Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sa-1-2020.pdf
PDF · 105.66 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: P. Q., nar. XX. XX. XXXX, F. XXXX, S. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 27. 01. 2020 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 12. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že dňa 07. 06. 2019 podala žalobkyňa žiadosť o prehodnotenie miery poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity, ktorou zároveň žiadala o plnú invaliditu. K žiadosti pripojila lekárske správy z neurologickej kliniky v Nitre - prepúšťaciu správu, správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 08. 03. 2019 a zo dňa 20. 05. 2019, správu z ambulancie pre neurovaskulárne ochorenia zo dňa 05. 03. 2019 a správy z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07. 02. 2018, zo dňa 12. 04. 2018, zo dňa 21. 06. 2018, zo dňa 19. 09. 2018 a zo dňa 16. 10. 2018.
2. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra dňa 27. 08. 2019 vydal odborný posudok o invalidite, v ktorom bol zhrnutý výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, za jej osobnej účasti a zhodnotenia predložených lekárskych správ. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne bolo zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly IV. oddielu A, položka 4, písm. c/ - epizodická ataxia a iné záchvatovité ochorenia, ťažká forma. Posudkový lekár sociálneho poistenia určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60% a na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne o 10 %. Výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti určil posudkový lekár sociálneho poistenia na 70 % . Dátum zmeny stupňa invalidity bol stanovený na 05. 06. 2019.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 05. 09. 2019 rozhodnutie, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293 dx zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov o zvýšila žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 05. 06. 2019 na 237,30 eur mesačne a to s poukazom na zmenu zdravotného stavu a zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 60 %. Posúdenie zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 27. 08. 2019, ktorý
tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru.
4. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 27. 08. 2019 boli predmetom posúdenia odborné nálezy: prepúšťaciu správu Neurologickej kliniky v Nitra od 25. 03. 2019 do 29. 03. 2019, neurologické vyšetrenie z 05. 03. 2019, psychiatrické vyšetrenie od 07. 02. 2018 do 20. 05. 2019, pričom posudkový lekár uviedol diagnózy žalobkyne: epizodická ataxia s vývojom cerebelárneho syndrómu ľahkého stupňa, epizóda stredne ťažkej depresie, esenciálna primána hypertenzia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval posudkový lekár sociálneho poistenia u žalobkyne epizodickú ataxiu a iné záchvatovité ochorenia, ťažká forma zaradené do kapitoly IV. oddiel A, položka 4, písm. c/. Ostatné zdravotné postihnutia boli ohodnotené zvýšením percentuálnej miery 10 %. Záver odborného posudku - je naďalej invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už nie je 60 %, ale 70 %.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Na základe odvolania bol vypracovaný ďalší odborný posudok o invalidite dňa 05. 11. 2019. Predmetom posúdenia boli predložené odborné nálezy: neurologické vyšetrenie z 05. 03. 2019, psychiatrické vyšetrenie od 07. 02. 2018, psychologické vyšetrenie z 05. 09. 2017 a vlastné vyšetrenie žalobkyne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval posudkový lekár sociálneho poistenia u žalobkyne choroby nervového systému, kapitola VI, oddiel A, položka 4 písm. c/. Záver posudku - je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil posudkový lekár sociálneho poistenia na 70%.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 12. 2019 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len zákon č. 461/2003 Z. z.) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 09. 2019 zamietol v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaná popísala priebeh konania predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia a citovala ustanovenia § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, a 9, § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Uviedla, že na základe podaného odvolania účastníčky konania bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 05. 11. 2019 so záverom, že účastníčka konania je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, pričom uviedol, že zdravotný stav žalobkyne možno porovnať s epileptickými záchvatmi ťažkého stupňa uvedenými v kap. VI. oddiel A, položka 4, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia od 50 % - 60 %, V žiadnom prípade sa nejedná o ťažkú ataxiu s neschopnosťou bez opory ísť a stáť. Okrem toho uviedol, že žalobkyňa má aj ďalšie ochorenia, ktoré možno považovať za posudkovo významné, psychológ potvrdil ľahkú organicitu u emočne nestabilnej osobnosti a psychiater potvrdil ľahkú až stredne ťažkú depresiu. Zdravotný stav umožňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne možných 10 % na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % od dátumu podania žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Uviedol, že prepúšťacia správa z neurológie má neštandardný obsah, sú prekopírované celé odseky z predchádzajúcej správy z roku 2017, diagnostické závery nezodpovedajú „odporúčanej plnej invalidite“. Pri posudzovaní zdravotného stavu účastníčky konania boli predložené odborné nálezy: neurologické vyšetrenie zo dňa 05. 03. 2019, psychologické vyšetrenie zo dňa 05. 09. 2019, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 07. 02. 2019 a vlastné vyšetrenie žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v Trenčíne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie so sídlom v Trenčína určil choroby nervového systému, postihnite mozgu, epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, hodnotil frekvenciu záchvatov, ich typ, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1 x za mesiac, parciálne záchvaty častejšie ako 1 x týždenne so sprievodnými psychickými
zmenami, ktoré zaradil do kapitoly VI., oddiel A, položka 4, písmeno c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil u žalobkyne na 60 % (z percentuálneho rozpätia od 50 % do 60 %), ktorú zvýšil za iné zdravotné postihnutie účastníčky konania o 10 % podľa § 71 ods. 8 zák. č. 61/2003 Z. z., spolu na 70 %. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovania v tomto smere zverené v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V závere svojho rozhodnutia žalovaná uviedla, že účastníčka konania v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.
III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
7. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 03. 12. 2019 podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 27. 01. 2020, ktorá bola doučená súdu dňa 30. 01. 2020. Žalobkyňa žalobu doplnila podaním zo dňa 27. 02. 2020. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala najmä na prepúšťaciu správu z neurologickej kliniky FN Nitra od 25. 03. 2019 do 29. 03. 2019, z ktorej odporúčania vyplýva, že je indikovaná na plnú invalidizáciu. Podľa žalobkyne je pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 % určený posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rozpore so závermi vyplývajúcimi z uvedenej prepúšťacej správy, žiadala o posúdenie svojho zdravotného stavu posudkovým lekárom z odvetvia neurológie, ako jej to odporučil ošetrujúci lekár doc. MUDr. W., CSc a najlepšie by bolo z Neurologickej kliniky v Nitre. V žalobe uviedla, že jej invalidný dôchodok predstavuje čiastku 244,20 eur mesačne, syn B. nar. XXXX býva s ňou v spoločnej domácnosti a má tie isté dedičné ochorenia ako žalobkyňa a poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 181,60 eur mesačne. Jej brat má obdobné ochorenia, ako ona a je na plnom invalidnom dôchodku.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
8. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04. 06. 2020. Uviedla, že podkladom pre vydanie jej rozhodnutia zo dňa 03. 12. 2019 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 05. 11. 2019, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonáva zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej určená na 70 % od 05. 06. 2019. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného posudku. K námietke žalobkyne, ktorou namietala, že v rozhodnutí žalovanej zo dňa 03. 12. 2019 nebola do úvahy braná prepúšťacia správa z Neurologickej kliniky FN v Nitre žalovaná uviedla, že k námietke sa vyjadril vo svojom odbornom lekárskom posudku zo dňa 05. 11. 2019 posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredie v Trenčíne, ktorý uviedol, že prepúšťacia správa z neurológie má neštandardný obsah, sú prekopírované celé odseky z predchádzajúcej správy z roku 2017, diagnostické závery nezodpovedajú odporúčanej plnej invalidite a pokladá ju za dobroprajnú bez reálneho podkladu. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posúdený správne, sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní.
Ak žalobkyňa predložila súdu aktuálne lekárske nálezy, ktoré žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok. Žalovaná uviedla, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovanej zo dňa 03. 12. 2019 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej. Žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
9. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej podala vyjadrenie v podaní zo dňa 24. 06. 2020, v ktorom vyjadria svoj nesúhlas. Uviedla, že výška invalidného dôchodku v sume 244,20 eur je neprimerane nízka a nepokrýva jej základné životné náklady. Jej zdravotný stav jej neumožňuje sa zamestnať a prijať akúkoľvek prácu.
10. Na pojednávaní konanom dňa 08. 12. 2020 žalobkyňa poukázala genetický charakter jej zdravotných problémov. Potvrdila, že bola osobne vyšetrená lekármi sociálneho poistenia v Topoľčanoch i v Trenčíne. Uviedla, že nevládze pracovať, stráca stabilitu rovnováhy, ak ide sama do obchodu, musí prísť po ňu dcéra. Je rozvedená, jej syn poberá invalidný dôchodok vo výške 50 % a žalobkyňa sa domnieva, že má nárok na plný invalidný dôchodok. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie zo dňa 04. 06. 2020, ktorého sa pridržiavala. Uviedla, že pokiaľ žalobkyňa vydokladuje zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o prehodnotenie svojho zdravotného stavu.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
11. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 03. 12. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s návrhom žalobkyne, že žiada nariadiť pojednávania, prejednal vec na pojednávaní dňa 08. 12. 2020 za prítomnosti žalobkyne i žalovanej.
12. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
13. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 5 vyššie citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
14. Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
15. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 03. 12. 2019 a posúdiť, či vo vzťahu k žalobkyni postupovala alebo nepostupovala v súlade so zákonom, keď potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 05. 09. 2019, ktorým prvostupňový správny orgán zvýšil žalobkyni invalidný dôchodok.
16. Správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. Zdravotný stav žiadateľky o invalidný dôchodok, prípadne o jeho zvýšenie, posudzujú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ktorým je táto kompetencia ako odborne spôsobilým osobám zverená v ustanovení § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
17. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím alebo o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28. 10. 2015).
18. Vychádzajúc z uvedeného záveru, vysloveného aj v citovanom judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto správny súd preskúmal závery lekárskych posudkov žalovanej ako podklad
v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovanej. Správny súd vychádzal z predložených lekárskych posudkov a posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, a to s prihliadnutím na lekárske správy a nálezy s diagnostickými závermi, ako aj s prihliadnutím na žalobné námietky.
19. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd konštatuje, že nemal dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá ich úvaha pri určení rozhodujúceho ochorenia žalobkyne pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola zvýšená zo 60 % na 70 % podľa príslušnej kapitoly a oddielu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Z predložených lekárskych nálezov bolo preukázané, že došlo k zmene zdravotného stavu, ktorý je geneticky podmienený, čo bolo verifikované a charakterizované s progresívnym vývojom. Zhodnotením zdravotného stavu na základe doložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia, vzhľadom na častejší výskyt záchvatov ataxie je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s navýšením pre ostatné ochorenia, spolu 70 % s dátumom zmeny od 05. 06. 2019 v súlade so žiadosťou žalobkyne, kedy bolo možné zdokumentovať zhoršenie jej zdravotného stavu.
20. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie a iné zdravotné postihnutie určené lekárom a im zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie ochorenia nemožno vziať pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do úvahy, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Žalobkyňa v priebehu súdneho konania - spolu so žalobou predložila novú lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 11. 12. 2019, ktoré však podľa dátumu bolo vystavené až potom, čo rozhodla žalovaná o jej podanom odvolaní a preto táto nemohla byť predmetom posúdenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
21. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 12. 2019 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
22. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.