Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_1T-88-2018.pdf
PDF · 215.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Třeškovej a prísediacich C. G. a R.. G.L. v trestnej veci proti obžalovanému N. D. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 8. decembra 2020 takto
rozhodol:
obžalovaný
N. D., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom E., L.. XXX/XX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
spoločne s ods. D. C. v období od 20.02.2017 do 02.09.2017 po vzájomnej dohode v E., z objektu spoločnosti G. R. E. E., W. XXXX/X, ktorej boli zamestnancami, a z externého skladu spoločnosti nachádzajúceho sa v E. v areáli bývalého E. T., postupne odcudzili hliníkové komponenty Evaporator, a to 1091 kusov s označením XXXXXXXX, 1006 kusov s označením XXXXXXXX, 116 kusov s označením XXXXXXXX a 16 kusov s označením XXXXXXXX tak, že obž. D. C. počas pracovnej doby tieto hliníkové komponenty na viac krát previezol z výroby do expedície, kde pracoval obž. N. D., odkiaľ ich následne naložili do nákladného vozidla zn. Mercedes-Benz Sprinter, ev. č. R., bielej farby s nápisom K., prípadne do nákladných vozidiel zn. Renault Master, používaných spoločnosťou G. R. E., a postupne ich minimálne v dňoch 20.02.2017, 25.02.2017, 22.04.2017, 28.04.2017, 13.05.2017, 10.06.2017, 24.06.2017, 01.07.2017, 26.08.2017 a 02.09.2017 odviezli do zberných surovín prevádzkovaných spoločnosťou V. E.. R. v objekte D. N. Q. v C., kde ich odpredali a finančné prostriedky získané ich predajom si rozdelili a použili pre vlastnú potrebu, čím poškodenej spoločnosti G. R. E. E., W. XXXX/X, XXX XX E., IČO:XX XXX XXX, spôsobili odcudzením škodu vo výške 40.750,63 eur,
t e d a
spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak značnú škodu,
č í m s p á c h a l
zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019
rozhodol:
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019 (ďalej len Tr. zák.) s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu ustanovuje skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný počas skúšobnej doby probačného dohľadu povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená strana G. R. E. E., W. XXXX/X, XXX XX E., IČO:XX XXX XXX odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. Pv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 11.05.2018, súd prejednal trestnú vec proti obžalovanému N. D. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Obžalovaný N. D. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, teda že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného N. D. a pôvodne spoluobžalovaného, t. č. odsúdeného D. C., svedkov T. U., D. C., D. R., L.B., G. V., C. T., D. T., G. Q., D. M., F. C., prečítaním znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 18.01.2018 vypracovaného B.. C. G., znalcom z odboru elektrotechnika, odvetvia elektronika, riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, počítačové programy (softvér), prečítaním znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 21.02.2018 vypracovaného B.. G. Z., znalcom z odboru strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení a oboznámením listinných dôkazov, a to knihy jázd spoločnosti G. R. E., vyčíslenia škody, výkazu odpracovaných zmien obžalovaného N. D. a pôvodne spoluobžalovaného, t. č. odsúdeného D. C. v spoločnosti G. R. E. za obdobie od januára 2017 do novembra 2017, správy o stave vozidla, výpisu z Obchodného registra spoločnosti G. R. E., zápisnice o vydaní veci obžalovaným N. D. zo dňa 02.01.2018 a fotodokumentácie z uvedeného dobrovoľného vydania veci obžalovaným, zápisnice o vrátení veci obžalovanému N. D. zo dňa 27.02.2018, zápisnice o rekognícii obžalovaného N. D. poznávajúcou osobou - svedkom T. U. zo dňa 20.02.2018 vrátane fotodokumentácie z vykonania rekognície, zápisnice o rekognícii obžalovaného N. D. poznávajúcou osobou - svedkom D. C. zo dňa 20.02.2018 vrátane fotodokumentácie z vykonania rekognície, vyčíslenia škody G. R. E. za odcudzený materiál zo dňa 28.09.2017, potvrdenia o zaistení veci zo dňa 27.09.2017, zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 27.09.2017, výpisu z Obchodného registra spoločnosti V., E.., evidenčnej karty vozidla Mercedes - Benz Sprinter XXXBBXX/LMMXXXXXN/LEBXXVAX., EČ: R., VIN: X., záznamu o prevádzke vozidla osobnej dopravy s EČ: R., výdavkových pokladničných dokladov vystavených spoločnosťou V., E.. z dní 20.02.2017, 25.02.2017, 22.04.2017, 28.04.2017, 13.05.2017, 20.05.2017, 10.06.2017, 22.06.2017, 24.06.2017, 27.06.2017, 25.07.2017, 23.08.2017, 25.08.2017, 26.08.2017 a 02.09.2017 na meno C. - G., správy spoločnosti G. R. E. zo dňa 24.09.2020, správy o povesti Mesta E. zo dňa 06.02.2018, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a odpisu registra trestov obžalovaného, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný N. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ku skutku uvedenému v obžalobe nemá žiaden vzťah, resp. sa na ňom nezúčastňoval. Dozvedel sa o tom až následne po predvolaní na políciu, resp. potom od svojich nadriadených v práci. V zberných surovinách v C. bol, nie však za okolností, ktoré sa mu kladú za vinu. Presné dátumy nevie uviesť, možno až na jeden prípad, myslí, že to bolo dňa 25.02.2017. Bol tam za účelom odvozu železného odpadu z priestorov ním prejanatých spoločnosti Y.. V zberných surovinách mu vtedy nebol vystavený nijaký doklad. Mohlo mu byť vyplatených približne nejakých 60,- Eur. Odpad sa odvážal na motorovom vozidle Fiat Ducato, ktoré vlastní s evidenčným číslom E.. Nestalo sa, že by bol niekedy počas pracovnej zmeny, resp. v sobotu v zberných surovinách
v C. odovzdávať nejaké veci. Nemohol pracovisko opúšťať na takú dlhú dobu, aby tento skutok mohol vykonať, čo môže prípadne dokázať ďalší svedok v tomto konaní - L.B., ktorá s ním pracovala. Nepamätá si presne, čo mal oblečené počas návštevy zberných surovín, je dosť možné, že mal asi nejaké tepláky a reflexnú vestu, ktorú používal vo svojej dodávke Fiat, nakoľko ako šofér to tam patrí, mal to na sebe. Jedná sa vlastne o vestu spoločnosti G.. Na návrh prokurátorky bola za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi obžalovaného prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 02.01.2018, kedy obžalovaný vypovedal, že čo sa týka jeho návštevy v zberných surovinách, bol tam začiatkom roku 2017, asi vo februári a dvakrát tiež na jeseň roku 2016, teda spolu tam bol trikrát s pôvodne spoluobžalovaným D. C. a raz aj so svedkom G. V.. Raz tam bol ešte aj sám, keď vyvážal odpad z chalupy, ktorú prerábal, to bolo asi koncom leta 2016. Týmto chce povedať, že ho svedok T. U. bude z videnia určite poznať. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania obžalovaný uviedol, že pravdepodobne nepochopil otázku prokurátora. Mal za to, že sa pýta na nejaký dátum a jediný dátum, ktorý vedel povedať bolo 25.02. V ostatných prípadoch, ako uviedol pri svojom výsluchu dňa 02.01.2018, čo čítala prokurátorka, s tým súhlasí. V priebehu roku 2017 v spoločnosti G. R. E. pracoval ako zástupca vedúceho zmeny, konkrétne na úseku expedície, na tomto úseku mal na starosti všetko od personálnych vecí, celkového chodu expedície, cez údržbu vysokozdvižných vozíkov, objednávania oblečenia, kancelárskych potrieb, zabezpečoval prakticky celý chod expedície. Úlohy mu zadeľoval zmenový vedúci, v tomto prípade to boli traja - svedkovia D. G., C. T., D. T., poprípade ich priamy nadriadený - svedkovia D. R. a F. C., s ktorými zdieľal jednu kanceláriu. Jeho odchod z priestoru G. bol po konzultácii so zmenovým vedúcim, poprípade ďalších spomenutých zmenových nadriadených, jednalo sa tam o kontrolu zamestnancov alebo zadelenie práce. Vo výnimočných prípadoch zastúpil niektorého zo zamestnancov. Bežná kontrola, na ktorú išiel buď sám alebo s ním chodil svedok D. R., trvala približne 30 minút. Vykonávala sa na pracovisku G. v externom sklade E. T. a v externom sklade N.. Pôvodne spoluobžalovaného D. C. spoznal po príchode do zamestnania - spoločnosti G. R. E.. Keď prišiel, dostával od svojich podriadených také informácie, že mal dosť rozporuplnú minulosť, a po konzultácii so svedkami D. R. a F. C. ho začlenili do tímu v externom sklade N.. Neskôr videl, že je celkom pracovitý, že mu nevadí nejaká ťažšia robota a snažil sa, zapadol do kolektívu. Nakoľko vedeli, že jeho finančná situácia je slabšia, brávali ho so svedkom G. V. na rôzne brigády. Bol to taký lepší kolega. Od pôvodne spoluobžalovaného D. C. ponuku k páchaniu trestnej činnosti nedostal. Nepočul vo firme, že by vedenie malo podozrenie, že niekto odcudzuje veci z pracovísk, toto si prečítal až zo spisu, ako pôvodne spoluobžalovaný D. C. vypovedal, že s tým musel skončiť, nakoľko na to niekto prišiel. V jednom prípade sa vyjadroval, myslí, že počas prestávky, to počul, že ho sleduje nejaký pán T.. Ale bližšie k tomu nevie nič povedať, to vypovedal aj vo výpovedi. V deň, keď pôvodne spoluobžalovaného D. C. zaistila polícia, ho so svedkom D. R. viezli do externého skladu N. a následne po výsluchu polície bol v kontakte so svedkom G. V., ktorému povedal, že ho museli udať oni dvaja, a to on a svedok D. R., a na margo toho, že mal predtým nejakú takúto nekalú minulosť, musel spolupracovať s políciou a dospel k týmto výpovediam. V spoločnosti G. R. E. nepracuje. Niečo vyše roka dozadu bol, resp. nie tak prepustený ako mal podpísať výpoveď on sám z jeho strany, nakoľko sa stala táto udalosť a bol s ňou spájaný. Svedka T. U. poznal z videnia z návštevy V., po mene ho spoznal až v rámci tohto spisu. Jeho vozidlo je biele, je to skriňová dodávka. V spoločnosti G. R. E. pracoval aj soboty, aj nedele. Nevie si vysvetliť, prečo ho svedok T. U. spája s touto trestnou činnosťou. Jediná možná alternatíva je tá, že by ho tam videl pri vyvážaní železa, resp. odpadu a nakoľko svedok T. U. vypovedal, že by ho kedykoľvek opoznal, na rekognícii tak neurobil ani v jednom kole. Svedka D. C. nikdy nevidel. Pýtal sa aj vyšetrovateľa, že kto je ten pán a ten mu povedal, že to je nejaký brigádnik, myslí, že tam bolo písané. Príde mu nanajvýš čudné, keď tvrdil, že ho tam videl dvakrát a na rekognícii ho označil, to je preňho zvláštna vec. Nie je si vedomý toho, že by svedok D. C. bol v zberných surovinách v C.. Pri odvoze z brigády pôvodne spoluobžalovaného D. C. bol prítomný svedok T. U., čo sa týka jeho osoby, keď tam viezol sám, tak iba on a svedok T. U.. Bridág bolo viacej, organizoval si to so svedkom G. V. a pôvodne spoluobžalovaného D. C. si brali ako pomocníka. Jednalo sa o rôzne sťahovanie, vypratávanie bytov a v spoločnosti Y. sa táto brigáda robila častejšie, nakoľko tam museli udržiavať poriadok. Vedľa nich sídlili sklady T., resp. ich servisu, kde sa nachádzali kopy kovového odpadu, ktoré sa častokrát našli u nich v nemalých množstvách. Spolu s uprataním ich pozemku mohli tento kovový odpad odviezť, mali za ten odvoz nejakú korunu, za to vypratanie. Z týchto peňazí dostal nejakú maržu aj pôvodne spoluobžalovaný D. C., za to, že to bola fyzicky náročná robota.
Pôvodne spoluobžalovaný, t. č. odsúdený D. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným N. D. sa spoznal v spoločnosti G. R. E., bol to jeho nadriadený. Obžalovaný N. D. bol ich vedúci, ráno prišiel, zadelil im robotu. Keď bolo treba, lebo firemné auto bolo treba aj na expedícii, na príjme a oni si to
auto nemohli zobrať sami, tak obžalovaný ich vždy rozviezol a vrátil sa do G. R. E.. Keď bolo treba, aby pre nich prišiel na prestávku - na malú, na veľkú, tak zase zavolal, lebo mali všetci firemné telefóny, nie len obžalovaný. Niekedy sa volalo zmenovému vedúcemu, lebo obžalovaný nemal stále čas. Zo začiatku boli iba takí kamaráti na fajčiarke, postávali na kávu a tak. Po nejakom čase spolu začali športovať, hrávať futbal, chodilo sa hrávať aj airsoft. Potom sa tie vzťahy tak trochu upevnili. Prvý kôš ukradli, bola to sobota, keď išli z prestávky vzadu v areáli. Tam sa zváža všetok odpad, káble, hliník a prvý kôš ukradli tam. To bol prvý, jeden. Bolo to také spontánne, nemôže povedať na obžalovaného, že to napadlo jemu. Potom sa dohodli, že keď chodili v sobotu do práce, vtedy sa začala navážať hodvábka, bol to nový sklad, prázdny. Bolo tam objednaných veľa kartónov a on mal na starosti kartóny, obalový materiál. Keď si tam oni navozili čo potrebovali, tak si tam potom začala voziť aj výroba svoje veci - plasty, chladiče a materiál, ktorý nemali kde uskladniť. Vtedy tam ešte neboli kamery, lebo sa tie sklady len rozbiehali. Bol tam iba vrátnik, nevie, dokedy tam býval. Po čase videli, že sa tam navážajú chladiče a navážalo sa ich veľa, sem tam jeden, dva alebo tri koše. Ono to prebiehalo v hodvábke, nemalo to pravidlo, že teraz hento toto, podľa situácie, lebo niekedy tam boli aj Srbi, ktorí tam robili poriadky. Vtedy tam akože robievali poriadky s kartónmi, cez týždeň to niekto rozhádzal a oni to museli cez víkend uložiť. Popri tom sa zobral jeden kôš, dva koše, schovalo sa to niekde za krabice. On sa to snažil prehádzať, lebo tie koše neboli všetky plné. No a on sa ich snažil vždy nahádzať do jedného koša, aby bola veľká kopa a čo najmenej košov. Čakali na vhodný moment, kým Srbi pôjdu na prestávku, nielen Srbi ale aj kolegovia a obžalovaný, on buď odviezol ich logistov a A. R. - ten mal na starosti Srbov, ktorých odviezol na prestávku a mali kľud, už sa to mohlo naložiť. Keď začali brať koše v hodvábke, tak vtedy nemal referenčné skúšky na dodávku. Zo začiatku šoféroval vždy obžalovaný. Potom sa tam namontovali kamery, a to už bolo, nedali sa brať v hodvábke koše. Po čase začali brať koše z výroby. V sobotu došli do práce s tým, že sa dohodli. Obžalovaný N. D. došiel za ním, či niečo majú. Tak on obišiel výrobu a čo boli koše pri výrobných linkách, myslel si, že keď sú odpísané, že už nie sú nikde vedené, tak ich pobral. Doviezlo sa to na expedičku, tam mali taký kúsok miesta. Zase museli čakať, kým bude prázdny vzduch, lebo sa tam pohybovalo viacej ľudí. Nakladalo sa to ako kedy. Niekedy obžalovaný N. D.akal už v aute, iba sa otvorili dvere na dodávke alebo mu niekedy dal obžalovaný kľúče od dodávky, že to má naložiť. Tie chladiče potom časom skončili, ani nevie ako, ani prečo, ale skončilo to. Tie ventily kradol on sám. Mal na starosti kartóny aj nejaké komponenty. Ventily kradol tak, že trebars bolo na oddelení, čo zásoboval, 200 kusov a on si ich naskladnil 300 a tých 100 kusov si dával bokom. Keď už toho bolo trochu viac, tak si to vyviezol. Vyviezol to tak, že si to dal v expedičke na paletu ako zbytkový materiál a vozil si to do N.. To bol preňho hlavný sklad, kde mal skoro všetok materiál. Tam si to skladoval, trvalo to asi dva - tri týždne, kým mal množstvo na plný kufor. Keď si to chcel vyviesť, tak si vyviezol paletu na rampu, prehádzal si to do firemnej dodávky a objel budovu s dodávkou a tam si to potom vyložil do kríčkov. Nevie, koľkokrát presne bol s obžalovaným N. D. odviezť materiál do zberných surovín, nepočítal to. Zo začiatku obžalovaný N. D. chodil vždy s ním, lebo ako povedal, on nemal papiere na firemnú dodávku. Až potom po čase, nevie, či mu to vybavil obžalovaný alebo svedok D. R., to nevie. Vozilo sa to na Renaulte a na Mercedese, vždy to boli firemné autá. Raz to viezol na jeho Ducate a bolo to počas voľna obžalovaného N. D.. Vtedy to nakladali v T. do Fiata Ducata. Počas pracovnej doby mali oblečené klasické krikľavožlté monterky, vždy si vrch dávali tmavý. Tričko si dávali tmavé, lebo zmenový bol z C., aby ich náhodou, keď idú niekde nevidel. Tričká mali vzadu na chrbte veľkým expedícia a vpredu G.. Keď došli do C., tak on vždy vystúpil z auta, išiel oznámiť svedkovi T. U., že došli a obžalovaný medzitým nacúval na nákladnú váhu, aby sa odvážil. Keď sa odvážil, tak zajel do areálu toho kovošrotu, nacúval tam a zozadu sa to vyhadzovalo, vykladalo. Pomáhal im pritom majiteľ kovošrotu a jeho brigádnik. Počas toho, ako materiál vykladali v zberných surovinách, boli prítomní svedok T. U. a svedok D. C.. Myslí, že svedok T. U. tam bol vždy, ale svedok D. C. iba občas, myslí, že z desiatichkrát asi 5-6 krát. Na obžalovaného N. D. nemá dôvod si toto vymýšľať, lebo zo začiatku si myslel, že to je kamarát. Chodili spolu na Kunov na hrádzu behávať, boli spolu, keď potreboval, čo sa týka nejakej práce, sestru mu pomáhal sťahovať. On ako vedúci nebol zlý, každý vedúci niekoho dodžube. Najväčšiu chybu urobil vtedy, keď ešte ani nebol doma z kriminálky, keď ho chytili a už bol uňho svedok G. V.. Nevie, nemôže to povedať na 100%, ale v duchu si myslí, že ho niekto za ním poslal, aby sa dozvedel, čo povedal na kriminálke. Svedok G. V. sa ho pýtal všetko
- čo povedal, hlavne to ho zaujímalo. Tak mu povedal, že všetko. A ďalšia bodka bola, že keď držal tú krabicu, tak naňho zhúkla kriminálka, tak si cvrkol a v robote rozprávali, že sa tam pocikal od strachu. Vie to, lebo žena tam pracovala ešte určitý čas. Tie ventily si je vedomý, že kradol sám. Až po druhú návštevu na kriminálke ani nechcel obžalovaného N. D. nabonzovať, len keď mu kriminálka ukázala bločky z chladičov, čo si svedok T. U. písal, on to ani nevedel, že si to píše, tak vtedy povedal, že si to nenechá všetko na seba. Obžalovaný N. D. s ním kradol, bral z toho polovicu peňazí, musí sa postaviť aj on. Nevie koľko dokopy na každého z nich pripadlo peňazí za tú dobu, ale za každý otoč mali tak do 150,-
€ každý. Pred hlavným pojednávaním ho nikto neovplyvňoval. K priznaniu sa nebol nútený. Aby naňho niekto tlačil, že sa má priznať, to bolo darmo, lebo ho pritom chytila polícia, to je jedna vec a možno, kebyže si to svedok T. U. nepíše, tak tu obžalovaný N. D. nesedí. Kamery, ktoré boli nainštalované na nich svietili, videli ich, nehovoril mu to nikto. Oni hodvábku spravovali asi tak 4 mesiace, ale tie kamery sa tam dali asi tak po mesiaci, nenamontovali ich tam hneď. Zo začiatku bol iba SBS, ktorý si tam vodil psa, lebo sa nadávalo, že im chodí kadiť medzi kartóny. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. ďalej vypovedal, že keď došli do zberných surovín, tak vybehol z auta, išiel oznámiť svedkovi T. U., že prišli, aby vedel, že sa má presunúť k nákladnej váhe. Obžalovaný N. D. zatiaľ zajel na váhu, on so svedkom T. U. išiel skontrolovať na displej, koľko to váži a keď to odvážili, tak obžalovaný to objel pred vchod kovošrotu, kde ho čakal, kým sa vybaví. Keď mu svedok T. U. vyplatil peniaze, tak nastúpil do auta, ktoré ho čakalo vonku - obžalovanému do dodávky. On je Jabloničan. Keď sa toto stalo, býval v Senici a presťahoval sa na Osuské, ale je Jabloničan. Chodili s nevlastným otcom na fušky, na smetisko a zbierali železo. Svedok T. U. bol najbližší a najlepšie platený kovošrot, preto tam chodili. Koľko sa poznajú so svedkom T. U. nevie, nie sú žiadni kamaráti, poznajú sa len na báze toho, že tam chodil odovzdávať šrot. Je možné, že sa mu predstavil, lebo on poznal jeho nevlastného otca, ktorý sa volá N.. Doklad o úhrade si nebral, ani nevedel, že svedok T. U. si to píše. Či mu ho svedok U. ponúkal, to už si nepamätá. Svedok T. U. si to vypočítal na kalkulačke - tú sumu, vyplatil mu peniaze a on nastúpil do dodávky, obžalovaný ho čakal vonku pred vchodom. Hneď, ako prišiel do auta, tak si rozdelili peniaze. Ono im to zvyčajne vychádzalo všetko tak, že keď skončili, už bola vlastne obedová prestávka, tak skočili do Čáčova do C., tam si kúpili obed a išli do podniku. Dĺžka trvania záležala na tom, ako sa rýchlo ráno vybavili. Niekedy sa auto nedalo naložiť hneď o 06.00 hod., lebo tam chodili ľudia. On bol vedúci, koľkokrát mu vyzváňal telefón - to bolo treba, to bolo treba. Niekedy to vyšlo aj tak, že bola malá prestávka, ktorá bývala tak o 08.00 hod. - 09.00 hod., a keď boli všetci vonku, tak to naložil. Trvalo to do 11.00 hod., max. 12.00 hod., od 07.00 - 08.00 hod. Vyložené to bolo zhruba za 20 minút. On bol vždy v robote. V sobotu si ho na to obžalovaný brával aj na presčasy. Ak obžalovaný N. D. tvrdí, že dva dni nebol v robote, tak jeden z tých dvoch dní, kedy obžalovaný nebol v robote, tak sa to nakladalo do jeho dodávky. Vždy sa to vozilo na firemnej, len jedenkrát sa to viezlo na dodávke obžalovaného. On mal zmenu, presčas a obžalovaný mal voľno. Aj keď obžalovaný uviedol, že on bol na svojom aute vyviezť železo v kovošrote u svedka T. U., nevie, či to aj on potvrdil, to si nepamätá, ale to železo nebolo jeho ako tvrdí obžalovaný v spise, ale bolo to železo obžalovaného. Prenajal si areál na palety a bolo ho treba vyčistiť, tak všetko železo vyzbieral, nachystal, vtedy mal voľno zase on a obžalovaný robil a dobehol počas zmeny s dodávkou, ktorú mu tam nechal. Železo naložil a odviezlo sa to nie svedkovi T. U., ale viezlo sa to H.. Nebolo to kradnuté a bolo to najbližšie, aby sa čo najskôr vrátil do práce. Kebyže to je kradnuté, tak to vezú do C., lebo to bol kovošrot taký od ruky, kde si mysleli, že nebude nikto známy chodiť. Aj sa báli zmenového - svedka D. G., lebo on je C., aby ich tam nevidel. Preto si aj menili tričká, keď išli do C., aby v dodávke neboli vidieť krikľavé. Vedúcemu v práci nechýbal, ten bol s ním. Na jeho úseku boli dvaja, on a A.Y., ktorý bol jeho pomocník. Ten o tom nevie, lebo oni to robili v sobotu a A. nikdy nechcel ísť na presčas, sobota bola presčas. Svedok T. U. sa pýtal na pôvod tovaru, oni mu povedali, že to je vyradený tovar, že robili inventúru, že sú to prebytky. Chodili iba do kovošrotu V. v C.. O trestnej činnosti vedel svedok G. V.. Žena o tom nevedela, tá by ho zabila. Vždy v pondelok po víkende, keď sa prišlo do práce, tak to povedal svedkovi G. V., bral ho ako kamaráta, vedel, že kradnú a berú koše. Svedok G. V. mu vždy povedal, aby si dávali pozor, lebo robili inventúru. Keď pomáhal obžalovanému N. D. na brigádach, odmenu dostal ako kedy- 10,- Eur, 20,- Eur, keď im napríklad pomáhal prekladať palety, tak dostal 10
- 20,- Eur. Aj za sťahovanie dostal 10 - 20,- Eur. Dávali mu, platili. U svedka T. U. sa chladiče vykladali zadnými dverami. Keď sa dalo, tak iba vyklopili ten kôš - obžalovaný, on, svedok T. U. a svedok D. C., aj keď ten tam vždy nebol, ten chodil len na brigády, ale svedok T. U. ako majiteľ tam musel byť vždy. Finančné prostriedky z trestnej činnosti použil na hocičo, na čo boli treba, na potraviny, deťom kúpil napríklad topánky. Netuší, ako ho odhalili. Vie len, že keď tú poslednú fúru išiel schovať do kríkov a vracal sa naspäť do podniku, tak mu SBS povedal, že čo sa deje, že tam behá bezpečák a zisťuje, kto išiel na dodávke von a späť, že je mu to čudné, čo sa deje. Oni sa s obžalovaným rozprávali, že vedúci výroby E. na nich nejako divno pozerá, že asi niečo tušia. Nevie, nemá odpoveď na to, prečo z toho obvinil aj svedka G. V. pred vyšetrovateľom, následne to neriešil a zobral to naspäť. Vypovedal v dvoch výsluchoch, lebo policajti ho chytili pri ventiloch a tieto ventily robil sám a prečo by mal obžalovaného do toho ťahať. On tie ventily nekradol a meno obžalovaného povedal až vtedy, keď mu na kriminálke ukázali tie bločky, ktoré si svedok T. U. písal. To si nezoberie sám na seba. On bol v tom, že do poslednej chvíle sa jedná len o tie ventily. Bol stále v tom, že ho chytili a prejednávajú sa tie ventily. Ale keď mu pri druhej návšteve na kriminálke ukázali tie bločky, kde boli aj chladiče, ktoré kradol s obžalovaným, tak prečo by si to mal zobrať iba sám na seba. Keby klame, tak naňho zvalí aj tie ventily, nie iba chladiče. Z
predložených bločkov vedel rozlíšiť, že sa jedná o chladiče z dvoch dôvodov. Prvý dôvod bol, že ventily si robil cez týždeň počas zmeny, chladiče robil s obžalovaným cez víkend. A druhý dôvod, tie ventily nemali takú váhu ako tie chladiče, ventily mali dokopy možno do 150 kg, ale chladiče už boli nad pol tony. Svedok G. V. s nimi bral koše raz ešte na začiatku a prestal s tým, lebo chodil zo E. dcérou, tak nechcel mať problémy, a to uviedol aj na kriminálke.
Svedok T. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k nemu prišli obžalovaní a doviezli hliníkové kocky, ktorých pôvod bol z firmy G.. Doviezli ich v takých košoch, nevie presne odhadnúť, koľko ich tam mohlo byť s tým, že sa likviduje vo firme sklad, ktorý je teda potrebné nejako zlikvidovať. On to od nich vykúpil, išli s tým na váhu na družstve a takto sa to opakovalo asi 15 - 16 krát s nejakým časovým odstupom. Obžalovaný N. D. a pôvodne spoluobžalovaný D. C. k nemu chodili na služobnom vozidle, bola to biela dodávka, ktoré, ako mu povedali obžalovaní, bola prenajatá z firmy K., myslí, a ŠPZ si nepamätá. Myslí, že tie autá sa menili, raz to bol Sprinter Mercedes a potom druhý krát iné auto - Renault alebo Citroen, nevie, takto myslí, že bolo prenajaté z K.. Šoféroval obžalovaný N. D.. Auto išlo najskôr na váhu na družstve, odvážilo sa plné s tým nákladom, potom došli k nemu do dvora, kde sa materiál vyložil a naspäť išli zasa na váhu s prázdnym autom. Tovar vykladali obidvaja obžalovaní, on, niekedy aj svedok D. C.. Peniaze za odovzdaný materiál dával obžalovanému D. C.. Obžalovaný N. D. a pôvodne spoluobžalovaný D. C. k nemu chodili, čo si pamätá, tak to mohol byť časový úsek pol roka, nejako približne po dvoch týždňoch, rok si tiež nepamätá. Z tých dokladov, ktoré dával aj polícii, je to zrejmé. Viedol si jednak svoju evidenciu a potom aj výdavkový pokladničný doklad. Obžalovaný N. D. a pôvodne spoluobžalovaný D. C. mali počas toho, ako mu odovzdávali materiál, zrejme oblečené služobné odevy, myslí, že tam bol nápis G., také neónové žlto-zelené reflexné oblečenie. Myslí, že raz alebo dvakrát prišiel do kovošrotu pôvodne spoluobžalovaný D. C. sám, ale v 90 % prišli spolu. Je si jednoznačne istý, že jeden z tých mužov, ktorí privážali odpad alebo materiál, bol obžalovaný N. D.. Za toto obdobie si myslí, že im mohol vyplatiť medzi 2.000 - 3.000,- Eur, je to jeho odhad. Pôvodne spoluobžalovaného D. C. videl predtým asi 5 - 6 krát než k nemu prišli do zberných surovín, keď bol uňho s nejakým materiálom
- staré hrnce, staré fošne. Doklad o vydaní finančných prostriedkov, pri príjme šrotu na sklad, bol vydaný na firmu G., lebo mu povedali, že sú z G.. Bol to výdavkový pokladničný doklad predložený k nahliadnutiu. Nakoľko vedel, že pôvodne spoluobžalovaný D. C. i obžalovaný N. D. sú z firmy G., tak takýto výdavkový pokladničný doklad postačoval za dostačujúci. Vedel, že sú z firmy G. tak, že jednak si myslí, že to mali napísané na odevoch a potom, samozrejme, sa ich to pýtal. Výdavkový účtovný doklad vydal vždy po vyplatení čiastky s peniazmi. Nevyžadoval, aby potvrdili prijatie finančných prostriedkov, lebo má skúsenosť, že väčšinou každý mávne rukou, doklad chytí a zahodí ho pred bránou, ale tú možnosť mali. Peniaze vždy dával pôvodne spoluobžalovanému D. C.. Doklad bol vždy k dispozícii, pokiaľ nemal záujem, tak si ho pôvodne spoluobžalovaný D. C. nezobral. 90 % ľudí si doklad neberie, ale doklad vždy dáva. Vôbec mu nebolo podozrivé, že by firma G. likvidovala sklad sedem mesiacov. Spomínali, že je tam ešte jeden veľký sklad, ktorý sa bude likvidovať tiež a že to bude behom pol roka. V oblasti obchodovania s kovmi podniká cca 12 až 13 rokov. Poznal, že je to nový materiál. Bolo mu povedané, že sú to nadnormatívne zásoby pri likvidácii skladov a viacej sa o to nezaujímal. Nepamätá si presne, kedy presne ho polícia požiadala o vydanie dokumentácie k evidencii šrotu a účtovných dokladov, ale bolo to vzápätí čo prišli na kontrolu materiálu. Bolo to v priebehu jedného - dvoch dní od tej doby, čo prišli policajti. Policajti prišli asi deň - dva potom, čo obžalovaného N. D. a pôvodne spoluobžalovaného D. C. chytili. Nevie, ale predpokladá to. Policajti k nemu prišli v civile a predstavili sa ako kriminálna polícia. Tovar, ktorý nakúpil od obžalovaného N. D. a pôvodne spoluobžalovaného D. C. predal ďalej. Cena sa pohybuje plus mínus o nejakých 0,30 centov. Vtedy bola cena hliníka 0,60 centov, jeho zárobok na tom bol 0,15 centov, ak si pamätá presne, na kilá. Nevedel, že tovar pochádza z trestnej činnosti. Pri konfrontácii medzi obžalovanými obžalovaného N. D. neopoznal preto, lebo uňho nastala zmena, lebo keď k nemu chodili s tým materiálom, tak bol o dosť silnejší, mal úplne iné vlasy, nebol si istý a policajtom to povedal, že je to tak na 50 % on, ale povedal, že ho nepozná na 100 %. Predtým mal blond vlasy, pri opoznaní policajtmi mal ofinu do čela, čo si pamätá. Vtedy, keď k nemu chodili, tak mal tento zostrih a svetlé vlasy. Obžalovaného a pôvodne spoluobžalovaného určite videl s nápismi G. na pracovných odevoch, je si 100 % istý. Bol na monterkách hore, nepamätá si, či to bolo tričko alebo bunda, ale ten nápis si pamätá. Nepamätá si, koľko krát a v akých ročných obdobiach uňho obžalovaný N. D. a pôvodne spoluobžalovaný, t. č. odsúdený D. C. boli, mohlo to byť 15 -20 krát a v priebehu asi pol roka, niekedy možno november až máj 2018. Z dokladov je všetko jasné.
Svedok D. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vie, že obžalovaný N. D. s pôvodne spoluobžalovaným D. C. vozili do C. na šrotovisko chladiče a iné už nevie, čo by k tomu povedal. Do
zberných surovín v C. chodil vypomáhať ako kedy, niekedy mu svedok T. U. zavolal, že tam má motory, ktoré treba rozobrať, keď chce, že má prísť, tak prišiel, rozobral ich. Niekedy sa išiel aj sám pozrieť na bicykli, či tam má niečo na rozoberanie. Do zberných surovín vozili chladiče obžalovaný spolu s pôvodne spoluobžalovaným D. C., boli to oni na 100 %. Počas toho, ako bol aj on v zberni prítomný, tak tam boli asi 3 - 4 krát. Predmetný tovar dovážali na bielej dodávke, o aký typ dodávky ide nevie, videl ju zozadu, značku tiež nevie. Tovar mali v klietkach, vyhádzali to von na dvor, išli odvážiť auto a išli preč. Z auta to vyhadzovali obidvaja. Na sebe mávali oblečené oranžové monterky. Nevie, čo mali oblečené navrchu, či tam bol nejaký nápis. Pôvodne spoluobžalovaného D. C. stretával občas v obchode v C., poznal ho z videnia, jeho meno sa dozvedel až u policajtov. On, ani svedok T. U. tovar nevykladali, vykladali ho iba obžalovaný N. D. a pôvodne spoluobžalovaný D. C.. Nepoznal pôvod tovaru, nevie, odkiaľ presne bol, ale zo smetiska určite nebol. Kde to zobrali, je už vec obžalovaných. Zdalo sa mu, že sú to nové veci. Polícii to neoznámil, lebo on s tým nemá nič spoločné. O tejto udalosti pred pojednávaním s nikým nehovoril. Teda bavil sa o tom len so svedkom T. U., s nikým iným nie. S obžalovaným N. D. ani pôvodne spoluobžalovaným D. C. sa o tom nebavil. Obžalovaný N. D. a pôvodne spoluobžalovaný D. C. vozili tovar do zberného dvora od jesene a trvalo to asi do jari, nie je si istý, nemá to poznačené v kalendári. Keď priviezli tovar, mali oblečené monterkové blúzy oranžovej farby, bližšie ich popísať nevie. Alkohol nepije, ale užíva lieky, a to dva lieky na cievy, z ktorých jeden podporuje aj hojenie rán a liek na tlak. O tom, koho označí za páchateľa sa so svedkom T. U. neradil.
Svedok D. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o trestnej činnosti obžalovaného N. D. a pôvodne spoluobžalovaného D. C. mu nie je nič známe. Pracuje ako vedúci skladu v spoločnosti G. R. E.. Jeho pracovnou náplňou je riadenie ľudí, dodržanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, riadenie inventúr, príjem materiálu, skladovanie, expedícia materiálu. Nie je mu známe, či bol v rámci inventúry zistený nejaký schodok v súvislosti s materiálom, ktorí mali obžalovaní odovzdávať do zberných surovín v C.. On sa to o tom, že malo k niečomu takémuto dochádzať, dozvedel vtedy, keď polícia v septembri 2017 zatkla pôvodne spoluobžalovaného, t. č. odsúdeného D. C.. Používanie motorových vozidiel zamestnancami funguje tak, že jedno dodávkové vozidlo má pridelené logistika a zamestnanci, ktorí pracujú v externom sklade ho používajú podľa potreby. V aute je prevádzkový zošit a zapisuje sa doňho každá jazda. Je možné, aby sa obžalovaný N. D. a pôvodne spoluobžalovaný D. C. vzdialili z pracovisku bez toho, že by o tom niekto vedel. Kontrola prebiehala tak, že buď ich kontroloval jeho vedúci zmeny alebo on, alebo obžalovaný N. D., lebo mal funkciu skokan a mohol kontrolovať ostatných robotníkov. Obžalovaný N. D. nemohol opustiť pracovisko na dve až štyri hodiny so služobným vozidlom bez toho, aby si to nikto nevšimol, pretože s ním sedel v kancelárii a dával mu robotu, takže 4 hodiny byť preč z firmy nemohol, ale pôvodne spoluobžalovaný D. C. mohol, lebo mal výkon práce v externom sklade. S obžalovaným N. D. nebol nikdy problém, svoju prácu si vykonával dobre. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. bol pracovník tak na 70 % až 80 %, niekedy prácu nevykonával úplne na 100 %. S obžalovaným N. D. nebol nikdy problém, robil u nich dlhé roky a s pôvodne spoluobžalovaným D. C., tiež čo sa týka jeho osobnosti, nebol žiadny zásadný problém. S obžalovaným N. D. si niekedy niečo rozprávali aj zo súkromia. Podľa jeho názoru si obžalovaný nepotreboval takouto činnosťou zadovážiť 1.000,- až 1.500,- Eur, aby si zvýšil svoju životnú úroveň. Nemal informáciu o tom, že by niekedy vedenie spoločnosti G. malo podozrenie, že sa zo skladov alebo výroby strácajú nejaké komponenty, a za spoločnosť G. sa nemôže vyjadrovať k takýmto veciam. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. mohol pri výkone svojej činnosti používať motorové vozidlo, používal ho od februára 2017 do septembra 2017. Nespomína si na to, že by chodievali na kontroly vlastnými autami. On vyslovene chodí svojím vozidlom, ale nevie o tom, že by robotníci museli chodiť vlastnými autami, na to mali tú dodávku. Nakoľko vedenie v sobotu a v nedeľu do roboty väčšinou nechodí, tak obžalovaného N. D. nevidel v sobotu a v nedeľu čo robia. Je tam vedúci zmeny, ktorí ich má vyslovene cez víkend na starosti. Záleží to na vedúcich, ktorých majú troch a títo sa striedajú. Jedná sa o svedkov D. G., C. T. a D. T., títo u nich ešte pracujú. Svedok G. V. u nich zastáva pracovnú pozíciu ako operátor expedície.
Svedkyňa L.B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že má vedomosť o tom, že sa niečo takéto stalo, ale konkrétne pri tom nebola prítomná, nevidela ich pri tom. Pracuje na expedícii, čiže jej náplň práce je vyvážanie klimatizácií, nakladanie áut, vykladanie áut, vypisovanie papierov. V spoločnosti G. R. E. pracuje od roku 2015 doteraz. Činnosť vykonáva vo firme v G. a teraz už veľmi zriedkavo v E. T.. V roku 2017 od februára do septembra boli s obžalovaným N. D. kolegovia, obžalovaný bol jej nadriadený. Pracovala cez víkendy, kedy pracovala aj s obžalovaným N. D.. S pôvodne spoluobžalovaným D. C. nepracovala, poznala ho. Nemohlo sa stať, že by v období od februára do septembra obžalovaný N. D. opustil pracovisko na viac ako 2 - 3 hodiny. S pôvodne spoluobžalovaným D. C. pracovali na expedícii,
ale keďže ona pracovala viac - menej vo firme a on bol v externom sklade, mohlo sa stať, že sa stretli aj v externom sklade, ale nie pri jednej pracovnej činnosti. On mal svoju a ona mala svoju. S obžalovaným nemali žiadne spoločné priestory, neboli spolu v jednej kancelárii. Tovar medzi skladmi sa prepravoval buď dodávkou alebo kamiónmi. Mali prenajaté ako firma dodávky K. a kamióny, ktoré sú svedka D. M., ktorý robí prevozy medzi skladmi. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. používal v období od februára do septembra 2017 dodávku K. bielej farby. Pri jazdách sa evidovala prevádzka vozidiel v knihe jázd, teraz ju majú a myslí, že bola aj vtedy. Keď sa chodilo cez víkend, myslí si, že vodiči si zapisovali kilometre sami. Nevie povedať, či sa v období od februára do septembra 2017 robila hĺbková inventúra, zisťovanie skladových zásob. Pokiaľ by vyše 2.000 kusov vyrobených zariadení chýbalo vo výrobe, tak by na to zamestnávateľ prišiel, že boli a zrazu svietia. Svietia, že ich majú na sklade v systéme, ale reálne ich nemajú. Že ich reálne nemajú by zistil vedúci alebo zmenoví vedúci - svedkovia C. T., D. T. a D. G., oni by to mali zistiť, že to vo výrobe chýba. Keď im dá výroba vedieť, že nejaký materiál nemajú, tak oni to potom v systéme pozrú. Nevie o tom, že by bol obžalovaný N. D., počas doby, čo tam pracoval disciplinárne alebo kázeňsky potrestaný za porušenie pracovnej disciplíny. Nevie a nepamätá si, že by bol disciplinárne alebo kázeňsky potrestaný za porušenie pracovnej disciplíny ani pôvodne spoluobžalovaný D. C.. Prítomnosť obžalovaného N. D. k svojej práci na pracovisku nepotrebovala. Cez víkendy pracovali spolu s obžalovaným N. D. a nemohlo sa stať, že by sa vzdialil z pracoviska bez toho, aby si to všimla, určite nie. Cez víkend boli s obžalovaným N. D. nepretržite spolu, takže sa nemohlo stať, že robil alebo sa pohyboval v iných priestoroch firmy. Cez týždeň sa to v podstate stať mohlo. Činnosť obžalovaného N. D. cez víkend nezahŕňala kontrolu ďalších zamestnancov, robili tam spolu, len cez týždeň áno. Cez víkend robili všetko čo bolo treba a nestíhalo sa cez týždeň, od vychystávania vývozov, odvážania odpadu, robenia poriadku. Vývozy chystali aj cez týždeň, ale na poriadky cez týždeň čas nebol, to sa robilo cez víkend. Vývozy robili len ona a obžalovaný N. D. na pracovisku, kde boli spolu. Pri výkone svojej práce používal aj obžalovaný N. D. dodávkové vozidlo firmy, tieto vozidlá boli používané aj cez víkend, lebo sa museli nejako dostať do externého skladu. Externý sklad bol v E. T.. Pri cestách, na ktoré používal obžalovaný N. D. uvádzané vozidlo s ním bola spoločne prítomná. Stať sa mohlo, že vozidlo použil obžalovaný N. D. cez víkend aj sám, ale podľa nej to mohlo byť tak najviac 10 minút, keď išiel pre niečo do sídla firmy G. a prišiel hneď späť do E. T.. Či sa evidovali do knihy jázd všetky jazdy, ktoré sa mali, to nevie.
Svedok G. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on konkrétnym svedkom predmetnej trestnej činnosti nebol, len čo počul, čo sa šírilo v závode. Momentálne je ešte zamestnaný v spoločnosti G. R. v Senici od roku 2014 a jeho pracovné zaradenie bolo v externom sklade N.. Náplňou jeho práce bolo vychystávanie náhradných dielov na projekt pod názvom Mirgor. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. bol jeho kolega a obžalovaný N. D. bol niečo ako ich vedúci. Medzi skladmi sa pohybovali s firemnou dodávkou, ako bolo spomínané, bola zapožičaná od firmy K.. Šoférovať dodávku mohli ľudia, ktorí mali osvedčenie na šoférovanie vozidla od zamestnávateľa. To bol vlastne on, pôvodne spoluobžalovaný D. C., obžalovaný N. D., nevie či v tej dobe všetci zmenoví, kto vlastne mal to osvedčenie. Vo fabrike sa robilo aj cez víkendy, on v spomínaný rok 2017 pracoval len pár víkendov. Určite nejaké víkendy boli aj v období od februára do septembra 2017. Na expedícii bolo prítomných cez víkendy možno nejakých 5
- 6 ľudí a externých skladoch vlastne každý, kto mal aký projekt na starosti. Určite sa stalo cez víkendy, že sa stretli aj s obžalovaným N. D., pôvodne spoluobžalovaným D. C. a svedkyňou L.B.. Nakoľko boli 2 sklady, tak niekedy boli rozdelení, niekedy boli v jednom sklade, niekedy v druhom sklade. Vie o tom, že pôvodne spoluobžalovaný D. C. bol zadržaný políciou, rozprával sa s ním o tom, nakoľko s ním bol v kontakte po jeho zadržaní. Volal mu, že nepríde na druhý deň do roboty, že bol na polícii a že bral nejaký materiál, čo vedeli aj z firmy. Následne išiel za ním, bola to asi zvedavosť a rozprával sa s ním o danej situácii. Povedal mu, že bral nejaký hliníkový materiál, pričom ho chytili a chceli ho dať na nejaké super rýchle konanie, na ktoré vlastne nakoniec nešiel, lebo uzavrel nejakú dohodu. Niečo spomínal, že keď ako keby povie nejaké veci navyše, nie len to, za čo chytili jeho, ale aj nejaké nekalosti, čo sa robia vo fabrike, tak mu spravia nejakú dohodu a bude to mať nejaké pozvoľnejšie riešenie. Myslí, že sa to určite naplnilo, jednak to, že nemal konanie, že nebol odsúdený a v daný deň, keď sa to stalo, keď ho chytili, chodil svedok D. R. s obžalovaným N. D. po skladoch na kontrolu. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. mu spomínal, že si myslí, že oni dvaja naňho zavolali policajtov. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že v spise existuje úradný záznam, kde ho pôvodne spoluobžalovaný D. C. označil za spolupáchateľa, k tomu uvádza, že možno z pomsty, lebo on s ním po zadržaní normálne komunikoval, keď mu z jeho strany bolo navrhnuté, keby došlo k súdu, keby mu dal nejaké otázky, či by vypovedal v jeho prospech proti obžalovanému N. D.. Nepovedal mu nič konkrétne, iba pôvodne spoluobžalovanému D. C. povedal, že keď ho zavolajú, povie čo vie a nebude si nič vymýšľať. On mu argumentoval, že on mu povie všetko ako
bolo. Vlastne sa ho pýtal, či by išiel svedčiť v jeho prospech s tým, že by mu dal nejaké otázky, lebo on to nejako tak predniesol, že keď má byť potrestaný on, tak stiahne všetkých so sebou. Ako obžalovaného N. D., tak aj svedka D. R., o ktorých si myslel, že ho udali. Po tejto situácii si písali asi dvakrát kvôli autu, ale to už sa s pôvodne spoluobžalovaným D. C. osobne nestretol, potom s ním prestal úplne komunikovať. Po zadržaní pôvodne spoluobžalovaného D. C. ho v ten deň obžalovaný N. D. nekontaktoval, na druhý deň sa stretli v zamestnaní ako kolegovci a tam sa už šírili fámy a každý niečo pridával a rozprával, čo počul. Pokiaľ sa týka toho, či mal nejakú vedomosť o tom, že by vedenie viedlo šetrenie pre podozrenie z odcudzovania materiálu, uvádza, že sa rozprávalo, že námatkovo chodili na kontroly stavu materiálov, fyzicky ich spočítať, či zmizli alebo nie, väčšinou to prevádzali po pracovnej dobe. Nevie uviesť, či bola vykonaná hĺbková kontrola materiálu, inventarizácia v období od februára do septembra 2017. Hĺbková kontrola sa robila aj dva, trikrát do roka, ale či aj konkrétne v tomto období, to nevie. Neboli nejako potrestávaní za to, že nemali sklady v poriadku, sklady sa chodili námatkovo kontrolovať svedkom D. R., alebo svedok D. R. poslal zástupcu - obžalovaného N. D., ale väčšinou chodili spolu. Finančne za to neboli postihovaní, ale slovne sa im to vytklo. Komponenty - výparníky Evaporator malo na starosti oddelenie výroby a tie boli uskladnené v sklade v E. T.. Z jeho pohľadu je tých 2.000 kusov zopár dosť veľa veľkých košov. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. za svoju prácu odmeňovaný určite nikdy nebol, skôr bol za robotu slovne pokarhaný, dosť to flákal, nemal takú disciplínu, ako by mal mať. Od pôvodne spoluobžalovaného D. C. počul, že keď ho zadržala polícia, že si cvrkol. Smial sa u toho, keď mu to hovoril. Povedal mu to v takom zmysle, že nikdy by si nepredstavil, že to dokáže spraviť a smial sa. Príležitosť na odcudzenie vecí pôvodne spoluobžalovaný D. C. určite mal, nakoľko robil projekt Eskipi a koľkokrát autom behom hodiny aj päť, šesťkrát musel vystriedať miesto fabrika - sklad. Nakladal tovar do dodávky. Konkrétne mu nepovedal, že niečo ukradol, vždy len so smiechom rozprával, že keby si mohli niečo zobrať a prilepšiť si. Nakoľko boli kolegovci, boli koľkokrát v sklade, dá sa povedať, že s pôvodne spoluobžalovaným D. C. a obžalovaným N. D. boli kamaráti. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. bol na tom finančne o niečo možno horšie než obžalovaný N. D., nevidí do toho, kto koľko má. Obžalovaný N. D. mal ako vedúci určite väčšiu výplatu a pôvodne spoluobžalovaný D. C. dokázal výplatu za týždeň minúť, dá sa povedať. Pokiaľ by sa mal vyjadriť k tomu, či si v období od februára do septembra 2017 pôvodne spoluobžalovaný D. C. alebo obžalovaný N. D. finančne polepšili, tak vie, že si pôvodne spoluobžalovaný D. C. zobral hypotéku, kupoval rodinný dom na Osuskom, možno vymenil aj pár telefónov. Nevie si nejako extra predstaviť, že by obžalovaný N. D. cez víkend opustil nepozorovane na 2 - 3 hodiny svoje pracovisko, nakoľko cez víkend mal na starosti všetkých, čo boli v robote, aj svoju robotu musel urobiť, aj všetkých kontrolovať. Pokiaľ sa týka používania bielej dodávky cez víkend, cez víkend sa nikto extra nepoveroval, kto potreboval dodávku, tak s ňou jazdil. Jazdil s ňou aj pôvodne spoluobžalovaný D. C., ľudia sa rozviezli do skladov a nakoľko pôvodne spoluobžalovaný robil Eskipi, tak potreboval cez víkend dovážať materiály, čo im chýbali, lebo robil aj ten projekt, takže viac -menej mal dodávku k dispozícii. Keď ju niekto potreboval, tak mu volal a buď mu dodávku doviezol alebo dotyčného odviezol, kam potreboval. Kilometre sa evidovali tak, že na konci zmeny, kto išiel posledný, tak zapísal ubehnuté kilometre, alebo keď niekto zabudol zapísať, tak to ako ich vedúci mal všetko na starosti obžalovaný a dopisoval to on. To znamená, že zapísal kilometre za celý pracovný čas a sám ich podpísal, ale neodjazdil ich len on. Po zadržaní, keď hovoril s pôvodne spoluobžalovaným D. C., buď v ten deň alebo na druhý deň, mu nehovoril, že sa mal na trestnej činnosti podieľať aj obžalovaný N. D.. S pôvodne spoluobžalovaným D. C. sa o tom rozprával skôr, ako s obžalovaným. Myslí, že sa s ním rozprával v ten večer, ako ho zadržali. Obžalovaný N. D. sa ho iba pýtal, či nevie, prečo zadržali pôvodne spoluobžalovaného D. C.. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. mu len povedal, že zobral nejaký materiál a že ho pri tom prichytili, konkrétne o aký materiál sa jednalo, mu nehovoril. Kedy sa mali realizovať tie priebežné kontroly, ktoré spomínal, to nevie, to sa len hovorilo, že z výroby si chodili kontrolovať materiál. Myslí si, že si materiál chodili kontrolovať aj do externých skladov po pracovnej dobe, keď tam neboli. Nevie presne uviesť obdobie, kedy sa to dialo. Obžalovaný spolu so svedkom D. R. kontrolovali, či sú čisté sklady, či ľudia robia, či majú nachystanú svoju robotu. Ak niečo počítali, nejaký materiál, tak oni o tom nevedeli. On pracoval na tom istom oddelení ako obžalovaný, ten sa nachádzal v kancelárii vo fabrike G. R. E., on prevažnú časť trávil v externom sklade vo firme N.. Keď niekedy pracoval v sobotu, chodil obžalovaný aj do ich skladu vykonávať kontroly podriadených. Vždy s niekým prišiel, buď so svedkyňou L.B. alebo keď bol vedúci svedok D. R., tak aj s ním. Niekedy prišiel so zmenovými, záležalo kto bol v robote. Kontroly mohol realizovať aj sám, ale viac - menej ich sám neprevádzal. Súkromne obžalovanému nechodil pomáhať na žiadne brigády, mali len pracovný vzťah. S pôvodne spoluobžalovaným D. C. na brigády mimo práce nechodil. Obžalovaný N. D. mal prenajatý sklad v meste v Y. a tam mimo roboty ako keby pracovali, on s obžalovaným a pôvodne spoluobžalovaný D. C. im tam chodil ako keby pomáhať. Dá sa povedať, že si ho tam obžalovaný volal na vykonávanie nejakých prác. Mali možnosť si zobrať z fabriky drevené
palety. Oni mali dodávku a keď nejaký zamestnanec chcel palety, tak mu ich vedeli doviezť, on si ich mohol rozrezať a kúriť s nimi. Obžalovanému ešte pomáhal pri čistení jeho skladov, keďže keď si ich prenajal, tak tam bolo veľa bordelu a museli sa vyčistiť. Obžalovaný mu za to dával finančnú odmenu. Práce tam vykonával niekoľkokrát do týždňa, oficiálne tam zamestnaný nebol. Okrem neho a pôvodne spoluobžalovaného D. C. tam možno ešte niekto bol párkrát pomôcť, možno nejakí 2 ľudia. Tie sklady sa pustili možno v roku 2018, dovtedy mu chodil vypomáhať. Z tých skladov niečo vozili aj na zberný dvor, nakoľko tam bol bodrel, plasty, nejaké železo a taký komunálny odpad, aby sa to vyčistilo. Plasty a komunálny odpad sa odviezol do E. na zberný dvor a železo vie, že odvážali do C., je tam nejaký výkup. Pôvodne spoluobžalovanému D. C. nebola vyplácaná nejaká finančná odmena a to, čo dostal železo a obžalovaný ho odviezol do C. do výkupu a bola im vyplatená nejaká finančná čiastka, tak tú si nechal. Bolo tam staré pletivo, staré rúry, diely od áut, ktoré tam boli z nabúraných áut, čo tam zavadzalo. To sa odvážalo autom, ktoré mal obžalovaný vo svojom vlastníctve - Fiat Ducato bielej farby, nemalo žiadne nápisy. Určite vie, že sa tam tie suroviny viezli dvakrát a raz bol o tom informovaný telefonicky, osobne tam pri tom nebol. V prenajatom sklade bol raz, keď sa to nakladalo do auta, ale pri vykládke s nimi nebol. Viezlo sa to viac ako dvakrát, ale koľkokrát, to nevie. Telefonicky bol informovaný obžalovaným, či by nemohol s pôvodne spoluobžalovaným D. C. skočiť do kovošrotu. On bol u rodičov v Hontianskych Moravciach, takže nemohol, nakoniec obžalovaný povedal, že s pôvodne spoluobžalovaným D. C. skočí on. Odpad sa vozil do C. a nie do E. preto, lebo pôvodne spoluobžalovaný D. C. tam mal nejakú rodinu alebo známeho a tento mu dal lepšiu cenu. Vozidlá firmy G. mohli používať len tí, čo majú referenčné skúšky. Keď ich na začiatku pôvodne spoluobžalovaný D. C. ešte nemal, bol svedkom toho, keď išiel párkrát aj on na tom aute. Určite išli spoločne na týchto služobných autách aj obžalovaný s pôvodne spoluobžalovaným D. C., keď ich vozili do skladu, do fabriky, na obedy, sedeli aj traja v aute. 100% - tne nevie potvrdiť, že obžalovaný neopustil na 2 - 3 hodiny pracovisko, ale keď sa opúšťa fabrika, tak sa musí vypísať sprievodný lístok alebo priepustka a na aute, keby sa vzdialil na 2 - 3 hodiny, určite by chýbalo vo fabrike. Nevie, či v tej dobe bolo iba jedno auto, u nich pre logistov bolo určite iba jedno, druhé mali vo výrobe. Sprievodný lístok by musel určite vypisovať aj obžalovaný, kontrolovali to na vrátnici. Či sprievodné lístky sedia s knihou áut, to nevie, či sa niekedy kontrolovalo. Mal to na starosti buď vedúci svedok D. R. alebo nad ním čo je svedok F. C., ten je na logistike, nevie, aké má presne zaradenie, ale šéfuje svedkovi D. R.. S obžalovaným N. D. od roku 2018 o tejto veci komunikoval, pretože už boli 2, alebo 3 pojednávania, ktoré sa zrušili a naposledy bol u rodičov doma, neprišiel mu dopis a keď prišiel do Senice, tak mu obžalovaný volal, že to nie je, že sa to odročilo a poštárka mu dopis doniesla až v deň pojednávania. Takže preto aj rozprával, že keby sa niečo stalo, aby mu dal vedieť, lebo bol doma na 75 %, nechodí do roboty, aby mu dal vedieť, aby sem zbytočne necestoval. Obžalovaný mu povedal, že nevie, o čom bude vypočúvaný, že to bude záležať od právnika, od jednej, druhej strany, z čoho bude vypočúvaný. Obžalovaný N. D. chodil kontrolovať všetky sklady.
Svedok C. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa ku skutku nevie vyjadriť. Vo firme G. R. E. pracuje od roku 2002 a je na pozícii zmenový vedúci na logistike, pracuje tam doteraz. Je priamy nadriadený obžalovaného N. D.. Cez víkend chodievali do práce viacerí, bolo to podľa toho, kto mal zmenu. Keď pracoval na trojzmenke, na sobotu sa vždy určoval ten, čo bol na rannej zmene, zmenový. Cez víkendy pracoval s obžalovaným, svedkyňou L.B., aj s pôvodne spoluobžalovaným D. C.. Keď bolo treba vyskladňovať, pracoval aj s ostatnými, čo sú na expedícii, čo pracovali. Obžalovaný si každé ráno vytlačil vyskladňovacie papiere, na základe čoho išiel vyskladňovať materiál do vyskladňovacieho skladu alebo aj vo fabrike. Medzi skladmi sa obžalovaný prepravoval dodávkou značky Mercedes. Oni vo firme nemohli jazdiť svojimi autami, takže sa prepravovali iba tou dodávkou, keď potreboval ísť do externého skladu ale väčšinou tú dodávku mal pôvodne spoluobžalovaný D. C., ktorý s ňou prišiel až poobede. Netrúfa si povedať, či je možné, aby obžalovaný nepozorovane odišiel cez víkend na 2 - 3 hodiny z práce. Nikdy obžalovaného nepenalizoval za výkon práce a nemal prečo, bol spokojný s jeho výkonom práce. Pôvodne spoluobžalovaného D. C. mimoriadne neodmeňoval, muselo sa mu aj viackrát povedať, aby spravil nejakú činnosť. V tej dobe nevie, ako to fungovalo, že sa evidovali kilometre na dodávke, kto to robil, kedy to robil, lebo on na tej dodávke jazdí strašne málo. Teraz sa už zapisuje každý kilometer do knihy jázd. Nemá vedomosť o tom, že by na jeho oddelení dochádzalo k nejakým krádežiam. Teraz už vie, že dvaja pracovníci sú stíhaní za krádež, ale nikdy predtým o tom nevedel. Po zadržaní pôvodne spoluobžalovaného D. C. sa vo firme robila inventúra. Inventúra sa robí každý rok, aj dvakrát do roka. V externom sklade sa robí inventúra raz za rok, a to ku koncu roka. Či sa robila inventúra aj v polroku 2017, to už si nepamätá. Komponenty Evaporator, ktoré mali byť odcudzené, to je podľa neho chladič. Či by odcudzenie 2.000 kusov výrobe chýbalo, je podľa toho, či sa to vo výrobe používa alebo nepoužíva. Nevie povedať, či konkrétne komponent Evaporator je hotový výrobok. Nemal pohovor
ani s obžalovaným, ani s pôvodne spoluobžalovaným D. C. po tom, ako mal byť skutok spáchaný, ani sa s nimi odvtedy nestretol. Nevie povedať, kto robil inventúru v expedičných skladoch, on to nebol. Nedával podnet k rozviazaniu pracovného pomeru s pôvodne spoluobžalovaným D. C.. On bol nadriadený aj svedkyni L.B.. Obžalovaný bol skokan na expedícii, keď bolo treba, keď niekto vypadol, išiel to robiť a robiť vývozné papiere a tak. Na expedícii ich je viacej, keď treba robiť papiere, robil to obžalovaný, papiere robil samostatne. Vo firme G. boli obžalovaný so svedkyňou L.B. spolu, ale na pracovisku na expedícii spolu byť nemuseli, lebo keď sa chystá vývoz, ten sa chystá vonku a druhý zas robí papiere. Svedkyňa L.B. nemusela mať nepretržitý prehľad o tom, kde sa obžalovaný nachádza, nemusela ho mať stále na očiach. Obžalovaný mohol odísť z firmy do externého skladu za účelom kontroly zamestnancov, ale to by vo firme musela byť dodávka. Niekedy obžalovaný používal dodávku na prepravu z firmy do externých skladov. S kým obžalovaný chodil s touto dodávkou, to nevie povedať. On robil na tri zmeny, takže bol s nimi raz za tri týždne. Keď mal rannú zmenu, tak s nimi bol celý týždeň. Či bola kniha jázd a či sa v tej dobe evidovalo, keď obžalovaný išiel z firmy do externého skladu dodávkou, to si nepamätá. Keď chcú opustiť firmu, musia mať preukaz, že môžu jazdiť na dodávke a priepustky sa im dávajú, keď idú do externých skladov. To dávajú oni nadriadení. Ráno sa dá priepustka a platí na celý deň, nedáva sa na každé opustenie pracoviska. Tieto priepustky odovzdávajú ráno na vrátnici, SBS už vedia, ktorí ľudia môžu opustiť areál. Dáva sa to iba tým ľuďom, čo môžu odísť s vozidlom z areálu. Svedkyňa L.B. musela zaregistrovať jazdu obžalovaného na aute, aj prípadný odchod z kancelárie, pretože ona, keď dala tlačiť štítky, keď si bol obžalovaný pre ne, tak musel prejsť vedľa nej.
Svedok D. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ohľadne skutku nevie nič povedať, on sa to dozvedel, až keď sa to stalo. On priamo pri skutku nebol prítomný a ani nevie, akú mal vtedy zmenu. Pracuje ako vedúci zmeny, myslí, že od 01.05.2015, stále tam pracuje. Má na starosti expedíciu, príjem, sklad, zásobovanie. Obžalovaný N. D., pôvodne spoluobžalovaný D. C., svedkyňa L.B. a svedok G. V. boli jeho priamymi podriadenými. Keď odchádzali z pracoviska G. do externého skladu, tak sa im dávali priepustky a práca sa im zadeľovala podľa toho, čo bolo v náplni práce cez víkend, sobotu. Pokiaľ bol v práci obžalovaný cez víkend, tak väčšinou spolu robili inventúru, čo bolo raz za mesiac a do externých skladov on nechodil, lebo tam sa chystali vývozy. V jeho neprítomnosti mali tieto sklady na starosti svedkyňa L.B., ale tá je čisto na vývoz BMW. To sa prevážalo cez víkend každú sobotu, keď bol vývoz k nim do G. a vývozy Eskipi si chodieval chystať pôvodne spoluobžalovaný D. C.. Obžalovaný bol skokan expedície. Skokan, že v prípade, ak niekto vypadol, zaskakoval a mal na starosti expedíciu. Ľudia medzi externými skladmi sa prepravovali spomínanou dodávkou a materiál medzi externými skladmi a G. prepravným kamiónom. Túto dodávku používal aj pôvodne spoluobžalovaný D. C.. Dodávku si brali ráno a na konci zmeny im ju odovzdávali. Jazdy evidovali v knihe jázd, držal a zapisoval ju vodič. Oni traja zmenoví vedúci to kontrolovali, tú knihu jázd, väčšinou s tým jazdili, keď chýbal materiál z externého skladu, to bolo výnimočne, veľmi málo a vtedy zistili, že niekedy chýbajú kilometre, nakoľko oni jazdili napríklad raz za týždeň alebo dva, ako to vyšlo. On potom do knihy jázd dopisoval tie chýbajúce kilometre, keď išiel do externého skladu, tak dopísal, nevie príklad 8 km a čas mal napísaný 10 minút cesty hore - dole. Myslí si, že nie je možné, aby sa obžalovaný vzdialil z pracoviska väčšinou cez víkend na dobu dlhšiu ako 2 - 3 hodiny. S výkonom činnosti pôvodne spoluobžalovaného D. C. bol spokojný ako kedy, s výkonom činnosti obžalovaného bol spokojný, čo mu povedal, to spravil. Inventúry sa niektoré robili raz za mesiac a potom pravidelne každé tri mesiace. Na inventúre boli väčšinou traja zmenoví vedúci, operátori expedície skladu. On si myslí, že materiál, konkrétne komponent Evaporator sa u nich vo fabrike míňal veľmi málo. Čo sa týka toho materiálu, tak v externom sklade robili inventúru vždy na konci roka. Úlohy pôvodne spoluobžalovanému D. C. dávali oni ako zmenoví vedúci, ale aj obžalovaný mu to vytlačil. Nevie nič o tom, že by bol obžalovaný alebo pôvodne spoluobžalovaný D. C. nejako interne sledovaný alebo podozrievaný z nejakých krádeží vedením firmy. On konkrétne nedal podnet k rozviazaniu pracovného pomeru ani u obžalovaného ani u pôvodne spoluobžalovaného D. C.. Jeho názor je, že to bolo rozhodnutie vedenia firmy. Nerozprával sa o prejednávanej veci, o krádeži, nikdy s pôvodne spoluobžalovaným D. C.. Ako k tomu mohlo prísť, to nevie, nevie na túto otázku odpovedať. Myslí si, že pravdepodobne bolo evidované v knihe jázd, keď obžalovaný opúšťal s autom pracovisko, teda odchádzal z firmy do externého skladu, už si to ale nevie presne spomenúť po tak dlhej dobe. Či mohol odísť obžalovaný skontrolovať zamestnancov do externého skladu, k tomu uvádza, že keď nemal dodávku, tak nemal ako, oni mali iba jednu dodávku a keď ju oni mali v externom sklade, tak sa tam nemal ako dostať. Pokiaľ by dodávka nebola v externom sklade, to znamená, že chalani by boli u nich vo firme, tak možnosť by mal, aby niekoho skontroloval. Keď bol obžalovaný na zmene so svedkyňou L.B., nemuseli byť po celý čas spolu, mohlo sa stať, že mali každý inú robotu, ale v areáli firmy áno, napr. jeden bol vonku, jeden bol vnútri na expedícii, riešili vzniknuté problémy. Vzdialenosť miesta, kde sa
tlačili štítky je 10 metrov a čo sa týka vývozu, tak aj 100 metrov, to je na opačnej strane haly, nevie, či je to presne 100 metrov. Svedkyňa L.B. nemusela vedieť o odchode obžalovaného z pracoviska. Sedeli vedľa seba v kancelárii, ale pokiaľ bola na záchode alebo odišla niekam do skladu, tak o tom nemusela vedieť.
Svedok G.L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa k skutku vyjadriť nevie. Jazdí s kamiónom u svedka D. M. z Borského Mikuláša a prevážal materiál z G. do skladu a opačne, čo potrebovali. Pracovný víkend bol, čo sa chystal akurát vývoz BMW. Niekedy bol sám pri rozvoze, keď mali oni dodávku. Obžalovaný so svedkyňou L.B. jazdili dodávkou alebo túto dodávku mal pôvodne spoluobžalovaný D. C. a vtedy s ním chodili v kabíne obaja, teda svedkyňa L.B. aj obžalovaný. Keď s ním chodili v kamióne, nemohla nastať situácia, že by sa obžalovaný mohol na 2 - 3 hodiny vzdialiť, lebo oni ho naložili a potom s ním zase chodili ho vykladať. Pôvodne spoluobžalovaného D. C. pozná zo skladu, aj on ho nakladal, čo jazdil na Eskipi ako náhradné diely, niekedy s ním aj chodil v kamióne, keď nebola dodávka. Nerozprával sa s pôvodne spoluobžalovaným D. C. o predmetnej trestnej činnosti, alebo že bola nejaká krádež. Takisto ani obžalovaný s ním o predmetnej trestnej činnosti nerozprával. Nebol vedením spoločnosti G. informovaný, že chýbajú určité komponenty v rozsiahlom množstve v skladoch. Pracoval pre spoločnosť G. od februára 2017 minimálne do 02.09.2017. S obžalovaným a so svedkyňou L.B. trávil podstatnú časť víkendu, chodil s nimi aj na obedovú prestávku a aj ráno, keď bola prestávka na kávu. Obžalovaný sa pri týchto príležitostiach od neho nevzdialil na viac ako jednu hodinu.
Svedok D. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ku skutku nevie nič uviesť. Je majiteľom dopravnej firmy G. F. M. D.. G. si ho najíma na prevoz z externého skladu do výroby. Pracoval tam aj v dobu od februára do septembra 2017, myslí, že pre nich robí tak 8 rokov. Cez víkendy väčšinou dával pracovať šoférov, ale bol aj sám robiť. Vozil skladníkov, čo si naložili, sa prevážalo z bodu A do bodu B. Viezol aj obžalovaného, svedkyňu L.B. a myslí, že aj pôvodne spoluobžalovaného D. C.. Keď prevážali, boli spolu s tými skladníkmi, ktorých vozil celý deň. Keď sa pracovalo, tak sa pracovalo, a keď išli na obed, išli spolu. Myslí si, že nie je možné, aby sa obžalovaný vzdialil na 1 - 2 hodiny bez toho, že by si to všimol. V sobotu tam nebolo veľa ľudí, tak traja, štyria ľudia, takže by si to všimol, keby niekto odišiel, chýbal by. Nikdy nebol informovaný vedením firmy G., že došlo k nejakej strate súčiastok, komponentov alebo tovaru v expedičných skladoch. Že bol pôvodne spoluobžalovaný D. C. zadržaný políciou to počuli všetci, bol toho plný podnik.
Svedok F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetnej trestnej veci, nevie vôbec nič uviesť. V období od 20.02.2017 do 02.09.2017 pracoval v spoločnosti G. R. E. ako vedúci internej logistiky. Obžalovaný pracoval ako operátor expedície, skokan, bol jeho podriadený. Jeho miesto výkonu bola expedícia v hale G. R., jeho pracovnou náplňou bolo expedovať hotové výrobky, také mimoriadne vývozy a riešiť akékoľvek nezrovnalosti v rámci expedície, či nezaúčtované dodacie listy alebo neodoslané elektronické dodacie listy. Toto bola jeho hlavná činnosť, keď bola potreba niečo priniesol z externého skladu, tak sa posielal do externého skladu, ktorý si prenajímal G. R.. Kontrola pracovníkov v externých skladoch v jeho pracovnej náplni nebola, skôr keď bolo potrebné niečo priviesť mimoriadne urgentne z externého skladu, chodil tam na výpomoc. Chodil aj v soboty a nedele, keď bola potreba, keď bola požiadavka zo strany výroby alebo aj z ich strany, keď bola napr. inventúra. Bolo firemné dodávkové vozidlo, ktoré keď musel ísť do externého skladu, mal k dispozícii. Bolo k dispozícii pre zamestnancov, ktorí pracovali v externom sklade, ale keď tam niekto potreboval ísť, tak bolo k dispozícii toto vozidlo. Akej značky bolo toto vozidlo, to si už nepamätá, či Renault alebo Peugeot, bolo bielej farby. Je možné, že mali k dispozícii aj vozidlo Mercedes. Mali by sa evidovať všetky jazdy, bola tam kniha jázd. Či sa jazdy zaznamenávali dodatočne, to si nemyslí, resp. je to otázka na jeho kolegovcov, ktorí to kontrolovali. Vystavovali sa priepustky na opustenie závodu, čo bolo v kompetencii vedúcich zmeny logistiky. Či sa priepustky vystavovali pred každým opustením závodu alebo sa vystavovali ráno na celý deň, to nevie povedať. Jemu sa obžalovaný pred opustením závodu nemusel hlásiť, ale nariadenému sa vždy hlásiť musel. Ťažko povedať, či mohol aj bez toho odísť z pracoviska, nemalo by sa to stať. To, že má obžalovaný niečo priviesť mu určoval väčšinou vedúci zmeny, sám si to neurčoval. Na prácu obžalovaného nebol nikto bezprostredne naviazaný, teda že by bez jeho prítomnosti nemohol svoju prácu vykonávať. Stávalo sa, že rozvážal aj pracovníkov do externých skladov. Každý takýto úkon sa musel hlásiť, vždy keď išiel opustiť fabriku, musel to nahlásiť vedúcemu zmeny alebo jeho kolegovi svedkovi D. R.. Nepamätá si, že by sa stalo, že by opustil zmenu bez nahlásenia. Mohol odísť z pracoviska zo závodu do externého skladu po nahlásení, samozrejme. Vedúci zmeny mal prehľad o tom, kto na pracovisku v G. je a nie je, ostatní pracovníci nemajú dôvod mať prehľad. Spätne nie je ako skontrolovať, či bol pracovník na mieste, ktoré nahlásil za účelom opustenia závodu. Pôvodne
spoluobžalovaný D. C. bol zaradený ako operátor expedície a prevažne vykonával svoju prácu v externom sklade na vychystávanie náhradných dielov. Obžalovaný, ako už spomínal, pracoval ako operátor expedície - skokan a mal na starosti mimoriadny vývozy, nezrovnalosti ohľadne dodacích listov. Pôvodne spoluobžalovaného D. C. mu je ťažšie hodnotiť, toto je skôr v kompetencii vedúcich zmien, ktorí s ním väčšinou prichádzali do kontaktu. S obžalovaným dochádzal do kontaktu on a môže povedať, že tam nikdy nebol problém. Kedy zistila spoločnosť, že im chýba materiál, si on do detailu nepamätá, spomínal mu to pán E., keď sa prišlo na to, že pôvodne spoluobžalovaný D. C. bol prichytený pri nejakom odcudzení. On nemal čo vyvodzovať na pôvodne spoluobžalovaného D. C., čo si pamätá, tak s ním bol okamžite rozviazaný pracovný pomer. S obžalovaným bol tiež ukončený pracovný pomer, dozvedel sa to, keď prišiel z personálneho s tým, že s ním bola uzavretá dohoda o ukončení pracovného pomeru. On žiadny podnet na toto nedával, pre neho to bol z pracovného hľadiska dosť problém, že mu bol prepustený človek, ktorý zastával dosť práce, hlavne čo sa týka tých nezrovnalostí. Počas týždňa sa pracovníci prepravovali do externého skladu aj veľkým nákladným vozidlom, to bol taký štandard plus to dodávkové auto a počas víkendov, keď bola práca na vyskladňovanie, chodili veľkým autom, ale pokiaľ bola napr. inventúra, tak chodili dodávkou. Či sa mohol obžalovaný vzdialiť od týchto pracovníkov, s ktorými vykonával činnosť na viacej ako 2 - 3 hodiny tak, aby to nespozorovali, je čisto hypotetická otázka, nemal by sa. V externých skladoch je strážna služba a myslí si, že tam bol vtedy aj kamerový systém. Inventúra je pravidelná ročná, koncoročná inventúra, ktorá sa vykonáva ku koncu roku, november alebo december. Potom sú pravidelné rátania skladov, každé tri mesiace, ale tie sa netýkajú externého skladu. Čo sa týka externého skladu, sú také ako námatkové inventúry, vždy z podnetu niekoho, že niečo sa dá na vyskladnenie a zistia, že je buď navyše alebo je menej v sklade, vtedy sa to vlastne inventúruje. Či boli v roku 2017 zistené nejaké nedostatky v zásobách spoločnosti G. v rámci inventarizácie, tak toto nevie. Ťažko mu je odpovedať, či by spoločnosť G. za 6 mesiacov nezistila, že jej chýba okolo 2.000 kusov drahých súčiastok, vyrobený tovar. V jeho kompetencii sú sklady a v skladoch, myslí si, za posledných 5 rokov takéto nezrovnalosti neboli. Odkiaľ sa odcudzili tieto výrobky, nevie. Potom sklady, ale to sú také ako medzivýrobky, tak to je už v kompetencii výroby a potom samozrejme tento materiál je vydávaný do výroby. Vie, že sa jedná Evaporator, ale tam je akoby viacej stupňov, tam je iba ten hotový ako oni hovoria radiátor a potom sú ďalšie medzistupne s navarenými trubkami a ventilmi. Nebol poverený a nepamätá si oznamovanie výšky škody do trestného konania. Nevie o tom, že by malo vedenie spoločnosti pôvodne spoluobžalovaného D. C. nejako sledovať, sám k tomu nedával žiadny pokyn.
Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 12.02.2018 vypracovaného B.. C. G., znalcom z odboru elektrotechnika, odvetvia elektronika, riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, počítačové programy (softvér) súd zistil, že analyzovaný bol mobilný telefón zn. Caterpillar CAT S30 IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s operačným systémom Android 5.1. Zo získaných dát je možné identifikovať, že pod označením „R.“ je uložené hľadané telefónne číslo, používané v aplikácii Viber. Konverzácia s uvedeným číslom bola nájdené iba vo vymazaných dátach, konkrétne v súbore s označením „xlsReport_Smazana_Data.xlsx“ v zložke s názvom „Zprávy“. Všetky ostatné dáta, t. j. kompletný obsah telefónu vrátane kompletného obsahu aj obrazových dát sú nahraté v prílohe č. 3 podľa popisu v analytickej časti posudku. V adresári s označením „SD_karta“ je nahratý obraz obsahu SD karty, ktorá však neobsahovala žiadne dáta v zmysle zadania posudku. Uvedený image disku je nahratý vo formáte En-case (E01) pre prípad následnej analýzy, spolu aj s protokolom a výpisom existujúcej adresárovej štruktúry.
Zo znaleckého posudku W. zo dňa 11.03.2018 vypracovaného B.. G. Z., znalcom z odboru strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení súd zistil, že celková výška spôsobenej škody spoločnosti G. R. E. podľa inventúrneho zistenia spoločnosti G. R. E. ku dňu 21.02.2018 predstavuje 50.618,- Eur v úrovni bez DPH. Celková výška spôsobenej škody spoločnosti G. R. E. podľa celkovej hmotnosti odovzdanej v zberných surovinách ku dňu 21.02.2018 predstavuje 78.208,- Eur v úrovni bez DPH.
Z knihy jázd spoločnosti G. R. E. súd zistil, že obžalovaný zaslal e-mail, v ktorom prosil kompetentných, ktorí používajú firemné vozidlá K. o zapisovanie do knihy jázd, nakoľko nesedia km.
Z výkazu odpracovaných zmien obžalovaného N. D. a pôvodne spoluobžalovaného, t. č. odsúdeného D. C. v spoločnosti G. R. E. za obdobie od januára 2017 do novembra 2017 súd zistil, ktoré dni obžalovaný N. D. a pôvodne spoluobžalovaný D. C. pracovali a v akom pracovnom čase.
Zo zápisnice o vydaní veci obžalovaným N. D. zo dňa 02.01.2018 súd zistil, že obžalovaný N. D. dňa 02.01.2018 vydal na Odbore kriminálnej polície OR PZ v Senici vec, a to 1 ks mobilný telefón zn. Caterpillar S30 so simkartou O2 (mobilné číslo uvedené). Z fotodokumentácie zhotovenej pri dobrovoľnom vydaní veci obžalovaným N. D. súd zistil, ako vyzerala vec - mobil, SIM karta, ktorú obžalovaný vydal.
Zo zápisnice o vrátení veci obžalovanému N. D. zo dňa 27.02.2018 súd zistil, že dňa 27.02.2018 bola v Senici obžalovanému N. D. vrátená veci, a to 1 ks mobilný telefón zn. Caterpillar S30 so simkartou O2 (mobilné číslo uvedené), ktorú dobrovoľne vydal dňa 02.01.2018.
Zo zápisnice o rekognícii obžalovaného N. D. poznávajúcou osobou - svedkom T. U. zo dňa 20.02.2018 vrátane fotodokumentácie z vykonania rekognície súd zistil, že dňa 20.02.2018 bola v Senici vykonaná rekognícia obžalovaného N. D. poznávajúcou osobou - svedkom T. U., ktorý neopoznal žiadnu osobu. Z fotodokumentácie z vykonania rekognície súd zistil, ako vyzerali jednotlivé opoznávané osoby.
Zo zápisnice o rekognícii obžalovaného N. D. poznávajúcou osobou - svedkom D. C. zo dňa 20.02.2018 vrátane fotodokumentácie z vykonania rekognície súd zistil, že dňa 20.02.2018 bola v Senici vykonávaná rekognícia obžalovaného N. D. poznávajúcou osobou - svedkom D. C., ktorý opoznal osobu obžalovaného N. D.. Z fotodokumentácie z vykonania rekognície súd zistil, ako vyzerali jednotlivé opoznávané osoby.
Z vyčíslenia škody G. R. E. za odcudzený materiál zo dňa 28.09.2017 súd zistil, že odcudzeným materiálom bol expanzný ventil VW Touareg + VW T6 v balnej jednotke 60 kusov. Počet odcudzených balných jednotiek bol 60, celkový počet bol 3.600 kusov. Jednotková cena bola 3,99 Eur. Strata spolu bola 14.364,- Eur.
Zo záznamu o prevádzke vozidla osobnej dopravy s EČ: R. súd zistil, ktoré dni, akou osobou, a v akom čase bolo vozidlo používané.
Z výdavkových pokladničných dokladov vystavených spoločnosťou V., E.. z dní 20.02.2017, 25.02.2017, 22.04.2017, 28.04.2017, 13.05.2017, 20.05.2017, 10.06.2017, 22.06.2017, 24.06.2017, 27.06.2017, 25.07.2017, 23.08.2017, 25.08.2017, 26.08.2017 a 02.09.2017 na meno C. - G. súd zistil, počet kilogramov materiálu, ktoré pôvodne spoluobžalovaný D. C. a obžalovaný odovzdali do zberných surovín V., E.. v jednotlivých dňoch a zároveň výšky súm, ktoré za odovzdaný materiál utŕžili.
Zo správy spoločnosti G. R. E. zo dňa 24.09.2020 súd zistil, že svedkyňa L.B. dňa 20.02.2017 (pondelok) pracovala, pracovná zmena začala o 22.00 hod. a skončila 21.02.2017 o 06.00 hod., dňa 25.02.2017 (sobota) pracovala, pracovná zmena skončila o 06.00 hod. (začala 24.02.2017 o 22.00 hod.), dňa 22.04.2017 (štvrtok) pracovala, pracovná zmena začala o 06.00 hod. a skončila o 14.00 hod., dňa 28.04.2017 (piatok) pracovala, pracovná zmena začala o 02.00 hod. a skončila o 14.00 hod., dňa 13.05.2017 (sobota) nepracovala, dňa 10.06.2017 (sobota) pracovala, pracovná zmena skončila o 06.00 hod., (začala 09.06.2017 o 22.00 hod.), dňa 24.06.2017 (sobota) pracovala, pracovná zmena začala o 06.00 hod a skončila o 14.00 hod., dňa 01.07.2017 (sobota) pracovala, pracovná zmena skončila o 06.00 hod. (začala 30.06.2017 o 22.00 hod.), dňa 26.08.2017 (sobota) pracovala, pracovná zmena začala o 06.00 hod. a skončila o 14.00 hod., dňa 02.09.2017 (sobota) pracovala, pracovná zmena začala o 06.00 hod. a skončila o 14.00 hod.
Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, súd uznal obžalovaného N. D. za vinného zo spáchania zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019, nakoľko bolo v konaní preukázané, že spolu s pôvodne obžalovaným, t. č. odsúdeným D. C. zo spoločnosti G. R. E., v ktorej boli zamestnaní, počas obdobia od februára do septembra 2017 postupne odcudzili hliníkové komponenty Evaporator, čím poškodenej spoločnosti odcudzením spôsobili škodu vo výške 40.750,63 Eur.
Obžalovaný N. D. spáchanie trestnej činnosti poprel, uviedol, že pôvodne spoluobžalovaný, t. č. odsúdený D. C. ho uviedol ako spolupáchateľa preto, lebo si myslel, že ho udal na polícii. Povedal to pôvodne spoluobžalovaný D. C. svedkovi G. V. po výsluchu na polícii, ktorému povedal, že ho museli udať oni dvaja a to on a svedok D. R.. Z dokazovania však nevyplýva, že by sa pôvodne spoluobžalovaný
D. C. snažil nejakým spôsobom zatiahnuť do teraz posudzovanej trestnej činnosti svedka D. R.. V kontexte tohto teda tvrdenie o pomste zo strany pôvodne spoluobžalovaného D. C. voči obž. N. D. vyznieva ako účelové. Z uvedeného je tiež zrejmé, že obž. N. D. sa so svedkom G. V. rozprávali o teraz posudzovanej trestnej činnosti. Medzi týmito dvomi posledne menovanými bol kamarátsky, dá sa povedať nadštandartný vzájomný vzťah i vzhľadom na práce, ktoré súkromne svedok G. V. pre obž. N. D. vykonával, preto aj výpoveď tohto svedka súd nemohol brať ako úplne objektívnu a nestrannú. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. poprel, že by obž. N. D. usvedčoval z pomsty. Uviedol, že keď mu kriminálna polícia ukázala bločky, čo si svedok T. U. písal (nevedel, že si to píše), tak si povedal, že si to nenechá všetko na seba. Pôvodne spoluobžalovaný D. C. usvedčuje obž. N. D. od začiatku trestného stíhania ako spolupáchateľa (usvedčuje ho zo spáchania trestnej činnosti). Táto výpoveď pôvodne spoluobžalovaného D. C. nie je jediným (osamoteným) dôkazom usvedčujúcim obž. N. D. zo spáchania skutku, ale je podopretá i inými dôkazmi, ktoré sú v kontexte s výpoveďami spoluobžalovaného D. C.. Jedná sa o výpovede svedkov T. U. a D. C.. Títo svedkovia usvedčujú obžalovaného, že spolu s odsúdeným D. C. bol u nich viackrát vo výkupe s tým, že svedkovi T. U. povedali, že sa likviduje sklad vo firme. Na odevoch mali napísané G., aj doklad bol vydaný na firmu G. a podľa svedka D. C. obaja vozili do zberne chladiče. Svedok D. C. opoznal obžalovaného pri rekognícii ako osobu, ktorá vozila spolu s pôvodne obžalovaným D. C. do zberne veci zo spoločnosti G. a na hlavnom pojednávaní tohto opoznal i svedok T. U.. Tento svedok ho síce pri rekognícii v prípravnom konaní jednoznačne neopoznal, na hlavnom pojednávaní to však odôvodnil a to tým, že na opoznaní mal obž. N. D. ofinu do čela a keď chodili k nim, mal svetlé vlasy a strih ako teraz. Je možné, že vzhľadom na množstvo ľudí, ktorí do zberných surovín, kde pracoval chodili, si nemusel tvár obž. N. D. pri rekognícii v prípravnom konaní vybaviť, avšak z jeho výpovede je zrejmé, že do zberných surovín, kde pracoval, chodil obž. N. D. s pôvodne spoluobžalovaným D. C.. I drobné nezrovnalosti vo výpovedi svedka D. C. na priebeh a čas trestnej činnosti je možno pripísať odstupu času od spáchania skutku, je možné, že v čase jeho výpovede na hlavnom pojednávaní si vzhľadom na odstup času už nemusel v podrobnostiach na priebeh páchania trestnej činnosti spomenúť, ale v podstatných skutočnostiach jeho výpoveď korešponduje s výpoveďami svedka T. U. a pôvodne spoluobžalovaného D. C.. Žiadny dôvod, pre ktorí by svedkovia T. U. a D. C. chceli škodiť obž. N. D. zistený nebol. Vykonaným dokazovaním bola vyvrátená i obrana obž. N. D., že sa nemohol vzdialiť z pracoviska. Svedok G. V. uviedol, že nevie 100 %-tne potvrdiť, že obžalovaný neopustil na 2 - 3 hodiny pracovisko. Obžalovaný sa pohyboval aj na iných pracoviskách, chodil kontrolovať všetky sklady. Svedok C. T. nevedel, netrúfal si povedať, či je možné, aby obžalovaný N. D. odišiel nepozorovane cez víkend na 2 - 3 hodiny z práce. Z fabriky sa to nedalo, boli tam kamery, z externého skladu áno. Svedok D. R. potvrdil, že obžalovaný sa mohol vzdialiť z pracoviska bez toho, aby si to niekto všimol, a túto možnosť pripustil pri výsluchu aj svedok F. C.. Podľa výpovede svedka F. C. na hlavnom pojednávaní mal byť odchod z pracoviska nahlásený nadriadenému pracovníkovi, spätne však nikto nekontroloval, kam pracovník z pracoviska odišiel. Svedkyňa L.B., ktorá uviedla, že cez víkend s obžalovaným pracovala nepretržite a že sa nemohlo stať, aby od februára do septembra 2017 obžalovaný opustil pracovisko na viac ako 2 - 3 hodiny, však zároveň uviedla, že v externom sklade sa nestretávali pri jednej pracovnej činnosti, každý si robil svoju prácu a prítomnosť obž. N. D. na pracovisku k výkonu svojej práce nepotrebovala. Zistené bolo, že pracovala spoločne s obž. N. D. z desiatich konkrétnych dátumov uvedených v obžalobe, kedy mali byť chladiče odcudzené, na jednej zmene len trikrát, čiže výpoveď tejto svedkyne, aj v kontexte s výpoveďami ostatných svedkov - pracovníkov spol. G. R. E. E. nemôže byť dostatočná na vyvinenie obž. N. D. zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Nemôže spoľahlivo dosvedčiť, či obž. N. D. mohol alebo nemohol nepozorovane opustiť pracovisko. Okrem uvedeného je trestná činnosť obžalovaného N. D. preukázaná taktiež fotokópiami pokladničných dokladov vystavených v zberných surovinách v C., ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise a rovnako aj záznamami o prevádzke vozidla osobnej dopravy vedenými spol. G. R. E. E.., z ktorých vyplýva, že v dňoch 28.04.2017, 24.06.2017, 01. 07.2017 bolo užívanie služobného vozidla evidované na obž. N. D., dňa 26.08.2017 bolo užívanie služobného vozidla evidované na obž. N. D. a pôvodne spoluobžalovaného D. C. a dňa 02.09.2017 bolo užívanie služobného vozidla evidované na pôvodne spoluobžalovaného D. C..
Pokiaľ sa týka znaleckého posudku z odboru strojárstvo bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky po obhliadke, fotodokumentácii a informáciách od vyšetrovateľa a personálnej riaditeľky poškodenej spoločnosti G. R. E.. Súd o zákonnosti takto vypracovaného znaleckého posudku nepochybuje i vzhľadom k tomu, že znalcom boli presne špecifikované, o aké komponenty (súčiastky) sa jedná.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného N. D., zo správy o povesti Mesta E. zo dňa 02.06.2018 súd zistil, že obžalovaný má na Mestskom úrade v E. evidovaný trvalý pobyt na adrese E., L. XXX/XX. Na Mestskej polícii bol riešený dňa 07.08.2017 pre porušenie § 22 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol obžalovaný riešený v priestupkovom konaní doposiaľ štyri krát, pričom vo všetkých prípadoch išlo o priestupky na úseku cestnej dopravy. V odpise registra trestov nemá žiaden záznam o odsúdení.
Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému N. D. súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd potom vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere tri až desať rokov so znížením jej hornej hranice v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. o jednu tretinu, t. j. vychádzal z upravenej trestnej sadzby tri roky až sedem rokov a osem mesiacov, a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici tejto výmery - tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní tri roky. Súd zároveň obligatórne uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve a strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti, a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, najmä prihliadol k tomu, že obžalovaný má doposiaľ čistý register trestov. Súd má zato, že trest vo výške ako bol súdom uložený, splní svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie.
Pokiaľ ide o náhradu škody, súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú stranu G. R. E. s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko povinnosťou k náhrade škody spôsobenej vyššie uvedeným skutkom bol v celom rozsahu zaviazaný pôvodne spoluobžalovaný, t. č. odsúdený D. C..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1 Tr. por.). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.