Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-19P/148/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: matky: T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 6, E., a otca: Q. E. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. O. XX-XXX, S., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

I. Maloletú N. zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Matka má právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otcovi obmedzuje právo zastupovať maloletú pred orgánmi verejnej správy, pri výbere a zápise do školského zariadenia a pri rozhodovaní o zdravotnej starostlivosti.

IV. Otcovi obmedzuje právo spravovať majetok maloletej v celom rozsahu.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. s účinnosťou od 11.09.2017 do 31.08.2020 mesačným výživným vo výške 150 € a s účinnosťou od 01.09.2020 do budúcna mesačným výživným vo výške 180 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

VI. Dlžné výživné za obdobie od 11.09.2019 do 31.12.2020 v celkovej výške 6.120 € je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Styk otca s maloletou ostáva neupravený.

VIII. Štát nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným na súdu dňa 11.9.2017 matka žiadala upraviť rodičovské starosti správa povinnosti voči maloletej N. tak, že ju sú zverí do výhradnej starostlivosti matky, zakáže otcovi stýkať sa s dcérou a uloží mu povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačným výživným vo výške 150 € mesačne.

2. Uviedla, že s otcom maloletej nie sú manželia, narodeniu dcérky predchádzala niekoľkoročná známosť. Rodičia spolu žili v spoločnej domácnosti striedavo v mieste bydliska matky a v mieste bydliska otca v S.. Spolužitie rodičov bolo spočiatku harmonické, avšak následne dochádzalo k častým podvodom zo strany otca, stupňovali sa hádky, došlo k psychickému týraniu, v dôsledku čoho sa rodičia rozišli. Matka sa pred dvoma rokmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a vrátila sa naspäť na Slovensko.

Rodičia sa spočiatku dohodli na striedavej starostlivosti resp. na stretávanie sa otca s dcérou podľa toho, ako mu to umožní čas, v tom čase pracoval na turnusy. Už počas tehotenstva bol otec vo výkone trestu odňatia slobody za neplnenie vyživovacej povinnosti na jeho predchádzajúce dve deti, matka mu však odpustila a dala šancu na nápravu. Následne zistila že ju otec podvádzal a bral drogy, z toho dôvodu sa odsťahovala na Slovensko. Spočiatku otec dcéru kontaktoval telefonicky a videohovormi, postupne však prestal javiť záujem a aktuálne o dcéru nejaví žiadny záujem. Opakovane sľuboval že ju navštívi čo sa však nestalo a nekontaktoval ju ani písomne ani telefonicky. N. navštevuje materskú škôlku, od prvého septembra nastúpi do prvého ročníka základnej školy. Celodennú starostlivosť zabezpečuje matka za pomoci svojich rodičov. Rodičia sa dohodli na výživnom vo výške 150 €, za posledných 9 mesiacov však otec nezaplatil žiadne výživné. Otec žije naďalej v S. v mieste svojho bydliska, je však hľadaný na slobode. Matka ho preto považuje za tak nezodpovednú osobu, že je nevhodné aby sa s ním dcéra stretávala pre jeho nevhodní životný štýl. Preto navrhla zákaz styku.

3. Následne matka dňa XX.XX.XXXX súdu oznámila, že otec hovorí po slovensky a rozumie slovom i písmom.

4. Uznesením zo dňa X.XX.XXXX súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka, úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice, Ktorý odporučil návrhu matky vyhovieť.

5. Súd sa pokúsili doručiť návrh otca priamo na adresu oznámenú matkou, z ktorej adresy sa zásielky vrátili s oznámením adresa dnes známy. Súd preto otcovi doručil návrh postupom podľa Z.z oznámením o podanom návrhu na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, návrh bol doručený XX.XX.XXXX. Následne súd doručil návrh aj s prílohami a procesným je to učeniami otcovi cestou príslušného súdu, ktorý súd oznámil, že otec odmietol písomnosti prevziať, pretože neboli predložené.

6. Z uvedeného dôvodu súd pribral do konania tlmočníka a prekladateľa, ktorý preložil všetky potrebné listiny a vyúčtoval si odmenu. Uznesením zo dňa X.X.XXXX súd určil prekladateľke odmenu vo výške 495,28 € a zároveň nariadil učtárne tunajšieho súdu odmenu prekladateľke vyplatiť z finančných prostriedkov štátu.

7. Opätovne sa súd pokúsil doručiť návrh s prílohami, procesnými poučeniami cestou dožiadaného súdu, zároveň bol dožiadaný súd požiadaný o prešetrenie majetkových a sociálnych pomerov otca. Dožiadaný súd zásielku nedoručil a prešetrenie pomerov otca nerealizoval. Dňa XX.X.XXXX dožiadaný súd elektronicky oznámil, že na otca je vydaný zatykač, je hľadaný justičnými orgánmi a miesto jeho pobytu nie je známe.

8. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd priznal prekladateľke odmenu za preloženie ďalších listín vo výške 65,88 € a nariadil učtárni tunajšieho súdu odmenu vyplatiť z finančných prostriedkov štátu.

9. Otec sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.

10. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom sa otec bez ospravedlnenia nezúčastnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto v súlade s ustanovením pojednával v neprítomnosti otca. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:

11. Z výpovede matky na pojednávaní dňa X.X.XXXX vyplynulo, že otec je hľadaný príslušnými justičnými orgánmi, z uvedeného dôvodu sa nezdržiava v mieste svojho bydliska. Základná škola, kam maloletá nastúpila do 1. ročníka sa pokúsila otcovi doručiť na podpis príslušné listiny, avšak bezúspešne. Matka je v kontakte s otcovou matkou, starou matkou maloletej, ktorá ju informovala o tom, že polícia ich navštevuje tak ma dvakrát do týždňa a hľadá otca. Otec sporadicky matka telefonuje, avšak miesto svojho pobytu jej odmietol oznámiť. Navrhla pozastavenie výkonu rodičovských práv, Alebo obmedzenie, pretože v prípade dôležitých veci, týkajúcich sa maloletej nedokáže zabezpečiť súhlas otca čo mimoriadne sťažuje praktický život dieťaťa. Matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom v trojizbovom byte, priateľ jej pomáhal so starostlivosťou o dcéru rovnako ako rodičia. Je zamestnaná s mesačným príjmom 620 €. Matka aj dcéra sú zdravé, dieťa má výdavky bežného charakteru, navštevuje

krúžok muzikál, nosiť dioptrické okuliare, má zväčšenú nosnú mandľu a alergiu na roztoče. Za lieky matka uhrádza zruba 10 € mesačne. Otec v čase spolužitia nikdy legálne nepracoval, pracoval len načierno. V čase spolužitia dosahoval príjmy 700 až 2000 €, dohodli sa na výživnom 150 €, ktoré však otec nikdy neplatil v plnej výške a v roku 2017 prestal prispievať na výživu maloletej úplne. Otec má z predchádzajúceho vzťahu ďalšie dve deti, na ktoré prispieva výživným 450 zl. a 400 zl. Otec sa o dcéru nezaujíma, žiadnym spôsobom ju nekontaktuje. Dcéra má k priateľovi matky pozitívny vzťah.

12. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX matka uviedla, že otec ich naďalej nekontaktuje, o dieťa sa vôbec nezaujíma. Matka žije posledné 4 roky s priateľom, starostlivosť o dieťa zabezpečujú spoločne, za pomoci starej mamy. Matka s otcom nie je v žiadnom kontakte, je v kontakte len s jeho mamou. Od podania návrhu otec na výživu maloletej neprispel vôbec žiadnym výživným. Od júla XXXX, kedy sa vrátili na K. do konca roka XXXX výživné zaplatil podľa dohody, z roku XXXX mu chýbali X mesiace, ale od roku XXXX nezaplatil vôbec nič, na výživu dieťaťa neprispieva, ani príležitostne, ani žiadnym iným spôsobom. Aktuálne je matka zamestnaná ako operátorka výroby u japonského zamestnávateľa Z. Z.. S priateľom spolu kúpili byt, majú ho v podielovom spoluvlastníctve. D. vo výške 440 € mesačne spláca matka spolu s platbami za elektrinu a plyn vo výške 50 €. Ostatné, to znamená poplatky súvisiace s užívaním bytu a stravu v domácnosti platí priateľ. Je zdravá, výdavky má bežného charakteru. Maloletá navštevuje aktuálne 4. ročník základnej školy, matka s ňou má bežné výdavky. Zdravotný stav je dobrý, akurát má problém s očkami, navštevuje pravidelne očnú lekárku, už aktuálne má 6 dioptrie, bez okuliarov nevie zostať. Zakupuje jej okuliare pravidelne, minimálne raz za rok, niekedy častejšie, zhruba vo výške 120 € jednorazová platba. Kvôli problému s očnou sietnicou nemôže robiť športy, preto jediný krúžok navštevuje ruského jazyka, ročne platba 40 € za krúžok, nesmie robiť žiadne športy, do družiny nechodí. Matka žije dlhodobo s priateľom, ktorý je zamestnaný v spoločnosti Z. s.r.o., ako tím líder, mesačný príjem zhruba 1.100 €.

13. Z potvrdenia vystaveného zamestnávateľom Z. Z. dňa X.XX.XXXX vyplýva, že čistá priemerná mesačná mzda matky je 823,84 €.

14. Kolízna opatrovníčka potvrdila, že v priebehu konania boli opakovane realizované v šetrenie v domácnosti matky. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú riadne, vy starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. V domácnosti matky má maloletá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti. V školskom roku 2020/2021 nastúpila do 4. ročníka základnej školy M. v E., navštevuje krúžok ruského jazyka. Dieťa si otca nepamätá, nie je s ním v žiadnom kontakte, vie len, ako sa volá. V kontakte je s babkou v S., v lete tam bola s mamkou na návšteve, ale otca nestretla.

15. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

16. Podľa (ďalej len ) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

17. Podľa ust. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

18. V zmysle ust. a v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.

19. Podľa ust. a na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

20. Podľa ust. veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,

telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa ust. o rodine ( ZOR) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

23. V zmysle ust. § 24 ZOR súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

24. Podľa ust. § 28 ZOR (1)Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

25. Podľa ust. § 38 ods 2 písm. b) a c), a ods. 3 ZOR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

26. V zmysle ust. § 39 ods. 1 ZOR ak súd rozhodol o obmedzení rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.

27. Podľa ust. § 39 ods. 4 ZOR vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.

28. Podľa ust. § 62 ZOR (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa ust. § 63 ZOR (1) rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3)Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 30. Podľa ust. § 65 ZOR (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

31. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

32. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa ust. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa ust. § 62 zákona o rodine (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa o dieťa nestará, neprispieva na jej výživu,

nepodieľa sa na výchove. V mieste bydliska je otec neznámy, je hľadaný príslušnými justičnými orgánmi a je po ňom vyhlásené pátranie. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.

36. Zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku patrí medzi základné rodičovské práva a zároveň povinnosti, k obmedzeniu ktorých je možné pristúpiť len v tom prípade, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky definované citovaním ustanovením § 38 ods. 2 písm. b) a c) ZOR. V danom prípade súd posúdil nezáujem otca o dcéru, skutočnosť že sa nepodieľa ani na jej starostlivosti ani na jej výžive žiadnym spôsobom ako konanie, ktoré spĺňa zákonné predpoklady pre obmedzenie jeho rodičovských práv a povinností v rozsahu zastupovania a spravovania ich majetku. Zároveň svojím spôsobom života vzbudzuje dôvodnú obavu, že nie je spôsobilý maloletú zastupovať a spravovať jej majetok tak, aby to bolo v jej prospech. Z uvedených dôvodov považuje súd za najlepší spôsob usporiadania zastupovania maloletých detí obmedziť otcovi toto právo v rozsahu zastupovania pred orgánmi verejnej správy, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pri výbere a zmene školy a obmedziť mu právo spravovať majetok maloletej v celom rozsahu.

37. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. N. povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. L. tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

38. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality ( §75 ods. 1,2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. ).

39. Pokiaľ otec bol počas celého konania pasívny, pričom si dlhodobo neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom a zároveň sa súdu nepodarilo prešetriť majetkové pomery otca z dôvodov výlučne na jeho strane vyhodnotil K. tieto okolnosti tak, že je nevyhnutné upraviť rozsah vyživovacej povinnosti s ohľadom na odôvodnené potreby maloletej. V čase podania návrhu maloletá začala navštevovať základnú školu, v čase rozhodovania súdu je vo 4. ročníku základnej školy. Je preto nepochybne, že od podania návrhu vzrástli výdavky potrebné na uspokojenie základných potrieb dieťaťa. Z. má zhoršený zdravotný stav, vyžaduje nákup dioptrických okuliarov, má diagnostikovanú alergiu, S čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky. Pravidelné mesačne výdavky na maloletú matka vyhodnotila ako výdavky bežného charakteru. Za aplikácie premisy, že deti v rovnakom veku majú zhruba rovnaké výdavky na uspokojenie základných potrieb súd považoval za primerané výživné priznávané od podania návrhu diferencovať. Za obdobie od podania návrhu do XX.X.XXXX súd považuje za primerané výživné na uspokojenie základných potrieb maloletej sumu 150 €, od 1.9. 2020, kedy začala navštevovať 4. ročník základnej školy považuje súd za primeranú sumu 180 € mesačne.

40. Vzhľadom k skutočnosti, že súd rozhoduje o výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od XX.X.XXXX do budúcna, vzniklo otcovi za obdobie od 11.9.2017 do 131.12.2020 dlžné výživné v celkovej výške 6120€. Dlžné výživné bolo vypočítané násobkom mesačného výživného za jednotlivé mesiace.

41. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného súd určil podľa ust. , pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali predĺženie tejto zákonom určenej lehoty.

42. O trovách konania súd v zmysle ust. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Matka a kolízna opatrovníčka sa vzdali práva na odvolanie.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).