Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-126-2020.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
1Tos/126/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného L. C., o sťažnosti odsúdeného podanej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 15.10.2020, sp. zn. 4PP/34/2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08. decembra 2020, takto
rozhodol:
I.
Podľa § 194 odsek 3 Trestného poriadku, sa výrok napadnutého uznesenia dopĺňa o : „§ 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona“.
II.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného L. C., narodeného XX.XX.XXXX
z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona (správne malo byť aj § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona) zamietol návrh odsúdeného L. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 20 rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 07.03.2007, sp. zn. 1T/90/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.05.2007, sp. zn. 5To/24/2007.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, podal sťažnosť odsúdený.
V jej písomných dôvodoch, ktoré podal sám, poukázal na doteraz vykonaný trest, preradenie z ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia do stredného stupňa stráženia, pretože dodržiaval ústavný poriadok, správal sa vzorne, zapájal sa do aktivít, vykonával funkcie na pracovisku i v samospráve. Bol 4 krát odmenený, aj povolením balíka. Dodal, že má vytvorené rodinné zázemie na adrese s manželkou. Namietal, že hodnotenie ústavu na výkon trestu ohľadne prognózy sociálneho zlyhania vychádza len z tabuľky, sociálna pracovníčka ústavu s ním nevykonala pohovor. Záverom uviedol, že má 15 ročnú dcéru, manželka trpí ochoreniami, prišiel o možnosť byť s rodinou na dlhé roky. Po prepustení z výkonu trestu sa chce zamestnať a starať o svoju rodinu.
Prokurátor sa k sťažnosti podanej odsúdeným do času konania neverejného zasadnutia nadriadeného súdu žiadnym spôsobom nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na poklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek 1 písmeno a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd I. stupňa správne konštatoval, že odsúdený L. C. bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 07.03.2007, sp. zn. 1T/90/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 30.05.2007, sp. zn. 5To/24/2007 pre trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno b), j) zákona č. 140/1961 Zb. v znení jeho neskorších zmien a doplnení v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona, ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona. Bol mu uložený výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov nepodmienečne a na jeho výkon bol zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny. Z tohto dôvodu sa súd I. stupňa pri posudzovaní návrhu odsúdeného správne riadil režim vyplývajúcim z ustanovenia § 437 Trestného zákona, pretože trest odňatia slobody bol odsúdenému uložený podľa zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31.12.2005.
Nadriadený súd z predloženého spisového materiálu zistil, že odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody 08.03.2007, pričom mu bola do výkonu trestu započítaná väzba od 16.09.2005. Predpokladaný koniec trestu má 16.09.2025. Uznesením Okresného súdu Trnava z 21.03.2016, sp. zn. 7Nt/48/2016 bol preradený na ďalší výkon trestu z maximálneho stupňa do stredného stupňa stráženia.
Je potrebné poznamenať, že odsúdený už bol pred nástupom do výkonu predmetného trestu vo výkone trestu odňatia slobody celkom 5-krát pre rôznu, i závažnú trestnú činnosť, najmä rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 94/93 zo dňa 1811.1993, právoplatným dňom 18.11.1993 za trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona a trestný čin sprenevery podľa § 10 odsek 1 písmeno b), § 248 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, za ktorý mu bo uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal 20.06.1995 a rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/98/96 z 22.08.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.08.1996 za trestný čin znásilnenia podľa § 241 odsek 1 Trestného zákona a iné, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne do zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny a trest vykonal dňom 24.05.2004.
Nadriadený súd na podklade sťažnosti podanej v prospech odsúdeného a jej dôvodov preskúmal všetky podmienky zákonnosti ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody, správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska správnosti a úplnosti výroku i jeho dôvodov. Zistil, že súd I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného postupoval podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona, ktoré upravuje dobu, po uplynutí ktorej môže prísť k podmienečnému prepustenie osoby odsúdenej pre obzvlášť závažný zločin (formálne podmienky). Súd I. stupňa však opomenul aplikovať aj ustanovenie § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktoré upravuje zákonom vyžadované materiálne podmienky prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, na ktoré správne poukázal a vysporiadal sa s nimi v odôvodnení napadnutého uznesenia. Tým bol výrok napadnutého uznesenia neúplný, čo viedlo nadriadený súd k jeho doplneniu postupom podľa § 194 odsek 3 Trestného poriadku v zmysle výroku pod bodom I. tohto uznesenia.
Súd I. stupňa tak správne konštatoval u odsúdeného splnenie formálnej podmienky z hľadiska vykonania troch štvrtín uloženého trestu a nesplnenie materiálnych podmienok, ako sú vymenované v ustanovení § 66 Trestného zákona.
Správanie odsúdeného a jeho vystupovanie, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde toho času trest odňatia slobody vykonáva, nebolo vždy na požadovanej úrovni. Hneď po nástupe do výkonu trestu porušil ústavný poriadok nadväzovaním nedovoleného kontaktu a v dvoch prípadoch účelovo vyhlásil hladovku. Počas jeho premiestnenia do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov bolo jeho správanie a vystupovanie bez výraznejších nedostatkov. Počas jeho umiestnenia do diferenciačnej skupiny „B“ (od 18.03.2010) jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, pretože chcel preniesť nepovolené veci na vychádzku,
pokúsil sa nepovoleným spôsobom preniesť lieky do ústavu a prechovával nepovolené veci. V jednom prípade vyhlásil bez relevantného dôvodu hladovku. Až vplyvom intenzívneho pôsobenia väzenského personálu sa jeho správanie postupne stabilizovalo. Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce bol premiestnený dňa 22.11.2016, kde stanovené ciele v oblasti edukácie plnil len čiastočne. Jeho správanie a vystupovanie nie je vždy na požadovanej úrovni, pretože opätovne porušil ústavný poriadok, keď v troch prípadoch užil jemu nepredpísaný liek, spal v nepovolenom čase a v jednom prípade mal fyzický konflikt so spoluodsúdeným. Z týchto dôvodov sa nadriadený súd nestotožnil so sťažnostnými argumentmi odsúdeného, ktorými poukazoval na svoje vzorné správanie počas výkonu trestu odňatia slobody.
K námietkam odsúdeného ohľadne hodnotenia prognózy sociálneho zlyhania je potrebné uviesť, že resocializačná prognóza podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania je len jednou z viacerých častí komplexného hodnotenia odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, v zmysle § 64 odsek 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. V danej časti je odsúdený hodnotený z viacerých hľadísk, napríklad dĺžky zamestnania pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, postoja k výkonu trestu odňatia slobody, predchádzajúcich odsúdení a ich charakteru, finančnej situácie pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody.
S poukazom aj na fakty zistené o osobe odsúdeného vyplývajúce z komplexného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, vrátane hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, ani nadriadený súd nemohol konštatovať, že odsúdený plnením svojich povinností a predovšetkým svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie v takej miere, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a to aj napriek dosiahnutým disciplinárnym odmenám.
Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona, pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.
Z daného je potrebné vyvodiť záver o povinnosti súdu, pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, skúmať ex offo (z úradnej povinnosti) aj možnosť nariadenia probačného dohľadu počas skúšobnej doby, za súčasného uloženia primeraných obmedzení alebo povinností s cieľom dovŕšenia prevýchovy a úspešnej resocializácie odsúdeného. Bolo preto chybou súdu I. stupňa, keď vôbec neskúmal možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad ním.
Na podklade podanej sťažnosti sa nadriadený súd danou možnosťou zaoberal a zistil, vzhľadom na skutočnosti zistené ohľadne správania odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v jednotlivých ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, kde porušoval ústavný poriadok a až vplyvom intenzívneho pôsobenia väzenského personálu sa jeho správanie postupne stabilizovalo, že nemožmo od neho očakávať, že bude po podmienečnom prepustení viesť riadny život, aj pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení.
Z týchto dôvodov nadriadený súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.