Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-304-2019.pdf
PDF · 105.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/304/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: F. Š., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., U. Č.. XX, proti žalovaným: 1. D. B., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., U. Č.. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Katarína Habiňáková, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, 2. Q. D., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., T. Č.. X, 3. Q. B., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., Z. Č.. XX, 4. S. Š., H.. X.X.XXXX, C. Z. Č.. XXX, X. C. Š., H.. XX.X.XXXX, C. Z. Č.. XXX, o neplatnosť závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23.10.2018 sp.zn. 36C/247/2014
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 23.10.2018 č.k. 36C/247/2014-138.
Žalovaná v 1. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2., 3., 4. a 5. rade stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 23.10.2018 č.k. 36C/247/2014-138 žalobu zamietol (výrok I.) a žalobcovi uložil povinnosť trovy konania žalovaných v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že závet zo dňa 29.9.1994 poručiteľa B. Š., narodeného XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX v Košiciach je neplatný. Svoj návrh odôvodnil tým, že má pochybnosti o tom, či si jeho otec (pisateľ závetu) vôbec mohol byť vedomý toho, čo podpisuje, že zrejme ani nevedel, čo podpisuje. Žalobca tiež rozporoval spôsob napísania závetu, pričom namietal dodatočné dopísanie dátumu na závete, ktoré podľa neho uskutočnil jeden zo svedkov, čo je podľa neho neprípustné.
3. Právne vec posúdil podľa § 476 ods. 1 a 2, § 476b, § 476c, § 476f, § 116 a § 39 Obč. zákonníka.
4. Súd prvej inštancie sa riadil názorom Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp.zn. 2Co/310/2017 zo dňa 29.6.2018 (ktorým zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.5.2017). Odvolací súd vychádzal z úvahy, že ust. § 476f Obč. zákonníka sa aplikuje iba v prípade závetu zriadeného podľa ustanovenia § 476c Obč. zákonníka, t.j. za situácie, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať. Považoval preto za potrebné ustáliť, či za danej situácie bolo možné spísať závet podľa ust. § 476b OZ alebo bolo nutné spísať závet spôsobom podľa § 476c OZ, teda bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci samej uzavrieť spornú skutočnosť, či poručiteľ v čase spísania závetu bol schopný čítať a písať alebo nie (ako to tvrdí žalobca).
5. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal dostatočne ním tvrdenú skutočnosť, že jeho otec (poručiteľ) nebol v čase spísania závetu schopný čítať a písať.
6. Žalobca sa snažil preukázať túto spornú skutočnosť (neschopnosť poručiteľa čítať a písať) jednak svojimi vyjadreniami na pojednávaniach, predloženými listinnými dôkazmi a tiež navrhnutým znaleckým dokazovaním. Tieto dôkazy nepovažoval súd za dostatočné. Tvrdenie žalobcu považoval za spochybnené opačnými vyjadreniami žalovaných. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Závetu zo dňa 29.9.1994 (č.l. 4 - 5), Uznesenia OS Ke II sp. zn. 28D/340/1996 zo dňa 25.11.2014 (č.l. 6 - 7), Potvrdenia Obvodného úradu Košice IV zo dňa 29.12.1993 (č.l. 9) a Zápisnice z dedičského konania (č.l. 72 - 73), podľa súdu nie je možné vyvodiť záver o tom, že poručiteľ nebol schopný čítať a písať. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca na podporu svojho tvrdenia navrhol vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie za účelom preukázania, že poručiteľ nenapísal pohľadnice, ktoré predložila žalovaná v 2. rade na svoju obranu a tiež zistenia, kto dopísal dátum na spornom závete. Takto navrhnuté znalecké dokazovanie by podľa súdu mohlo preukázať iba to, že poručiteľ nenapísal predložené korešpondenčné lístky z júna v roku 1994. Ani pokiaľ by sa zistilo, že pisateľom týchto korešpondenčných lístkov bola iná osoba ako poručiteľ, z tejto skutočnosti tiež nie je možné bez pochybnosti vyvodiť záver, že poručiteľ nevedel dňa 29.9.1994 čítať a písať.
7. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že na spísanie závetu postačoval postup určený § 476b Občianskeho zákonníka, ktorý bol dodržaný (závet podpísali dvaja spôsobilí svedkovia). Žalobca teda nepreukázal, že sporný závet je neplatný, preto súd žalobu ako neoprávnenú zamietol.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, c/ a f/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a určí, že závet poručiteľa B. Š. je neplatný a zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania.
10. Podľa žalobcu súd prvej inštancie presvedčivo nevysvetlil a neodôvodnil prečo dospel k záveru, že poručiteľ B. Š. dokázal čítať a písať v čase vyhotovenia závetu. Poukázal na výpoveď žalovanej D. B., ktorá uviedla, že závet bol napísaný na počítači a po prečítaní poručiteľovi bol poručiteľom podpísaný, pričom predčitateľom bola pracovníčka domova dôchodcov B. N.. V tej istej zápisnici žalovaná D. B. uviedla, že nebohý otec si pred podpisom tento závet prečítal. Ďalej odvolateľ zdôraznil, že z výpovede nie je zrejmé, kedy poručiteľ výslovne prejavil, že je to jeho posledná vôľa zdôrazniac, že nepostačuje, ak poručiteľ závet podpíše, ale musí výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. To sa nestalo, poručiteľ nijako neprejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a teda nesplnil ust. § 476b, preto závet nie je platný. Podľa žalobcu je logické, že ak by poručiteľ závet dokázal prečítať, nemusela by mu závet čítať svedkyňa pani N. a zároveň upriamil pozornosť na chybu uvedenia dátumu narodenia na závete. Podľa jeho názoru, ak by otec dokázal závet prečítať a porozumieť mu, dátum narodenia by opravil. Rozsudok sa s uvedeným dostatočne nevysporiadal, preto je nepreskúmateľný. Odvolateľ dôvodil, že poručiteľ bol dlhodobo chorý a jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval, až v januári 1995 zomrel, pričom už viac ako rok pred smrťou nedokázal písať a čítať. Preto nevyhnutnú korešpondenciu vybavoval za neho brat Š.R. Š., ktorý písal aj korešpondenčné lístky, ktoré žalovaná predložila ako dôkaz, že otec vedel písať. Tieto lístky písal na pokyn a želanie otca a v jeho prítomnosti, ktorý podstatné časti aj diktoval. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná sa o poručiteľa nestarala, nenavštevovala ho a nepoznala dostatočne jeho zdravotný stav a nevedela ani, že nedokáže ani písať a čítať, mysliac si, že korešpondenčné lístky píše otec. Nebol predložený žiaden dôkaz, že poručiteľ dokázal cca rok pred smrťou písať a čítať, naopak, predložené korešpondenčné lístky podľa odvolateľa dokazujú, že písať nemohol a nedokázal pre chorobu. Keďže poručiteľ nemohol písať v čase napísania korešpondenčných lístkov v júni 1994, pochopiteľne v septembri 1994 pri zhoršenom zdravotnom stave tobôž nemohol písať ani čítať. S uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia tiež nevysporiadal. Že korešpondenčné lístky poručiteľ nepísal, by mohol preukázať znalec-grafológ.
11. Žalobca ďalej poukázal na to, že krátko pred údajným podpisom závetu poručiteľ podpísal pre žalobcu splnomocnenie na registráciu kupónovej knižky, s ktorým podpisovaním bol problém, keďže sa sprvu vôbec nedokázal podpísať. Po odpočinutí napísal akési kliky, háky, ako podpis, čo prítomný notár uznal a overil. Rozhodne to bol iný podpis, ako na závete. Preto má odvolateľ pochybnosti, či na závete je jeho podpis. Zdôraznil, že otec písal celý život písmeno S inak ako je napísané na závete, preto má za to, že podpis nie je poručiteľov. Ďalej odvolateľ vyjadril názor, že poručiteľ podpísal závet (ak ho podpísal) pod nátlakom, keďže zanecháva v podstate celý svoj majetok žalovanej D. B. a žalobcovi iba 5.000,-Sk. Poukázal na to, že otec už predtým daroval žalovanej cca 60.000,-Sk-70.000,-Sk. Otec žalobcovi viackrát spomínal, že majetok, ktorý mu ostal, by mal celý dostať práve on a poukázal na to, že sa o poručiteľa staral, navštevoval ho v Domove dôchodcov, kupoval mu drobnosti, zákusky, vodu a podobne, na rozdiel od žalovanej. Odvolateľ má za to, že otec by v závete nezabudol na kupónovú knižku, ktorú len niekoľko hodín predtým zaregistroval a zároveň poukázal na to, že matka B. Š., ktorá bola prítomná pri spisovaní závetu, podľa neho robila na otca nátlak -boli 30 rokov rozvedení, nestýkali sa a otec sa jej (pre jej povahu) obával. Odvolateľ žiadal zmeniť aj rozhodnutie o trovách konania tak, aby ich nemusel platiť.
12. Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny, vychádzajúci z pokynov vyplývajúcich zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Vykonaným dokazovaním žalobca nepreukázal spornú otázku - že poručiteľ v čase spísania závetu nebol schopný písať a čítať. Uviedla, že počas celého konania od úmrtia poručiteľa nikto z dedičov nespochybnil závet a ani nepotvrdili, že poručiteľ v čase spísania závetu nevedel písať a čítať. Iné dôkazy žalobca nepredložil. Poručiteľ v čase spísania závetu bol síce pripútaný na lôžko, ale vedel aj písať aj čítať. K ďalším tvrdeniam odvolateľa poukázala na svoju účastnícku výpoveď a písomné vyjadrenie k návrhu doručené súdu 29.6.2015. Zdôraznila, že všetky úkony týkajúce sa poručiteľa po jeho ochorení zabezpečovala ona sama. Naopak poručiteľ bol sklamaný zo žalobcovho prístupu k životu, pretože sa vyhýbal práci, neplatil výživné, fyzicky napadol vlastnú matku a aj v súčasnosti nemá záujem na ukončení dedičského konania, ale celé rozhodnutie vo veci odďaľuje. Pri spochybňovaní podpisu otca na závete žalobca poukazuje na iné písomnosti, ktoré však súdu nepreukázal (sám uvádza, že si nespomína, kde písomnosť -splnomocnenie dal). Takúto listinu preto súd nemohol pri rozhodovaní zohľadniť. Vôľa poručiteľa bola vyjadrená písomne v závete, ale aj pred svedkami, ktorí tento závet podpísali a osvedčili skutočnosť, že v závete je uvedená vôľa poručiteľa.
13. Žalovaní v 2. až 5. rade sa k odvolaniu nevyjadrili.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 z.č. 160/2015 Z.z. CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, teda preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. decembra 2020 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 2.12.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
17. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, c/ a f/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd (písm. c/) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/).
18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP je naplnený vtedy, ak rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd. Požiadavka správne obsadeného súdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom.
20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
21. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočné, odvolací súd uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, t.j. že žalobca nepreukázal, že sporný závet je neplatný. V danom prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ako sa domnieval odvolateľ.
25. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, t.j. z ktorých by vyplývalo, že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd.
26. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
27. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
29. Predmetom konania bolo posúdenie ne(platnosti) závetu B. Š., H.. XX.X.XXXX v Bardejove zo dňa 29.9.1994, ktorý nebol napísaný vlastnoručne (poručiteľ ho iba podpísal), pričom pri jeho podpísaní boli zúčastnení traja svedkovia: 1/ B. Š., Q. N., 2/ F. D., 3/ B. N..
30. Odvolací súd zotrváva na svojom stanovisku, že ust. § 476f Obč. zákonníka sa aplikuje iba v prípade závetu zriadeného podľa ustanovenia § 476c Obč. zákonníka, t.j. za situácie, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať.
31. Ustanovenie § 476f OZ o tom, že pisateľom závetu nemôže byť ani závetom povolaný dedič a osoby mu blízke, sa aplikuje iba v prípade zriadenia závetu podľa ustanovenia § 476c OZ týkajúceho sa prípadu, keď poručiteľ nemôže čítať alebo písať. Závet zriadený podľa § 476b OZ nie je neplatný (§39 OZ) len preto, že dedič, resp. osoby mu blízke, pôsobili ako pisateľ závetu. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo 143/2002, R 31/2005).
32. K platnosti závetu zriadeného podľa § 476b OZ sa nevyžaduje súčinnosť pisateľa závetu; jeho neplatnosť v zmysle § 39 OZ nespôsobuje, že závetom povolaný dedič, príp. osoba mu blízka, pôsobili ako pisateľ závetu. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 153/02, 33/2003 ZSP).
33. Súd prvej inštancie preto postupoval správne ak zameral svoje úvahy na posúdenie, či za danej situácie bolo možné spísať závet podľa ust. § 476b OZ alebo bolo nutné spísať závet spôsobom podľa § 476c OZ, teda skúmal spornú skutočnosť, či poručiteľ v čase spísania závetu bol schopný čítať a písať alebo nie (ako to tvrdí žalobca).
34. Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu). Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení musí zniesť prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
35. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany. Posudzovanie dôkazného bremena umožňuje súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožnil súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musel súd rozhodnúť v neprospech strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Zákon teda určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
36. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť záver o tom, že poručiteľ nebol schopný čítať a písať. Správne sú aj úvahy súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom navrhovanému dokazovaniu znalcom z odboru grafológie za účelom preukázania, že poručiteľ nenapísal pohľadnice, ktoré predložila žalovaná v 2. rade a zistenia, kto dopísal dátum na spornom závete. Takto navrhnuté znalecké dokazovanie by mohlo preukázať iba to, že poručiteľ nenapísal predložené korešpondenčné lístky, avšak ani pokiaľ by sa zistilo, že pisateľom týchto korešpondenčných lístkov bola iná osoba ako poručiteľ, nebolo by možné bez pochybnosti vyvodiť záver, že poručiteľ nevedel dňa 29.9.1994 čítať a písať. Rovnako zistenie, že kto napísal dátum na závete nie je spôsobilé ovplyvniť závery o schopnosti poručiteľa čítať a písať v čase spísania závetu. Svoje
tvrdenie, že poručiteľ sa inak podpísal (a mal pri tom problém) na splnomocnenie, žalobca nepreukázal
- túto listinu nepredložil, ani nevedel uviesť kde sa nachádza.
37. Na základe vyššie uvedeného súd správne uzavrel, že na spísanie závetu postačoval postup určený § 476b Občianskeho zákonníka, ktorý bol dodržaný. Žalobca teda nepreukázal, že sporný závet je neplatný.
38. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Takéto právo vzniklo úspešným žalovaným, preto odvolací súd priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. Žalovaným v 2.,3.,4. a5. rade preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2., 3., 4. a 5. rade odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).