca 1 000 € mesačne, čo zodpovedá jeho priemerným mesačným nákladom na život, vrátane výživného, ktoré hradí na deti k rukám matky. Finančne mu vypomáhajú jeho rodičia, ktorí sú dôchodcovia, a to čiastkou
200-300 € mesačne. Poukázal na to, že v jeho aktuálnej finančnej situácii je pre neho zložité prispievať na výživu detí. V prípade striedavej osobnej starostlivosti by vedel pokryť potreby detí. V prípade zverenia detí matke by k jej rukám neprispieval nič, prispieval by deťom, toľko koľko by potrebovali, pričom z jeho pohľadu by výživné na P. v sume 150 € a na H. v sume 100 € mesačne zodpovedalo jeho aktuálnym možnostiam. Súhlasil s tým, aby bol v prípade zverenia detí matke upravený jeho styk s deťmi. Mal tiež za to, že najvhodnejšie za tejto situácie by bolo také riešenie, aby s manželkou byt predali a osamostatnili sa, nakoľko z jeho pohľadu je 5- izbový byt nadštandard. K výške výživného navrhovaného matkou, resp. kolíznym opatrovníkom uviedol, že takéto výživné nie je v jeho možnostiach.
10. Právny zástupca manželky/matky poukázal na to, že od vypracovania znaleckého posudku vzťahy medzi otcom a deťmi ochladli, otec naposledy realizoval styk s deťmi vo februári 2020, kedy ich strážil na žiadosť matky, nakoľko táto musela byť v práci. S poukazom na faktický stav zotrvali na svojom návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, ako ho uviedli vo svojom ostatnom písomnom vyjadrení. K navrhovanej výške výživného poukázal na to, že výživné na čas do rozvodu bolo určené v sume 200 € + 160 € s tým, že otec sa bude podieľať aj na nákladoch domácnosti, čo sa však nedeje a manžel prispieva manželke na domácnosť len nepatrnou čiastkou a nad rámec výživného neuhrádza žiadne iné náklady. Pri určení výživného je pritom potrebné vychádzať z potencionality príjmov povinného rodiča.
11. Kolízny opatrovník nespochybňoval závery vypracovaného znaleckého posudku a mal za to, že sú jednoznačné. Otec do určitého obdobia na starostlivosti o deti participoval, nespochybnil však výpoveď matky, v ktorej poukazovala na to, že v súčasnosti už zabezpečuje starostlivosť o deti výlučne ona sama. Za tejto situácie sa kolíznemu opatrovníkovi javil návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti ako účelový, a to aj s poukazom na úroveň vzťahov, aké sú v súčasnosti medzi rodičmi. Na čas po rozvode manželstva doporučil súdu zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné doporučil určiť v sume 350-400 € mesačne u maloletej P. a v sume 300-350 € mesačne u maloletej H.. Poukázal v tejto súvislosti na výdavky, ktoré sú u oboch detí vyššie v dôsledku záujmovej činnosti, ktorej sa venujú. Rovnako doporučil súdu, aby upravil styk otca s deťmi, a to v zmysle návrhu matky.
12. Súd sa oboznámil s návrhom manželky doručený súdu dňa 11.06.2018, sobášnym listom manželov, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o návšteve školy a predškolského zariadenia na strane maloletých detí, potvrdeniami o poberaní rodinných prídavkov na strane otca maloletých detí, výpisom z obchodného registra na spoločnosť I. Z., J..S..Z.., potvrdením o príjme manžela zo spoločnosti I. Z., J..S..Z.., potvrdeniami o záujmovej činnosti na strane oboch maloletých detí a nákladoch s tým spojených, potvrdeniami o príjmoch manželky, podaním manželky doručené súdu dňa 02.04.2019 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, správou Materskej škôlky, Q., T. zo dňa 02.04.2019, rozpisom úhrad na náklady detí a domácnosti zo strany oboch manželov, doložené manželkou dňa 12.04.2019, výpisom z bankového účtu manželky vedený v Č., a.s. od 06/2018, správou W., Q. X, T. zo dňa 12.04.2019, daňovým priznaním I. Z., J..S..Z.., za rok 2017, potvrdením o výške príjmu manžela zo spoločnosti I. Z., J..S..Z.., za obdobie od 01-03/2019, výpisom z účtu spoločnosti I. Z., J..S..Z.., potvrdením o príjme manžela zo spoločnosti E. B. T. za obdobie od 05/2017 - 09/2017, výpisom z bankového účtu manžela v K. T., I..J.., potvrdením o príjme manželky za obdobie od 01/2019-03/2019, znaleckým posudkom H.. O. Z. zo dňa 12.02.2020, vyjadrením manželky doručené súdu dňa 13.05.2020 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, rozpisom priemerných mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletých detí a na domácnosť založené manželkou, potvrdením o príjme manželky za obdobie od 05/2020 - 09/2020, rozpisom mesačných nákladov spojených s bývaním, potvrdeniami o výške a úhrade niektorých nákladov na strane maloletých detí, v súvislosti s návštevu školy a záujmovou činnosťou, potvrdeniami o návšteve školy na strane oboch detí, daňovým priznaním manžela za rok 2019 a obsahom spisu sp. zn. 38P/193/2018. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
13. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z ich vzťahu sa pred uzavretím manželstva narodila dňa XX.XX.XXXX maloletá P. a z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá H.. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese H. R. XXX/H, T., kde doposiaľ obaja bývajú a čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
14. Rozsudkom zo dňa 30.04.2019, č. k. 38P/193/2018 - 149 tunajší súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P.: P. I. H. na čas do rozvodu tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. v sume 200 € mesačne a maloletej H. v sume 160 € mesačne počnúc dňom 01.05.2019. Styk otca s deťmi súd neurčil.
15. Maloletá P. v školskom roku 2020/2021 navštevuje X. S. a maloletá H. X. S. W. Q. R. T., stravujú sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku 7,50 € mesačne/dieťa a od januára 2021 to bude cca 35 € mesačne/dieťa. Navštevujú školský klub, kde poplatok predstavuje čiastku 25 € mesačne/ dieťa. V súvislosti s návštevou školy matka obom deťom zabezpečuje školské potreby a pomôcky, hradí povinné poplatky v rámci školy a aktivity poriadané školou. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý, obe navštevujú H&T tanečný klub, kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 40 €/dieťa + ďalšie výdavky sú spojené so zabezpečovaním kostýmov, hradením štartovného na súťažiach, sústredeniami, mimoriadnymi tréningami a pod., pričom tieto náklady predstavujú mesačne v priemere 100 €/dieťa (č. l. 329). Obom deťom matka zabezpečuje veci na ošatenie a obuv, hradí električenku v sume 20 € mesačne a zabezpečuje všetky ostatné veci bežnej dennej potreby. U maloletej P. matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na sumu 741 € a u maloletej H. na sumu 711 € mesačne (č. l. 288-289).
16. Manželka bola do 30.11.2020 zamestnaná v E., J..S..Z.. ako obchodník s priemerným mesačným netto príjmom cca 800 €. Z dôvodu, že bola do firmy prijatá ako posledná v lete 2020 a firma neuzatvorila ďalšie kontrakty z dôvodu aktuálnej situácie na trhoch, je nezamestnaná a aktívne si hľadá prácu. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
17. Manžel je spoločníkom a konateľom spoločnosti I. Z., J..S..Z.., predmetom činnosti ktorej je nákup a predaj materiálov pre výrobu reklamy, pričom jeho priemerný mesačný príjem, podľa jeho vlastných tvrdení, dosahuje čiastku cca do 1 000 €, čo zároveň zodpovedá aj jeho životným nákladom na mesiac. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
18. Manželia spolu s deťmi obývajú 5- izbový mezonetový byt v T., ktorý je v BSM, nie je prefinancovaný hypotekárnym úverom. Náklady spojené s bývaním a užívaním bytu predstavujú čiastku 330 € a hradí ich manželka.
19. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
20. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
21. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
22. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
23. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
24. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
25. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
27. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
29. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 35. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
36. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
37. Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva
tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil diametrálne odlišné predstavy manželov o manželskom spolužití, o postavení druhého partnera v partnerskom vzťahu, ako aj o finančnom hospodárení a rodinnom živote, ktoré viedli k citovému odcudzeniu medzi manželmi a k nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí, z tohto manželstva pochádzajúcich.
38. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. I. H. na čas po rozvode manželstva, súd rozhodol o ich zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť i riadne zabezpečuje, čo bolo v priebehu konania preukázané a uvedenú skutočnosť nenamietal ani otec maloletých detí. Na strane matky pritom neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali dôvodné pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia na jej strane a o jej rodičovských zručnostiach. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nevzhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený.
39. Návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd nevyhovel. Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem starostlivosti o maloleté deti, ktorej základnou premisou je rešpektovanie práva každého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby deťom tak bolo umožnené zachovanie a rozvíjanie osobnej starostlivosti oboma rodičmi za predpokladu, že u konkrétneho maloletého dieťaťa je preukázané, že daná forma starostlivosti zo strany rodičov je súladná s jeho záujmami a v prežívaní maloletého dieťaťa nie sú identifikované žiadne skutočnosti, ktoré by túto formu starostlivosti negovali. Obaja rodičia maloletých detí P. I. H. by si mali uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť a povinnosti z nej vyplývajúce, ktoré na prvom mieste zahŕňajú sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin detí. Vo výkone svojich rodičovských práv a povinností sú rovnoprávni a ak sa jeden z rodičov domáha zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd je v zmysle koncepcie zákonných ustanovení povinný skúmať, či je uvedený model starostlivosti v tom ktorom prípade vhodným, pričom jeho realizáciu zákon podmieňuje kumulatívnym splnením viacerých podmienok. Týmito podmienkami sú spôsobilosť oboch rodičov deti vychovávať, záujem oboch rodičov vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti, súladnosť tejto formy starostlivosti so záujmami maloletých detí a lepšie zaistenie ich potrieb. Ak súd po vykonanom dokazovaní zistí, že predmetné zákonné podmienky sú splnené, nevyhovieť návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je za takýchto okolností možné vtedy, ak sú tu prítomné také okolnosti na strane detí, ktoré z hľadiska ich záujmu prevážia a ktoré musia byť nesporne preukázané rovnako, ako ich odôvodnenosť. V danom prípade nevzhliadol súd takúto úpravu výkonu rodičovských práv a povinností za súladnú so záujmami maloletých detí, ktoré boli v konaní zisťované, okrem iného, aj súdnoznaleckým dokazovaním a následne aj výpoveďami oboch rodičov ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností. V danom prípade bolo pritom rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ovplyvnené viacerými okolnosťami, ktoré bolo potrebné zohľadniť. Jednou z týchto skutočností bolo aj to, že rodičia doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti, čo bolo tiež príčinou konfliktov medzi nimi, keďže manželka opakovane žiadala manžela, aby sa odsťahoval. V tomto konaní síce súd nerieši otázku majetkových vzťahov manželov a ich vyporiadania, v danom prípade bolo však nepochybné, že bývanie v jednej domácnosti malo negatívny vplyv nielen na vzájomné vzťahy medzi manželmi, ktoré pod vplyvom týchto konfliktov eskalovali, ale aj na vzájomný vzťah otca a maloletých detí. Nemožno pritom úplne opomenúť matkou opakovane prezentované tvrdenia, že predmetný byt si manželia zadovážili v zásade z jej finančných prostriedkov, čo manžel nepoprel a v čoho dôsledku manželka považovala za spravodlivé, aby to bol manžel, kto sa odsťahuje. Ďalšie okolnosti, ktoré v spolužití rodičov nastali v priebehu konania, dali manželke za pravdu, keďže z nich možno vyvodiť záver, že zo strany manžela sa jednalo o konanie, ktoré nemalo svoj pôvod v jeho snahe participovať na starostlivosti o deti (dokonca formou striedavej osobnej starostlivosti). Otec síce počas celého konania verbalizoval svoj záujem vykonávať (striedavú) osobnú starostlivosť o maloleté deti, dokonca spočiatku tvrdil, že táto forma starostlivosti o deti medzi rodičmi, napriek bývaniu v spoločnej domácnosti, prebieha (čo manželka namietala, keďže otec nezabezpečoval dennú a bežnú starostlivosť o deti, túto zabezpečovala vždy výlučne ona), v skutočnosti však participoval na starostlivosti o deti skutočne len minimálne a posledný rok túto nezabezpečoval vôbec. Vo svojom podaní doručenom súdu v máji tohto roku matka poukazovala na to, že otec vôbec na starostlivosti o deti neparticipuje, a to napriek celospoločenskej situácii, ktorá v marci 2020 vystala aj v našej krajine. Uviedla, že otec sa deťom vyhýba, z bytu odchádza skoro ráno a vracia sa v noci a ak je náhodou doma v čase, keď sú tam aj deti, zamyká sa pred nimi vo svojej izbe.
40. Otec maloletých detí na ostatnom pojednávaní naďalej trval na zverení deti do striedavej osobnej starostlivosti, hoci tvrdenia matky ohľadom jeho prístupu k výkonu starostlivosti o deti žiadnym spôsobom nepoprel, tieto nevyvrátil a potvrdil nadôvažok tú skutočnosť, že s matkou maloletých detí spolu nekomunikujú, pričom opakovane poukazoval na to, že mu je zo strany matky bránené v starostlivosti o deti. S ohľadom na všetky skutočnosti prípadu súd argumentáciu otca v tomto smere nepovažoval za relevantnú. Otcovi dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že spolu s deťmi žije v spoločnej domácnosti, nie je teda reálne možné, aby ho matka detí dokázala od detí separovať a reálne mu brániť v starostlivosti o ne. V tomto smere súd odkazuje aj na závery vykonaného znaleckého dokazovania vo veci, kde súdny znalec konštatoval (v období, kedy otec prejavoval zvýšený záujem o deti), že deti majú k obom rodičom dobrý vzťah, nemajú s nimi žiadne problémy a v ich reakciách nie sú výraznejšie rozdiely vo vzťahu ku každému z rodičov, avšak otec je skôr rodičom pre „trávenie voľného času“ detí a matka je tým rodičom, ktorý zabezpečuje „každodennú a bežnú“ starostlivosť o deti, vrátane prípravy na vyučovanie, dohliadanie na plnenie povinností, zabezpečovania, starostlivosti v domácnosti a pod. a samotné deti to takto aj vnímajú. Zásadnou potom bola zmena situácie, ktorá po vykonaní súdnoznaleckého dokazovania nastala a síce, že otec prestal participovať na starostlivosti o deti úplne a deťom sa začal vyhýbať, ktorá situácia trvá doposiaľ. Matka pritom poukazovala na to, že uvedený prístup otca je dlhodobý, k čiastočnému zintenzívneniu vzťahov medzi otcom a deťmi prišlo v období pred súdnoznaleckým vyšetrením, pričom uvedené matka dokladovala aj rozpisom „kontaktov“ otca s deťmi v období od júna 2019 do mája 2020, kde jednoznačne uviedla, že otec strávil v tomto období s maloletou P. čas šesťkrát a s maloletou H.F. deväťkrát, pričom presne popísala trvanie týchto stretnutí a ich náplň. Otec nadôvažok nestrávil s deťmi žiadny čas počas letných prázdnin roku 2019 a po tom, čo nastala na našom území mimoriadna situácia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, otec s matkou v tomto smere žiadnym spôsobom nekooperoval a v zásade sa odmietol na starostlivosti o deti podieľať, čo spôsobilo, že matka si musela dlhodobo čerpať pandemickú OČR, hoci otec nie je v závislom pracovnom pomere, keďže je spoločníkom a konateľom svojej vlastnej spoločnosti a čo je ešte podstatnejšie, rodičia stále bývali a bývajú v spoločnej domácnosti. Otec maloletých detí pritom k uvedeným závažným tvrdeniam matky nezaujal v zásade žiadne stanovisko, a to ani na ostatnom pojednávaní, kde konštatoval výlučne to, že deti sa v prítomnosti matky nesprávajú spontánne, nakoľko ho vyhadzuje pred nimi z bytu a nadáva mu. K relevantnosti návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov neprispieval ani postoj otca, ktorý deklaroval, že by sa striedavá osobná starostlivosť o deti realizovala v byte, kde rodičia v súčasnosti žijú. Otec tak mal pravdepodobne na mysli, že by sa rodičia v tomto byte striedali. Nie je zrejmé, ako si otec predstavoval praktickú realizáciu takejto formy starostlivosti o deti, keďže vzťah rodičov je konfliktný, pričom jednou z príčin je aj predmetný byt, v ktorom manželia bývajú, k čomu sa už súd podrobnejšie vyjadril vyššie. Už len pre úplnosť súd uvádza, že takáto forma starostlivosti o deti sa môže realizovať len ak sa na tom rodičia dohodnú, v žiadnom prípade ju nemožno nikomu naoktrojovať. V kontexte všetkých uvedených skutočností súd vyhodnotil návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti ako účelový, ktorého dôvodom nie je úprimný a skutočný záujem otca vykonávať osobnú starostlivosť o deti, keďže na tejto neparticipuje, a to ani len čiastočne. Nejedná sa pritom o situáciu, ktorá by aktuálne vyvstala, z vykonaného dokazovania vo veci je zrejmé, že otec tak koná vo vzťahu k výkonu svojich rodičovských práv a povinností dlhodobo, čo sa už prejavuje aj na postoji a správaní maloletých detí. Za tejto situácie preto súd nepovažoval zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za súladné s ich záujmami a stotožnil sa v tomto smere s názorom matky a kolízneho opatrovníka, že za takto nastavenej úrovni vzťahov medzi rodičmi a predovšetkým medzi otcom a maloletými deťmi, striedavá osobná starostlivosť by bola pre maloleté deti príťažou, boli by zmätené a v konečnom dôsledku by to malo na ich psychický stav destabilizujúci vplyv, a to i s ohľadom na už skôr uvádzané okolnosti a situáciu, ktorá v rodine panuje.
41. Súd napokon pristúpil aj k úprave styku otca s maloletými deťmi, pričom samotný otec v rámci pojednávania uviedol, že ak budú deti zverené do osobnej starostlivosti matky, súhlasil a navrhol, aby bol jeho styk s deťmi upravený súdnym rozhodnutím, konkrétny návrh na úpravu styku však nešpecifikoval. Uvedené navrhla aj matka a kolízny opatrovník, ktorý zastával názor, že za danej situácie je namieste, aby bol styk otca s deťmi upravený súdnym rozhodnutím a s ktorými návrhmi sa súd, s ohľadom na vykonané dokazovanie, stotožnil. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi s prihliadnutím na tú skutočnosť, že rodičia budú musieť po ukončení manželstva riešiť svoju bytovú otázku, pričom úprava styku v tomto rozhodnutí umožní rodičom - predovšetkým otcovi, vyhnúť sa prípadnému novému súdnemu konaniu, v ktorom by sa domáhal úpravy svojho styku s deťmi, ak by tento nateraz ponechal
súd bez úpravy. Samotný rozsah styku zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi v tomto smere, ktorá vychádza z predpokladaného záujmu rodiča, s ktorým deti nežijú v spoločnej domácnosti (nebudú s ním žiť v spoločnej domácnosti) participovať na starostlivosti o deti, a to nielen pokiaľ ide o trávenie voľného času s deťmi, ale aj pokiaľ ide o prípravu na vyučovanie, či plnenie iných povinností v živote maloletých detí tak, aby bolo možné takúto starostlivosť označiť za riadnu a plnohodnotnú. Prázdniny a sviatky súd rozdelil medzi rodičmi rovnomerne, s prestriedaním sa v párnom a nepárnom kalendárnom roku. Na tomto mieste súd dôrazne apeluje na otca maloletých detí, aby urýchlene zmenil svoj prístup k výkonu svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keďže ďalšie pretrvávanie tohto stavu bude mať za následok prehlbovanie odcudzenia medzi otcom a deťmi, ktorého následky by už v budúcnosti nebolo možné zvrátiť.
42. Pokiaľ ide o výšku výživného, túto súd určil v sume 300 € mesačne u maloletej P. a v sume 250 € mesačne u maloletej H.. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u každého maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane maloletých detí P. I. H. sa v rámci bežných životných potrieb nevyskytujú špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí v ich veku bežne nevyskytovali, skladba ich potrieb a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v ich veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. U maloletých detí tak bolo v tomto smere potrebné prihliadnuť na ich vek a tomu zodpovedajúci fyzický vývin, ako aj návštevu školy, s čím má matka prirodzene spojené výdavky tak v súvislosti s úhradou povinných poplatkov, ako aj zabezpečovaním školských potrieb a pomôcok a hradením aktivít poriadaných školou. V tejto súvislosti je pritom potrebné poukázať na to, že rodičia nemôžu výšku týchto nákladov v zásade žiadnym spôsobom ovplyvniť a musia ich vynaložiť v takej výške, ako je od nich požadované. Matka má samozrejme v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia, obuvi, hygienických a kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou a poskytnutím všetkých ostatných vecí bežnej dennej spotreby, ktoré je taktiež potrebné premietnuť do výšky výživného zo strany povinného rodiča, v danom prípade otca maloletých detí. Čiastočne odlišná situácia bola na strane oboch maloletých detí daná ich záujmovou činnosťou - tancom, ktorej sa obe deti venujú dlhodobo a ktorá je spojená s vynakladaním nie zanedbateľných finančných prostriedkov. Z vyčíslenia predloženého matkou a z listinných dôkazov založených v spisovom materiály mal súd za preukázané, že členské poplatky a ostatné náklady, ktoré sú s touto činnosťou spojené (kostýmy, štartovné, sústredenia, tréningy, cestovné) predstavujú u každého z detí čiastku cca 140 € mesačne. Tejto činnosti sa pritom obe deti venujú od predškolského veku, je to ich jediná záujmová činnosť a venujú sa jej so súhlasom oboch rodičov. V danom prípade mal súd za preukázané, že je v možnostiach rodičov uhrádzať náklady na túto činnosť a za tohto predpokladu sa potom tieto výdavky považujú za náklady na odôvodnené potreby maloletých detí. Každá takáto činnosť je pre maloleté deti prospešná, prispieva k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti po všetkých stránkach a dodáva životu dieťaťa pozitívny rozmer, preto súd v danom prípade nevzhliadol za dôvodné neprihliadať pri určovaní výživného na tieto náklady, keďže ako bude uvedené nižšie, mal za preukázané, že je v možnostiach oboch rodičov (teda aj otca) tieto náklady u detí pokrývať.
43. Návrhu otca na určenie výživného v sume 150 € mesačne u maloletej P. a 100 € mesačne u maloletej H. súd nevyhovel, pričom poukázal na to, že sa jednalo o nižšie sumy, než ako boli stanovené v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, kde súd nadôvažok zohľadňoval na strane otca okolnosti, ktoré už v súčasnosti nepovažoval za relevantné. Po vyhodnotení celkových príjmových pomerov, ako aj možností a schopností otca maloletých detí, v
porovnaní s možnosťami a schopnosťami matky, ním navrhovaná výška výživného sa javila súdu ako neadekvátna a neprimerane nízka. Rodičia majú rovnaký okruh vyživovacích povinností a na strane otca sú z pohľadu súdu prítomné možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletých detí v stanovenom rozsahu. Súd dáva v tejto súvislosti otcovi do pozornosti matkou založený a súdom prehodnotený rozpis priemerných mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletých detí, pričom je nutné uviesť, že väčšina položiek tohto vyčíslenia obsahovala náklady, vyskytujúce sa v živote v zásade každého maloletého dieťaťa vo veku P. I. H. a ich výška bola totožná s tou, ktorá je súdu známa aj z jeho rozhodovacej činnosti. V tomto vyčíslení súd nevzhliadol žiadne také náklady, ktoré by bolo možné označiť za nereálne, hoci nie všetky súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil, čo podrobnejšie zdôvodní nižšie. Súd považoval za dôvodné na strane každého z detí nasledovné náklady a ich výšku: bývanie 83 € mesačne, strava vrátane matkou vyčíslených hygienických a drogistických (kozmetických) potrieb 180 € mesačne, stravné v škole 35 € mesačne od januára 2021, školský klub 25 € mesačne, cestovné (električenka 20 € mesačne), záujmová činnosť - tanečná 140 € mesačne, ošatenie a obuv u každého z detí v priemere cca 50 € mesačne, čo u každého z detí predstavuje dovedna čiastku cca 533 € mesačne. Okrem týchto výdavkov sa na strane maloletých detí vyskytujú aj ďalšie výdavky, ktoré nie je možné exaktne vyčísliť, ale ktoré sú bežné u každého dieťaťa a ktoré je taktiež potrebné uhrádzať, ako sú napr. náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou o deti (vyšetrenia, lieky v čase ochorenia a pod.), mimoriadne či nepravidelné výdavky a pod. Z uvedených skutočností je zrejmé, že nielen otcom navrhované výživné v sume 150 € na maloletú P. a 100 € na maloletú H., ale ani výživné určené súdom na čas do rozvodu manželstva, v žiadnom prípade už nezodpovedá pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. V tejto súvislosti súd dôrazne upozorňuje otca na to, že ním navrhované výživné by u maloletej P. pokrylo napr. len náklady na bývanie, stravu v škole a električenku a u maloletej H. by pokrylo len náklady na bývanie a električenku. Na žiadnych iných nákladoch detí by sa otec finančne nepodieľal a tieto by v plnom rozsahu znášala matka, ku ktorému rozloženiu plnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom nebol, z pohľadu súdu, daný zákonný dôvod.
44. Po vykonanom dokazovaní sa totiž súd nestotožnil s otcom prezentovanými príjmovými pomermi tak, ako ich deklaroval v priebehu konania, keďže tieto nekorešpondujú ani s celkovým kontextom rodinnej situácie a spôsobom života otca. Predovšetkým je nutné uviesť, že otec nešpecifikoval svoje príjmy, uviedol len, že dosahuje príjem z podnikateľskej činnosti, ktorej sa venuje. Aj v tomto smere sa však vyjadrenia otca v priebehu konania menili, pričom z listinného dôkazu založeného na č. l. 27 vyplývalo, že príjem otca za obdobie od 08/2017-12/2018 dosahoval príjem cca 80 € mesačne, ktoré mu vyplácala spoločnosť I. Z., J..S..Z.. ako štatutárovi mimo pracovného pomeru a ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Následne svoje vyjadrenia ohľadom svojich príjmov zmenil a tvrdil, že si pri úhrade a uspokojovaní svojich životných potrieb vypomáha „optimalizáciou“ nákladov prostredníctvom spoločnosti I. Z., J..S..Z.. a finančné prostriedky na úhradu svojich životných potrieb čerpá podľa potreby aj zo zdrojov spoločnosti. Na ostatnom pojednávaní napokon uviedol, že dosahuje priemerný mesačný netto príjem v sume cca 1 000 € mesačne, a to z podnikateľskej činnosti spoločnosti I. Z., J..S..Z.. Zároveň ale uviedol, že jeho životné náklady, vrátane výživného, ktoré uhrádza v čiastke dovedna 360 € mesačne, predstavujú približne čiastku 1 000 € mesačne, teda rovnajúcu sa jeho údajne dosahovanému príjmu s tým, že finančne mu údajne vypomáhajú jeho rodičia, ktorí sú starobní dôchodcovia, a to sumou niekoľko sto eur mesačne. Takto nastavenú argumentáciu otca ohľadom jeho príjmových pomerov však súd nevzhliadol za vierohodnú. Tak v tomto konaní ako aj v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu bolo zrejmé, že otec vynakladá finančné prostriedky na svoju osobu a svoje potreby a záujmy, čo v priebehu konania ani nespochybňoval a taktiež v čase jeho prejavovaného záujmu o výkon osobnej starostlivosti o deti, s týmito trávil čas aktivitami, ktoré si vyžadovali finančné prostriedky, na čo matka opakovane poukazovala v súvislosti s tým, že otec neprispieva na náklady spojené s chodom domácnosti a bývaním, avšak s deťmi navštevuje aquaparky, kiná, nákupné centrá a pod. Ak by súd prijal tvrdenia otca ohľadom jeho dlhodobo dosahovaných príjmov, uvedené by potom znamenalo, že otec sa bez náležitého dôvodu vzdal vyšších príjmov a že nevyužíva všetky dostupné možnosti a schopnosti k tomu, aby dosahoval príjem, ktorý mu umožní prispievať na výživu svojich detí v primeranom a adekvátnom rozsahu. Z listinných dôkazov založených v spisovom materiály je zrejmé, že otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti E. B., v ktorej dosahoval príjem cca 2 200 € mesačne/netto a aj vo svojich predchádzajúcich zamestnaniach dosahoval nadštandardný príjem (výpoveď otca na č. l. 45), napriek tomu sa rozhodol venovať výlučne podnikateľským aktivitám, z ktorej činnosti, podľa vlastných vyjadrení, dosahuje oveľa nižší príjem. Nezanedbateľným faktom je aj tá skutočnosť, že na strane otca sa jedná o takú podnikateľskú činnosť, ktorá sa dá vykonávať
aj popri inom zamestnaní, vykonávanom aj v rámci trvalého pracovného pomeru. Uvedené dáva súd otcovi do pozornosti aj s ohľadom na jeho postoj, ktorý prezentoval na ostatnom pojednávaní, že situácia aj v jeho podnikateľskej činnosti je negatívne ovplyvnená celosvetovou situáciou v súvislosti s ochorením COVID-19 a že je na zváženie, či podnikateľskú činnosť ukončiť a zamestnať sa alebo ešte „vydržať“. Otec má dve maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré rodič nemusí vynaložiť. Rodič je teda povinný vždy prihliadať na záujem maloletých detí a podľa toho konať, a to predovšetkým pokiaľ ide o zabezpečenie výživy maloletých detí. Pre úplnosť súd v tejto súvislosti uvádza, že ani tvrdenie otca, že sa rozhodol venovať len podnikaniu aj za cenu nižších príjmov z dôvodu, aby sa mohol venovať deťom a starať sa o ne, nepovažoval za vierohodný. Z celkového kontextu rodinnej situácie je zrejmé, že už pred podaním návrhu na rozvod manželstva boli medzi manželmi dlhodobo konflikty v otázkach finančného hospodárenia a materiálneho zabezpečovania rodiny, kedy konania manžela/otca maloletých detí možno označiť za prinajmenšom neštandardné. Nadôvažok otec na starostlivosti o deti dlhodobo neparticipuje, napriek tomu, že s nimi býva v spoločnej domácnosti a matka ho o to opakovane žiadala.
45. Návrhu matky na určenie výživného zo strany otca voči maloletej P. v sume 450 € mesačne a voči maloletej H. v sume 400 € mesačne súd nevyhovel, keďže tieto čiastky považoval za čiastočne neprimerané. Súd nespochybňuje matkou predložené vyčíslenie priemerných mesačných nákladov na maloleté deti a tieto nepovažuje v zásade za nadhodnotené. Niektoré matkou uvádzané náklady na strane maloletých detí však súd nepovažoval, pre účely rozhodovania o výživnom, za odôvodnené v takom rozsahu, aby tieto ovplyvnili a navýšili sumu výživného na matkou žiadanú výšku. Jednalo sa predovšetkým o náklady na dovolenky a výlety v sume 180 € mesačne u každého maloletého dieťaťa. Súd v tomto smere upriamuje pozornosť matky na to, že za kalendárny rok by sa u každého maloletého dieťaťa jednalo o čiastku 2 160 €, t. j. na dve deti dovedna 4 320 €, čo je značná suma. Súd samozrejme nespochybňuje, že aj trávenie voľného času a prázdnin je u detí spojené s vynakladaním finančných prostriedkov, avšak jedná sa o také náklady, ktoré každý z rodičov vynakladá podľa svojho uváženia, s ohľadom na svoje možnosti a schopnosti a ich vynakladanie nie je na strane maloletých detí v celosti nevyhnutné. Zároveň sa predpokladá, že rodič, ktorý má záujem participovať na starostlivosti o deti formou realizácie styku, rovnako vynakladá finančné prostriedky na trávenie času s deťmi, ktoré zase prispôsobuje svojim možnostiam, schopnostiam a tiež preferenciám. Súd pri stanovovaní výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že obe maloleté deti navštevujú prvý stupeň základnej školy a náklady na ich odôvodnené potreby a záujmy sa budú meniť, keďže sa bude postupom času meniť ich skladba. S ohľadom na uvedené súd návrh matky na určenie výživného zo strany otca voči maloletým deťom nepovažoval za primeraný, nakoľko takáto výška výživného nemala nateraz oporu vo vykonanom dokazovaní, a to tak vo vzťahu k odôvodneným potrebám a záujmom maloletých detí, ani vo vzťahu k celkovým pomerom každého z rodičov. Opakovane však apeluje na otca, aby svoj prístup k výkonu svojich rodičovských práv a povinností zmenil aj v tomto smere.
46. Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. 08. decembra 2020
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).