Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/19/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: X. M., I.. XX.XX.XXXX, B. K. X, Z., zast. JUDr. Radka Paulínyová, advokát, Koceľova 17, Bratislava proti žalovanej: V. M., I.. XX.XX.XXXX, B. K. X, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :

I./ Súd ukladá povinnosť žalovanej, aby umožnila vstup žalobcovi do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, N. Ú. : B. Z., O. N. T. Okresného Ú. Z. R., T. Z. R., T. Z. - W. Č. B. Z., M. - L. X. M. Č. XXXXX na B. Č.M. XXXX/X T. O. XXmX, B. M. : B. K. X/A, právny O. N. B., na N. Y. M. XXXXX V. S. na Y. Č. XXXX, M. - L. X. M. Č. XXXXX na B. Č.M. XXXX/X T. O., B. M. : B. K. X/A, a umožnila užívanie 1 miestnosti na poschodí rodinného domu - spálňa o rozlohe 8m x 5m a na prízemí rodinného domu sociálne zariadenie s kúpeľňou a kuchyňu, ako aj chodby a schodište v rodinnom dome a odovzdala žalobcovi kľúče od tohto rodinného domu vrátane kľúčov od vstupnej brány do rodinného domu a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

II./ Súd ukladá povinnosť žalovanej, aby umožnila vstup žalobcovi do nehnuteľnosti zapísanej na Y. Č.. XXXX, N. Ú. : B. Z., X. M. - Q., M. Č. XXXXX na B. Č. XXXX/X T. O. XXX W. F. B. L. ". H. B. Č. XXXX/X T. O. XmX, B. Č. XXXX/X T. O. XXmX a odovzdala žalobcovi kľúče od garáže a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 13.05.2020 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil, že žalobca je oprávnený výlučne užívať v rodinnom dome, zapísanom na LV XXXX, katastrálne Ú. B. Z., B. na B. L. ". Č.. XXXX/X T. O. XX W. E. B. F. I., N. V. E. na Y. XXXX N.. Ú.. B. Z. F. B. XXXX/X T. O. XXX W., E. B. F. I.X. E. na Y. Č.. XXXX, N.. Ú.. B. Z., vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava II, pre okres Bratislava II, obec Bratislava-W. Č., X miestnosť na poschodí rodinného domu - spálňu, o rozlohe 8m x 5m a na prízemí rodinného domu spoločne so žalovanou je oprávnený užívať sociálne zariadenie s kúpeľňou a kuchyňu, ako aj chodby a schodište v rodinnom dome a to všetko do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. XXC/XX/XXXX, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca od postavenia rodinného domu býval v tomto rodinnom dome spolu so žalovanou. Keď bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené, tak sa žalobca pokúšal so žalovanou dohodnúť o vyporiadaní BSM a to najmä z toho dôvodu, aby si mohol zabezpečiť iné bývanie, ako v tomto rodinnom dome, lebo žalobca nemal a nemá vo vlastníctve žiadnu inú nehnuteľnosť, kde by mohol bývať a nemá ani finančné prostriedky, aby si mohol nejaké bývanie zabezpečiť. Žalobca užíval v predmetnom rodinnom dome výlučne iba spálňu na poschodí o rozlohe 8 m x 5 m a okrem toho sociálne zariadenie s kúpeľňou a kuchyňu na prízemí. Žalovaná sa snažila po rozvode, aby žalobca z rodinného domu odišiel a preto často vyprovokovala hádky a čakala, že ju

žalobca udrie, aby to mohla použiť proti žalobcovi, že ju týra. Tak aj dňa 17.12.2019 vošla ráno do izby, kde býval žalobca a odpojila z nabíjačky mobilný telefón, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu a odišla s tým, že tento telefón si zobrala. Žalobca hovoril žalovanej, že telefón je jeho výlučné vlastníctvo, ale táto s ním aj tak odišla preč. Žalobca nechcel mať s ňou problémy a preto si nezobral telefón od nej násilím, ale išiel na políciu a podal trestné oznámenie kde opísal všetky skutočnosti a okolnosti, ktorými žalovaná chce, aby odišiel z rodinného domu. Tieto skutočnosti sa zo strany žalovanej stále opakovali a preto žalobca išiel opätovne na políciu dňa 30.12.2019, kde doplnil svoje trestné oznámenie. Uviedol všetky veci, ktoré mu žalovaná neustále robí a to najmä preto, aby okamžite odišiel z rodinného domu. Okrem toho mu žalovaná odcudzila televízor, ktorý mal v izbe, ktorú užíval. Žalobca bol dňa 24.02.2020, keď bol na návšteve u známej napadnutý dvomi osobami, s ktorými bola aj jeho dcéra z druhého manželstva a boli mu spôsobené zranenia, z ktorých sa liečil vyše mesiaca. Aj o tomto incidente bolo urobené trestné oznámenie. Vzhľadom k tomu, že s násilníkmi bola nie len dcéra účastníkov konania, ale asi o 20 min., čo títo bili žalobcu, prišla do bytu aj žalovaná so svojim priateľom, sa bál žalobca vrátiť do rodinného domu, ale išiel bývať k priateľovi. Priateľ mu umožnil, aby prechodne býval u neho, ale tam nemôže bývať dlho. Vzhľadom k tomu, že v rodinnom dome mu ostali aj všetky osobné veci, ale žalovaná nechce, aby v tomto rodinnom dome býval a žalobca nemá iné bývanie, tak je nútený podať tento návrh na neodkladné opatrenie, aby aspoň do skončenia súdneho sporu mal kde bývať. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby žalovaná umožnila žalobcovi užívať jednu miestnosť spolu so sociálnym zariadením a kuchyňou v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve, do právoplatného ukončenia súdneho sporu o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Žalobca má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, lebo aj keď je rodinný dom napísaný na LV na žalovanú, tak patrí do BSM účastníkov konania, lebo na jeho výstavbu dal žalobca peniaze, ktoré mal z predchádzajúceho manželstva a potom ho stavali z peňazí, ktoré patrili do BSM účastníkov konania, lebo bol stavaný až a dokončený až po uzatvorení manželstva so žalovanou. Žalobca má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú, lebo žalobca v tomto rodinnom dome býval až do incidentu, ktorý sa stal 24.02.2020. Dokonca žalobca uhrádzal všetky poplatky za užívanie rodinného domu až do februára 2020. Žalobca nemá kde bývať a vzhľadom k tomu, že rodinný dom, v ktorom býval do februára 2020, patrí do BSM účastníkov konania, čo je preukázané aj zo žaloby XXC/XX/XXXX, tak aby mal aspoň do vyporiadania BSM súdnym rozhodnutím kde bývať, tak žiada o vydanie neodkladného opatrenia. Bez takéhoto neodkladného opatrenia nemôže žalobca v predmetnom rodinnom dome bývať, lebo žalovaná mu to nechce umožniť.

Súd uvedený návrh dňa XX.XX.XXXX zamietol. V dôsledku odvolania žalobcu vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č. k. XXCo/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnuté uznesenie zrušil a uviedol, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) splnené boli. Za danej situácie je významné, že nehnuteľnosť patrí do BSM a preto pokiaľ žalovaná vyzvala žalobcu (vymenila zámky na dverách domu a neumožňuje mu vstup do nehnuteľnosti), aby odišiel z rodinného domu, tvrdila že nemá právo tam bývať, čo odôvodňuje situáciu, že by mal byť z užívania rodinného domu vylúčený, tento stav je nutné upraviť navrhovaným neodkladným opatrením. Práve tvrdenie žalobcu a jeho obava z vypratania rodinného domu, na základe výzvy a hrozby zo strany žalovanej, ktorá mu bráni vstúpiť do rodinného domu a tento riadne užívať, bolo dôvodom podania jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj preto, že nemá zabezpečené bývanie ako sám uvádza. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že vlastnícke a užívacie práva, ktoré požívajú zákonnú ochranu, je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície, jeho užívania a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami resp. právami. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu bolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by bolo zabezpečené žalobcovi právo predmetnú nehnuteľnosť užívať. Podľa z návrhu musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. V danom prípade žalobca uviedol, čoho sa domáha, ale neuviedol v návrhu, akého neodkladného opatrenia sa domáha a čo má súd strane uložiť, s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia. V návrhu iba žiadal určiť, že má právo, ale toto právo mu vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva a tak ho netreba súdom opakovane určiť. Ak chcel byť žalobca úspešný, jeho povinnosťou bolo uviesť v petite návrhu, akého neodkladného opatrenia sa domáha a najmä, akú povinnosť navrhuje druhej strane (žalovanej) uložiť, pretože inak je petit návrhu nevykonateľný a iba určenie, že žalobca má právo, nenaplní účel, ktorým chce žalobca dosiahnuť možnosť nehnuteľnosť užívať, pretože z navrhovaného petitu žalovanej ani žiadna povinnosť nevyplýva. Preto ak žalobca chce užívať jednu miestnosť a spoločne so žalovanou ďalšie uvedené

priestory domu, tak primerane treba žalovanej uložiť povinnosť napríklad aby toto jeho právo znášala a umožnila mu, prípadne nebránila v užívaní, alebo umožnila mu vstup do nehnuteľnosti a užívanie konkrétnych priestorov, ale konkrétny petit musí špecifikovať navrhovateľ neodkladného opatrenia v súlade s príslušnými ustanoveniami a nie iba žiadať, aby mu súd určil požadované právo. Podľa (ďalej len ""), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava ( ), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú dané. Zo žalobcom prezentovaného skutkového stavu súd zistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia podľa a nasl. . Žalobca osvedčil pnutie a nezhody medzi ním a žalovanou. Súd pri posudzovaní vzťahov medzi žalobcom a žalovanou a pri vyhodnocovaní dôvodnosti návrhu postupoval prísne podľa záverov odvolacieho súdu, ktorý tieto vzťahy zadefinoval ako postačujúce na nariadenie neodkladného opatrenia; to však ale iba za predpokladu ak žalobca náležitým spôsobom upraví znenie požadovaného neodkladného opatrenia. Túto vadu žalobca odstránil podaním doručeným súdu dňa 11.09.2020, kde presne špecifikoval znenie petitu. Je tak zrejmé, že sa jedná o dôvodný návrh, nakoľko žalobcovi je bránené užívať predmetný rodinný dom v rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Keďže ide o návrh dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samú, súd o trovách konania nerozhodoval, nakoľko sa s otázkou trov vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, resp. v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).