Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/11/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v spore žalobcov: 1/ R. L., narodená XX.X.XXXX, bytom M. X, V., zastúpená: JUDr. Dušan Kolesár, advokát so sídlom Laurinská 12, Bratislava a 2/ W. S., narodená XX.X.XXXX, bytom L. XXX, X., Česká republika, proti žalovaným: 1/ W. X., narodená XX.X.XXXX, bytom G. T. X, Z. a 2/ P. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. X, Z., obaja žalovaní zastúpení: JUDr. Tibor Sanák, advokát so sídlom Nám. SNP 2, Trnava, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. - 662 zo dňa 11. októbra 2017, v časti o nároku na náhradu trov konania (I. výrok), takto

rozhodol:

Uznesenie súdu I. inštancie sa v napadnutej časti nároku na náhradu trov konania (výrok I.) r u š í a vec sa v r a c i a súdu I. inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd I. inštancie rozhodol výrokom I. tak, že žalobkyňa 1/ má proti žalovanej 1/, v časti konania o určenie, že závet poručiteľa U. E., napísaný dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. , N 165/98 je v časti, ktorá odporuje právu žalobkyne 1/ podľa ustanovenia na jej dedičský podiel relatívne neplatný, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrokom II. rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobkyniam 1/ a 2/, v časti konania o určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa U. E., napísaného dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. , N 165/98, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd I. inštancie odôvodnil aplikáciou (ďalej len „CSP). Vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v predmetnom spore bolo vo veci samej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -572 zo dňa 7.11.2014, ktorým súd I. určil, že závet poručiteľa U. E., napísaný dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. , N 165/98 je v časti, ktorá odporuje právu žalobkyne 1 podľa ustanovenia na jej dedičský podiel neplatný; II. vo zvyšnej časti žalobu žalobkýň o určenie neplatnosti závetu poručiteľa U. E., napísaného dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. , N 165/98 zamietol; a rozhodnutie o náhrade trov konania a o trovách konania štátu si vyhradil pre samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -572 zo dňa 7.11.2014 bol potvrdený vo veci samej rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -642 zo dňa 28.9.2016. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť dňa 12.12.2016. V predmetnej sporovej veci zostalo rozhodnúť o nároku strán na náhradu trov konania.

3. V danom prípade boli predmetom sporu dva samostatné nároky, a to jednak nárok žalobkyne 1/ na určenie relatívnej neplatnosti závetu poručiteľa U. E. zo dňa 12.8.1998 z dôvodu, že zriadený závet v rozpore s ustanovením nerešpektoval jej povinný dedičský podiel ako neopomenuteľnej dedičky, ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa 1. dovolávala voči žalovanej 1/, ktorá bola univerzálnou dedičkou po poručiteľovi (ako vyplýva aj z právneho záveru odvolacieho súdu uvedeného v bode 11. v rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -642 zo dňa 28.9.2016), ako aj spoločne uplatnený nárok žalobkýň 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ na určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa U. E. zo dňa 12.8.1998 pre duševnú poruchu v čase spísania závetu, pre spísanie závetu pod nátlakom a bez slobody vôle.

4. Esenciálnym kritériom priznania náhrady trov konania v zmysle ustanovenia , je zásada úspechu v spore. Úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v ust. (pomer úspechu). Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu.

5. Ďalej platí, že ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Pri rozhodovaní o nárokoch so samostatným skutkovým základom totiž treba úspech a neúspech strany posudzovať vždy osobitne, podľa toho, v ktorom samostatne uplatniteľnom nároku by mohla byť tá - ktorá strana úspešná a v ktorom zase nie. Trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov (podľa toho ako sa tá - ktorá vec zo spoločne prejednávaných vecí podieľala na vzniku týchto trov). Rovnaký záver vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 11.10.2012, v ktorom sa uvádza: „V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov, a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní.“ Rovnaký právny názor už bol vyslovený Najvyšším súdom aj vo veci z 24.06.1969, zverejnenom pod R-28/1970. V takýchto prípadoch potom treba trovy konania oddeliť a osobitne o nich rozhodnúť vo vzťahu ku každému nároku zvlášť. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom, nie je potom vylúčené, že povinnosti na náhradu trov konania sa určujú aj osobitne tak, že žalovaný môže byť zaviazaný k náhrade trov konania žalobcu a žalobca k náhrade trov konania žalovaného. Treba zdôrazniť, že súd nemôže nikdy kompenzovať obe vzájomné pohľadávky na týchto trovách svojím rozhodnutím. Môžu tak urobiť strany na základe dohody alebo jednostranného úkonu podľa hmotnoprávnych predpisov.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že aj v súdenom spore sa má pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať pri každom uplatnenom nároku samostatne, t. j. osobitne pri nároku žalobkyne 1/ proti žalovanej 1/ na určenie relatívnej neplatnosti závetu a osobitne pri spoločne uplatnenom nároku žalobkýň 1. a 2. proti žalovaným 1/ a 2/ na určenie absolútnej neplatnosti závetu. Relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa a absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa a sú totiž celkom odlišné právne kategórie, ktoré pre svoje naplnenie vyžadujú celkom iné predpoklady.

7. Preto v danom prípade, keďže vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne 1/ na určenie, že závet poručiteľa je relatívne neplatný pre opomenutie jej povinného dedičského podielu ako neopomenuteľnej dedičky, bola žalobkyňa 1/ v celom rozsahu úspešná, má žalobkyňa 1/ v tejto časti konania proti neúspešnej žalovanej 1/ v súlade s ustanovením nárok na to, aby jej boli v celom rozsahu (100%) nahradené trovy konania účelne vynaložené na uplatnenie a bránenie tohto nároku, a to tak pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacích konaniach (v ktorých o náhrade trov konania strán dosiaľ rozhodnuté nebolo).

8. Naopak vo vzťahu k nároku žalobkýň 1/ a 2/ na určenie závetu poručiteľa za absolútne neplatný, v ktorej časti bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, boli v celom rozsahu žalobkyne neúspešné, čo naopak znamená plný úspech žalovaných 1/ a 2/, ktorým súd v súlade s ustanovením v bode II. výroku tohto uznesenia priznal nárok na náhradu trov konania o

tejto časti predmetu konania, proti žalobkyniam 1/ a 2/ v celom rozsahu (100%) účelne vynaložených trov konania, a to tak pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacích konaniach (v ktorých dosiaľ o náhrade trov konania strán rozhodnuté nebolo).

9. Proti tomuto uzneseniu, výlučne v časti výroku I. nároku na náhradu trov konania, podala odvolanie žalovaná 1/ prostredníctvom právneho zástupcu. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že záver súdu považuje za nesprávny. Ako vyplýva zo žaloby žalobkyne 1/ táto sa svojou žalobou domáhala, aby súd určil závet poručiteľa U. E. za neplatný s tým, že nastupuje po ňom dedenie zo zákona, ktorú žalobu spresnila podaním doručeným súdu dňa 13.12.2004 na základe výzvy súdu zo dňa 10.11.2004. Uznesením zo dňa 16.03.2005 súd pripustil, aby do konania na strane žalobkyne pristúpila žalobkyňa 2/ Mgr. W. S. a na strane žalovaného P. E., ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2005. Žalobkyňa 2/ vyslovila súhlas s podanou žalobou dňa 01.09.2005. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.07.2006 č.k. -117 súd vyhlásil závet poručiteľa U. E. zo dňa 12.08.1998 za neplatný, rozhodol o povinnosti zaplatiť trovy JUDr. U. L. a zaviazal žalovaných zaplatiť trovy štátu. Ani vo výrokovej časti a ani v odôvodnení nie je spomenutý problém týkajúci sa , nakoľko o probléme čiastočnej neplatnosti závetu súd vôbec nekonal. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.04.2007 č.k. -150 odvolací súd predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Ani následným rozsudkom Okresného súdu zo dňa 22.05.2008 nebol riešený problém týkajúci sa . Až rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 07.11.2014 č.k. -572 súd spontánne určil, že závet poručiteľa U. E., napísaný dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. , N 165/98 je v časti, ktorá odporuje právu žalobkyne 1/ podľa ustanovenia na jej dedičský podiel neplatný a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Aj keď súd o problematike v zmysle vôbec reálne dovtedy nekonal zrazu po 13 rokoch od začiatku konania si uvedomil tento problém. Za takéhoto skutkového stavu a rozhodnutia súdov ju de facto zaviazal zaplatiť trovy konania v rozsahu 100 % v časti, ktorá odporuje právu žalobkyne 1/ podľa ust. . Je zrejmé, že prvostupňový a ani odvolací súd vo veci porušenia ust. - čiastočnej neplatnosti závetu vôbec nekonali. Z opisov zápisníc z pojednávaní taktiež nevyplýva, že by žalobkyňa 1/ alebo jej zástupcovia žiadali, aby súd konal aj ohľadne čiastočnej neplatnosti závetu v zmysle ust. . V ďalšom poukázala na to, že ona závet do notárskej zápisnice dňa 12.08.1998 nespísala, tento závet bol spísaný z vôle U. E., závet poručiteľa U. E. zo dňa 12.08.1998 bol spísaný notárkou JUDr. Annou Novákovou. Preto nechápe prečo by mala zaplatiť trovy konania v rozsahu 100%. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalobkyňa 1/ nemá nárok na náhradu trov konania proti žalovanej 1/.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ je dôvodné.

11. Napadnutým uznesením súd I. inštancie rozhodol o trovách konania vo vzťahu k dvom nárokom, ktoré boli predmetom žaloby a predmetom odvolacieho prieskumu je odvolaním napadnutá iba časť uznesenia o nároku na náhradu trov konania - výrok I. uznesenia (vo vzťahu k určeniu relatívnej neplatnosti).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa 1/ sa žalobou zo dňa 11.11.2001 podanou na súde I. inštancie domáhala proti žalovanej 1/, aby súd vyhlásil závet poručiteľa za neplatný a rozhodol, že po nebohom U. E. nastupuje dedenie zo zákona. Uviedla, že v dedičskom konaní sp. zn. D 152/2000, bola notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou odkázaná, aby sa svojich dedičských práv domáhala na súde. Súd I. inštancie rozsudkom č. k. - 572 zo dňa 07.11.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -642 zo dňa 28.09.2016 rozhodol tak, že určil, že závet poručiteľa U. E., napísaný dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. , N 165/98 je v časti, ktorá odporuje právu žalobkyne 1/ podľa ustanovenia na jej dedičský podiel neplatný. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu o určenie neplatnosti záveru poručiteľa U. E., napísaného dňa

12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. , N 165/98 zamietol a výrokom III. rozhodol tak, že o trovách konania a o náhrade trov štátu rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Žalovaná 1/ namietala vo svojom odvolaní tú skutočnosť, že relatívnou neplatnosťou sa súdy zaoberali až posledným právoplatným rozsudkom, dovtedy sa k relatívnej neplatnosti nevyjadrovali ani súdy a z obsahov zápisníc nevyplýva, žeby žalobkyňa 1/ žiadala, aby sa konalo o relatívnej neplatnosti podľa ust. . Tiež poukazovala na to, že závet nebol spísaný z jej vôle, bol spísaný notárkou JUDr. Annou Novákovou na základe prejavu vôle poručiteľa U. E..

14. Vo všeobecnosti nepriznať trovy konania podľa je možné len výnimočne a v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane strán, má súd vychádzať z posúdenia všetkých okolností v danej veci. Pri skúmaní, či dôvody hodné osobitného zreteľa existujú, súd prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, je pritom potrebné zohľadniť nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nutné zvážiť, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo predovšetkým na majetkových pomeroch oprávnenej strany. Významným z hľadiska aplikácie sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán v priebehu konania a ďalšie skutočnosti.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

18. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádzala do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. ). Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

19. Odvolací súd zistil, že súd I. inštancie takto právne vec neposudzoval a z hľadiska aplikácie ustanovenia ani neodôvodňoval z pohľadu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd I. inštancie rozhodol bez toho, že by zisťoval a vyhodnotil osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán konania a okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde a postoj strán v konaní. Súd I. inštancie sa nezaoberal otázkou, či tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí výnimočne náhradu trov konania priznať ( ) najmä z dôvodu, že povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa sa môže

v konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, pričom odvolateľka poukazovala práve na tieto okolnosti prípadu.

20. Na záver je potrebné uviesť, že rozhodnutie o trovách konania odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť zadosť iba zrušujúcim rozhodnutím v uvedenej časti rozsudku súdu I. inštancie.

21. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania (výrok I.) podľa ust. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu I. inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, v naznačenom smere posúdiť osobné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery strán konania, okolnosti prípadu a ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby, ako aj postoj strán v konaní a následne znovu rozhodnúť o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a bolo v naznačenom smere aj riadne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnené.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tu predovšetkým s prihliadnutím k výsledku odvolacieho konania o týchto musí rozhodnúť súd I. inštancie v novom rozhodnutí.

24. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).