Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-83-2019.pdf
PDF · 115.43 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo "KLINCOVÁ" s.č. 16637, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 50 747 444, zastúpený JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou so sídlom Klincová 37/B, Bratislava proti žalovanému: SIRRAH SK s.r.o., so sídlom Klincová 37B, Bratislava, IČO: 46 741 909, zastúpený: Mgr. Peter Mešenec, so sídlom Prievozská 1314/39, Bratislava, o zaplatenie 273,64 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 273,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 273,64 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 273,64 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že zabezpečuje správu bytového domu. Žalovaný bol výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. 149K nachádzajúceho sa na 3.poschodí bytového domu na H. ulici č. XX/B. Žalovaný nebytový priestor č. 149K previedol na spoločnosť XPERIA s.r.o. so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 45 426 198. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo povolený rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru katastrálneho dňa 24.9.2019 pod č. I.-XXXXX/XXXX. Žalobca vyhotovil Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu/nebytového priestoru za obdobie 1.1.2018 - 31.12.2018 dňa 26.5.2019. Podľa vyúčtovania bol rozdiel medzi nákladmi roku 2018 (458,08.- EUR) a platbami realizovanými žalovaným v roku 2018 (184,44.- EUR) nedoplatok vo výške 273,64.- EUR. Platba vykonaná žalovaným dňa 29.6.2018 vo výške 146,91.- EUR bola úhradou nedoplatku za rok 2017. Žalovaný bol povinný nedoplatok vo výške 273,64.- EUR zaplatiť do 30.6.2019. Žalovaný nedoplatok z vyúčtovania roku 2018 doposiaľ neuhradil, v omeškaní so splnením svojej povinnosti je od 1.7.2019.
3. Súd vo veci vydal dňa 10.01.2020 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že sa žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že dodatok č. 1 k zmluve o spoločenstve, na základe ktorého sa žalobca domáha úhrady nedoplatku je absolútne neplatný, keďže z pozvánky na zhromaždenie vlastníkov, ktoré sa konalo dňa 04.10.2018 a z jej programu nevyplýva, že na
zhromaždení sa mala prerokovávať, o. i. aj zmena zmluvy o spoločenstve zo dňa 31.01.2017 formou dodatku č. 1. Hlasovanie týkajúce sa zmien zmluvy o spoločenstve formou dodatku č. 1 je tak podľa žalovaného absolútne neplatné, pretože schválenie zmien zmluvy o spoločenstve zo dňa 31.01.2017 formou dodatku č. 1 nebolo programom zhromaždenia, a preto o nich nebolo možné ani hlasovať. Schválenie bodu č. 5 programu zhromaždenia je tiež absolútne neplatné, pretože o výške mesačných úhrad rozhodujú vlastníci bytov nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, nie nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov. Dodatok č. 1 je tak podľa žalovaného absolútne neplatný, pretože ide o právny úkon, ktorý odporuje zákonu. Žalovaný ďalej uviedol, že nebolo zvolané zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle čl. VII zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov za predchádzajúci rok 2018, čiže výpočtový list a ním určené zálohové platby z roku 2018 nie sú schválené v zmysle čl. VII. ods. 2 písm. d) Zmluvy, preto dané zálohové predpisy sú neplatné. Žalovaný reklamáciu podal dňa 03.07.2019, a to za predchádzajúci rok, pričom správca bytového domu na túto neodpovedal ani riadne a včas nevybavil.
5. Žalovaný namietal opodstatnenosť uvedenej pohľadávky vrátane požadovaného úroku z omeškania, nakoľko sporný nárok na zaplatenie predmetnej istiny rovnako tak úroku z omeškania z titulom nedoplatku na úhradách spojených s užívaním bytu za vymedzené obdobie, si žalobca nemôže dôvodne uplatňovať zaplatenia požadovanej sumy, spolu s úrokom z omeškania za úhrady na zálohových platbách spojených s užívaním nebytového priestoru za rozhodné obdobie a to skôr než bolo zo strany žalobcu vykonané vyúčtovanie týchto nákladov vynaložených dodávateľom za sporné obdobie. Žalovaný mal za to, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko až momentom vykonania vyúčtovania vzniká vlastníkom bytov a nebytových priestorov, v danom prípade žalobcovi skutočná pohľadávka voči dlžníkovi - v prípade nedoplatku, a teda môže zaniknúť právny dôvod uplatneného žalobného návrhu na zaplatenie neuhradených preddavkov počas kalendárneho roka. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu taktiež poukázal na skutočnosť, že vyúčtovanie za sporné obdobie od 01/2019
- 9/2019, bude až v priebehu mesiaca apríl, máj 2020 - teda v čase rozhodovania súdu nemôže byť zrejmé, aké boli skutočné náklady na celý bytový dom, to znamená aj na nebytový priestor, ktorý užíva žalovaný. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný ďalej uviedol, že p. D. G., ktorá vykonáva funkciu štatutárneho orgánu Žalobcu ako člen rady určený radou nespĺňala v čase svojho ustanovenia zákonom ustanovené podmienky na výkon člena rady ani predsedu rady. Pani G. bola do zoznamu Spoločenstiev vlastníkov bytov a NP vedených Ministerstvom vnútra SR zapísaná dňa 08.11.2018 ako „člen rady určený radou" po odstúpení riadne zvoleného predsedu spoločenstva pána F.. I. E. a odvtedy vykonáva funkciu štatutárneho orgánu spoločenstva. Pani G. sa však vlastníčkou bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je taxatívne určenou podmienkou na výkon člena rady a predsedu spoločenstva, stala až dňa 16.11.2018. Pani G. nespĺňala v čase svojho zvolenia za členku rady ani v čase svojho ustanovenia do funkcie štatutárneho orgánu Spoločenstva ako "člen rady určený radou, hmotnoprávnu podmienku týkajúcu sa vlastníctva bytu alebo NP, pretože ona ako fyzická osoba nebola ani vlastníčkou bytu ani nebytového priestoru. Z tohto dôvodu bola ako členka rady určená radou na výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločenstva v rozpore so zákonom.
6. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že nedoplatok je vypočítaný ako rozdiel nákladov v roku 2018 vo výške 458,08.- EUR a platieb vykonaných žalovanou v roku 2018 vo výške 184,44.- Eur. Suma zaplatená žalovaným dňa 29.6.2018 vo výške 146,91.- Eur bola určená na úhradu nedoplatku z vyúčtovania roku 2017. Predmetom konania nie je nárok na zaplatenie neuhradených zálohových platieb za služby poskytované s užívaním nebytového priestoru a za úhrady do fondu prevádzky údržby a opráv, tak ako to uvádza žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu. Tvrdenie žalovaného o absolútnej neplatnosti dodatku č. 1 k zmluve o spoločenstve, ktorý bol prijatý na schôdzi vlastníkov dňa 4.10.2018, je právne bezvýznamné s ohľadom na ustanovenie § 14 ods. 8 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení platnom v čase konania schôdze. Žalovaný sa v zákonnej prekluzívnej lehote nedomáhal vyslovenia neplatnosti rozhodnutia rozhodnutí vlastníkov prijatých na schôdzi dňa 4.10.2018, a preto sú námietky žalovaného voči prijatým rozhodnutiam právne bezvýznamné. Platenie úhrad za plnenia v pravidelných mesačných intervaloch vopred je zákonná povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníka, určený výškou i termínom splatnosti. Vzťah vyúčtovania k mesačným platbám je v súdnom konaní relevantný vtedy, ak v čase vynesenia rozsudku už existuje aj vyúčtovanie týchto platieb za kalendárny rok. V tom prípade je potrebné nárok uplatnený titulom mesačných platieb (tzv. zálohových platieb) zosúladiť so stavom daným vyúčtovaním, nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zosúladenie nároku (vykonané návrhom na zmenu návrhu, resp. žaloby) však nemá vplyv na skutočnosť vzniku
omeškania vlastníka s úhradou tzv. zálohových platieb. Tvrdenie žalovaného o absencii hmotnoprávnej podmienky na výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločenstva zo strany pani Evy G. je právne bezvýznamné s ohľadom na ustanovenie § 14 ods. 8 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení platnom v čase konania schôdze. Menovaná bola zvolená za členku rady už v roku 2017 a od 8.11.2018 vykonáva, ako poverený člen rady, funkciu predsedu, a to až do času zvolenia nového predsedu. Žalovaný sa v zákonnej prekluzívnej lehote nedomáhal vyslovenia neplatnosti rozhodnutí vlastníkov prijatých v roku 2017, a preto sú námietky žalovanej voči prijatému rozhodnutiu (zvolenie p. Evy G. za člena rady už v roku 2017) právne bezvýznamné. Pre úplnosť žalobca uvádza, že p. D. G. sa stala podielovou spoluvlastníčkou nebytového priestoru na základe kúpnej zmluvy uzavretej pred 8.11.2018, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 16.11.2018. V súčasnosti menovaná spĺňa zákonnú podmienku výkonu funkcie člena rady, nakoľko je vlastníčkou nebytového priestoru. Žalobca taktiež v prílohe svojho vyjadrenia k odporu žalovaného predložil vyúčtovanie služieb za rok 2017 za nebytový priestor 149K z 30.5.2018, z ktorého vyplýva nedoplatok vo výške 146,91.- Eur. Nedoplatok uhradila žalovaná dňa 29.6.2019 bezhotovostným prevodom s účelom určenia platby „vyúčtovanie 2017“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná zaplatila v roku 2018 preddavkovo sumu 184,44.- Eur a žalovaná istina 273,64.- EUR je rozdielom medzi skutočnými nákladmi roku 2018 a úhradami realizovanými žalovanou v roku 2018. K reklamácii žalovaného z 3.7.2018 žalobca uvádza nasledovné z celej reklamácie sa nebytového priestoru 149K týka len reklamácia množstva nameranej spotreby vody v množstve 10,16 m2 v vo finančnom vyjadrení 25,31.- Eur. Na reklamáciu žalovanej reagovala spoločnosť I + V správa nehnuteľností, s.r.o. listom z 17.7.2019, v ktorom zdôvodnila systém prerozdelenia spotreby vody medzi byt a nebytový priestor. Vodomer na studenú vodu č. 149129199 meria spotrebu dvoch priestorov, a to spotrebu kancelárie č.149K a bytu č.144-B. V prípade roka 2018 bola teda na merači studenej vody nameraná skutočná spotreba 30,78 m3 ( t.j. rozdiel počiatočný stav 113,06 m3 a koncový stav 143,84 m3 ), ktorá bola prerozdelená na 33% - 10,16 m3 pre kanceláriu č.149K a 67% - 20,62 m3 pre byt č.144-B. Vyúčtovanie studenej vody za rok 2018 je teda vypracované správne. K podružnému meraču elektriny, ktorý je podľa vyjadrenia žalovaného namontovaný v priestore kancelárie č. 149K, žalobca uvádza, že podružný merač elektrickej energie nemá žiadny súvis s rozpočítavaním spotreby elektrickej energie, nakoľko pre žalobcu sú rozhodujúce jedine údaje zaznamenané vo fakturačnom elektromere na základe ktorých žalobca zabezpečil vypracovanie vyúčtovania roku 2018.
7. Na to vyjadrenie reagoval žalovaný podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.05.2020, v ktorom zopakoval svoje tvrdenie uvedené aj v odpore proti platobnému rozkazu.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov súd zistil, že žalobca vykonáva správu bytového domu na H. ulici č. XX/B. Podľa čl. XI. bod 3 písm. i) zmluvy je vlastník bytu a nebytového priestoru povinný mesačne vopred uhrádzať na účet spoločenstva úhrady za plnenia, najneskôr do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca. Podľa čl. XI. bod 7 zmluvy je vlastník bytu alebo nebytového priestoru povinný prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv (vo výške stanovenej na základe veľkosti spoluvlastníckeho podielu uvedeného vo výpise z listu vlastníctva) mesačnými preddavkami. Podľa čl. XIII. bod 4 zmluvy vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný v súlade so zmluvou poukazovať preddavky do fondu mesačne v príslušnom kalendárnom mesiaci, a to do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
10. Z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov súd zistil, že p. Eva Bittnerová je v tomto zozname zapísaná ako osoba oprávnená konať v mene žalobcu a to od 08.11.2018.
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre kat. územie J. súd zistil, že žalovaný bol vlastníkom nebytového priestoru č. 149K v bytovom dome na H. ulici č. XXXK v G..
12. Z vyúčtovania služieb súd zistil, že nedoplatok žalovaného na úhradách nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru č. 149K, na H. ulici č. XX/B v G. predstavuje sumu 273,64 Eur.
13. Z reklamácie k vyúčtovaniu súd zistil, že žalovaný reklamoval vyúčtovanie plnení spojených s dodávkou plnení spojených s užívaním nebytových priestorov listom zo dňa 03.07.2018.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným podľa sídla spoločenstva.
15. Podľa § 7 ods. 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov náležitosti zapísané v registri sú účinné voči každému odo dňa vykonania zápisu do registra. 16. Podľa § 7a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva o spoločenstve sa uzatvára v písomnej forme na neurčitú dobu. Zmluva o spoločenstve sa schvaľuje rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve podpisuje osoba zvolená za predsedu a iná osoba poverená vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená; podpis ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa nevyžaduje. Takto uzavretá zmluva o spoločenstve je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Predseda spoločenstva je povinný schválenú zmluvu o spoločenstve a pri jej zmene úplné znenie zmluvy o spoločenstve doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do 30 dní od jej schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome vypovedať.
17. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
18. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd. 19. Podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. 20. Každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch sa môže obrátiť na súd v súlade s ustanovením § 14a odsek 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 21. Citované zákonné ustanovenie je potrebné považovať za jediný zákonný prostriedok právnej ochrany vlastníkov, ktorí boli prehlasovaní pri výkone svojich práv zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť. 22. Prijaté rozhodnutia možno napadnúť v zásade z dôvodu nedodržania formálnych náležitostí potrebných pre vyhlásenie písomného hlasovania, ako aj z dôvodu existencie vecných (obsahových) nedostatkov prijatých rozhodnutí: napr. rozpor so zákonom, obchádzanie zákona, rozpor s dobrými mravmi, rozpor so zmluvou o výkone správy a pod. 23. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 3. júla 2013, sp.zn. PL. ÚS 110/2011-40 dospel k záveru, že nič nebráni tomu, aby právo prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol, garantované prostredníctvom § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov (v súčasnosti § 14a ods. 8) bolo interpretované v právno - aplikačnej praxi materiálne, t. j. aby predmetom žaloby prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru mohli byť nielen námietky smerujúce
proti porušeniu zákonom ustanovenej procedúry pri prijímaní rozhodnutí absolútnou väčšinou, resp. dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, ktoré sa týkajú vecí patriacich do ich spoluvlastníctva podľa zákona o vlastníctve bytov, ale aj námietky smerujúce proti obsahu týchto rozhodnutí, t. j. aj námietky, že ide o také rozhodnutie, ktoré predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, spoločným nebytovým priestorom, príslušenstvu a pozemku. 24. O žalobe podanej prehlasovaným vlastníkom podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je oprávnený a aj povinný rozhodnúť nezávislý súd, ktorého kľúčovou úlohou pri rozhodovaní o takejto žalobe je zabezpečiť spravodlivú rovnováhu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t. j. starostlivo prihliadať tak na práva a zákonom chránené záujmy tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí boli pri žalobou napadnutom rozhodnutí podľa zákona o vlastníctve bytov prehlasovaní, ako aj na práva a zákonom chránené záujmy tých, ktorí za napadnuté rozhodnutie hlasovali. 25. Z povahy predmetného ustanovenia zákona vyplýva, že výsledkom súdneho konania z pohľadu žalobcu by malo byť dosiahnutie stavu, že nenastanú právne účinky zamýšľané prijatým rozhodnutím na schôdzi vlastníkov bytov, vzhľadom na uvedené je potrebné formulovať znenie petitu žaloby tak, aby z jeho textácie bolo zrejmé, že rozhodnutia prijaté, resp. písomným hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov nie je možné v podmienkach daného bytového domu aplikovať. 26. Pri posudzovaní odôvodnenosti žaloby podanej podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nemožno opomenúť skutočnosť, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemožno považovať za právny úkon, nakoľko schôdza vlastníkov nie je subjektom práva, ktorý disponuje právnou subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony (tzv. non- subjekt). Uvedené platí samozrejme platí aj v prípade písomného hlasovania. 27. Ak by rozhodnutia vlastníkov bytov prijaté písomným hlasovaním mali byť považované za právny úkon, potom by všetky rozhodnutia, prijaté neexistujúcim subjektom, museli byť automaticky považované za neplatné pre rozpor s ustanovením § 38 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony“. 28. Rozhodnutia (uznesenia) prijaté na schôdzi vlastníkov bytov nemožno považovať za právne úkony, pretože schôdza vlastníkov bytov nie je subjektom práva, ktorý disponuje právnou subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony. Ak by tomu tak bolo, potom by všetky rozhodnutia prijaté subjektom boli považované za neplatné pre rozpor s § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka (neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony). Preto na rozhodnutia vlastníkov bytov nie je možné aplikovať ustanovenia o právnych úkonoch a je prípustný postup len v medziach ustanovenia § 14a ods. 8 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
29. Obdobne napr. aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku1Co/192/2009-247 zo dňa 23.9.2010 skonštatoval, že schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov tvoria samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú spôsobilosť mať práva a povinnosti a rozhodnutie je výsledkom procesu tvorby ich kolektívnej vôle a je záväzné pre správcu, ktorý je povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Právnym úkonom sa vôľa vlastníkov bytov a nebytových priestorov stane až tým, že ju správca navonok prejaví. Preto rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú právnymi úkonmi, a teda sa nemožno úspešne dožadovať ich neplatnosti. Žalobou sa možno domáhať neplatnosti uznesení na základe akéhokoľvek právne relevantného dôvodu alebo právnej skutočnosti (rozpor so zákonom, zmluvou o spoločenstve, zmluvou o výkone správy, stanovami). Vlastníci môžu prijímať rozhodnutia len na schôdzi, resp. písomným hlasovaním a na základe zákonom stanoveného postupu jej zvolania. Uznesenia schôdze vlastníkov, resp. písomné hlasovanie vlastníkov nie sú právnymi úkonmi. Vychádza sa z prezumpcie platnosti prijatých uznesení so všetkými právnymi následkami vyvolanými až do okamihu rozhodnutia súdu o neplatnosti týchto uznesení. Možno napadnúť vecnú nesprávnosť, resp. formálne vady procesu, ktorý nebol dodržaný pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Súd rozhoduje, či je rozhodnutie väčšiny v súlade so štatútom, či je účelné z hľadiska záujmu všetkých spoluvlastníkov a posudzuje žalobu len na základe dôvodov, ktoré uvádza žalobca, pričom nemožno uvádzať ďalšie dôvody po uplynutí prekluzívnej 15-dňovej lehoty. Prehlasovaný vlastník môže rozporovať vecné nedostatky prijatého uznesenia, ako aj formálne vady týkajúce sa zvolania a priebehu schôdze (Valachovič/Grausová/Cirák, zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Komentár, C.H.Beck 2012).
30. Pokiaľ sa teda žalovaný ako vlastník nebytového priestoru domnieval, že hlasovanie o odsúhlasení dodatku č. 1 k zmluve o spoločenstve prebehlo v rozpore s ustanoveniami zákona, mohol sa v zákonom stanovenej lehote domáhať zrušenia tohto rozhodnutia. Iba žalobou podanou podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. sa môže vlastník domôcť zmeny, resp. zrušenia prijatého rozhodnutia. Pokiaľ uvedená prekluzívna lehota márne uplynula, nemôže sa domáhať neplatnosti právneho úkonu - zmeny zmluvy o spoločenstve iba z dôvodu nedostatkov hlasovania o uznesení, ktorým bol tento dodatok schválený.
31. Žaloba podľa § 14a ods. 8 musí byť podaná v zákonom ustanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter. Účelom tejto prekluzívnej lehoty je zamedzenie prieskumu prijatých rozhodnutí so značným časovým odstupom, čo by neprispelo k právnej istote vlastníkov a stabilite právnych vzťahov nastolených prijatými rozhodnutiami. Uplynutím prekluzívnej lehoty dochádza ku konvalidácii prípadných vád rozhodnutia vlastníkov bytov, pričom sa už nemožno iným spôsobom domáhať zrušenia prijatých rozhodnutí. Stanovenie prekluzívnych lehôt podporuje známu zásadu súkromného práva vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva ich včasným uplatnením na súde tak, aby sa neprekludovali, príp. nepremlčali. Zakotvenie prekluzívnych lehôt na podanie žaloby má za cieľ nastoliť stav stability a nemennosti prijatých rozhodnutí, ktoré nie sú včas spochybnené na súde. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty sú formálne a vecné nedostatky prijatých rozhodnutí konvalidované a v záujme právnej istoty sa tieto rozhodnutia považujú za platné a záväzné. Rovnako tak sa za platné a záväzné považuje aj hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o schválení dodatku č. 1 k zmluve o spoločenstve.
32. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaný nárok žalobcu neuznával bola skutočnosť, že reklamoval vyúčtovanie za rok 2018, pričom toto nebolo podľa jeho názoru riadne vybavené. Táto argumentácia však neobstojí, nakoľko podanie samotnej reklamácie nemá odkladný účinok k povinnosti vlastníka uhradiť nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemá voči spoločenstvu postavenie spotrebiteľa, obzvlášť ak je týmto vlastníkom obchodná spoločnosť. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že vyúčtovanie za rok 2018 je nesprávne a v skutočnosti mu nedoplatok nevznikol, bol povinný predložiť súdu také skutkové tvrdenia, z ktorých by tento záver vyplýval a nie iba odkázať na to, že vyúčtovanie reklamoval. Zo samotného obsahu reklamácie vyplýva, že vyúčtovania nebytového priestoru sa týka iba jej časť. V tej žalovaný namietal nesprávnosť vyúčtovania spotreby studenej vody a elektriny. Tak, ako je to zrejmé zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, spotreba vody je meraná spoločne pre byt č. 144B a nebytový priestor č. 149K a následne je rozrátavaná podľa pomerov podlahovej plochy tohto bytu a nebytového priestoru. Rovnako tak podružný merač elektriny, na ktorého údaje žalovaný odkazuje je vo vzťahu k fakturácii spotreby elektrickej energie irelevantný, nakoľko spotreba elektrickej energie je účtovaná podľa údajov zaznamenaných vo fakturačnom elektromere.
33. Absencia hmotnoprávnych podmienok pre výkon funkcie štatutárom žalobcu je taktiež irelevantná vo vzťahu k povinnosti žalovaného uhradiť nedoplatok na platbách za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru. Konanie o zápise údajov do registra spoločenstiev má povahu osobitného správneho konania. Všeobecný súd nie je nadaný právomocou takéto konania preskúmavať a to ani v rámci posudzovania prejudiciálnej otázky. Podľa výpisu z registra spoločenstiev je p. Eva Bittnerová zapísaná ako štatutárka žalobcu od 08.11.2018. Tento údaj je v súlade s § 37 ods. 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov záväzný pre každého, teda aj pre súd, rovnako ako pre žalovaného.
34. Žalovaný ďalej v rámci svojej obrany poukázal na skutočnosť, že skutočná výška cien a záloh za jednotlivé služby sa zúčtuje vždy za kalendárny rok, resp. najneskôr s vyúčtovaním vykurovacieho obdobia. Tu je však potrebné poznamenať, že žalobca sa svojou žalobou nedomáhal zaplatenia preddavkov za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru, ale domáhal sa uhradenia nedoplatku, ktorý vyplýval práve z vyúčtovania. Skutočná výška cien za plnenia poskytnuté žalovaného v súvislosti s užívaním nebytového priestoru už je známa. Ak, by aj žalovanému vznikol v neskoršom období na platbách za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru preplatok, čo však v konaní ani len netvrdil, mohol by si tento preplatok započítať voči žalobcovi, resp. uplatniť ho v súdnom konaní v rámci svojej obrany, resp. v rámci vzájomnej žaloby voči žalobcovi. Pri pripustení argumentácie uvádzanej žalovaným by sa v podstate žiaden správca alebo spoločenstvo nemohli domáhať zaplatenia nielen preddavkov ale aj nedoplatkov za plnenia, nakoľko vlastník by vždy mohol argumentovať predčasnosťou žaloby, nakoľko nie je zrejmé, či mu v ďalšom období vo vyúčtovaní nevznikne preplatok.
35. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi právo náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).