Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-13S/72/2022

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Europa Workintense spol. s r. o., so sídlom Štěpánská 704/61, 110 00 Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 649 42 457, právne zastúpeného: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-002-31-2.3/P- -22 zo dňa 20. apríla 2022 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 11. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie a napadnuté opatrenie

1. Žalovaný vykonal u žalobcu dňa 5. mája 2021 inšpekciu práce podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). O výsledku inšpekcie vydal žalovaný dňa 20. apríla 2022 protokol č. ITN-002-31-2.3/P-B25-22 v spojení s dodatkom č. 1 z 11. mája 2022 (ďalej len „protokol“). V bode B) 1. protokolu bol uvedený zistený nedostatok, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že minimálne dňa 5. mája 2021 v čase o 08:30 hod. využíval závislú prácu 8 osôb (trvale bytom Ukrajina) na kontrolovanom pracovisku: DC TESCO, so sídlom Beckov 550, 916 38 Beckov bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa (ďalej len „“), čo je v rozpore s v nadväznosti na zákona o nelegálnom zamestnávaní. V protokole bolo uložené opatrenie odstrániť zistený nedostatok v bode B) 1. – v prípade využívania závislej práce uvedených fyzických osôb uzatvoriť s nimi pracovný pomer, alebo obdobný pracovný vzťah podľa a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru, alebo obdobného pracovného vzťahu. Podľa bola žalobcovi zároveň uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach do troch pracovných dní od uplynutia lehoty na ich odstránenie.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

2. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Trenčíne ako správny súd domáhal zrušenia protokolu. V rámci žalobných bodov namietal nezákonnosť výsluchu fyzických osôb z dôvodu, že zo strany žalovaného im boli kladené neprípustné, teda kapciózne a sugestívne otázky. Kladenie takýchto neprípustných otázok nemôže ospravedlniť to, že žalovaný mal predvyplnené zápisnice o podaní informácie, čo malo urýchliť priebeh vykonávanej inšpekcie. Pri takto predvyplnených otázkach je narušená logická konzistentnosť výpovede dotknutej osoby, pretože otázky už vopred predpokladajú určitú líniu jej výpovede, ktorá nemusí byť v súlade so skutočnosťou a odpovede dotknutej osoby sú prispôsobované otázkam a nie skutočnosti. Je neprípustné, aby žalovaný kládol takto položené otázky, a to ešte na začiatku svedeckej výpovede, kedy žalovaný nemal ustálené či dotyčná osoba je vôbec zamestnancom alebo podnikateľom. Táto prípadná otázka mohla vyplynúť až z priebehu výpovede a nemala byť položená už na jej začiatku, kedy žalovaný ešte nemal ustálený právny vzťah medzi dopytovanou osobou a žalobcom. Je porušením práv žalobcu, aby bol postihovaný na základe odpovedí na sugestívne a kapciózne otázky. Vzhľadom na uvedené sú výpovede dotyčných osôb nepoužiteľné a napádaný protokol, ktorý vychádza z takýchto odpovedí, je v celom rozsahu nezákonný. Žalobca tiež namietal, že žiadne zistené skutočnosti nenasvedčujú záveru žalovaného o nelegálnom zamestnávaní zo strany žalobcu. Žalovaný, bez náležitého preukázania a zdôvodnenia, tvrdí, že boli preukázané všetky znaky závislej práce podľa ust. , čo žalobca výslovne popiera a zo skutočností uvádzaných v správnej žalobe je zrejmé, že nebol naplnený ani jediný znak závislej práce, pričom tieto znaky musia byť naplnené kumulatívne (napr. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.06.2014, sp. zn.: ). Žalobca poukázal aj na to, že uvádzané fyzické osoby disponovali platným osvedčením o živnostenskom podnikaní a mali na území Slovenskej republiky povolený pobyt a vykonávali u žalobcu dielo v zmysle zmlúv o dielo (objednávok). Žalobca ďalej namietal, že na výkon inšpekcie práce žalovaný nepribral tlmočníka zapísaného do zoznamu tlmočníkov. Žalovaný nezabezpečil, aby sa inšpekcie zúčastnil úradný tlmočník, ktorý by bol garantom toho, že otázky žalovaného a odpovede dopytovaných fyzických osôb boli správne a úplne pretlmočené do ich rodného jazyka odborne spôsobilou osobou. Rovnako namietal, že zápisnice o podaní informácie neboli úradne preložené prekladateľom zapísaným v Zozname tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre ukrajinský jazyk. Žalobca v závere poznamenal, že žalovaný v protokole nesprávne uviedol označenie kontrolovaného subjektu, ktorý mal byť správne označený ako: Europa Workintense spol. s r.o., organizačná zložka, so sídlom Beckov 361, 916 38 Beckov, IČO: 50 061 895 v súlade s ust. . Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v správnej žalobe má žalobca za to, že napádaný protokol je nezákonný z dôvodu procesných pochybení žalovaného spočívajúcich v kladení neprípustných otázok a nepribratí tlmočníka pri výkone inšpekcii práce ako aj vecne nesprávny z dôvodu zlého právneho posúdenia veci.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že inšpekcia práce bola zameraná výlučne na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného v zákone o nelegálnom zamestnávaní. Pri takto zameranom výkone inšpekcie práce je potrebné smerovať otázky k vykonávaniu činnosti/práce na konkrétnom mieste. Žalovaný poukazuje na to, že nie je možné pri výkone inšpekcie práce zameranej na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania, zamerať svoje otázky na inú oblasť, nakoľko by v konečnom dôsledku zostala zmarená kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Pokiaľ by inšpektor práce otázky neformuloval so zameraním na túto oblasť, nemohlo by dôjsť k prešetreniu dodržiavania oblasti zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Taktiež osoby boli poučené, aby sa pravdivo vyjadrili k položeným otázkam, bez toho, aby ich inšpektori práce akokoľvek navádzali na nejakú odpoveď. Otázky boli zákonné a osoby nemali uvádzať klamlivé odpovede, pričom je potrebné zdôrazniť aj to, že osoby boli rozumovo spôsobilé, aby odpovedali na otázky tak, že to bude plne zodpovedať skutočnosti. Všetky fyzické osoby mali odpovedať na otázky v ich vlastnom jazyku, pričom nie je možné ani pri jednej osobe prijať záver, že otázkam po jazykovej stránke nerozumela. Čo sa týka rozumového pochopenia daných otázok, každá z osôb bola dospelá, pričom nešlo o maloleté osoby, taktiež je možné vychádzať z toho, že niektoré z osôb už mali nejaké pracovné skúsenosti v nadväznosti na čo vedeli rozlišovať medzi podnikateľskou činnosťou a zamestnaním. Nie je možné tvrdiť, že každá osoba vykonávala svoju činnosť vo vlastnom mene, avšak žalobca dohodol so spoločnosťou TESCO STORES SK a.s. všetky potrebné podmienky, následne osoby na dané pracovisko na pokyn žalobcu prišli a podľa pokynov vykonávali pikovanie tovaru. Prospech z výkonu ich činnosti mal samotný žalobca, nakoľko tieto osoby zabezpečil, aby vykonávali prácu na pracovisku, pričom spoločnosť TESCO STORES SK, a.s. sa žalobcovi podľa zmluvy zaviazala zaplatiť cenu diel. Žalobca následne z tejto sumy vyplatil odmenu (mzdu) fyzickým osobám. V žiadnom z charakteristík výkonu ich činnosti nie je možné sledovať prvky podnikania, avšak práve naopak, ich činnosť napĺňala znaky závislej

práce. Na základe všetkých preukázaných skutočností žalovaný konštatuje že osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu. Napriek tomu, že disponovali platnými osvedčeniami o živnostenskom oprávnení, k vykonávaniu živnosti nedošlo. Získané informácie do Zápisníc o podaní informácie tieto skutočnosti potvrdzujú. Čo sa týka prekladu a spísania Zápisníc má žalovaný za to, že ide o zákonný podklad, z ktorého je možné pri rozhodovaní vychádzať. Na základe uvedených skutočností žalovaný trvá na tom, že protokol bol vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami , s obsahom žaloby sa nestotožnil a navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu ako nedôvodnú.

4. Žalobca v replike zotrval na svojom tvrdení, že otázky kladené žalovaným v priebehu výkonu inšpekcie práce vykonávanej u organizačnej zložky žalobcu boli sugestívne, resp. kapciózne, ktorých kladenie je neprípustné. Žalovaný začal inšpekciu práce už s vopred prijatým záverom, že dopytované osoby vykonávajú nelegálnu prácu u organizačnej zložky žalobcu. Ukladanie takýchto neprípustných otázok má za následok nepoužiteľnosť výpovedí dopytovaných osôb v neprospech žalobcu, konkrétne jeho organizačnej zložky. Na takýchto nezákonne vykonaných výsluchoch nesmie Inšpektorát práce založiť svoje rozhodnutie o nelegálnom zamestnávaní zo strany organizačnej zložky žalobcu. Žalobca opakovane uvádza, že žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe nepreukázal, že činnosť vykonávaná osobami uvedenými v protokole napĺňa všetky znaky závislej práce. Dotknuté fyzické osoby vykonávali v DC Beckov ako subdodávatelia podnikateľskú činnosť na základe platných živnostenských oprávnení, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca opakovane uviedol, že žalovaný mal k inšpekcii pripravené zápisnice v ukrajinskom jazyku, z čoho je zjavné, že mal vedomosť o tom, resp. minimálne to predpokladal, že v DC Beckov sa môžu nachádzať cudzí štátni príslušníci. Teda pri takomto predpoklade mal za účelom garancie správnosti tlmočenia zabezpečiť prítomnosť tlmočníka pre ukrajinský jazyk. Poukázal tiež na to, že nie je známy obsah otázok a ich presná formulácia, ktoré boli fyzickým osobám prekladané, pretože tieto boli iba v cudzom jazyku, bez ich prekladu do slovenčiny.

5. Žalovaný v duplike doplňujúco uviedol, že inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania je štatisticky najčastejším výkonom inšpekcie práce na území Slovenskej republiky. V mnohých prípadoch inšpekcie práce je vypracovaný Záznam, v ktorom je konštatované, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nebolo zistené. K týmto prípadom patria i také, v ktorých inšpektori práce kontrolovali osobu, ktorá na dané otázky, ktoré boli formulované do zápisnice obdobným spôsobom uviedla, že nemá zamestnávateľa, prácu vykonáva vo svojom mene, pokyny na prácu nedostáva, má vlastné prostriedky na výkon práce, taktiež si sama zabezpečuje osobné ochranné pracovné prostriedky, či si sama organizuje prácu a určuje si čas, v ktorom činnosť vykoná. Daná inšpekcia práce je na základe týchto zistení ukončovaná záznamom. Napriek tomu, že ide i o cudzích štátnych príslušníkov, je možné predpokladať, že i vo svojom domovskom štáte sa stretli s právnym poriadkom, pričom im je zrejmé, že pokiaľ sú poučení a vyzvaní, aby uviedli odpovede, ktoré majú zodpovedať skutočnosti, nebudú uvádzať klamlivé, vymyslené odpovede. Výkon inšpekcie práce prebieha po istý čas, pričom i inšpektori práce sú prítomní istý čas na samotných pracoviskách a nadobúdajú vedomosti o priebehu pracovného procesu. Pokiaľ by inšpektori práce sami pozorovali, že odpovede uvádzané osobami do Zápisníc nezodpovedajú skutočnosti, do zápisnice by sa spýtali osôb na tento rozpor. Dané odpovede však zodpovedajú pozorovaniam inšpektorov práce počas výkonu inšpekcie práce. Inšpektor práce nemal vedomosť, aké osoby budú prítomné na pracovisku v DC Beckov, pričom sa dopredu na tento výkon inšpekcie práce ani nevedel pripraviť. Žalovaný uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že i živnostník sa so svojím odberateľom dohodne na podstatných skutočnostiach, na podklade ktorých potom postupuje pri zhotovovaní diela, vykonaní služby a pod. V danom prípade, je však i na podklade Zápisníc a z nich vyplývajúcich vyjadrení, možné konštatovať, že činnosť vykonávaná osobami mala opakujúci sa charakter, osoby ju vykonávali na im určenom mieste, nebolo potrebné, aby si zabezpečovali prostriedky, materiál, či iné náradie na výkon práce. Osoby boli závislé od všetkých podmienok, ktoré žalobca dohodol so spoločnosťou TESCO STORES, a.s. a nemohli samé rozhodnúť o tom, v akom čase prácu vykonávajú, mohli sa iba rozhodnúť, či prácu pôjdu vykonať a teda sa dostavia na pracovisko alebo nie.

6. Žalobca v stanovisku k duplike žalovaného výslovne poprel skutkovú a právnu argumentáciu žalovaného ktorú uviedol a odkázal na svoje predošlé písomné podania.

Posúdenie veci správnym súdom

7. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

8. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

10. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

13. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

14. Správny súd v prvom rade skúmal, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným v správnom súdnictve. V tejto otázke existovali v praxi správnych súdov aj Najvyššieho správneho súdu SR odlišné právne názory až do vydania uznesenia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 4. decembra 2023 (ďalej len „uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR“) ktorý rozhodovaciu prax zjednotil.

15. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. rozhodol: Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe . Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.

16. Z odôvodnenia (odseky 16. a 17.) uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že opatrenia podľa sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval Správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré

kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa , samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle . Opatrenie, ktorým sa podľa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve a ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

17. V odseku 18. uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR pripustil prieskum opatrení uložených v protokole za určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na , ale svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa až j) . Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa v zmysle v spojení s .

18. V súlade s vyššie uvedeným zjednocujúcim záverom správny súd konštatuje, že protokol z inšpekcie práce, ktorý ukladá všeobecné opatrenia podľa , nie je v zásade spôsobilým predmetom prieskumu podľa , pretože ide o opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. O takto formulované opatrenia išlo aj v preskúmavanej veci. Žalobcovi boli uložené opatrenia podľa , a to odstrániť zistený nedostatok v bode B) 1. – v prípade využívania závislej práce uvedených fyzických osôb ... uzatvoriť s nimi pracovný pomer, alebo obdobný pracovný vzťah ... podľa a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru, alebo obdobného pracovného vzťahu, pričom žalobcovi bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach do troch pracovných dní od uplynutia lehoty na ich odstránenie.

19. Takto uložené opatrenia v podstate len všeobecne zakazujú žalobcovi využívať závislú prácu fyzických osôb bez uzavretia príslušného pracovnoprávneho vzťahu. V bode B) 1. protokolu síce bolo skonštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania konkrétnych 8 osôb, ale toto zistenie sa výslovne týkalo len konkrétneho časového okamihu (dňa 5. mája 2021 o 08:30 hod.). Uložené opatrenie tak prikazuje žalobcovi uzavrieť s dotknutými osobami príslušný pracovnoprávny vzťah len pre ďalšie možné (budúce) využívanie ich závislej práce. To isté platí do budúcna aj pre využívanie závislej práce akýchkoľvek iných osôb. Ide v podstate o príkaz dodržiavať právne predpisy ( a zákon o nelegálnom zamestnávaní), ktoré žalobcu samy osebe aj bez existencie protokolu zaväzujú a ako také mu zakazujú využívať závislú prácu fyzických osôb bez uzavretia príslušného pracovnoprávneho vzťahu. Žalobcovi nie je uložená žiadna konkrétna povinnosť, ktorá by bola právne vynútiteľná, napr. povinnosť uzavrieť pracovnoprávny vzťah s konkrétnymi osobami uvedenými v protokole. Toto je požadované len za predpokladu, že by (v budúcnosti) došlo k využívaniu ich závislej práce. Žalobcovi nebolo uložené (a ani to nie je možné) uzavrieť s dotknutými osobami pracovnoprávny vzťah do minulosti k momentu zisteného porušenia. Vydaním protokolu sa preto nemení právne postavenie žalobcu a nemohlo tým byť zasiahnuté do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a v dôsledku toho ani do jeho subjektívnych práv.

20. Správny súd ďalej skúmal, či nie sú splnené predpoklady na aplikáciu výnimky podľa druhej vety výroku rozhodnutia veľkého senátu, teda či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú zásah do jeho práv.

21. V súlade s odôvodnením rozhodnutia veľkého senátu správny súd najprv skúmal, či nejde o opatrenia, ktoré svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa až j) napriek formulácii odstrániť zistené nedostatky zodpovedajúcej . Správny súd konštatuje, že uložené opatrenia ukladajú žalobcovi len povinnosť odstrániť zistený nedostatok s povinnosťou prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení uvedených opatrení. Opatreniami v protokole nebola obsahovo uložená ani jedna z povinností podľa až j) , a to: c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie, d) zakázať používanie objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím, e) zakázať používanie motorového vozidla, f) zakázať prácu tehotných žien, matiek, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti, h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce, i) nariadiť zverejnenie informácií, ani j) podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia 2. uložení zákazu činnosti alebo 3. uložení pokuty.

22. Okrem toho správny súd v súlade s odôvodnením rozhodnutia veľkého senátu v rozsahu žalobných bodov ďalej skúmal, či v predmetnej veci nastala taká osobitná situácia, v rámci ktorej aj uložené opatrenie podľa môže žalobca splniť len konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.

23. Správny súd poukazuje aj na závery ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. apríla 2024 (odsek 28.), v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ bolo uložené opatrenie podľa , ktoré podľa obsahu má podobu všeobecnej povinnosti na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné, tak takéto povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa . Z ustanovenia zákona inšpekcie práce, na ktoré poukazoval najvyšší správny súd v tomto rozhodnutí, vyplýva, že inšpektorát práce môže uložiť pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa až j) od 300 eur do od 100 000 eur. Žalobcovi v prejednávanej veci bolo taktiež uložené opatrenie všeobecnej povahy, ktoré zo strany žalovaného nie je vymožiteľné a nesplnenie tohto opatrenia nie je ničím sankcionovateľné, pretože za jeho nesplnenie nemožno uložiť ani pokutu podľa .

24. Protokol z inšpekcie práce predstavuje jeden z podkladov, z ktorého môže žalovaný vychádzať pri ukladaní pokuty pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt nelegálneho zamestnávania ( ), avšak sám osebe protokol a v ňom uložené opatrenie nepredstavujú taký individuálny správny akt, ktorým by bolo priamo zasahované do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle . V protokole konštatovaný záver môže byť v rámci riadneho administratívneho konania o vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt prehodnotený, či úplne vyvrátený ďalším dokazovaním alebo právnou argumentáciou. Rozhodnutie o vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti je samostatným správnym aktom preskúmateľným v správnom súdnictve, pričom v rámci

tohto rozhodnutia (a aj v rámci jeho prípadného súdneho prieskumu) môže byť skúmané, či žalobca kontrolované osoby skutočne nelegálne zamestnával, nakoľko v konaní o vyvodení zodpovednosti za správny delikt musí byť preukázaný samotný skutkový dej.

25. Uložené opatrenie v podstate len všeobecne žalobcovi ukladá prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov, ale nijako sa nemení právne postavenie žalobcu. Žalobca v správnej žalobe konkrétne neuviedol, že bude zasiahnuté do jeho subjektívnych práv a že by bol obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti. Správny súd si je vedomý toho, že v čase podania správnej žaloby nemohol žalobca predpokladať uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 4. decembra 2023 a to, aký dôraz bude toto uznesenie klásť na vymedzenie námietok o zásahu do subjektívnych práv v dôsledku uložených opatrení. Správny súd ale po vyhodnotení v tejto veci uloženého opatrenia nedospel k takému záveru, že by z uloženého opatrenia vyplývali pre žalobcu konkrétne povinnosti, ktoré by mal plniť a ktoré by svojím obsahom predstavovali niektoré z opatrení podľa s tým, že by toto opatrenie bolo spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu.

26. Žalobca v správnej žalobe namietal aj vyhodnotenie jednotlivých znakov závislej práce a uvádzal argumentáciu, prečo tieto znaky závislej práce neboli naplnené a namietal, že nebol dostatočne zistený skutkový stav. Správny súd vo vzťahu k týmto námietkam žalobcu poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. marca 2024, v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že už v predchádzajúcej judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet súdneho prieskumu, keď možnosť prieskumu bola obmedzená len na časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, respektíve či boli dostatočne preukázané.

27. Záverom správny súd opätovne konštatuje, že protokol v predmetnej veci nemôže za žiadnych okolností zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. V súlade s odôvodnením uznesenia veľkého senátu sa opatrenia v protokole nedajú nútene vynútiť prostredníctvom výkonu rozhodnutia alebo exekúcie. Preto ani pri prípadnom nedodržaní opatrení uložených v protokole žalobcom, nemôže žalovaný bez ďalšieho zasiahnuť do práv žalobcu. Žalovaný môže v súlade so zasiahnuť do práv žalobcu pri konštatovaní nelegálneho zamestnávania jedine uložením pokuty v samostatnom správnom konaní podľa Správneho poriadku v zmysle . Protokol predstavuje len jeden z podkladov pre toto konanie a v ňom urobený záver môže byť prehodnotený, či úplne vyvrátený ďalším dokazovaním alebo právnou argumentáciou. Rozhodnutie o pokute je samostatným správnym aktom preskúmateľným v správnom súdnictve, pričom v rámci tohto rozhodnutia (a aj v rámci jeho súdneho prieskumu) môže byť skúmané, či žalobca uvedené osoby skutočne nelegálne zamestnával, nakoľko v konaní o uložení pokuty musí byť preukázaný samotný skutkový dej. Závery z protokolu o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania nie sú pre žalovaného záväzné v tom zmysle, že by ich musel prevziať do rozhodnutia o uložení pokuty. Tiež sa nemení právny vzťah medzi žalobcom a dotknutými fyzickými osobami (ktoré mal nelegálne zamestnávať), pretože vydaním protokolu sa medzi nimi nezakladá pracovnoprávny vzťah. Aby mohlo dôjsť k zmene právneho postavenia, museli by sa dotknuté osoby domáhať svojich práv podľa na civilnom súde (napr. určenia, že medzi nimi a žalobcom vznikol pracovný pomer alebo iný obdobný vzťah). Protokol je v tomto prípade len aktom predbežnej, resp. procesnej povahy, ktorým bez následného rozhodnutia (či už civilného súdu alebo správneho orgánu o uložení sankcie) nemôže dôjsť k zásahu do práv žalobcu, pretože sa jeho vydaním nemení právne postavenie žalobcu.

28. Pripustenie súdneho prieskumu protokolu z inšpekcie práce v tomto prípade by za súčasnej (nespornej) prípustnosti súdneho prieskumu následného rozhodnutia o uložení sankcie podľa mohlo viesť k absurdným záverom. Pokiaľ by súd napr. vyslovil nezákonnosť protokolu z dôvodu, že nelegálne zamestnávanie nebolo preukázané, iný senát správneho súdu by v rámci preskúmavania samotného rozhodnutia o uložení pokuty mohol dospieť k opačnému záveru (že k nelegálnemu zamestnávaniu došlo), pričom formálne nie je viazaný rozhodnutím o preskúmaní protokolu ( a contrario ). Obdobne by tomu bolo v opačnom prípade, pokiaľ by správny súd preskúmavajúci protokol zamietol žalobu so skonštatovaním, že inšpektorát práce riadne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Ani v tomto prípade by takýmto rozhodnutím formálne nebol viazaný správny súd pri preskúmavaní

následného rozhodnutia o uložení sankcie a mohol by vysloviť, že k nelegálnemu zamestnávaniu nedošlo. Je zjavné, že nebolo úmyslom zákonodarcu pripustiť takýto dvojitý súdny prieskum rôznych správnych aktov založených na prakticky rovnakom skutkovom a právnom základe. Spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie o uložení pokuty, v rámci ktorého je možné posúdiť všetky skutkové a právne námietky, ktoré žalobca vzniesol.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že v predmetnej veci predstavuje protokol opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa . V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa .

30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od jeho doručenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ). Podľa , , (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.